Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 393/2017
PDF · 281.47 KB
No categories available
I. ÚS 393/2017
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. októbra 2017 v senáte
zloženom z predsedu Petra Brňáka, sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu Milana Ľalíka
o sťažnosti , , zastúpenej advokátkou
, , vo veci namietaného porušenia základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní
vedenom pod sp. zn. 43 C 13/2011 takto
rozhodol:
1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jej záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 43 C 13/2011
p o r u š e n é b o l i .
2. Okresnému súdu Košice II p r i k a z u j e v konaní vedenom pod sp. zn.
43 C 13/2011 konať bez zbytočných prieťahov.
3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 200 € (slovom
dvetisíc dvesto eur), ktoré j e Okresný súd Košice II p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Košice II j e p o v i n n ý nahradiť trovy konania
v sume 312,34 € (slovom tristodvanásť eur a tridsaťštyri centov) na účet advokátky
, , do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. júla 2017
doručená sťažnosť , (ďalej „sťažovateľka“), zastúpenej
advokátkou , (ďalej len „právna zástupkyňa
sťažovateľky“), ktorou namieta porušenie základných práv podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu
Košice II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. sp. zn. 43 C 13/2011.
2. Zo sťažnosti, z jej príloh, ako aj zo súdneho spisu vzťahujúceho sa na danú vec
vyplýva, že , (ďalej len „žalobca“), sa na základe návrhu na
začatie konania doručeného okresnému súdu 28. januára 2011 (ďalej len „žaloba“) domáha
proti sťažovateľke vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len
„BSM“). V danej právnej veci je konanie vedené na okresnom súde pod sp. zn.
3. Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uviedla:
„... Dňa 14.5.2012 súd nariadil v danej veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na
neurčito za účelom vykonania ďalšieho dokazovania... dňa 15.4.2013 bolo vo veci vytýčené
ďalšie pojednávanie, ktoré bolo odročené na 17.6.2013...
Dňa 17.6.2013 sa vo veci konala ďalšie pojednávanie, ktoré bolo odročené
na 7.10. 2013... Dňa 24 9.2013 sťažovateľka prostredníctvom právnej zástupkyne... navrhla
zrušiť vytýčené pojednávanie z dôvodu, že žalobný návrh má závažné vady, je nejasný,
neurčitý a nezrozumiteľný...
Súd opätovne vytýčil vo veci pojednávanie na deň 26.5.2014, pričom... sťažovateľka
opätovne navrhla pojednávanie zrušiť a vyzvať žalobcu na odstránenie vady podania...
... súd vytýčil pojednávanie na deň 12.02.2015, keďže stále nedošlo k odstráneniu
vád žalobného návrhu sťažovateľka prostredníctvom svojej právnej zástupkyne podaním
zo dňa 20.01.2015 navrhla vyzvať žalobcu k ich odstráneniu a v prípade ak tak neurobí tak
k odmietnutiu žalobného návrhu. Pojednávanie bolo odročené na 20.4.2015... Ďalšie
pojednávanie vo veci bolo dňa 11.6.2015 a bolo odročené na 28.9.2015. Pojednávanie
zo dňa 28.9.2015 bolo odročené na neurčito za účelom doplnenia dokazovania...
Dňa 15.4.2016 podala sťažovateľka súdu žiadosť o oslobodenie od platenia súdnych
poplatkov
Dňa 10.08.2016 sťažovateľka adresovala súdu urgentnú žiadosť o vytýčenie
pojednávania... Dňa 30.09.2016 súd uznesením rozhodol o oslobodení sťažovateľky od
platenia súdnych poplatkov... Dňa 2.11.2016 bola sťažovateľka upovedomená o odročení
pojednávania vytýčeného na deň 22.11.2016 na 6.12.2016 Podaním zo dňa 15.11.2016
právna zástupkyňa sťažovateľky ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní a požiadala
o jeho odročenie Súd jej žiadosti vyhovel a odročil pojednávanie na 27.1.2017. Súd
pojednávanie uskutočnené dňa 27.1.2017 odročil na 4.4.2017... Dňa 29.3.2017 bola
sťažovateľka súdom informovaná, že... pojednávanie vytýčené na deň 4.4.2017 sa ruší...
Dňa 10.05.2017 podala sťažovateľa sťažnosť na prieťahy v konaní predsedovi
Okresného súdu Košice II. Dňa 01.06.2017 bola sťažovateľke doručená odpoveď na
sťažnosť, v ktorej predseda okresného súdu konštatoval, že zo strany súdu došlo
k prieťahom v konaní.
Konanie vo veci samej nie je ku dňu podania tejto ústavnej sťažnosti právoplatne
ukončené...
Sťažovateľka namieta, že postupom, no predovšetkým nekonaním Okresného súdu
Košice II v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, vedenom pod
sp. zn. 43C/13/2011, došlo k porušeniu jej základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky... a práva na
prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd...
... sťažovateľka poukazuje predovšetkým na skutočnosť, že od podania žaloby
dňa 27.01.2011 až doposiaľ uplynulo už... šesť rokov a konajúci súd ešte stále nerozhodol
v merite veci.“
4. Na základe uvedeného sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd vo veci takto
rozhodol:
„1. Základné právo zaručené čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 43C/13/2011
porušené boli.
2. Okresnému súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 43C/13/2011 prikazuje
konať bez zbytočných prieťahov.
3. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 3 000 €..., ktoré je
Okresný súd Košice II povinný vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto
rozhodnutia.
4. Okresný súd Košice II je povinný uhradiť trovy konania
v sume 312,34 € na účet jeho právnej zástupkyne advokátky ,
so sídlom , do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“
5. Ústavný súd na predbežnom prerokovaní zistil, že sú splnené všetky ústavné
a zákonné predpoklady pre prijatie sťažnosti sťažovateľky, ktorou namieta porušenie
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru postupom okresného súdu v namietanom konaní, a preto ju uznesením
č. k. I. ÚS 393/2017-12 z 31. augusta 2017 v zmysle § 25 ods. 1 a 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) prijal na ďalšie konanie.
6. Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval 7. septembra 2017
predsedu okresného súdu, aby sa vyjadril k otázke vhodnosti ústneho pojednávania,
a zároveň ho vyzval, aby sa vyjadril k sťažnosti.
7. Predseda okresného súdu vo svojom stanovisku sp. zn. 1 SprV/673/2017
doručenom ústavnému súdu 14. septembra 2017 uviedol:
«... Po oboznámení sa s obsahom podanej sťažnosti a predmetného spisu, v ktorom
sú namietané prieťahy, Vám predkladám nasledujúce stanovisko:
Pre úplnosť predkladám chronológiu vo veci vykonaných úkonov:
-žaloba o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov bola na tunajšom
súde podaná dňa 28.1.2011 a sťažovateľka má v konaní procesné postavenie žalovanej.
-dňa 30.3.2011 bol žalobný návrh zaslaný na vyjadrenie žalovanej a obom
účastníkom boli zaslané procesné poučenia.
-dňa 14.4.2011 požiadala sťažovateľka o predĺženie lehoty na podanie vyjadrenia do
3.6.2011.
-dňa 3.6.2011 svoje vyjadrenie doručila; doplnenie k tomuto vyjadreniu predložila
24.6.2011.
-dňa 16.9.2011 predložila sťažovateľka ďalšiu žiadosť o predĺženie lehoty „dodania
materiálu k BSM“, a to do 25.10.2011.
-ďalšiu žiadosť o predĺženie lehoty „dodania materiálu k BSM“ do 15.1.2012
doručila súdu 15.11.2011.
-ďalšiu takúto žiadosť doručila 20.1.2012, ktorou žiadala lehotu predĺžiť
do25.3.2012.
-dňa 17.1.2012 bolo určené pojednávanie na deň 23.2.2017. Predvolanie na toto
pojednávanie si sťažovateľka neprevzala, hoci jej bolo doručované na adresu, ktorú
vo svojich podaniach sama uvádzala. Pojednávania sa nezúčastnila.
-pojednávanie bolo odročené na 2.4.2012.
-podaním, doručeným dňa 23.3.2012, požiadala sťažovateľka o odročenie
pojednávania, určeného na deň 2.4.2012.
-z uvedeného dôvodu bolo pojednávanie odročené na deň 14.5.2012.
-pojednávanie sa uskutočnilo a bolo odročené na neurčito za účelom vykonania
ďalšieho dokazovania. Právnemu zástupcovi žalobcu bola poskytnutá lehota 30 dni za
účelom upresnenia žalobného petitu.
-listinné dôkazy predložil žalobca 13.6.2012.
-dňa 25.2.2013 bol určený termín pojednávania na deň 15.4.2013.
-sťažovateľka neúčasť na tomto pojednávaní ospravedlnila z dôvodu choroby
dieťaťa. Pojednávanie sa uskutočnilo a bolo odročené na 17.6.2013.
-ďalšie pojednávanie, určené na 7.10.2013, bolo zrušené z dôvodu
práceneschopnosti zákonnej sudkyne. Ešte pred týmto pojednávaním boli žalobcom
predložené listinné doklady, ktoré boli zaslané na vyjadrenie právnej zástupkyni
sťažovateľky.
-stanovisko právnej zástupkyne sťažovateľky bolo súdu doručené 26.9.2013
a 8.11.2013 bolo jej vyjadrenie zaslané žalobcovi, ktorý svoje stanovisko doručil
13.12.2013.
-dňa 15.4.2014 bolo určené pojednávanie na deň 26.5.2014.
-dňa 19.5.2014 predložila právna zástupkyňa sťažovateľky návrh sťažovateľky na
postup súdu a návrh na zrušenie pojednávania vytýčené na 26.5.2014.
-pojednávanie sa napriek tomu uskutočnilo a bolo odročené na neurčito za účelom
odstránenia vád podania a upresnenia žalobného petitu žalobcom,
-úpravu petitu doručil právny zástupca žalobcu 17.9.2014.
-v mesiaci november 2014 bolo určené pojednávanie na deň 12.2.2015.
-dňa 21.1.2015 požiadala právna zástupkyňa sťažovateľky, aby súd opakovane
vyzval žalobcu na opravu vád podania pod následkom odmietnutia podania.
-napriek tejto žiadosti sa pojednávanie uskutočnilo a bolo odročené na deň
20.4.2015.
-ďalšie pojednávania sa uskutočnili v dňoch 11.6.2015 a 28.9.2015. Druhé z týchto
pojednávaní bolo odročené na neurčito za účelom ďalšieho dokazovania.
-dňa 20.7.2016 došlo k zmene zákonnej sudkyne v dôsledku dlhodobej
práceneschopnosti pôvodne konajúcej zákonnej sudkyne JUDr. Agáty Burkušovej v súlade
s ustanovením § 51 ods. 4 písm. a) zák. č. 757/2004 Z. z. a rozvrhu práce tunajšieho súdu.
-zmena zákonného sudcu bola oznámená stranám sporu.
-nová zákonná sudkyňa určila 21.9.2016 termín pojednávania na deň 22.11.2016.
-dňa 7.10.2016 požiadal právny zástupca žalobcu o odročenie pojednávania
vytýčeného na deň 22.11.2016.
-z uvedeného dôvodu bolo pojednávanie preročené na 6.12.2016.
-dňa 15.11.2016 požiadala o odročenie tohto pojednávania (6.12.2016) právna
zástupkyňa sťažovateľky.
-vzhľadom na uvedenú žiadosť bolo pojednávanie odročené na 27.1.2017.
-o odročenie aj tohto vytýčeného pojednávania požiadala opäť právna zástupkyňa
sťažovateľky.
-dňa 23.12.2016 oznámil súd právnej zástupkyni sťažovateľky, že dňa 27.1.2017
bude pojednávať aj bez prítomnosti sťažovateľky.
-pojednávanie sa uskutočnilo a bolo odročené na deň 4.4.2017.
-dňa 28.3.2017 bol predmetný spis vrátený po ukončení dlhodobej práceneschopnosti
do súdneho oddelenia pôvodne konajúcej zákonnej sudkyne JUDr. Agáty Burkušovej, ktorá
dala pokyn pre zrušenie vytýčeného termínu pojednávania z dôvodu prevzatia všetkých
pôvodne pridelených spisov, so stavom konania ktorých sa musela postupne oboznámiť.
-v septembri 2017 určila táto zákonná sudkyňa termín pojednávania na deň
13.11.2017.
Vzhľadom na chronológiu vo veci vykonaných úkonov je nutné pripustiť, že aj
zo strany okresného súdu došlo v konaní k prieťahom, a to v obdobiach od 13.6.2012 do
25.2.2013, od 13.12.2013 do 15.4.2014, od 28.9.2015 do 21.9.2016 a od 27.1.2017 do
septembra 2017. Uvedená situácia bola čiastočne spôsobená objektívnymi dôvodmi, a to
zmenou zákonnej sudkyne v dôsledku dlhodobej práceneschopnosti pôvodne konajúcej
zákonnej sudkyne, ktorá spis prevzala znova po ukončení práceneschopnosti. Obe sudkyne
sa so stavom spisu boli nútené oboznámiť, čo pri prevzatí väčšieho množstva spisov si
vyžadovalo určitý časový priestor.
Je potrebné dať do pozornosti i správanie samotnej sťažovateľky, ktorá
predovšetkým po podaní žaloby sama spôsobila v konaní prieťahy, keď celkom až štyrikrát,
a to podaniami zo dňa 14.4.2011,16.9.2011, 15.11.2011 a 20.1.2012 požiadala o predĺženie
lehoty na predloženie dôkazov. Následne sa nezúčastnila pojednávania, určeného na deň
23.2.2012, požiadala o odročenie ďalšieho pojednávania, vytýčeného na deň 2.4.2012
a nezúčastnila sa ani pojednávania dňa 15.4.2013. Keď po zmene zákonnej sudkyne určila
táto termín pojednávania na deň 6.12.2016, ospravedlnila sa z tohto pojednávania právna
zástupkyňa sťažovateľky a požiadala o jeho odročenie. Rovnako žiadala odročiť ďalšie
pojednávanie, vytýčené na 27.1.2013, čo však už súd neakceptoval. Celkovo tak možno
označiť zbytočné prieťahy spôsobené sťažovateľkou časovým vymedzením od apríla 2011 do
14.5.2012 a v mesiacoch december 2016 a január 2017. Tento časový úsek nemožno
zo strany sťažovateľky považovať za objektívne akceptovateľný a mal by byť pripísaný
výlučne na jej ťarchu.
V neposlednom rade je potrebné poukázať na skutkovú obtiažnosť sporu, ktorá
vyplýva už zo samotného predmetu konania, ale i fakt, že žalobca opakovane upresňoval
a menil petit žalobného návrhu, na čo bol vyzývaný i súdom, a to ešte aj niekoľko rokov po
podaní návrhu (17.6.2013 a 26.5.2014), čoho sa napokon opakovane dožadovala i právna
zástupkyňa sťažovateľky.
Zároveň Vám oznamujem, že súhlasím s tým, aby ústavný súd upustil od ústneho
pojednávania o prijatej sťažnosti...»
8. Právna zástupkyňa sťažovateľky vo svojom stanovisku k vyjadreniu predsedu
okresného súdu doručenom ústavnému súdu 26. septembra 2017 uviedla, že súhlasí
s upustením od ústneho prejednania veci, a k v vyjadreniu okresného súdu dodala, že
„... Sťažovateľka sa... nestotožňuje s názorom predsedu okresného súdu, že aj ona sama
svojim správaním predovšetkým po podaní žaloby prieťahy v konaní spôsobila...
Sťažovateľka v konaní namieta, že k vzniku prieťahov v konaní dochádzalo nielen
nečinnosťou súdu, ale aj neefektívnym vedením konania, ktorým zákonná sudkyňa len
neprirodzene odďaľuje rozhodnutie v merite veci.
Ako už sťažovateľka uviedla v ústavnej sťažnosti... jej žiadosti o predĺženie lehoty na
predloženie dôkazov súviseli s hľadaním si kvalifikovanej právnej pomoci, čo jej nemôže byť
na ťarchu.
Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd vyhovel v celom
rozsahu jej ústavnej sťažnosti.“.
9. Vzhľadom na uvedené ústavný súd podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde
upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od neho nemožno
očakávať ďalšie objasnenie veci.
II.
10. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv nerozhoduje iný súd.
11. Sťažovateľka sa sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia jej základného práva
upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného
súdu v napadnutom konaní.
12. Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a obsahom
práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno
vidieť zásadnú odlišnosť (m. m. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03). Z tohto vyplýva, že právne
východiská, na základe ktorých ústavný súd preskúmava, či došlo k ich porušeniu, sú
vo vzťahu k označeným právam v zásade identické.
13. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (rovnako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza
zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza
osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde
sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty
dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným
spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak, ako právoplatným rozhodnutím
súdu (IV. ÚS 221/04).
14. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva
z čl. 17 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „CSP“), ktorý určuje, že súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie
prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez
zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb, ďalej z § 157 ods. 1
CSP, podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo
a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania
[obdobne predtým § 6 a § 100 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok
v znení účinnom do 30. júna 2016 (ďalej len „OSP“)].
15. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom
v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou
(III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, IV. ÚS 99/07) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú
právna, faktická, prípadne procesná zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie
účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou Európskeho
súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) ústavný súd v rámci prvého kritéria prihliada aj
na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa
(I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02, IV. ÚS 187/07). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný
súd aj sťažnosť sťažovateľky.
16. Predmetom konania pred okresným súdom je vyporiadanie BSM. Konanie o tejto
otázke nie je právne zložité a metodika postupu je upravená v hmotnoprávnych predpisoch
(zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov), ako aj
v procesných [CSP (predtým OSP, pozn.)]. Súdy sa tiež môžu opierať o dostatok
stabilizovanej judikatúry všeobecných súdov.
17. Ústavný súd konštatuje, že ide spor, ktorý patrí do štandardnej rozhodovacej
agendy všeobecných súdov. Zo skutočností uvedených okresným súdom, ako aj
vyplývajúcich z predloženého súdneho spisu však možno vyvodiť určitú faktickú zložitosť
posudzovaného konania vyplývajúcu zo zisťovania a ustaľovania okruhu vecí, spoločných
pohľadávok, záväzkov a iných majetkových práv účastníkov konania, ktoré majú byť
predmetom vyporiadania BSM, a to obzvlášť so zreteľom na ich rozdielne skutkové
tvrdenia.
18. Správanie sťažovateľky je druhým kritériom, ktoré sa uplatňuje pri rozhodovaní
o tom, či v konaní pred okresným súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj
k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru. V preskúmavanej veci podľa názoru ústavného súdu spôsobila zbytočné prieťahy
aj samotná sťažovateľka, keď v období počnúc od 14. apríla 2011 celkom štyrikrát žiadala
okresný súd o predĺženie lehoty na predloženie listinných dôkazov (naposledy žiadosťou
z 20. januára 2012 do 25. marca 2012, pozn.). Okresný súd pre neúčasť sťažovateľky bez
prejednania veci odročil tiež pojednávanie nariadené na 23. február 2012. Sťažovateľka
však podaním z 23. marca 2012 požiadala aj o odročenie pojednávania nariadeného
na 2. apríla 2012, ktorej okresný súd vyhovel a termín ďalšieho pojednávania určil
na 14. máj 2012, na ktorom bola sťažovateľka už prítomná. Sťažovateľka tak výlučne
svojím správaním spôsobila zbytočné prieťahy v období od 22. apríla 2011 (potom, ako
sťažovateľke 6. apríla 2011 bola doručená výzva okresného súdu, aby sa v lehote do 15 dní
vyjadrila k veci, posledný deň lehoty na vyjadrenie jej uplynul 21. apríla 2011, pozn.)
do 13. mája 2012, čo predstavuje obdobie v trvaní viac ako 1 rok.
19. V danej súvislosti ústavný súd podotýka, že sťažovateľka nemožnosť predloženia
listinných dôkazov včas, ako aj nemožnosť účasti na pojednávaní odôvodnila najmä
nevyhnutnosťou ošetrovania svojich chorých maloletých detí, čo možno považovať síce za
dôvod dôležitý, a tým ospravedlniteľný, avšak táto skutočnosť nič nemení na tom, že išlo
o okolnosti na strane sťažovateľky, ktoré nemožno pričítať na ťarchu okresného súdu.
20. Ako to zo súdneho spisu vzťahujúceho sa na danú vec vyplynulo, sťažovateľke
bola výzva na vyjadrenie sa k žalobe doručená 6. apríla 2011, avšak splnomocnenie
z 10. júla 2012 udelené právnej zástupkyni sťažovateľky (advokátke) na jej zastupovanie
v napadnutej veci bolo okresnému súdu predložené 17. júla 2012 (pozri čl. 85 na danú vec
vzťahujúceho sa súdneho spisu), čo predstavuje obdobie v trvaní viac ako 15 mesiacov,
preto tvrdenie právnej zástupkyne sťažovateľky v jej stanovisku z 26. septembra 2017,
podľa ktorého dôvod žiadostí sťažovateľky o predĺženie lehoty na predloženie listinných
dôkazov (celkom štyrikrát) súvisel s hľadaním si kvalifikovaného právneho zástupcu, čo jej
nemožno pričítať na ťarchu, podľa názoru ústavného súdu nijako nemožno považovať
v prospech sťažovateľky za relevantné.
21. Napokon podľa zistenia ústavného súdu je potrebné na ťarchu sťažovateľky
pričítať aj odročenie pojednávania nariadeného na 6. december 2016 pre okolnosti na strane
jej právnej zástupkyne (účasť na konferencii, pozn.), a to na 27. január 2017
(na pojednávaní 27. januára 2017 bola vec prerokovaná napriek ospravedlnenej
neprítomnosti samotnej sťažovateľky, keďže okresný súd nepovažoval jej účasť
nevyhnutnú, pozn.), a teda na ťarchu sťažovateľky je nutné pričítať aj obdobie zbytočných
prieťahov od 6. decembra 2016 do 26. januára 2017, čo predstavuje takmer 1 mesiac a 3
týždne.
22. Ústavný súd na rámec uvedeného už nezistil žiadnu inú okolnosť, ktorá by mala
byť osobitne zohľadnená na ťarchu sťažovateľky pri posudzovaní otázky, či a z akých
dôvodov došlo v tomto konaní, ktoré trvá celkovo viac ako 6 rokov a 8 mesiacov,
k zbytočným prieťahom.
23. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo
k porušeniu jej základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru, bol postup okresného súdu v napadnutom konaní.
24. Ústavný súd konštatuje, že postup okresného súdu bol poznačený viacerými
obdobiami dlhodobej aj krátkodobej nečinnosti a tiež aj nesústredenou a neefektívnou
činnosťou. Konanie na okresnom súde začalo 28. januára 2011 a doteraz nie je právoplatne
skončené, čo aj pri väčšej skutkovej náročnosti veci ústavný súd hodnotí ako
neakceptovateľnú dobu z hľadiska trvania právnej neistoty sťažovateľky.
25. Podľa názoru ústavného súdu je nepochybne potrebné na ťarchu okresného súdu
pričítať obdobie jeho nečinnosti od 13. júna 2012 (doručenie podania žalobcu v zmysle
záverov pojednávania konaného 14. mája 2012) do 25. februára 2013 (okresný súd nariadil
pojednávanie na 15. apríl 2013), čo predstavuje viac ako 8 mesiacov, ďalej obdobie
od 13. decembra 2013 (doručenie vyjadrenia žalobcu k podaniu sťažovateľky
z 26. septembra 2013) do 15. apríla 2014 (okresný súd nariadil termín ďalšieho
pojednávania na 26. máj 2014), čo predstavuje viac ako 4 mesiace, tiež obdobie
od 28. septembra 2015 (uskutočnenie pojednávania, ktoré bolo po prerokovaní veci
odročené na neurčito pre účely vykonania ďalšieho dokazovania) do 21. septembra 2016
(okresný súd nariadil termín ďalšieho pojednávania na 22. november 2016), čo predstavuje
takmer 1 rok, a napokon obdobie od 3. marca 2017 (okresný súd zaslal sťažovateľkou
2. marca 2017 predložený znalecký posudok týkajúci sa všeobecnej hodnoty členského
podielu v bytovom družstve právnemu zástupcovi žalobcu pre účely vyjadrenia)
do 12. septembra 2017 (okresný súd nariadil termín pojednávania na 13. november 2017),
čo predstavuje viac ako 6 mesiacov.
26. Okresný súd spôsobil teda svojou nečinnosťou zbytočné prieťahy súhrnne
v trvaní 2 rokov a viac ako 6 mesiacov.
27. V nadväznosti na uvedené, pokiaľ ide o pojednávania konané 14. mája 2012,
15. apríla 2013, 17. júna 2013 a 26. mája 2014 (pozri obsah zápisníc), ústavný súd dodáva,
že tieto boli v podstate obmedzené len na prednesy právnych zástupcov účastníkov,
prípadne účastníkov samotných, majúce prevažne povahu úvodných prednesov, avšak vec
ako taká významným spôsobom prerokovaná nebola.
28. Inými slovami, na týchto pojednávaniach v prevažnej miere boli prerokovávané
iba vady žaloby, resp. otázka upresnenia žalobnej žiadosti (petitu), a v ostatnej časti boli
tieto v podstate zamerané iba na zhromažďovanie listinných dôkazov, čo by podľa názoru
ústavného súdu malo byť a priori vecou prípravy pojednávania, t. j. predmetom procesných
úkonov, ktoré pojednávaniu predchádzajú tak, aby pojednávaním s prihliadnutím na
predmet konania a jeho povahu bolo možné dosiahnuť v najväčšej možnej miere naplnenie
jeho účelu, ktorým je prerokovanie veci ako takej.
29. V danom kontexte hodnotí ústavný súd postup okresného súdu aj ako neefektívny
a nesústredený.
30. V súvislosti s argumentáciou predsedu okresného súdu o tom, že v napadnutej
veci boli prieťahy zo strany okresného súdu spôsobené čiastočne aj objektívnymi
okolnosťami spočívajúcimi v dlhodobej dočasnej pracovnej neschopnosti pôvodnej
zákonnej sudkyne, čo si vyžiadalo zmenu zákonných sudcov, a tým spojenú zvýšenú časovú
náročnosť pre oboznámenie sa so stavom veci, ústavný súd uvádza, že opakované
prideľovanie predmetnej veci zákonným sudcom na prerokovanie a rozhodnutie nemožno
považovať za relevantnú procesnú aktivitu okresného súdu. Uvedená procesná aktivita je
dôsledkom iných s konaním bezprostredne nesúvisiacich skutočností (napr. personálne
zmeny na okresnom súde, práceneschopnosť zákonného sudcu a pod.), t. j. nemožno ju
hodnotiť ako zámernú a priamu procesnú aktivitu okresného súdu smerujúcu k
prerokovaniu a rozhodnutiu veci samej (II. ÚS 444/2014).
31. Ústavný súd po komplexom posúdení všetkých okolností daného prípadu
z hľadiska predmetu konania, správania sťažovateľky a postupu okresného súdu,
zohľadňujúc skutočnosť, že vo veci nie je ani po 6 rokoch a 8 mesiacoch právoplatne
rozhodnuté, dospel k záveru, že v postupe okresného súdu došlo k zbytočným prieťahom
v napadnutom konaní, a preto rozhodol, že bolo porušené základné právo sťažovateľky
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo
na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd
preto rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 1 výrokovej časti tohto nálezu.
III.
32. Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej
osoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným
rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie,
opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal.
Pretože ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj jeho práva na prejednanie
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu,
prikázal okresnému súdu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov.
33. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým
vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva boli podľa odseku 1 porušené, primerané
finančné zadosťučinenie.
34. Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného
finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho
domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
35. Sťažovateľka vo svojej sťažnosti požadovala od okresného súdu finančné
zadosťučinenie v sume 3 000 €, ktoré odôvodňovala celkovou dobou posudzovaného
súdneho konania, jeho priebehom a mierou zavinenia, ako aj dlhotrvajúcou právnou
neistotou.
36. Ústavný súd pri rozhodovaní o finančnom zadosťučinení vzal do úvahy najmä
charakter predmetu konania, obdobie právnej neistoty sťažovateľky, jej správanie počas
predmetného konania, celkovú dĺžku namietaného konania a skutočnosť, že vo veci zistil
porušenie základného práva. Súčasne sa ústavný súd riadil úvahou, že cieľom primeraného
finančného zadosťučinenia nie je prípadná náhrada škody (napr. III. ÚS 339/07,
III. ÚS 46/08 a pod.) Ústavný súd aplikoval zásadu spravodlivosti a zároveň sa riadil
úvahou, že cieľom priznania primeraného finančného zadosťučinenia je len zmiernenie
ujmy pociťovanej z porušenia základných práv alebo slobôd zaručených ústavou, resp.
záväznou medzinárodnou zmluvou. Berúc do úvahy aj všetky uvedené okolnosti, považoval
ústavný súd za odôvodnené priznať sťažovateľke sumu 2 200 € ako primerané finančné
zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde.
37. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby
úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Pri výpočte trov právneho
zastúpenia sťažovateľky ústavný súd vychádzal z príslušných ustanovení vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len
„vyhláška“).
38. Sťažovateľka si z dôvodu právneho zastúpenia advokátkou uplatnila náhradu trov
konania v celkovej sume 312,34 €. Ústavný súd tak priznal sťažovateľke náhradu trov
právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby (1. prevzatie a príprava zastúpenia,
2. spísanie ústavnej sťažnosti) uskutočnené v roku 2017. Ústavný súd priznal sťažovateľke
náhradu odmeny advokátky za každý úkon právnej služby vykonaný v roku 2017
v sume 147,33 €, čo za 2 úkony právnej služby predstavuje sumu 294,66 €, a náhradu
režijného paušálu (§ 16 ods. 3 vyhlášky) za každý úkon právnej služby vykonaný v roku
2017 v sume 8,84 €, čo za 2 úkony právnej služby predstavuje sumu 17,68 €. Ústavný súd
priznal sťažovateľke náhradu trov tohto konania v celkovej sume 312,34 €.
39. V danej súvislosti ústavný súd už iba pre úplnosť veci poznamenáva, že aj keď si
sťažovateľka neuplatnila náhradu trov právneho zastúpenia za ďalší úkon právnej služby –
stanovisko z 26. septembra 2017 k vyjadreniu predsedu okresného súdu, pretože v tomto
stanovisku sťažovateľka prostredníctvom svojej právnej zástupkyne neuviedla žiadne nové
skutočnosti alebo právne hodnotenia, ktoré by boli spôsobilé podstatne ovplyvniť konečný
úsudok ústavného súdu o predmete konania, ústavný súd ani v prípade uplatnenia náhrady
trov konania za tento úkon právnej služby by sťažovateľke náhradu trov konania nebol
priznal.
40. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť
na účet právnej zástupkyne sťažovateľky (§ 31a ods. 1 zákona o ústavnom súde v spojení
41. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie
je prípustný opravný prostriedok, nadobudne toto rozhodnutie právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 9. októbra 2017