Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 384/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-26

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 8. novembra 2017

v senáte zloženom z predsedu Petra Brňáka, sudcu Milana Ľalíka a sudkyne Marianny

Mochnáčovej prerokoval prijatú sťažnosť obchodnej spoločnosti EOS KSI

Slovensko, s. r. o., Pajštúnska 5, Bratislava, zastúpenej advokátom JUDr. Jurajom

Klačanom, TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., Pajštúnska 5, Bratislava, vo veci namietaného

porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa Slovenskej

republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. z 24. apríla 2017 a takto

rozhodol:

1. Základné právo obchodnej spoločnosti EOS KSI Slovensko, s. r. o., na súdnu

ochranu podľa a právo na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 24. apríla 2017

p o r u š e n é b o l i .

2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

z 24. apríla 2017 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

3. Najvyšší súd Slovenskej republiky j e p o v i n n ý uhradiť obchodnej spoločnosti

EOS KSI Slovensko, s. r. o., trovy právneho zastúpenia v sume 312,34 € (slovom

tristodvanásť eur a tridsaťštyri centov) na účet advokáta JUDr. Juraja Klačana, TOMÁŠ

KUŠNÍR, s. r. o., Pajštúnska 5, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. júla 2017

elektronicky a 18. júla 2017 osobne do podateľne doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti

EOS KSI Slovensko, s. r. o., Pajštúnska 5, Bratislava (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci

namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.

z 24. apríla 2017 (ďalej aj „uznesenie najvyššieho súdu“).

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že napadnutým uznesením najvyšší súd

z dôvodu oneskoreného podania odmietol sťažovateľkou podané dovolanie proti rozsudku

Krajského súdu v Nitre č. k. -189 z 30. júna 2016 (ďalej len „rozsudok

krajského súdu“), ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Komárno č. k.

-148 z 12. augusta 2015 vo veci sťažovateľky ako žalobkyne proti

ako žalovanému o zaplatenie sumy 1 124,19 € s príslušenstvom.

3. Najvyšší súd v napadnutom uznesení svoje závery o oneskorenom podaní

dovolania sťažovateľkou odôvodnil s poukazom na vzťahujúcu sa právnu úpravu

obsiahnutú v až 5 a a (ďalej len

„CSP“) takto:

„V preskúmavanej veci je z obsahu súdneho spisu zrejmé, že dovolaním napadnuté

rozhodnutie, t. j, rozsudok Krajského súdu v Nitre z 30. júna 2016 sp. zn.

189, nadobudol právoplatnosť 22. augusta 2016 (v tento deň bolo rozhodnutie doručené

žalobkyni, žalovanému bolo doručené 22. augusta 2016 a právnemu zástupcovi vedľajšieho

účastníka na strane žalovaného dňa 19. augusta 2016). Vzhľadom k tomu, že v danom

prípade nebolo vydané opravné uznesenie a nepripadá do úvahy použitie ustanovenia § 427

ods. 1 (veta druhá) , pripadol koniec dvojmesačnej lehoty na podanie dovolania

počítanej od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia na 22. august 2016. Tento deň bol

deň pracovného pokoja (nedeľa), došlo teda k posunutiu lehoty podľa

a lehota na podanie dovolania uplynula polnocou dňa 23. augusta 2016. Dovolanie

žalobkyne však bolo e-mailom doručené súdu prvej inštancie až dňa 24. augusta 2016

a podané na poštovú prepravu až 25. augusta 2016, teda zjavne po uplynutí zákonom

stanovenej jednomesačnej lehoty...

So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie žalobkyne podľa § 447 písm. a/

odmietol ako oneskorene podané. Pritom, riadiac sa právnou úpravu dovolacieho

konania, nezaoberal sa vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia.“

4. Sťažovateľka v podstatnej časti svojej sťažnostnej argumentácie namieta

nesprávne závery najvyššieho súdu o oneskorenosti ňou podaného dovolania a uvádza:

„Sťažovateľ podal dňa 24.10.2016 dovolanie, ktorým napádal rozsudok KS v Nitre

sp. zn. zo dňa 30.06.2016, ktorý mu bol doručený dňa 22.08.2016. Podanie

urobil elektronicky - emailom (o čom v prílohe zasiela doklad) a originál podania dal

na poštovú prepravu nasledujúci pracovný deň 25.10.2016...

Na základe vyššie uvedeného má sťažovateľ za to, že dovolanie podal riadne a včas,

nakoľko koniec dvojmesačnej lehoty bol dňa 22.10.2016. Vzhľadom na to, že koniec lehoty

pripadol na sobotu, v zmysle sa posunul na najbližší pracovný deň, čiže

na 24.10.2016. V tento deň sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu poslal

e-mailom dovolanie na OS Komárno, ktorého originál zaslal poštou na druhý deň.

Sťažovateľ si dovoľuje poukázať na... odôvodnenie Uznesenia NS SR, ktoré

je zmätočné. Jednak z neho nie je zrejmé o koľko dní mal sťažovateľ zmeškať lehotu

na podanie dovolania, ani akú lehotu porušovateľ posudzoval, nakoľko najprv uvádzal

dvojmesačnú lehotu a následne jednomesačnú lehotu.

Uvedeným postupom súdu došlo k zásahu do práv sťažovateľa na súdnu a inú právnu

ochranu podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a podľa

SR, ktoré v sebe zahŕňa aj právo na adekvátne odôvodnenie

rozhodnutia.“

5. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti rozhodol nálezom, ktorým

vysloví porušenie jej základného práva na súdnu ochranu podľa a práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením

najvyššieho súdu, zruší napadnuté uznesenie, vec vráti najvyššiemu súdu na ďalšie konanie

a prizná sťažovateľke náhradu trov konania.

6. Ústavný súd uznesením č. k. -11 z 31. augusta 2017 prijal sťažnosť

sťažovateľky podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) na ďalšie

konanie.

7. Najvyšší súd sa na výzvu ústavného súdu k sťažnosti vyjadril listom č. KP 3/2017-

61, z 28. septembra 2017, v ktorom akceptoval dôvodnosť sťažnostných

námietok sťažovateľky a potvrdil, že v posudzovanej veci pochybil pri posúdení včasnosti

podania dovolania sťažovateľkou.

8. Právny zástupca sťažovateľky zaujal stanovisko k vyjadreniu najvyššieho súdu

podaním doručeným ústavnému súdu 26. októbra 2017, v ktorom s poukazom na obsah

vyjadrenia najvyššieho súdu nové skutočnosti neuviedol a súhlasil s upustením

pojednávania pri rozhodovaní ústavného súdu o sťažnosti sťažovateľky.

9. Ústavný súd v zmysle so súhlasom účastníkov

konania upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože vzhľadom na obsah

sťažnosti, jej príloh a doručených vyjadrení dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať

ďalšie objasnenie veci.

II.

10. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických

a právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

11. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý

má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote

prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho

občianskych právach alebo záväzkoch...

12. Ústavný súd poznamenáva, že jeho úlohou nie je zastupovať všeobecné súdy,

ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Ústavný súd je v súlade

so svojou všeobecnou právomocou vyjadrenou v súdnym orgánom ochrany

ústavnosti. Táto právomoc spolu s právomocou podľa mu umožňuje

preskúmať aj napadnuté rozhodnutia všeobecných súdov, avšak iba z hľadiska,

či tieto rozhodnutia, resp. v nich vyslovené závery sú alebo nie sú v súlade s ústavno-

procesnými zásadami upravenými v ústave.

13. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať

také rozhodnutia všeobecných súdov, ak v konaní, ktoré im predchádzali, alebo samotným

rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody, pričom skutkové a právne

závery všeobecného súdu môžu byť predmetom preskúmania vtedy, ak by vyvodené závery

boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody

(, mutatis mutandis , , , ).

14. Ústavný súd ďalej pripomína, že z pohľadu ústavnoprávneho treba určiť povahu

prípadov, v ktorých nesprávna aplikácia jednoduchého práva všeobecným súdom má

za následok porušenie základných práv a slobôd. V konaní o ústavnej sťažnosti možno

za také považovať prípady, v ktorých nesprávna aplikácia jednoduchého práva je spätá

s konkurenciou jednotlivých noriem tohto práva, prípadne s konkurenciou rôznych

interpretačných alternatív, v ktorých sa odráža kolízia ústavných princípov, a naostatok

za také možno považovať aj prípady svojvoľnej aplikácie jednoduchého práva. Pojem

svojvôle možno interpretovať na prípady, keď všeobecný súd urobí taký výklad použitej

právnej normy, ktorý je v extrémnom rozpore s právom na súdnu ochranu a princípom

spravodlivosti.

15. V danej veci došlo k nespornému pochybeniu najvyššieho súdu pri posúdení

zachovania lehoty na podanie dovolania sťažovateľkou proti rozsudku krajského súdu,

ktoré sťažovateľka vo svojej sťažnostnej argumentácii vymedzila a ktoré uznal aj najvyšší

súd vo svojom vyjadrení k sťažnosti. Ústavný súd zhodne s názorom sťažovateľky

i najvyššieho súdu konštatuje, že posledný deň lehoty na podanie dovolania proti rozsudku

krajského súdu pripadol na sobotu 22. októbra 2016, a preto došlo k posunutiu lehoty

na podanie dovolania na najbližší pracovný deň pondelok 24. októbra 2016, keď bolo

dovolanie sťažovateľky doručené prvostupňovému súdu, teda bolo doručené v zákonnej

lehote.

16. Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že najvyšší súd

v napadnutom uznesení dospel k neudržateľným (arbitrárnym) právnym záverom, ktoré

vzhľadom na ich dôsledky (nemožnosť sťažovateľky domáhať sa meritórneho posúdenia

prípustnosti eventuálne aj dôvodnosti ňou včas podaného dovolania) mali za následok zásah

do základného práva na súdnu ochranu podľa , resp. do práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

17. predpokladaným dôsledkom vyhovenia sťažnosti je v zmysle

ods. 2 zrušenie napadnutých rozhodnutí všeobecných súdov. Ústavný súd preto

zrušil uznesenie najvyššieho súdu z 24. apríla 2017 a vrátil vec najvyššiemu súdu na ďalšie

konanie [ , ], v ktorom

tento opätovne rozhodne, a v ďalšom konaní bude najvyšší súd viazaný vysloveným

právnym názorom ústavného súdu ( ).

18. Ústavný súd priznal sťažovateľke ( ) úhradu

trov konania z dôvodu jej právneho zastúpenia advokátom. Pri výpočte trov právneho

zastúpenia sťažovateľky ústavný súd vychádzal z príslušných ustanovení vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej

len „vyhláška“). Základná sadzba odmeny za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2017

je 147,33 € a hodnota režijného paušálu je 8,84 €.

19. S poukazom na výsledok konania vznikol sťažovateľke nárok na úhradu trov

za dva úkony právnej služby uskutočnené v roku 2017 (prevzatie a príprava zastúpenia

a podanie sťažnosti ústavnému súdu) v sume 312,34 € vrátane režijného paušálu. Ústavný

súd nepriznal úhradu trov za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2017 (stanovisko

k vyjadreniu najvyššieho súdu), pretože toto vyjadrenie neobsahovalo žiadne skutočnosti

významné pre rozhodnutie ústavného súdu.

20. Priznanú úhradu trov konania je povinný zaplatiť sťažovateľke najvyšší súd

na účet jej právneho zástupcu ( v spojení s ).

21. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. novembra 2017