Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 384/2017
PDF · 158.99 KB
No categories available
I. ÚS 384/2017
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 8. novembra 2017
v senáte zloženom z predsedu Petra Brňáka, sudcu Milana Ľalíka a sudkyne Marianny
Mochnáčovej prerokoval prijatú sťažnosť obchodnej spoločnosti EOS KSI
Slovensko, s. r. o., Pajštúnska 5, Bratislava, zastúpenej advokátom JUDr. Jurajom
Klačanom, TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., Pajštúnska 5, Bratislava, vo veci namietaného
porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 4 Cdo 231/2016 z 24. apríla 2017 a takto
rozhodol:
1. Základné právo obchodnej spoločnosti EOS KSI Slovensko, s. r. o., na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne
konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo 231/2016 z 24. apríla 2017
p o r u š e n é b o l i .
2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo 231/2016
z 24. apríla 2017 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
3. Najvyšší súd Slovenskej republiky j e p o v i n n ý uhradiť obchodnej spoločnosti
EOS KSI Slovensko, s. r. o., trovy právneho zastúpenia v sume 312,34 € (slovom
tristodvanásť eur a tridsaťštyri centov) na účet advokáta JUDr. Juraja Klačana, TOMÁŠ
KUŠNÍR, s. r. o., Pajštúnska 5, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto
rozhodnutia.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. júla 2017
elektronicky a 18. júla 2017 osobne do podateľne doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti
EOS KSI Slovensko, s. r. o., Pajštúnska 5, Bratislava (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci
namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)
uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.
4 Cdo 231/2016 z 24. apríla 2017 (ďalej aj „uznesenie najvyššieho súdu“).
2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že napadnutým uznesením najvyšší súd
z dôvodu oneskoreného podania odmietol sťažovateľkou podané dovolanie proti rozsudku
Krajského súdu v Nitre č. k. 8 Co 1076/2015-189 z 30. júna 2016 (ďalej len „rozsudok
krajského súdu“), ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Komárno č. k.
8 C 323/2015-148 z 12. augusta 2015 vo veci sťažovateľky ako žalobkyne proti
ako žalovanému o zaplatenie sumy 1 124,19 € s príslušenstvom.
3. Najvyšší súd v napadnutom uznesení svoje závery o oneskorenom podaní
dovolania sťažovateľkou odôvodnil s poukazom na vzťahujúcu sa právnu úpravu
obsiahnutú v § 121 ods. 1 až 5 a § 427 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len
„CSP“) takto:
„V preskúmavanej veci je z obsahu súdneho spisu zrejmé, že dovolaním napadnuté
rozhodnutie, t. j, rozsudok Krajského súdu v Nitre z 30. júna 2016 sp. zn. 8 Co 1076/2015-
189, nadobudol právoplatnosť 22. augusta 2016 (v tento deň bolo rozhodnutie doručené
žalobkyni, žalovanému bolo doručené 22. augusta 2016 a právnemu zástupcovi vedľajšieho
účastníka na strane žalovaného dňa 19. augusta 2016). Vzhľadom k tomu, že v danom
prípade nebolo vydané opravné uznesenie a nepripadá do úvahy použitie ustanovenia § 427
ods. 1 (veta druhá) C. s. p., pripadol koniec dvojmesačnej lehoty na podanie dovolania
počítanej od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia na 22. august 2016. Tento deň bol
deň pracovného pokoja (nedeľa), došlo teda k posunutiu lehoty podľa § 121 ods. 4 C. s. p.
a lehota na podanie dovolania uplynula polnocou dňa 23. augusta 2016. Dovolanie
žalobkyne však bolo e-mailom doručené súdu prvej inštancie až dňa 24. augusta 2016
a podané na poštovú prepravu až 25. augusta 2016, teda zjavne po uplynutí zákonom
stanovenej jednomesačnej lehoty...
So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie žalobkyne podľa § 447 písm. a/
C. s. p. odmietol ako oneskorene podané. Pritom, riadiac sa právnou úpravu dovolacieho
konania, nezaoberal sa vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia.“
4. Sťažovateľka v podstatnej časti svojej sťažnostnej argumentácie namieta
nesprávne závery najvyššieho súdu o oneskorenosti ňou podaného dovolania a uvádza:
„Sťažovateľ podal dňa 24.10.2016 dovolanie, ktorým napádal rozsudok KS v Nitre
sp. zn. 8Co/1076/2015 zo dňa 30.06.2016, ktorý mu bol doručený dňa 22.08.2016. Podanie
urobil elektronicky - emailom (o čom v prílohe zasiela doklad) a originál podania dal
na poštovú prepravu nasledujúci pracovný deň 25.10.2016...
Na základe vyššie uvedeného má sťažovateľ za to, že dovolanie podal riadne a včas,
nakoľko koniec dvojmesačnej lehoty bol dňa 22.10.2016. Vzhľadom na to, že koniec lehoty
pripadol na sobotu, v zmysle § 121 ods. 4 CSP sa posunul na najbližší pracovný deň, čiže
na 24.10.2016. V tento deň sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu poslal
e-mailom dovolanie na OS Komárno, ktorého originál zaslal poštou na druhý deň.
Sťažovateľ si dovoľuje poukázať na... odôvodnenie Uznesenia NS SR, ktoré
je zmätočné. Jednak z neho nie je zrejmé o koľko dní mal sťažovateľ zmeškať lehotu
na podanie dovolania, ani akú lehotu porušovateľ posudzoval, nakoľko najprv uvádzal
dvojmesačnú lehotu a následne jednomesačnú lehotu.
Uvedeným postupom súdu došlo k zásahu do práv sťažovateľa na súdnu a inú právnu
ochranu podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a podľa
čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ktoré v sebe zahŕňa aj právo na adekvátne odôvodnenie
rozhodnutia.“
5. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti rozhodol nálezom, ktorým
vysloví porušenie jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva
na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením
najvyššieho súdu, zruší napadnuté uznesenie, vec vráti najvyššiemu súdu na ďalšie konanie
a prizná sťažovateľke náhradu trov konania.
6. Ústavný súd uznesením č. k. I. ÚS 384/2017-11 z 31. augusta 2017 prijal sťažnosť
sťažovateľky podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie
konanie.
7. Najvyšší súd sa na výzvu ústavného súdu k sťažnosti vyjadril listom č. KP 3/2017-
61, Cpj 29/2017 z 28. septembra 2017, v ktorom akceptoval dôvodnosť sťažnostných
námietok sťažovateľky a potvrdil, že v posudzovanej veci pochybil pri posúdení včasnosti
podania dovolania sťažovateľkou.
8. Právny zástupca sťažovateľky zaujal stanovisko k vyjadreniu najvyššieho súdu
podaním doručeným ústavnému súdu 26. októbra 2017, v ktorom s poukazom na obsah
vyjadrenia najvyššieho súdu nové skutočnosti neuviedol a súhlasil s upustením
pojednávania pri rozhodovaní ústavného súdu o sťažnosti sťažovateľky.
9. Ústavný súd v zmysle § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde so súhlasom účastníkov
konania upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože vzhľadom na obsah
sťažnosti, jej príloh a doručených vyjadrení dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať
ďalšie objasnenie veci.
II.
10. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických
a právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo
ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
11. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených
zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý
má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote
prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho
občianskych právach alebo záväzkoch...
12. Ústavný súd poznamenáva, že jeho úlohou nie je zastupovať všeobecné súdy,
ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Ústavný súd je v súlade
so svojou všeobecnou právomocou vyjadrenou v čl. 124 ústavy súdnym orgánom ochrany
ústavnosti. Táto právomoc spolu s právomocou podľa čl. 127 ods. 1 ústavy mu umožňuje
preskúmať aj napadnuté rozhodnutia všeobecných súdov, avšak iba z hľadiska,
či tieto rozhodnutia, resp. v nich vyslovené závery sú alebo nie sú v súlade s ústavno-
procesnými zásadami upravenými v ústave.
13. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať
také rozhodnutia všeobecných súdov, ak v konaní, ktoré im predchádzali, alebo samotným
rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody, pričom skutkové a právne
závery všeobecného súdu môžu byť predmetom preskúmania vtedy, ak by vyvodené závery
boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné
a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody
(I. ÚS 13/00, mutatis mutandis I. ÚS 37/95, II. ÚS 58/98, I. ÚS 5/00, I. ÚS 17/00).
14. Ústavný súd ďalej pripomína, že z pohľadu ústavnoprávneho treba určiť povahu
prípadov, v ktorých nesprávna aplikácia jednoduchého práva všeobecným súdom má
za následok porušenie základných práv a slobôd. V konaní o ústavnej sťažnosti možno
za také považovať prípady, v ktorých nesprávna aplikácia jednoduchého práva je spätá
s konkurenciou jednotlivých noriem tohto práva, prípadne s konkurenciou rôznych
interpretačných alternatív, v ktorých sa odráža kolízia ústavných princípov, a naostatok
za také možno považovať aj prípady svojvoľnej aplikácie jednoduchého práva. Pojem
svojvôle možno interpretovať na prípady, keď všeobecný súd urobí taký výklad použitej
právnej normy, ktorý je v extrémnom rozpore s právom na súdnu ochranu a princípom
spravodlivosti.
15. V danej veci došlo k nespornému pochybeniu najvyššieho súdu pri posúdení
zachovania lehoty na podanie dovolania sťažovateľkou proti rozsudku krajského súdu,
ktoré sťažovateľka vo svojej sťažnostnej argumentácii vymedzila a ktoré uznal aj najvyšší
súd vo svojom vyjadrení k sťažnosti. Ústavný súd zhodne s názorom sťažovateľky
i najvyššieho súdu konštatuje, že posledný deň lehoty na podanie dovolania proti rozsudku
krajského súdu pripadol na sobotu 22. októbra 2016, a preto došlo k posunutiu lehoty
na podanie dovolania na najbližší pracovný deň pondelok 24. októbra 2016, keď bolo
dovolanie sťažovateľky doručené prvostupňovému súdu, teda bolo doručené v zákonnej
lehote.
16. Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že najvyšší súd
v napadnutom uznesení dospel k neudržateľným (arbitrárnym) právnym záverom, ktoré
vzhľadom na ich dôsledky (nemožnosť sťažovateľky domáhať sa meritórneho posúdenia
prípustnosti eventuálne aj dôvodnosti ňou včas podaného dovolania) mali za následok zásah
do základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. do práva
na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
17. Ústavou predpokladaným dôsledkom vyhovenia sťažnosti je v zmysle čl. 127
ods. 2 ústavy zrušenie napadnutých rozhodnutí všeobecných súdov. Ústavný súd preto
zrušil uznesenie najvyššieho súdu z 24. apríla 2017 a vrátil vec najvyššiemu súdu na ďalšie
konanie [čl. 127 ods. 2 ústavy, § 56 ods. 3 písm. b) zákona o ústavnom súde], v ktorom
tento opätovne rozhodne, a v ďalšom konaní bude najvyšší súd viazaný vysloveným
právnym názorom ústavného súdu (§ 56 ods. 6 zákona o ústavnom súde).
18. Ústavný súd priznal sťažovateľke (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) úhradu
trov konania z dôvodu jej právneho zastúpenia advokátom. Pri výpočte trov právneho
zastúpenia sťažovateľky ústavný súd vychádzal z príslušných ustanovení vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej
len „vyhláška“). Základná sadzba odmeny za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2017
je 147,33 € a hodnota režijného paušálu je 8,84 €.
19. S poukazom na výsledok konania vznikol sťažovateľke nárok na úhradu trov
za dva úkony právnej služby uskutočnené v roku 2017 (prevzatie a príprava zastúpenia
a podanie sťažnosti ústavnému súdu) v sume 312,34 € vrátane režijného paušálu. Ústavný
súd nepriznal úhradu trov za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2017 (stanovisko
k vyjadreniu najvyššieho súdu), pretože toto vyjadrenie neobsahovalo žiadne skutočnosti
významné pre rozhodnutie ústavného súdu.
20. Priznanú úhradu trov konania je povinný zaplatiť sťažovateľke najvyšší súd
na účet jej právneho zástupcu (§ 31a ods. 1 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 CSP).
21. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu
nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 8. novembra 2017