Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 294/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-34

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 7. novembra 2017

v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu Rudolfa

Tkáčika v konaní o sťažnosti

, a

, zastúpených advokátom JUDr. Jozefom Holičom, Poľovnícka 4,

Bernolákovo, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejedanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní

vedenom pod sp. zn. v období po náleze Ústavného súdu Slovenskej

republiky sp. zn. zo 17. mája 2016 takto

rozhodol:

1. Základné právo

a na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo na prejedanie ich

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Bratislava I p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3.

a p r i z n á v a spoločne a nerozdielne finančné

zadosťučinenie v sume 1 000 € (slovom tisíc eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava I

p o v i n n ý vyplatiť im do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý uhradiť

a

trovy konania v sume 312,34 € (slovom tristodvanásť eur a tridsaťštyri centov) na účet ich

právneho zástupcu advokáta JUDr. Jozefa Holiča, Poľovnícka 4, Bernolákovo, do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -15 z 25. apríla 2017 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť

a (ďalej len „sťažovatelia“),

ktorou namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva

na prejedanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu

Bratislava I (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len

„napadnuté konanie“).

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovatelia sú žalobcami v napadnutom

konaní, predmetom ktorého je určenie, že v žalobe označené nehnuteľnosti patria do ich

bezpodielového spoluvlastníctva. Žaloba bola okresnému súdu doručená 26. septembra

1997 a napadnuté konanie nebolo do podania sťažnosti ústavnému súdu skončené.

V napadnutom konaní bolo ústavným súdom už dvakrát konštatované porušenie

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Prvý raz

tomu tak bolo vo vzťahu k Okresnému súdu Bratislava I (nálezom ústavného súdu sp. zn.

z 28. júna 2007), druhý raz vo vzťahu ku Krajskému súdu v Bratislave

(nálezom ústavného súdu sp. zn. zo 17. mája 2016). V oboch prípadoch

bolo sťažovateľom priznané aj finančné zadosťučinenie.

Podanou sťažnosťou sťažovatelia napádajú iba úsek napadnutého konania, a to

vedeného pred okresným súdom a časovo ohraničeného od 8. októbra 2015 do času podania

tejto sťažnosti (23. februára 2017). Napadnutý úsek konania predstavuje celkovú dĺžku

približne 17 mesiacov.

Sťažovatelia chronologicky poukazujú na neefektívnu činnosť okresného súdu

vo vzťahu k napadnutému úseku napadnutého konania, no neuvádzajú k nemu zásadnú

právnu argumentáciu. Sťažnosť zakladajú na tom, že napriek dvojnásobnému konštatovaniu

porušenia ich základného práva v napadnutom konaní okresný súd nekoná dostatočne

rýchlo a efektívne. Vo zvyšku sťažnosti predkladajú vecné argumenty týkajúce sa merita

sporu, nie však tvrdených zbytočných prieťahov.

Sťažnosťou napadnutý úsek napadnutého konania mal dosiaľ takýto priebeh:

- 8. októbra 2015 – okresnému súdu bolo doručené uznesenie Krajského súdu

v Bratislave, ktorým tento súd zrušil rozsudok okresného súdu č. k. -781

z 12. marca 2008 a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie,

- okresný súd nariadil pojednávanie na 26. máj 2016 (predmetné pojednávanie bolo

zrušené z dôvodu práceneschopnosti zákonnej sudkyne),

- okresný súd nariadil pojednávanie na 7. september 2016 (predmetné pojednávanie

bez uvedenia dôvodu neuskutočnil a nariadil nasledujúce pojednávanie),

- okresný súd nariadil pojednávanie na 25. október 2016 (predmetné pojednávanie

bolo zrušené z dôvodu, že zákonná sudkyňa sa mala zúčastniť konferencie),

- okresný súd nariadil pojednávanie na 10. november 2016 (predmetné pojednávanie

bolo zrušené z dôvodu práceneschopnosti zákonnej sudkyne),

- okresný súd nariadil pojednávanie na 28. február 2017.

Na dokreslenie priebehu napadnutého úseku napadnutého konania (po prijatí

sťažnosti na ďalšie konanie) ústavný súd dopĺňa, že pojednávanie nariadené na 28. február

2017 sa uskutočnilo a bolo odročené na 23. máj 2017. Termín odročeného pojednávania bol

zrušený z dôvodu práceneschopnosti zákonnej sudkyne a bol nariadený nový termín

pojednávania na 5. september 2017.

Sťažovatelia celou sťažnosťou v podstate tvrdia, že okresný súd nevenuje reštančnej

(takmer 20 rokov neskončenej) veci náležitú pozornosť.

Na základe uvedeného sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd nálezom vyslovil

porušenie ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa

dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. ,

okresnému súdu prikázal vo veci konať bez zbytočných prieťahov, priznal im primerané

finančné zadosťučinenie každému vo výške 5 000 € a náhradu trov právneho zastúpenia.

Výšku primeraného finančného zadosťučinenia sťažovatelia odôvodňujú dĺžkou

napadnutého konania, zhoršeným zdravotným stavom, ich pokročilým vekom a podvodným

konaním žalovaných.

Na základe výzvy ústavného súdu sa podaním sp. zn. Spr 3397/2017

zo 14. júna 2017 (doručeným ústavnému súdu 22. júna 2017) k podanej ústavnej sťažnosti

vyjadrila predsedníčka okresného súdu, v ktorom okrem stručného zhrnutia priebehu

konania poukázala na opodstatnené zrušenie nariadených termínov pojednávaní z dôvodu

práceneschopnosti zákonnej sudkyne, jej účasti na medzinárodnej konferencii a žiadosti

právneho zástupcu jedného zo žalovaných. K podaniu pripojila aj vyjadrenie vo veci

konajúcej zákonnej sudkyne, ktorá v ňom zdôraznila, že pojednávanie nariadené

na 7. september 2016 nebolo zrušené, tak ako to uvádzajú sťažovatelia, bezdôvodne, ale

na žiadosť právneho zástupcu jedného zo žalovaných. Poukázala tiež na enormné pracovné

zaťaženie a z toho vyplývajúcu fluktuáciu zamestnancov okresného súdu, ktorá spôsobuje

neustále prerozdeľovanie agendy, a na právnu zložitosť veci.

Predsedníčka okresného súdu súhlasila s upustením od ústneho pojednávania

o prijatej sťažnosti v zmysle .

V podaní ústavnému súdu doručenom 31. júla 2017 sa sťažovatelia nestotožnili

s vyjadrením predsedníčky okresného súdu. K veci neuviedli žiadne nové skutočnosti.

Upravili jedine výšku požadovaného finančného zadosťučinenia z 5 000 € na 50 000 €.

S upustením od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti v zmysle § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde sťažovatelia nesúhlasili.

V podaní ústavnému súdu doručenom 11. októbra 2017 sťažovatelia súhlasili

s upustením od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti (§ 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde) a svoj predošlý nesúhlas v tomto kontexte vzali späť.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických alebo

právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom...

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide

o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahu

týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (, , ).

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, podľa ktorej

účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho

orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa

rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (, ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Podľa v znení

neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo

najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne

a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa (respektíve práva podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru), ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou

(, , ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú

právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho

konania (2) a postup samotného súdu (3). V rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada aj

na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa

(, , ).

Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľov.

Pri posudzovaní vychádzal zo spisovej dokumentácie, ako aj z vyjadrení účastníkov

konania.

1. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť sporu, v ktorom ide o určenie, či v žalobe

označené nehnuteľnosti patria do bezpodielového spoluvlastníctva sťažovateľov, ústavný

súd konštatuje, že obdobné konania možno zaradiť k štandardnej agende všeobecného

súdnictva.

2. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných

prieťahov v napadnutom konaní, bolo správanie účastníkov tohto konania. Ústavný súd

konštatuje, že nezistil závažné okolnosti na strane sťažovateľov, ktoré by relevantne prispeli

k doterajšej dĺžke napadnutého konania.

3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu označeného základného práva sťažovateľov, bol postup samotného okresného

súdu.

Napadnuté konanie je pred všeobecnými súdmi vedené od roku 1998. Sťažnosťou je

napadnutý len jeho úsek vedený pred okresným súdom v trvaní 17 mesiacov. Ústavný súd

sa z uvedeného dôvodu zameral na posúdenie zbytočných prieťahov v sťažnosťou

napadnutom úseku napadnutého konania.

Okresný súd na svoju obranu poukazuje na opakovanú práceneschopnosť vo veci

konajúcej sudkyne, jej účasť na medzinárodnej konferencii, žiadosť o odročenie

pojednávania právnym zástupcom jedného zo žalovaných (z 25. mája 2016) a personálnu

poddimenzovanosť okresného súdu.

Podľa názoru ústavného súdu žiadosť o odročenie pojednávania bola v napadnutom

úseku napadnutého konania jediným spomalením. V ostatných prípadoch bol

za bezprieťahové prejednanie veci zodpovedný okresný súd. Zákonná sudkyňa bola

objektívne viacnásobne práceneschopnou a prejednanie veci nebolo zabezpečené

zastupujúcim sudcom, reštančná vec tak počas 17 mesiacov prejednaná nebola.

Ústavný súd už v podobných súvislostiach viackrát vyslovil (pozri napr.

a v ňom citovanú predchádzajúcu judikatúru ústavného súdu), že nedostatočné personálne

obsadenie súdu a nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť súdne konanie, by

mohlo len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa na ten

účel prijali včas adekvátne opatrenia. v zaväzuje predovšetkým súdy

ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci –

a teda vykonanie spravodlivosti – bez zbytočných prieťahov. I keď nie všetky nástroje

na vyriešenie tzv. objektívnych okolností, na ktoré predsedníčka okresného súdu poukazuje,

sa nachádzajú v dispozičnej sfére vedenia súdu či konajúceho sudcu, nemožno systémové

nedostatky v oblasti výkonu spravodlivosti pripisovať na ťarchu účastníkov súdneho

konania a mieru ochrany ich práva zaručeného v oslabiť poukázaním

na dlhodobo obmedzené personálne kapacity príslušných súdov (pozri napr. ).

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva

sťažovateľov na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

v a práva zaručeného v dohovoru, tak ako to je uvedené

vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany

sťažovateľom ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu

podľa a konať vo veci

bez zbytočných prieťahov.

III.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovatelia v sťažnosti žiadali priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume

5 000 € pre každého z nich, ktoré odôvodnili dĺžkou trvania zásahu do označeného

základného práva, ich zhoršeným zdravotným stavom a pokročilým vekom, a napokon

aj podvodným konaním žalovaných. Po prijatí sťažnosti ústavným súdom na ďalšie konanie

výšku požadovaného finančného zadosťučinenia zdesaťnásobili na sumu 50 000 €.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad

spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé

finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne

okolnosti prípadu.

Vzhľadom na doterajšiu dĺžku napadnutého úseku napadnutého konania, ako aj

na neefektívny postup pri prejednávaní veci, berúc do úvahy nenáročný predmet konania,

považoval ústavný súd priznanie sumy 1 000 € sťažovateľom spoločne a nerozdielne

za primerané finančné zadosťučinenie podľa (bod 3

výroku tohto rozhodnutia).

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľov, ktoré im

vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom.

Ústavný súd priznal sťažovateľom trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia

advokátom pozostávajúce z odmeny advokáta, a vychádzal pritom z vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).

Podľa § 11 ods. 3 v spojení s § 1 ods. 3 vyhlášky je odmena advokáta (základná tarifa)

v konaní pred ústavným súdom za jeden úkon právnej služby 1/6 z výpočtového základu.

Ústavný súd priznal sťažovateľom ( ) náhradu

trov konania za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2017 (príprava a prevzatie veci,

písomné podanie vo veci samej) po 147,33 €. Právny zástupca sťažovateľov má aj nárok

na náhradu režijného paušálu 8,84 € za jeden úkon podľa vyhlášky. Pokiaľ ide o stanovisko

sťažovateľov k vyjadreniu okresného súdu sp. zn. Spr 3397/2017 zo 14. júna 2017, ústavný

súd za tento úkon právnej služby náhradu trov sťažovateľom nepriznal, keďže stanovisko

neobsahovalo nové skutočnosti relevantné pre posúdenie veci. Pokiaľ ide o účasť na ústnom

pojednávaní, ústavný súd za tento úkon náhradu trov v konaní tiež nepriznal, pretože na

ústnom pojednávaní nedošlo k ďalšiemu objasneniu veci. Právny zástupca sťažovateľov nie

je platiteľom dane z pridanej hodnoty, preto sa odmena a náhrady podľa § 18 ods. 3

vyhlášky o daň z pridanej hodnoty nezvýšili. Náhrada trov konania, ktorú ústavný súd

priznal sťažovateľom, spolu takto predstavuje sumu 312,34 €.

Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet

právneho zástupcu sťažovateľov ( v spojení s

) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia (bod 4 výroku nálezu).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. novembra 2017