Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 709/2017
PDF · 273.44 KB
No categories available
II. ÚS 709/2017
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. novembra 2017
v senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu
Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť ,
, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa
čl. 16 ods. 1, čl. 19 ods. 2 a 3 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práv podľa čl. 6
ods. 1, čl. 8 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva
podľa čl. 17 ods. 1 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach uznesením
Okresnej prokuratúry Žiar nad Hronom č. k. 1 Pn 131/17/6613-9 z 3. augusta 2017 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. októbra
2017 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného
porušenia základných práv podľa čl. 16 ods. 1, čl. 19 ods. 2 a 3 a čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práv podľa čl. 6 ods. 1, čl. 8 ods. 1 a čl. 13
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva
podľa čl. 17 ods. 1 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach (ďalej len
„pakt“) uznesením Okresnej prokuratúry Žiar nad Hronom (ďalej len „okresná
prokuratúra“) č. k. 1 Pn 131/17/6613-9 z 3. augusta 2017 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“).
2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že 22. júna 2017 sa sťažovateľ dostavil
na predvolanie vyšetrovateľa Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sekcie kontroly
a inšpekčnej služby, úradu inšpekčnej služby, odboru inšpekčnej služby Stred Banská
Bystrica, kde bola spísaná zápisnica o trestnom oznámení sťažovateľa ČVS: SKIS-
191/OISS-V-2017, pretože poverený príslušník Policajného zboru vykonal podľa
sťažovateľa nezákonné lustrácie jeho osoby (ako advokáta) a jeho rodinných príslušníkov
v internom informačnom systéme Policajného zboru. S povereným príslušníkom
Policajného zboru prišiel sťažovateľ do kontaktu výlučne v súvislosti s konaním
ČVS: ORP-263/BS-ZH-2015, kde sťažovateľ vystupuje ako obhajca obvinených.
2.1 Uznesením ČVS: SKIS-191/OISS-V-2017 z 30. júna 2017 vyšetrovateľ
Policajného zboru, sekcie kontroly a inšpekčnej služby, úradu inšpekčnej služby, odboru
inšpekčnej služby Stred odmietol vec podozrenia zo spáchania trestného činu zneužívania
právomoci verejného činiteľa podľa § 326 Trestného zákona, ktorá sa týkala nezákonnej
lustrácie sťažovateľa a jeho rodinných príslušníkov zo strany príslušníka Policajného zboru
zaradeného na Obvodnom oddelení Policajného zboru Banská Štiavnica.
2.2 Proti uzneseniu z 30. júna 2017 sťažovateľ podal sťažnosť z 11. júla 2017.
O sťažnosti rozhodla okresná prokuratúra napadnutým uznesením tak, že sťažnosť
sťažovateľa zamietla ako nedôvodnú, a to na tomto základe:
„Preskúmaním vyšetrovacieho spisu som zistila, že vyšetrovateľ MV SR na základe
trestného oznámenia oznamovateľa, vypočul 22.06.2017 na doplnenie trestného oznámenia
oznamovateľa, zadovážil fotokópiu sťažnostného spisu z Krajského riaditeľstva PZ SR
Banská Bystrica, oddelenia kontroly, ktoré na základe sťažnosti
doručenej 29.12.2016 prešetrovalo v časti aj jeho sťažnosť na nezákonný postup
povereného príslušníka PZ, ktorý si zisťoval a zhromažďoval osobné údaje o ňom a jeho
rodine zo systému REGOB. Súčasťou spisu je aj žiadosť o monitoring aktivít oprávnenej
osoby v informačných systémoch, výpisy z lustrácie osôb v systéme REGOB a SA, záznam
o vysvetlení npor. , vysvetlenie npor. , zápisnica
o prešetrení sťažnosti , ktorej vyplýva, že sťažnosť týkajúca sa jeho
lustrácie a jeho rodinných príslušníkov je dôvodná a postup policajta OO PZ Banská
Štiavnica bol v rozpore so všeobecne záväznými právnymi normami a internými normami,
nakoľko lustrácia bola neoprávnená a nesúvisela so služobnou činnosťou. Ďalej sa v spise
nachádzajú opatrenia riaditeľa Okresného riaditeľstva PZ Žiar nad Hronom prijaté na
základe zistenej neoprávnenej lustrácie prijaté 29.03.2017, správa o splnení prijatých
opatrení z 05.04.2017 a 11.05.2017.
Z vyšetrovacieho spisu vyplýva, že disciplinárnym rozkazom riaditeľa Obvodného
oddelenia PZ Banská Štiavnica zo dňa 23.03.2017 bol npor.
disciplinárne potrestaný za disciplinárne previnenie podľa § 52 ods. 1 zák. č. 73/1998 Z. z.
v znení neskorších predpisov, pretože dňa 20.07.2016 neoprávnene lustroval
a jeho rodinných príslušníkov, hoci tieto údaje nepotreboval pre služobnú činnosť.
Vyšetrovateľ MV SR na základe týchto zadovážených dôkazov trestné oznámenie
uznesením č. č. SKIS-191/OISS-V-2017 zo dňa 30.06.2017 o
podozrení z prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a/
Trestného zákona a prečinu neoprávneného nakladania s osobnými údajmi podľa § 374
ods. 1 písm. b/ Trestného zákona podľa § 197 ods. 1 písm. d/ Trestného poriadku odmietol.
Preskúmaním tohto uznesenia a vyšetrovacieho spisu som zistila, že sťažnosť
oznamovateľa proti tomuto uzneseniu nie je dôvodná.
Z obsahu odôvodnenia napadnutého uznesenia jednoznačne vyplýva z akých dôkazov
vyšetrovateľ MV SR vychádzal pri posudzovaní, či sú naplnené znaky vyššie uvedených
prečinov. Poukázal na objektívnu stránku i subjektívnu stránku uvedených prečinov, pričom
zhodnotil, že zo zabezpečených dôkazov nevyplývajú také pochybenia príslušníka PZ, ktoré
by zakladali jeho trestnoprávnu zodpovednosť.
Objektívna stránka trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa spočíva
v konaní verejného činiteľa, ktorý koná s úmyslom spôsobiť inému škodu alebo zadovážiť
sebe alebo inému neoprávnený prospech niektorým z konaní uvedených pod písm. a / až c/
§ 326 Tr. zákona. Zo subjektívnej stránky sa vyžaduje úmyselné zavinenie so špecifickou
pohnútkou spôsobiť inému škodu alebo zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech.
Na naplnenie znakov skutkovej podstaty uvedeného trestného činu teda nestačí len
zistenie, že verejný činiteľ konal spôsobom uvedeným v § 326 ods. 1 písm. a / až c/, pokiaľ
nie je preukázaná vyššie uvedená špeciálna pohnútka. Z vyšetrovacieho spisu je pritom
nepochybné, že príslušník PZ konal v rozpore so zákonom a vnútornými predpismi, avšak
nebola zistená špeciálna pohnútka spôsobiť inému škodu alebo zadovážiť sebe alebo inému
neoprávnený prospech. Jednoznačne bolo zistené, že príslušník PZ konal úmyselne
v rozpore so všeobecnými právnymi predpismi a internými normami avšak bez tejto
špeciálnej pohnútky. Nie je preto rozpor medzi tvrdením vyšetrovateľa, že naplnil znaky
disciplinárneho previnenia a nenaplnil objektívne a subjektívne znaky trestného činu.
Neoprávnenú lustráciu oznamovateľa a jeho príbuzných vykonal policajt v súvislosti
s trestným konaním, v ktorom oznamovateľ vystupoval ako obhajca, podľa jeho vyjadrenia
výlučne pre služobnú potrebu. Vyšetrovaním nebolo preukázané, že uvedené lustrácie boli
neoprávnene použité, neboli poskytnuté žiadnym cudzím osobám, osobné údaje
oznamovateľa a jeho rodinných príslušníkov neboli žiadnym spôsobom zneužité, neunikli
mimo pôsobnosti policajta, ktorý ich lustráciou zadovážil. Nebol teda naplnený ani ďalší
znak skutkovej podstaty tohto činu a to spôsobenie škody oznamovateľovi, lebo jeho právo
na súkromie a ochranu osobnosti nebolo žiadnym spôsobom zmarené, poškodené alebo
zneužité.
K námietke oznamovateľa, že skutok mal byť právne kvalifikovaný ako zločin,
nakoľko advokát je chránenou osobou, je potrebné uviesť, že v zmysle interpretačného
pravidla uvedeného v ustanovení § 139 ods. 2 Trestného zákona možno spáchanie činu voči
chránenej osobe podľa § 139 ods. 1 Tr. zák. považovať za okolnosť, ktorá podmieňuje
použitie vyššej trestnej sadzby, len ak je splnená požiadavka, že páchateľ vedel, že
poškodený je chránenou osobou a túto okolnosť subjektívne spájal s umocnením účinku
trestného činu voči poškodenému, alebo s inou okolnosťou, ktorá zakladá alebo podporuje
rozhodnutie páchateľa spáchať trestný čin. Ako je zrejmé, tieto zákonné požiadavky
v uvedenej veci splnené neboli a preto nie je možné skutok posúdiť ako zločin podľa § 326
ods. 2 písm. b/ Trestného zákona.
Keďže v konaní o trestnom oznámení oznamovateľa nebolo zistené naplnenie
zákonných znakov vyššie uvedených prečinov, vyšetrovateľ MV SR správne a v súlade
so zákonom vec podľa § 197 ods. 1 písm. d/ Tr. poriadku odložil. Do úvahy prichádzalo
odovzdanie veci na disciplinárne konanie podľa § 197 ods. 1 písm. a/ Tr. poriadku, avšak
ako je zrejmé z vyšetrovacieho spisu uvedený policajt už bol za rovnaký skutok disciplinárne
potrestaný.
Z týchto dôvodov som rozhodla sťažnosť oznamovateľa ako nedôvodnú zamietnuť.“
3. Podľa sťažovateľa argumenty, na ktorých je napadnuté uznesenie postavené,
sú svojvoľné. Sťažovateľ uvádza, že postup okresnej prokuratúry vykazuje znaky zaujatosti,
kde zaujatosť by bola tiež dôvodom nezákonnosti napadnutého uznesenia. O prekročení
právomoci povereného príslušníka Policajného zboru podľa sťažovateľa niet pochýb.
3.1 Podľa názoru sťažovateľa bol úmysel povereného príslušníka Policajného zboru
pri preskúmavanom skutku priamy, pretože dobre vedel, že lustráciu sťažovateľa a lustráciu
rodinných príslušníkov sťažovateľa nemá právo urobiť a jej vykonaním porušuje množstvo
predpisov. Podľa presvedčenia sťažovateľa je nesporné, že poverený príslušník Policajného
zboru vykonal lustrácie v rozpore s právnymi predpismi, ktorými bol viazaný. Sťažovateľ
zároveň uvádza, že z oznámenia o výsledku prešetrenia sťažnosti vyplýva, že dotknutý
príslušník Policajného zboru mal lustráciu vykonať pre účely oboznámenia sťažovateľa
s úkonmi súvisiacimi s vyšetrovaním týkajúcim sa klientov sťažovateľa. Podľa sťažovateľa
ide o absurdné a nehodnoverné vysvetlenie. S dotknutým príslušníkom Policajného zboru
sťažovateľ prišiel podľa jeho slov do kontaktu už pri nahliadnutí do vyšetrovacieho spisu
4. marca 2016. Lustrácie mali byť podľa sťažovateľa urobené 20. júla 2016. Ešte podaním
z 13. januára 2016 sťažovateľ podľa jeho slov oznámil prevzatie obhajoby a z tohto podania
boli zrejmé všetky potrebné kontaktné údaje na sťažovateľa. Pri upovedomovaní
sťažovateľa o výsluchoch používal dotknutý príslušník Policajného zboru kontaktné údaje
zrejmé zo sťažovateľovho podania z 13. januára 2016, vysvetlenie, že lustráciu súkromných
osobných údajov sťažovateľa (a nie profesijných kontaktných údajov) urobil pre účely
upovedomenia sťažovateľa o úkonoch, je teda podľa názoru sťažovateľa účelové. Doteraz
dotknutý príslušník Policajného zboru podľa sťažovateľa nevysvetlil, prečo robil detailnú
lustráciu manželky sťažovateľa, v rámci ktorej rozbalil viaceré záložky, ako celkové
zobrazenie, fotografia a lokalizačné údaje, a napadnuté uznesenie sa touto otázkou ani
nezaoberá. To, na čo všetko použil alebo mienil použiť dotknutý príslušník Policajného
zboru osobné údaje sťažovateľa a jeho rodiny, vie podľa presvedčenia sťažovateľa len sám
príslušník Policajného zboru, ale už len ich získaním spôsobil podľa názoru sťažovateľa
škodu v zmysle § 124 ods. 1 Trestného zákona. Miesto toho, aby okresná prokuratúra
vyhodnotila účelovosť vyjadrenia povereného príslušníka Policajného zboru vo vzťahu
k detailnej lustrácii osoby sťažovateľa a prihliadla na absenciu akéhokoľvek vysvetlenia
detailnej lustrácie mojej manželky, okresná prokuratúra sa podľa sťažovateľa uspokojila
s vysvetlením príslušníka Policajného zboru, že lustrácie boli pre služobné účely, aj keď je
podľa mienky sťažovateľa zrejmá nepravdivosť takéhoto vysvetlenia. Faktom ostáva,
dopĺňa sťažovateľ, že príslušník Policajného zboru porušil právne predpisy, zasiahol do
práv sťažovateľa a práv jeho rodiny, a napriek tomu orgány činné v trestnom konaní
nevyvodzujú dôsledky z takéhoto konania.
3.2 Podľa sťažovateľa
- on a jeho rodinní príslušníci majú aj právo na súkromie, právo na ochranu osobných
údajov, právo na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním údajov,
- poverený príslušník o takýchto právach vedel (minimálne s poukazom na § 15
zákona č. 400/2015 Z. z., ale tiež s ohľadom na množstvo interných predpisov),
- napriek tomu lustráciu sťažovateľa a jeho rodinných príslušníkov vykonal,
- dostal sa tak vďaka svojej právomoci k chráneným údajom o sťažovateľovi a jeho
rodine, na ktoré by inak nárok nemal, a porušil tak práva sťažovateľa a práva jeho
rodinných príslušníkov.
3.3 Okresná prokuratúra podľa sťažovateľa absolútne opomína, že policajt vykonal aj
detailnú lustráciu jeho manželky. Sťažovateľ zdôrazňuje, že status jeho manželky absolútne
nesúvisí so služobnými povinnosťami príslušníka Policajného zboru, s ktorou tento
neprichádza v žiadnom ohľade do kontaktu. Odôvodnenie napadnutého uznesenia podľa
názoru sťažovateľa vyvoláva dojem, akoby bolo pre okresnú prokuratúru v poriadku, že
policajt porušuje právne predpisy a práva iných, a teda že si policajt môže beztrestne robiť
čokoľvek.
3.4 Podľa úvah sťažovateľa nie je zrejmé, na základe čoho okresná prokuratúra
dospela k záveru, že vyšetrovaním nebolo preukázané, že uvedené lustrácie boli
neoprávnene použité, neboli poskytnuté žiadnym cudzím osobám, osobné údaje sťažovateľa
a jeho rodinných príslušníkov neboli žiadnym spôsobom zneužité, neunikli mimo
pôsobnosti policajta, ktorý ich lustráciou zadovážil. Z napadnutého uznesenia navyše podľa
sťažovateľa vyplýva, že okresnej prokuratúre je jedno, akým spôsobom je nakladané
s právami na súkromie, na ochranu osobných údajov, na ochranu pred neoprávneným
zhromažďovaním údajov u advokátov (ktorým je sťažovateľ) a bežných ľudí.
3.5 Závery okresnej prokuratúry sťažovateľ považuje za ústavne neudržateľné.
Poverený príslušník Policajného zboru podľa názoru sťažovateľa nepochybne zasiahol do
jeho práv a práv jeho rodiny v súvislosti so sťažovateľovým výkonom advokácie a takéto
konanie sťažovateľ považuje za principiálne neprípustné. Závery okresnej prokuratúry
týkajúce sa materiálneho korektívu prečinu považuje sťažovateľ za predčasné.
4. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:
„Okresná prokuratúra Žiar nad Hronom v konaní vedenom pod č.: 1 Pn
131/17/6613-9 porušila uznesením zo dňa 03.08.2017, ktorým zamietla sťažnosť proti
odmietnutiu trestného oznámenia ako nedôvodnú, právo sťažovateľa na súdnu a inú právnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práva na spravodlivé súdne
konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, práva
na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd, práva na súkromie podľa čl. 16 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,
práva na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života
podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, práva na ochranu pred neoprávneným
zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe podľa
čl. 19 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, práva na rešpektovanie súkromného a rodinného
života podľa čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva
na ochranu pred svojvoľným zasahovaním do súkromného života a do rodiny podľa čl. 17
ods. 1 Medzinárodného aktu o občianskych a politických právach a Medzinárodného paktu
o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach.
Uznesenie Okresnej prokuratúry Žiar nad Hronom č.: 1 Pn 131/17/6613-9 zo dňa
03.08.2017, ktorým prokuratúra zamietla sťažnosť proti odmietnutiu trestného oznámenia
ako nedôvodnú, sa zrušuje.
Porušovateľ Okresná prokuratúra Žiar nad Hronom je povinný zaplatiť
sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške 500,- EUR do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto nálezu.“
II.
5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo
ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento
zákon neustanovuje inak.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých
prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané
náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj
návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť
uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je
zjavne neopodstatnený.
6. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, ak namietaným
rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci nemohlo vôbec dôjsť
k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre
nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným rozhodnutím, opatrením alebo
iným zásahom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie
ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto
možno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu
možnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po
jej prijatí na ďalšie konanie (porovnaj napr. I. ÚS 105/06, II. ÚS 66/2011, III. ÚS 155/09,
III.
7. Ústavný súd v rámci predbežného prerokovania sťažnosti dospel k záveru, že
sťažnosť je zjavne neopodstatnená, a to z týchto dôvodov:
7.1 Ústavný súd predovšetkým podotýka, že pokiaľ ide o právo na súdnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, uvedené právo nemohlo byť v prejednávanej veci (vo fáze pred
začatím trestného stíhania) vôbec dotknuté. Súčasťou práva na súdnu ochranu totiž nie je
právo fyzickej osoby alebo právnickej osoby, aby na základe podaného trestného oznámenia
bol orgán prokuratúry povinný začať trestné stíhanie či podať obžalobu voči označeným
osobám (porovnaj I. ÚS 126/06, II. ÚS 526/2013, III. ÚS 16/06, IV. ÚS 17/09). Ani z čl. 6
dohovoru nevyplýva právo na začatie a vedenie trestného stíhania proti tretej osobe alebo
právo na jej odsúdenie v trestnom konaní [porovnaj rozhodnutie Európskeho súdu pre
ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vo veci Dziedzic proti Poľsku z 25. 11. 2003, č. 50428/99,
bod 6; rozsudok vo veci Helmers v. Švédsko z 29. 10. 1991, č. 11826/85, bod 29; rozsudok
vo veci Kusmierek v. Poľsko z 21. 9. 2004, č. 10675/02, bod 48]. V tejto časti je preto
potrebné sťažnosť považovať v zmysle § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde za zjavne
neopodstatnenú a je potrebné ju z tohto dôvodu odmietnuť.
7.2 Ústavný súd si je vedomý judikatúry ESĽP, ktorú reflektoval aj vo svojej
rozhodovacej činnosti, podľa ktorej zlyhanie štátu pri vyšetrovaní niektorých trestných
činov môže viesť k porušeniu čl. 2 (pozri aj rozsudok veľkého senátu vo veci McCann
a ďalší proti Spojenému kráľovstvu z 27. 9. 1995, č. 18984/91, bod 161 alebo rozsudok
Isayeva, Yusupova a Bazayeva proti Rusku z 24. 2. 2005, č. 57947/00, body 209 ‒213), čl.
3 (rozsudok vo veci Assenov a ďalší proti Bulharsku z 28. 10. 1998, č. 24760/94, bod 102;
podobne nález ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 70/01 z 27. júna 2003), čl. 4 (rozsudok vo veci
Rantsev proti Cypru a Rusku zo 7. 1. 2010, č. 25965/04, bod 288) a výnimočne tiež
k sťažovateľom namietanému porušeniu čl. 8 dohovoru.
7.3 U zásahov do práva zaručeného čl. 8 dohovoru však ESĽP vyžaduje trestne
právnu ochranu len veľmi výnimočne. Pozitívny záväzok štátu viesť účinné vyšetrovanie sa
vzťahuje len na veľmi závažné zásahy do samotnej podstaty tohto práva („where
fundamental values and essential aspects of private life are at stake“ – pozri rozsudok
vo veci X a Y proti Holandsku z 26. 3. 1985, č. 8978/80, bod 27; ďalej napr. rozsudok
vo veci Söderman proti Švédsku z 12. 11. 2013, č. 5786/08, body 82 ‒85). Takými sú
predovšetkým vážne zásahy do fyzickej či psychickej integrity, ako sú napríklad prípady
domáceho násilia (rozhodnutie vo veci M. T. a S. T. proti Slovensku z 29. 5. 2012,
č. 59968/07, body 58 a 64), sexuálneho násilia (pohlavné zneužívanie či znásilnenie, pozri
napr. rozsudok vo veci X a Y proti Holandsku z 26. 3. 1985, č. 8978/80, bod 27) či
fyzického násilia voči skupinám vyžadujúcim špeciálnu ochranu, ako sú napr. deti
(rozsudok vo veci Remetin proti Chorvátsku z 11.12. 2012, č. 29525/10, bod 91).
V ostatných prípadoch postačí ochrana prostriedkami iných právnych odvetví.
7.4 Sťažovateľ namieta, že z napadnutého uznesenia vyplýva, že okresná prokuratúra
vo veci trestného oznámenia sťažovateľa nekládla dôraz na otázky, akým spôsobom bolo
nakladané s jeho právom na súkromie, na ochranu osobných údajov, na ochranu pred
neoprávneným zhromažďovaním údajov u neho ako advokáta, pričom podľa sťažovateľa
zo strany príslušníka Policajného zboru došlo ním vykonanou lustráciou ku spáchaniu
viacerých trestných činov ‒sťažovateľ podal trestné oznámenie pre podozrenie
zo spáchania prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a)
Trestného zákona a prečinu neoprávneného nakladania s osobnými údajmi podľa § 374
ods. 1 písm. b) Trestného zákona.
7.5 Podľa § 247 ods. 1 Trestného zákona (neoprávnený prístup do počítačového
systému) kto prekoná bezpečnostné opatrenie, a tým získa neoprávnený prístup do
počítačového systému alebo jeho časti, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.
Podľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona (zneužitie právomoci verejného
činiteľa) verejný činiteľ, ktorý v úmysle spôsobiť inému škodu alebo zadovážiť sebe alebo
inému neoprávnený prospech, vykonáva svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu,
potrestá sa odňatím slobody na dva roky až päť rokov.
Podľa § 374 ods. 1 pís. b) Trestného zákona (neoprávnené nakladanie s osobnými
údajmi) kto neoprávnene poskytne, sprístupní alebo zverejní osobné údaje o inom získané
v súvislosti s výkonom svojho povolania, zamestnania alebo funkcie a tým poruší
všeobecne záväzným právnym predpisom ustanovenú povinnosť, potrestá sa odňatím
slobody až na jeden rok.
7.6 Nakladanie s osobnými údajmi a s tým súvisiace povinnosti pre príslušníka
Policajného zboru upravuje zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z.
o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o Policajnom zbore“).
7.6.1 Podľa § 8 ods. 3 zákona o Policajnom zbore služobnou činnosťou sa podľa
odseku 1 rozumie činnosť policajta spojená s plnením úloh podľa tohto zákona alebo iných
všeobecne záväzných právnych predpisov.
Podľa § 69 ods. 1 zákona o Policajnom zbore Policajný zbor spracúva podľa tohto
zákona a osobitného predpisu informácie a osobné údaje zhromaždené pri plnení úloh
Policajného zboru vrátane informácií a osobných údajov poskytnutých zo zahraničia
v rozsahu nevyhnutnom na ich plnenie.
Podľa § 69 ods. 4 zákona o Policajnom zbore informácie a osobné údaje, ktoré vedie
Policajný zbor podľa odseku 1, ako aj zvukové, obrazové alebo iné záznamy z miest verejne
prístupných, ktoré vedie Policajný zbor podľa odseku 2, sa poskytujú prokuratúre, súdom,
Slovenskej informačnej službe, Vojenskému spravodajstvu, Vojenskej polícii, Zboru
väzenskej a justičnej stráže, colnej správe, Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej
republiky, Ministerstvu zahraničných vecí Slovenskej republiky, Národnému
bezpečnostnému úradu na plnenie ich úloh a obecnej polícii podľa osobitného predpisu;
iným orgánom alebo osobám a do zahraničia podľa § 69d a 69da a ďalším právnickým
osobám a fyzickým osobám, len ak je to nevyhnutné na plnenie ich úloh podľa osobitného
zákona.
Podľa § 69a ods. 4 zákona o Policajnom zbore Policajný zbor je oprávnený spracúvať
osobné údaje pri plnení úloh Policajného zboru na účely trestného konania i bez súhlasu
osoby, ktorej sa týkajú, pričom je povinný dbať na ochranu jej súkromia. Ak nie je
predpoklad ohrozenia plnenia úloh Policajného zboru na účely trestného konania, Policajný
zbor zlikviduje osobné údaje; ak také osobné údaje neboli zlikvidované, Policajný zbor
dotknutej osobe oznámi, že sa o nej vedú osobné údaje“.
Podľa § 69d ods. 1 zákona o Policajnom zbore Policajný zbor poskytuje
a sprístupňuje osobné údaje iným orgánom alebo osobám, ak to ustanovuje zákon; je to
na prospech osoby, o ktorej sa vedú osobné údaje, a ak táto osoba dala na poskytnutie alebo
sprístupnenie súhlas; je poskytnutie alebo sprístupnenie osobných údajov nevyhnutné
na odstránenie bezprostredného závažného ohrozenia bezpečnosti osôb alebo verejného
poriadku; alebo to ustanovuje osobitný predpis alebo medzinárodná zmluva, ktorou je
Slovenská republika viazaná.
Podľa § 69d ods. 3 zákona o Policajnom zbore Policajný zbor poskytne alebo
sprístupní podľa odseku 1 písm. a), b) a d) osobné údaje na základe písomnej žiadosti alebo
zmluvy, ktoré musia obsahovať účel, na aký sa majú osobné údaje poskytnúť alebo
sprístupniť.
7.7 Podľa názoru ústavného súdu okresná prokuratúra sa riadne vecou zaoberala
a zaoberajúc sa sťažnosťou sťažovateľa vo veci jeho trestného oznámenia pre podozrenie
zo spáchania prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a)
Trestného zákona a prečinu neoprávneného nakladania s osobnými údajmi podľa § 374
ods. 1 písm. b) Trestného zákona správne uviedla, že pri uvedených dvoch trestných činoch
sa vyžaduje úmyselné zavinenie. Navyše, pri trestnom čine zneužitia právomoci verejného
činiteľa sa vyžaduje úmyselné zavinenie so špecifickou pohnútkou spôsobiť inému škodu
alebo zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech.
7.8 Rovnako správne potom okresná prokuratúra odpovedala na ťažiskové otázky
v danej veci, t. j. správne interpretovala a aplikovala uvedené právne normy, ak vyhodnotila
a odôvodnila, že k spáchaniu opísaných trestných činov nemohlo dôjsť, keďže takéto
úmyselné konanie nebolo u dotknutého príslušníka Policajného zboru preukázané a zároveň
nedošlo zo strany príslušníka Policajného zboru k sprístupneniu alebo zverejneniu osobných
údajov sťažovateľa či jeho rodinných príslušníkov akejkoľvek tretej osobe, čím by mohol
byť porušený (minimálne) zákon o Policajnom zbore (pozri citované normy zákona
o Policajnom zbore). Ústavný súd k tomu vo všeobecnosti dopĺňa, že i v prípade
potenciálneho (hypotetického) spáchania uvedených trestných činov zo strany príslušníka
Policajného zboru (k čomu však v tomto prípade podľa okresnej prokuratúry nedošlo –
nebol dokázaný úmysel či sprístupnenie alebo zverejnenie osobných údajov sťažovateľa),
by bola otázna opodstatnenosť ústavnej sťažnosti sťažovateľa pre potenciálne nezačatie
trestného stíhania zo strany orgánov činných v trestnom konaní, keďže by (napr. v zmysle
judikatúry ESĽP) nemuselo ísť o zásah do práva zaručeného čl. 8 dohovoru takej intenzity,
že by tento vyžadoval trestno-právnu ochranu sťažovateľa v zmysle začatia trestného
konania.
7.9 K tomu, či konaním dotknutého príslušníka Policajného zboru mohlo dôjsť
k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu neoprávneného prístupu do počítačového
systému v zmysle § 247 ods. 1 Trestného zákona a či sa touto skutočnosťou mala okresná
prokuratúra bližšie zaoberať, nie je ústavný súd nútený vzhľadom na vec sťažovateľa nič
uvádzať, keďže sťažovateľ spáchanie tohto trestného činu príslušníkom Policajného zboru
neartikuloval, a teda okresná prokuratúra k nemu nemala relevantný dôvod sa bližšie
vyjadrovať.
7.10 Preto napadnutým uznesením okresnej prokuratúry nemohlo dôjsť k zásahu do
tzv. procedurálneho aspektu označených hmotných práv sťažovateľa a sťažnosť je aj
v tomto smere v zmysle § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde zjavne neopodstatnená a je
potrebné ju z tohto dôvodu odmietnuť.
7.11 Ústavný súd nad rámec uvedeného dodáva, že je oboznámený s uznesením
Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 3 Tdo 1099/2007 z 5. decembra 2007, kde
vo veci došlo k odsúdeniu príslušníka Polície Českej republiky za spáchanie trestných činov
neoprávneného nakladania s osobnými údajmi, zneužitia právomoci verejného činiteľa
a poškodenia a zneužitia záznamu na nosiči informácií v zmysle českého Trestného zákona
tým, že „v době výkonu služby policejního inspektora, na žádost R. Š., v úmyslu opatřit mu
neoprávněný prospěch, spočívající v tom, že bude podrobně informován o osobě R. P.
a o jeho minulosti, neboť oba pojily jejich podnikatelské aktivity, lustroval pod svým
loginem v Informačním systému Policie ČR a Ministerstva vnitra ČR osoby R. P. a R. Š.,
aniž k tomu měl služební důvod, a se získanými výpisy z evidence obyvatel včetně detailů
o zájmových osobách policie, obsahujícími osobní údaje jak osob lustrovaných, tak i jejich
blízkých příbuzných a informace o trestním stíhání lustrovaných, neoprávněně seznámil
R. Š., a s informacemi týkajícími se osoby R. P., též M. H., čímž jednal v rozporu
s ustanoveními §§ 42k, 52 odst. 1 zákona č. 283/1991 Sb., o Policii ČR v novelizovaném
znění, s ustanovením § 15 odst. 1 zákona č. 101/2000 Sb., o ochraně osobních údajů,
a s čl. 1 odst. 2 a čl. 3 odst. 4 Závazného pokynu policejního prezidenta č. 91 ze dne
22. července 2003, kterým se upravuje jednotný postup při provozování a využívání
programu „Dotazy do informačních systémů.“. Vec sťažovateľa však nie je totožná (i keď
by sa tak na prvý pohľad mohlo javiť) a líši sa v dôležitých, ústavným súdom už
prezentovaných, podstatnostiach.
7.12 V závere ústavný súd dopĺňa, že skutočnosť, že konanie príslušníka Policajného
zboru nedosahuje intenzitu spáchania trestného činu alebo nenapĺňa znaky skutkovej
podstaty niektorého trestného činu, ešte neznamená, že konanie tohto príslušníka
Policajného zboru opísané v napadnutom uznesení bolo zákonné. Preto napadnuté uznesenie
okresnej prokuratúry správne poukazuje, že uvedený príslušník Policajného zboru bol
disciplinárne potrestaný za disciplinárne previnenie podľa § 52 ods. 1 zákona č. 73/1998
Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru
väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších
predpisov.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 15. novembra 2017