Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 619/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. októbra 2017

v senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu

Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť

, Ústav na výkon väzby , zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Šofrankom,

advokátska kancelária, Hraničná 2, Košice, vo veci namietaného porušenia základných práv

podľa , 2 a 5 a , ako aj práv podľa

ods. 1 písm. c), ods. 2 a 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Špecializovaného trestného súdu Pezinok, pracovisko Banská Bystrica, v konaní

vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 2. júna 2017 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. septembra

2017 osobne do podateľne doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“)

vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 a čl. 50 ods. 3

(ďalej len „“), ako aj práv podľa ,

ods. 2 a 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Špecializovaného trestného súdu Pezinok, pracovisko Banská Bystrica (ďalej len

„špecializovaný súd“), v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením

z 2. júna 2017.

Zo sťažnosti a z pripojeného listinného dôkazu vyplýva, že uznesením sudcu

pre prípravné konanie špecializovaného súdu sp. zn. bol sťažovateľ z dôvodov

uvedených v , a vzatý do väzby, a to na

základe návrhu prokurátora z 31. mája 2017.

Podľa názoru sťažovateľa týmto uznesením a konaním, ktoré mu predchádzalo, došlo

k porušeniu jeho označených práv podľa a dohovoru, a bola porušená zásada

kontradiktórnosti konania a rovnosti zbraní. Za najpodstatnejšie porušenie práv považuje

skutočnosť, že špecializovaný súd nesprávne postupoval, keď sťažovateľovi a jeho

obhajcovi nedoručil návrh na vzatie do väzby a ani tieto osoby neoboznámil s obsahom

návrhu, čím sťažovateľovi, resp. jeho obhajcovi neumožnil uviesť konkrétne argumenty

voči návrhu na vzatie do väzby. Toto pochybenie špecializovaný súd nijako neodôvodnil.

Samotná účasť prokurátora na výsluchu nemala za následok, že by sťažovateľ vedel,

čo tento uviedol v návrhu na vzatie do väzby. Podľa sťažovateľa ani prednesenie

záverečného návrhu prokurátora nemôže konvalidovať uvedené procesné pochybenie, keď

navyše prokurátor nijako nerozviedol v rámci záverečného návrhu konkrétne skutočnosti,

v ktorých videl dôvody väzby.

Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd o jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„1. Postupom a uznesením sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného súdu

v Banskej Bystrici zo dňa 2.6.2017 sp. značka č. v spojení s uznesením

Špeciálnej prokuratúry pod sp. zn. č. VII/2 Gv 97/17/1000 boli porušené základné práva

a slobody sťažovateľa podľa , ods. 2 a ods. 5 SR a

SR a čl. 5 ods. 1 písm. c), ods. 2 a ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd.

2. Uznesenie sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného súdu v Banskej Bystrici

zo dňa 2.6.2017 sp. značka a uznesenie najvyššieho súdu sa zrušujú.

3. Ústavný súd priznáva sťažovateľovi náhradu trov konania vo výške 312,34 €, ktoré

je povinný Najvyšší súd SR zaplatiť do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu na účet

jeho právneho zástupcu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy

zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania.

Z princípu subsidiarity vyplýva, že ústavný súd poskytuje ochranu základným

právam a slobodám iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné

súdy. Ústavný súd sa pri skúmaní podmienok konania o sťažnosti riadi zásadou,

že všeobecné súdy sú povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto

je ochrana základných práv a slobôd poskytovaná ústavným súdom prostredníctvom

a upraveného konania o sťažnosti subsidiárna

a nastupuje až vtedy, ak o tejto ochrane nerozhodujú všeobecné súdy (porov. mutatis

mutandis , ). Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní

sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany základných práv alebo slobôd môže domôcť

využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným súdom, musí takúto

sťažnosť odmietnuť (porov. , ).

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Z logického výkladu vyplýva, že vyčerpaním

všetkých opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon

sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých

použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných právnych predpisov, nemožno rozumieť

už samotné podanie posledného z nich oprávnenou osobou, ale až rozhodnutie o ňom

príslušným orgánom ().

Proti uzneseniu špecializovaného súdu sp. zn. z 2. júna 2017 bola

prípustná sťažnosť ako riadny opravný prostriedok, a preto právomoc poskytnúť ochranu

označeným právam sťažovateľa podľa a dohovoru má Najvyšší súd Slovenskej

republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v rámci opravného konania. Z podanej sťažnosti totiž

vyplýva, že sťažovateľ právo podať sťažnosť proti uzneseniu špecializovaného súdu využil,

i keď ju ústavnému súdu nepredložil s tým, že sa nachádza v súdnom spise. Rovnako

nepredložil a bližšie neoznačil ani uznesenie najvyššieho súdu, pretože iba uviedol

„Uznesenie Najvyššieho súdu SR viď spis“. Možno z toho usúdiť, že v čase podania

sťažnosti ústavnému súdu rozhodnutie najvyššieho súdu ešte neexistovalo.

Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že sťažnosť sťažovateľa je predčasná.

Posudzujúc predmetnú sťažnosť ústavný súd uzatvára, že prijatím sťažnosti na ďalšie

konanie by došlo k vzniku ústavne neakceptovateľného stavu, keď by v zásade o rovnakej

veci rozhodovali paralelne viaceré orgány súdneho typu – najvyšší súd a ústavný súd

(porov. mutatis mutandis , , , ,

). Išlo by o taký stav, ktorý je v právnom štáte neaprobovateľný, pretože by

mohol viesť k rozdielnym rozhodnutiam v rovnakej veci, čo by malo negatívne (a len

obťažne odstrániteľné) dôsledky na právnu istotu, ktorá tvorí integrálnu súčasť princípov

právneho štátu.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd odmietol sťažnosť podľa § 25 ods. 2

v spojení s pre neprípustnosť.

V prípade, že rozhodnutie najvyššieho súdu bude v neprospech sťažovateľa, nič mu

nebude brániť v tom, aby v zákonnej dvojmesačnej lehote počítanej od doručenia uznesenia

najvyššieho súdu ( ) podal proti uzneseniu najvyššieho

súdu sťažnosť ústavnému súdu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. októbra 2017