Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 635/2017
PDF · 170.07 KB
No categories available
III. ÚS 635/2017
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. októbra 2017
predbežne prerokoval sťažnosť , ,
vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie
jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom
pod sp. zn. 36 Cb 299/1996, postupom Okresného súdu Bratislava V v konaní vedenom
pod sp. zn. 8 C 293/1997 a postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom
pod sp. zn. 7 C 87/2011, ako aj namietaného porušenia jeho základného práva
na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom
pod sp. zn. 7 C 87/2011 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
9. augusta 2017 doručená sťažnosť ,
(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“) postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní
vedenom pod sp. zn. 36 Cb 299/1996, postupom Okresného súdu Bratislava V v konaní
vedenom pod sp. zn. 8 C 293/1997 a postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní
vedenom pod sp. zn. 7 C 87/2011, ako aj namietaného porušenia jeho základného práva
na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom Okresného súdu
Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 87/2011. Písomným podaním doručeným
ústavnému súdu 17. augusta 2017 sťažovateľ v sťažnosti čiastočne upravil znenie petitu.
2. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že 2. augusta 1996 podal na krajskom súde návrh
na začatie konania, ktoré bolo vedené pod sp. zn. 36 Cb 299/1996. Krajský súd podľa
sťažovateľa vec nesprávne postúpil Okresnému súdu Bratislava V, na ktorom bola vedená
pod sp. zn. 8 C 293/1997. Sťažovateľ vytkol opakované prieťahy v uvedenom konaní,
keďže vec bola postúpená Okresnému súdu Bratislava V 4. augusta 1997 a k vyhláseniu
rozsudku došlo 4. apríla 2007. Sťažovateľ podal proti rozsudku odvolanie, o ktorom krajský
súd rozhodol uznesením č. k. 2 Co 252/2007-252 z 19. februára 2008, ktorým odvolanie
sťažovateľa odmietol. Sťažovateľ vytkol aj nesprávnosť odmietnutia odvolania krajským
súdom.
3. Zo sťažnosti tiež vyplýva, že sťažovateľ sa v konaní vedenom pred Okresným
súdom Bratislava I pod sp. zn. 7 C 87/2011 domáhal náhrady škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom súdu. Žaloba v tejto veci bola doručená Okresnému súdu Bratislava I
2. júna 2011. V danej veci náhrady škody bolo rozhodnuté rozsudkom z 19. novembra 2012,
proti ktorému podal sťažovateľ odvolanie. O tomto odvolaní rozhodol krajský súd
rozsudkom č. k. 8 Co 238/2013-255 z 25. februára 2014. Sťažovateľ vytkol, že súd prvej
inštancie uvedený rozsudok krajského súdu doručoval na nesprávnu adresu. Z príloh
sťažnosti vyplýva, že predmetný rozsudok bol sťažovateľovi podľa neho správne doručený
22. decembra 2016.
4. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vydal tento nález:
„1. Základné právo sťažovateľa na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp.zn. 36 Cb 299/1996
porušené bolo.
2. Sťažovateľovi priznáva finančné zadosťučinenie v sume 5.000
EUR (slovom päťtisíc eur), ktoré mu je Krajský súd v Bratislave povinný zaplatiť do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
3. Základné právo sťažovateľa na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Bratislava V v konaní vedenom pod sp.zn. 8C 293/97
porušené bolo.
4. Sťažovateľovi priznáva finančné zadosťučinenie v sume 5.000
EUR (slovom päťtisíc eur), ktoré mu je Okresný súd Bratislava V povinný zaplatiť do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
5. Základné právo sťažovateľa na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti
v primeranej lehote podľa č. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp.zn. 7C 87/2011
porušené bolo.
6. Sťažovateľovi priznáva finančné zadosťučinenie v sume 5.000
ĽUR (slovom päťtisíc eur), ktoré mu je Okresný súd Bratislava I povinný zaplatiť do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
7. Základné právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu
Bratislava I v konaní vedenom pod sp.zn. 7C 87/2011 porušené bolo.
8. Zrušuje Rozsudok Krajského súdu v Bratislave pod sp.zn. 8Co 238/2013-255
vydaný dňa 25. februára 2014.
9. Sťažovateľovi priznáva nárok na zaplatenie škody v sume
1 006 274,10 EUR ( slovom jeden milión šesťtisíc dvestosedemdesiatštyri eur a desať
centov ) spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % od 3.6.2011 až do zaplatenia, ktoré mu
je povinná zaplatiť Slovenská republika do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto
nálezu.“
II.
5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
7. O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti ide vtedy, keď namietaným postupom
všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody,
ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi
označeným postupom alebo rozhodnutím všeobecného súdu a základným právom alebo
slobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú
sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný
súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,
reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04,
III. ÚS 168/05, II. ÚS 172/2011, I. ÚS 143/2014).
II.1 K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie
jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
8. Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom
krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 36 Cb 299/1996, postupom Okresného súdu
Bratislava V v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 293/1997, ako aj postupom Okresného súdu
Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 87/2011. Z obsahu samotnej sťažnosti
a jej príloh vyplýva, že uvedené konania boli už právoplatne skončené pred doručením
sťažnosti sťažovateľa ústavnému súdu, a teda k prieťahom zo strany uvedených
všeobecných súdov už v čase doručenia sťažnosti nemohlo dochádzať. Konanie na
krajskom súde vedené pod sp. zn. 36 Cb 299/1996 bolo skončené 4. augusta 1997, keď bola
vec postúpená Okresnému súdu Bratislava V, ktorý v nej následne konal pod sp. zn.
8 C 293/1997. V tejto veci bolo právoplatne rozhodnuté 15. mája 2007.
Pokiaľ ide o konanie vedené na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 7 C 87/2011,
v tomto konaní bol vydaný rozsudok č. k. 7 C 87/2011-217 z 19. novembra 2012, ktorý bol
potvrdený rozsudkom krajského súdu č. k. 8 Co 238/2013-255 z 25. februára 2014.
Sťažovateľ síce spochybnil prvotné doručovanie uvedeného rozsudku krajského súdu, avšak
zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že uznal jeho doručenie 22. decembra 2016. Ak by teda
aj boli uznané námietky sťažovateľa týkajúce sa doručovania predmetného rozsudku
krajského súdu, je nepochybné, že nadobudol právoplatnosť najneskôr 22. decembra 2016,
teda pred doručením sťažnosti sťažovateľa ústavnému súdu.
9. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej
jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ústavy je požiadavka
smerovania sťažnosti proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci
do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza z princípu, podľa ktorého
sťažnosť zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to,
aby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo,
aby sa v porušovaní základných práv ďalej nepokračovalo (napr. IV. ÚS 104/03, IV. ÚS
73/05). Účelom poskytnutia ochrany základnému právu podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
je jej poskytnutie v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto
ochrany porušenie základného práva označenými orgánmi verejnej moci ešte mohlo trvať.
Ak v čase, keď došla sťažnosť ústavnému súdu, už nemohlo dochádzať k porušovaniu
označeného základného práva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú
(napr. IV. ÚS 37/02, III. ÚS 109/03).
10. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej
ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov (i práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote)
je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia
všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby
domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne
až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý
znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu
(m. m. IV. ÚS 221/04, IV. ÚS 365/04).
11. Stav právnej neistoty sťažovateľa bol odstránený, pričom k tomu došlo
pred podaním sťažnosti ústavnému súdu.
12. Vzhľadom na uvedené skutočnosti vychádzajúc z podstaty a účelu základného
práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru ústavný súd
sťažnosť sťažovateľa v tejto časti posúdil ako zjavne neopodstatnenú a ako takú ju v zmysle
§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde po jej predbežnom prerokovaní odmietol
(obdobne napr. II. ÚS 24/06, IV. ÚS 26/07, III. ÚS 300/08).
II.2 K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľa na spravodlivé
súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
13. Sťažovateľ sa v sťažnosti domáhal aj vyslovenia porušenia svojho základného
práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom Okresného súdu
Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 87/2011. Zároveň žiadal zrušiť rozsudok
krajského súdu č. k. 8 Co 238/2013-255 z 25. februára 2014, ktorým bol potvrdený
rozsudok Okresného súdu Bratislava I vydaný v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 87/2011.
14. Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch
mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom
zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ
mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.
15. Ako už bolo uvedené, konanie vedené pred Okresným súdom Bratislava I
pod sp. zn. 7 C 87/2011 bolo v spojení s rozsudkom krajského súdu č. k. 8 Co 238/2013-255
z 25. februára 2014 právoplatne skončené, a to najneskôr 22. decembra 2016. Sťažnosť
adresovaná ústavnému súdu však bola podaná na pošte až 7. augusta 2017, teda po uplynutí
lehoty dvoch mesiacov v zmysle § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Sťažnosť tak bola
podaná v tejto časti oneskorene, čo je dôvod na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde. V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty
neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť, pretože to kogentné
ustanovenie § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde neumožňuje (napr. m. m. III. ÚS 124/04,
16. Na základe uvedených skutočností ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v tejto časti
odmietol ako oneskorene podanú.
17. Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa ďalšími návrhmi
sťažovateľa uvedenými v sťažnosti nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 25. októbra 2017