Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 294/2017
PDF · 167.17 KB
No categories available
III. ÚS 294/2017
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 7. novembra 2017
v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu Rudolfa
Tkáčika v konaní o sťažnosti
, a
, zastúpených advokátom JUDr. Jozefom Holičom, Poľovnícka 4,
Bernolákovo, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva
na prejedanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní
vedenom pod sp. zn. 8 C 142/1998 v období po náleze Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. III. ÚS 340/2015 zo 17. mája 2016 takto
rozhodol:
1. Základné právo
a na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejedanie ich
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.
8 C 142/1998 p o r u š e n é b o l i .
2. Okresnému súdu Bratislava I p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.
8 C 142/1998 konal bez zbytočných prieťahov.
3.
a p r i z n á v a spoločne a nerozdielne finančné
zadosťučinenie v sume 1 000 € (slovom tisíc eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava I
p o v i n n ý vyplatiť im do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý uhradiť
a
trovy konania v sume 312,34 € (slovom tristodvanásť eur a tridsaťštyri centov) na účet ich
právneho zástupcu advokáta JUDr. Jozefa Holiča, Poľovnícka 4, Bernolákovo, do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením
č. k. III. ÚS 294/2017-15 z 25. apríla 2017 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť
a (ďalej len „sťažovatelia“),
ktorou namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva
na prejedanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu
Bratislava I (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 142/1998 (ďalej len
„napadnuté konanie“).
Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovatelia sú žalobcami v napadnutom
konaní, predmetom ktorého je určenie, že v žalobe označené nehnuteľnosti patria do ich
bezpodielového spoluvlastníctva. Žaloba bola okresnému súdu doručená 26. septembra
1997 a napadnuté konanie nebolo do podania sťažnosti ústavnému súdu skončené.
V napadnutom konaní bolo ústavným súdom už dvakrát konštatované porušenie
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Prvý raz
tomu tak bolo vo vzťahu k Okresnému súdu Bratislava I (nálezom ústavného súdu sp. zn.
II. ÚS 388/06 z 28. júna 2007), druhý raz vo vzťahu ku Krajskému súdu v Bratislave
(nálezom ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 340/2015 zo 17. mája 2016). V oboch prípadoch
bolo sťažovateľom priznané aj finančné zadosťučinenie.
Podanou sťažnosťou sťažovatelia napádajú iba úsek napadnutého konania, a to
vedeného pred okresným súdom a časovo ohraničeného od 8. októbra 2015 do času podania
tejto sťažnosti (23. februára 2017). Napadnutý úsek konania predstavuje celkovú dĺžku
približne 17 mesiacov.
Sťažovatelia chronologicky poukazujú na neefektívnu činnosť okresného súdu
vo vzťahu k napadnutému úseku napadnutého konania, no neuvádzajú k nemu zásadnú
právnu argumentáciu. Sťažnosť zakladajú na tom, že napriek dvojnásobnému konštatovaniu
porušenia ich základného práva v napadnutom konaní okresný súd nekoná dostatočne
rýchlo a efektívne. Vo zvyšku sťažnosti predkladajú vecné argumenty týkajúce sa merita
sporu, nie však tvrdených zbytočných prieťahov.
Sťažnosťou napadnutý úsek napadnutého konania mal dosiaľ takýto priebeh:
- 8. októbra 2015 – okresnému súdu bolo doručené uznesenie Krajského súdu
v Bratislave, ktorým tento súd zrušil rozsudok okresného súdu č. k. 8 C 142/1998-781
z 12. marca 2008 a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie,
- okresný súd nariadil pojednávanie na 26. máj 2016 (predmetné pojednávanie bolo
zrušené z dôvodu práceneschopnosti zákonnej sudkyne),
- okresný súd nariadil pojednávanie na 7. september 2016 (predmetné pojednávanie
bez uvedenia dôvodu neuskutočnil a nariadil nasledujúce pojednávanie),
- okresný súd nariadil pojednávanie na 25. október 2016 (predmetné pojednávanie
bolo zrušené z dôvodu, že zákonná sudkyňa sa mala zúčastniť konferencie),
- okresný súd nariadil pojednávanie na 10. november 2016 (predmetné pojednávanie
bolo zrušené z dôvodu práceneschopnosti zákonnej sudkyne),
- okresný súd nariadil pojednávanie na 28. február 2017.
Na dokreslenie priebehu napadnutého úseku napadnutého konania (po prijatí
sťažnosti na ďalšie konanie) ústavný súd dopĺňa, že pojednávanie nariadené na 28. február
2017 sa uskutočnilo a bolo odročené na 23. máj 2017. Termín odročeného pojednávania bol
zrušený z dôvodu práceneschopnosti zákonnej sudkyne a bol nariadený nový termín
pojednávania na 5. september 2017.
Sťažovatelia celou sťažnosťou v podstate tvrdia, že okresný súd nevenuje reštančnej
(takmer 20 rokov neskončenej) veci náležitú pozornosť.
Na základe uvedeného sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd nálezom vyslovil
porušenie ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 142/1998,
okresnému súdu prikázal vo veci konať bez zbytočných prieťahov, priznal im primerané
finančné zadosťučinenie každému vo výške 5 000 € a náhradu trov právneho zastúpenia.
Výšku primeraného finančného zadosťučinenia sťažovatelia odôvodňujú dĺžkou
napadnutého konania, zhoršeným zdravotným stavom, ich pokročilým vekom a podvodným
konaním žalovaných.
Na základe výzvy ústavného súdu sa podaním sp. zn. Spr 3397/2017
zo 14. júna 2017 (doručeným ústavnému súdu 22. júna 2017) k podanej ústavnej sťažnosti
vyjadrila predsedníčka okresného súdu, v ktorom okrem stručného zhrnutia priebehu
konania poukázala na opodstatnené zrušenie nariadených termínov pojednávaní z dôvodu
práceneschopnosti zákonnej sudkyne, jej účasti na medzinárodnej konferencii a žiadosti
právneho zástupcu jedného zo žalovaných. K podaniu pripojila aj vyjadrenie vo veci
konajúcej zákonnej sudkyne, ktorá v ňom zdôraznila, že pojednávanie nariadené
na 7. september 2016 nebolo zrušené, tak ako to uvádzajú sťažovatelia, bezdôvodne, ale
na žiadosť právneho zástupcu jedného zo žalovaných. Poukázala tiež na enormné pracovné
zaťaženie a z toho vyplývajúcu fluktuáciu zamestnancov okresného súdu, ktorá spôsobuje
neustále prerozdeľovanie agendy, a na právnu zložitosť veci.
Predsedníčka okresného súdu súhlasila s upustením od ústneho pojednávania
o prijatej sťažnosti v zmysle § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
V podaní ústavnému súdu doručenom 31. júla 2017 sa sťažovatelia nestotožnili
s vyjadrením predsedníčky okresného súdu. K veci neuviedli žiadne nové skutočnosti.
Upravili jedine výšku požadovaného finančného zadosťučinenia z 5 000 € na 50 000 €.
S upustením od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti v zmysle § 30 ods. 2 zákona
o ústavnom súde sťažovatelia nesúhlasili.
V podaní ústavnému súdu doručenom 11. októbra 2017 sťažovatelia súhlasili
s upustením od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti (§ 30 ods. 2 zákona o ústavnom
súde) a svoj predošlý nesúhlas v tomto kontexte vzali späť.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických alebo
právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo
ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom...
Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide
o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahu
týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 28/01, I. ÚS 20/02).
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, podľa ktorej
účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie
stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho
orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa
rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným
rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie
právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (II. ÚS 219/04, IV. ÚS 221/04).
Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
Podľa čl. 17 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení
neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo
najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne
a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,
a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (respektíve práva podľa
čl. 6 ods. 1 dohovoru), ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou
(III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, IV. ÚS 99/07) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú
právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho
konania (2) a postup samotného súdu (3). V rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada aj
na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa
(I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02, IV. ÚS 187/07).
Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľov.
Pri posudzovaní vychádzal zo spisovej dokumentácie, ako aj z vyjadrení účastníkov
konania.
1. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť sporu, v ktorom ide o určenie, či v žalobe
označené nehnuteľnosti patria do bezpodielového spoluvlastníctva sťažovateľov, ústavný
súd konštatuje, že obdobné konania možno zaradiť k štandardnej agende všeobecného
súdnictva.
2. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných
prieťahov v napadnutom konaní, bolo správanie účastníkov tohto konania. Ústavný súd
konštatuje, že nezistil závažné okolnosti na strane sťažovateľov, ktoré by relevantne prispeli
k doterajšej dĺžke napadnutého konania.
3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo
k porušeniu označeného základného práva sťažovateľov, bol postup samotného okresného
súdu.
Napadnuté konanie je pred všeobecnými súdmi vedené od roku 1998. Sťažnosťou je
napadnutý len jeho úsek vedený pred okresným súdom v trvaní 17 mesiacov. Ústavný súd
sa z uvedeného dôvodu zameral na posúdenie zbytočných prieťahov v sťažnosťou
napadnutom úseku napadnutého konania.
Okresný súd na svoju obranu poukazuje na opakovanú práceneschopnosť vo veci
konajúcej sudkyne, jej účasť na medzinárodnej konferencii, žiadosť o odročenie
pojednávania právnym zástupcom jedného zo žalovaných (z 25. mája 2016) a personálnu
poddimenzovanosť okresného súdu.
Podľa názoru ústavného súdu žiadosť o odročenie pojednávania bola v napadnutom
úseku napadnutého konania jediným spomalením. V ostatných prípadoch bol
za bezprieťahové prejednanie veci zodpovedný okresný súd. Zákonná sudkyňa bola
objektívne viacnásobne práceneschopnou a prejednanie veci nebolo zabezpečené
zastupujúcim sudcom, reštančná vec tak počas 17 mesiacov prejednaná nebola.
Ústavný súd už v podobných súvislostiach viackrát vyslovil (pozri napr. I. ÚS 23/03
a v ňom citovanú predchádzajúcu judikatúru ústavného súdu), že nedostatočné personálne
obsadenie súdu a nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť súdne konanie, by
mohlo len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa na ten
účel prijali včas adekvátne opatrenia. Ústava v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy
ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci –
a teda vykonanie spravodlivosti – bez zbytočných prieťahov. I keď nie všetky nástroje
na vyriešenie tzv. objektívnych okolností, na ktoré predsedníčka okresného súdu poukazuje,
sa nachádzajú v dispozičnej sfére vedenia súdu či konajúceho sudcu, nemožno systémové
nedostatky v oblasti výkonu spravodlivosti pripisovať na ťarchu účastníkov súdneho
konania a mieru ochrany ich práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy oslabiť poukázaním
na dlhodobo obmedzené personálne kapacity príslušných súdov (pozri napr. I. ÚS 119/03).
Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva
sťažovateľov na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného
v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené
vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.
V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany
sťažovateľom ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu
podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci
bez zbytočných prieťahov.
III.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
Sťažovatelia v sťažnosti žiadali priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume
5 000 € pre každého z nich, ktoré odôvodnili dĺžkou trvania zásahu do označeného
základného práva, ich zhoršeným zdravotným stavom a pokročilým vekom, a napokon
aj podvodným konaním žalovaných. Po prijatí sťažnosti ústavným súdom na ďalšie konanie
výšku požadovaného finančného zadosťučinenia zdesaťnásobili na sumu 50 000 €.
Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad
spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé
finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne
okolnosti prípadu.
Vzhľadom na doterajšiu dĺžku napadnutého úseku napadnutého konania, ako aj
na neefektívny postup pri prejednávaní veci, berúc do úvahy nenáročný predmet konania,
považoval ústavný súd priznanie sumy 1 000 € sťažovateľom spoločne a nerozdielne
za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde (bod 3
výroku tohto rozhodnutia).
Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľov, ktoré im
vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom.
Ústavný súd priznal sťažovateľom trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia
advokátom pozostávajúce z odmeny advokáta, a vychádzal pritom z vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).
Podľa § 11 ods. 3 v spojení s § 1 ods. 3 vyhlášky je odmena advokáta (základná tarifa)
v konaní pred ústavným súdom za jeden úkon právnej služby 1/6 z výpočtového základu.
Ústavný súd priznal sťažovateľom (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) náhradu
trov konania za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2017 (príprava a prevzatie veci,
písomné podanie vo veci samej) po 147,33 €. Právny zástupca sťažovateľov má aj nárok
na náhradu režijného paušálu 8,84 € za jeden úkon podľa vyhlášky. Pokiaľ ide o stanovisko
sťažovateľov k vyjadreniu okresného súdu sp. zn. Spr 3397/2017 zo 14. júna 2017, ústavný
súd za tento úkon právnej služby náhradu trov sťažovateľom nepriznal, keďže stanovisko
neobsahovalo nové skutočnosti relevantné pre posúdenie veci. Pokiaľ ide o účasť na ústnom
pojednávaní, ústavný súd za tento úkon náhradu trov v konaní tiež nepriznal, pretože na
ústnom pojednávaní nedošlo k ďalšiemu objasneniu veci. Právny zástupca sťažovateľov nie
je platiteľom dane z pridanej hodnoty, preto sa odmena a náhrady podľa § 18 ods. 3
vyhlášky o daň z pridanej hodnoty nezvýšili. Náhrada trov konania, ktorú ústavný súd
priznal sťažovateľom, spolu takto predstavuje sumu 312,34 €.
Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet
právneho zástupcu sťažovateľov (§ 31a ods. 1 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263
CSP) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia (bod 4 výroku nálezu).
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je
prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 7. novembra 2017