Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 709/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. novembra 2017

v senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu

Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť ,

, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa

, a 3 a , práv podľa

ods. 1, čl. 8 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva

podľa čl. 17 ods. 1 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach uznesením

Okresnej prokuratúry Žiar nad Hronom č. k. -9 z 3. augusta 2017 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. októbra

2017 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného

porušenia základných práv podľa , a 3 a

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práv podľa čl. 6 ods. 1, čl. 8 ods. 1 a čl. 13

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva

podľa čl. 17 ods. 1 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach (ďalej len

„pakt“) uznesením Okresnej prokuratúry Žiar nad Hronom (ďalej len „okresná

prokuratúra“) č. k. -9 z 3. augusta 2017 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“).

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že 22. júna 2017 sa sťažovateľ dostavil

na predvolanie vyšetrovateľa Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sekcie kontroly

a inšpekčnej služby, úradu inšpekčnej služby, odboru inšpekčnej služby Stred Banská

Bystrica, kde bola spísaná zápisnica o trestnom oznámení sťažovateľa ČVS: SKIS-

191/OISS-V-2017, pretože poverený príslušník Policajného zboru vykonal podľa

sťažovateľa nezákonné lustrácie jeho osoby (ako advokáta) a jeho rodinných príslušníkov

v internom informačnom systéme Policajného zboru. S povereným príslušníkom

Policajného zboru prišiel sťažovateľ do kontaktu výlučne v súvislosti s konaním

ČVS: ORP-263/BS-ZH-2015, kde sťažovateľ vystupuje ako obhajca obvinených.

2.1 Uznesením ČVS: SKIS-191/OISS-V-2017 z 30. júna 2017 vyšetrovateľ

Policajného zboru, sekcie kontroly a inšpekčnej služby, úradu inšpekčnej služby, odboru

inšpekčnej služby Stred odmietol vec podozrenia zo spáchania trestného činu zneužívania

právomoci verejného činiteľa podľa , ktorá sa týkala nezákonnej

lustrácie sťažovateľa a jeho rodinných príslušníkov zo strany príslušníka Policajného zboru

zaradeného na Obvodnom oddelení Policajného zboru Banská Štiavnica.

2.2 Proti uzneseniu z 30. júna 2017 sťažovateľ podal sťažnosť z 11. júla 2017.

O sťažnosti rozhodla okresná prokuratúra napadnutým uznesením tak, že sťažnosť

sťažovateľa zamietla ako nedôvodnú, a to na tomto základe:

„Preskúmaním vyšetrovacieho spisu som zistila, že vyšetrovateľ MV SR na základe

trestného oznámenia oznamovateľa, vypočul 22.06.2017 na doplnenie trestného oznámenia

oznamovateľa, zadovážil fotokópiu sťažnostného spisu z Krajského riaditeľstva PZ SR

Banská Bystrica, oddelenia kontroly, ktoré na základe sťažnosti

doručenej 29.12.2016 prešetrovalo v časti aj jeho sťažnosť na nezákonný postup

povereného príslušníka PZ, ktorý si zisťoval a zhromažďoval osobné údaje o ňom a jeho

rodine zo systému REGOB. Súčasťou spisu je aj žiadosť o monitoring aktivít oprávnenej

osoby v informačných systémoch, výpisy z lustrácie osôb v systéme REGOB a SA, záznam

o vysvetlení npor. , vysvetlenie npor. , zápisnica

o prešetrení sťažnosti , ktorej vyplýva, že sťažnosť týkajúca sa jeho

lustrácie a jeho rodinných príslušníkov je dôvodná a postup policajta OO PZ Banská

Štiavnica bol v rozpore so všeobecne záväznými právnymi normami a internými normami,

nakoľko lustrácia bola neoprávnená a nesúvisela so služobnou činnosťou. Ďalej sa v spise

nachádzajú opatrenia riaditeľa Okresného riaditeľstva PZ Žiar nad Hronom prijaté na

základe zistenej neoprávnenej lustrácie prijaté 29.03.2017, správa o splnení prijatých

opatrení z 05.04.2017 a 11.05.2017.

Z vyšetrovacieho spisu vyplýva, že disciplinárnym rozkazom riaditeľa Obvodného

oddelenia PZ Banská Štiavnica zo dňa 23.03.2017 bol npor.

disciplinárne potrestaný za disciplinárne previnenie podľa

v znení neskorších predpisov, pretože dňa 20.07.2016 neoprávnene lustroval

a jeho rodinných príslušníkov, hoci tieto údaje nepotreboval pre služobnú činnosť.

Vyšetrovateľ MV SR na základe týchto zadovážených dôkazov trestné oznámenie

uznesením č. č. SKIS-191/OISS-V-2017 zo dňa 30.06.2017 o

podozrení z prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a/

a prečinu neoprávneného nakladania s osobnými údajmi podľa

ods. 1 písm. b/ podľa odmietol.

Preskúmaním tohto uznesenia a vyšetrovacieho spisu som zistila, že sťažnosť

oznamovateľa proti tomuto uzneseniu nie je dôvodná.

Z obsahu odôvodnenia napadnutého uznesenia jednoznačne vyplýva z akých dôkazov

vyšetrovateľ MV SR vychádzal pri posudzovaní, či sú naplnené znaky vyššie uvedených

prečinov. Poukázal na objektívnu stránku i subjektívnu stránku uvedených prečinov, pričom

zhodnotil, že zo zabezpečených dôkazov nevyplývajú také pochybenia príslušníka PZ, ktoré

by zakladali jeho trestnoprávnu zodpovednosť.

Objektívna stránka trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa spočíva

v konaní verejného činiteľa, ktorý koná s úmyslom spôsobiť inému škodu alebo zadovážiť

sebe alebo inému neoprávnený prospech niektorým z konaní uvedených pod písm. a / až c/

§ 326 Tr. zákona. Zo subjektívnej stránky sa vyžaduje úmyselné zavinenie so špecifickou

pohnútkou spôsobiť inému škodu alebo zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech.

Na naplnenie znakov skutkovej podstaty uvedeného trestného činu teda nestačí len

zistenie, že verejný činiteľ konal spôsobom uvedeným v § 326 ods. 1 písm. a / až c/, pokiaľ

nie je preukázaná vyššie uvedená špeciálna pohnútka. Z vyšetrovacieho spisu je pritom

nepochybné, že príslušník PZ konal v rozpore so zákonom a vnútornými predpismi, avšak

nebola zistená špeciálna pohnútka spôsobiť inému škodu alebo zadovážiť sebe alebo inému

neoprávnený prospech. Jednoznačne bolo zistené, že príslušník PZ konal úmyselne

v rozpore so všeobecnými právnymi predpismi a internými normami avšak bez tejto

špeciálnej pohnútky. Nie je preto rozpor medzi tvrdením vyšetrovateľa, že naplnil znaky

disciplinárneho previnenia a nenaplnil objektívne a subjektívne znaky trestného činu.

Neoprávnenú lustráciu oznamovateľa a jeho príbuzných vykonal policajt v súvislosti

s trestným konaním, v ktorom oznamovateľ vystupoval ako obhajca, podľa jeho vyjadrenia

výlučne pre služobnú potrebu. Vyšetrovaním nebolo preukázané, že uvedené lustrácie boli

neoprávnene použité, neboli poskytnuté žiadnym cudzím osobám, osobné údaje

oznamovateľa a jeho rodinných príslušníkov neboli žiadnym spôsobom zneužité, neunikli

mimo pôsobnosti policajta, ktorý ich lustráciou zadovážil. Nebol teda naplnený ani ďalší

znak skutkovej podstaty tohto činu a to spôsobenie škody oznamovateľovi, lebo jeho právo

na súkromie a ochranu osobnosti nebolo žiadnym spôsobom zmarené, poškodené alebo

zneužité.

K námietke oznamovateľa, že skutok mal byť právne kvalifikovaný ako zločin,

nakoľko advokát je chránenou osobou, je potrebné uviesť, že v zmysle interpretačného

pravidla uvedeného v ustanovení možno spáchanie činu voči

chránenej osobe podľa § 139 ods. 1 Tr. zák. považovať za okolnosť, ktorá podmieňuje

použitie vyššej trestnej sadzby, len ak je splnená požiadavka, že páchateľ vedel, že

poškodený je chránenou osobou a túto okolnosť subjektívne spájal s umocnením účinku

trestného činu voči poškodenému, alebo s inou okolnosťou, ktorá zakladá alebo podporuje

rozhodnutie páchateľa spáchať trestný čin. Ako je zrejmé, tieto zákonné požiadavky

v uvedenej veci splnené neboli a preto nie je možné skutok posúdiť ako zločin podľa § 326

ods. 2 písm. b/ .

Keďže v konaní o trestnom oznámení oznamovateľa nebolo zistené naplnenie

zákonných znakov vyššie uvedených prečinov, vyšetrovateľ MV SR správne a v súlade

so zákonom vec podľa odložil. Do úvahy prichádzalo

odovzdanie veci na disciplinárne konanie podľa , avšak

ako je zrejmé z vyšetrovacieho spisu uvedený policajt už bol za rovnaký skutok disciplinárne

potrestaný.

Z týchto dôvodov som rozhodla sťažnosť oznamovateľa ako nedôvodnú zamietnuť.“

3. Podľa sťažovateľa argumenty, na ktorých je napadnuté uznesenie postavené,

sú svojvoľné. Sťažovateľ uvádza, že postup okresnej prokuratúry vykazuje znaky zaujatosti,

kde zaujatosť by bola tiež dôvodom nezákonnosti napadnutého uznesenia. O prekročení

právomoci povereného príslušníka Policajného zboru podľa sťažovateľa niet pochýb.

3.1 Podľa názoru sťažovateľa bol úmysel povereného príslušníka Policajného zboru

pri preskúmavanom skutku priamy, pretože dobre vedel, že lustráciu sťažovateľa a lustráciu

rodinných príslušníkov sťažovateľa nemá právo urobiť a jej vykonaním porušuje množstvo

predpisov. Podľa presvedčenia sťažovateľa je nesporné, že poverený príslušník Policajného

zboru vykonal lustrácie v rozpore s právnymi predpismi, ktorými bol viazaný. Sťažovateľ

zároveň uvádza, že z oznámenia o výsledku prešetrenia sťažnosti vyplýva, že dotknutý

príslušník Policajného zboru mal lustráciu vykonať pre účely oboznámenia sťažovateľa

s úkonmi súvisiacimi s vyšetrovaním týkajúcim sa klientov sťažovateľa. Podľa sťažovateľa

ide o absurdné a nehodnoverné vysvetlenie. S dotknutým príslušníkom Policajného zboru

sťažovateľ prišiel podľa jeho slov do kontaktu už pri nahliadnutí do vyšetrovacieho spisu

4. marca 2016. Lustrácie mali byť podľa sťažovateľa urobené 20. júla 2016. Ešte podaním

z 13. januára 2016 sťažovateľ podľa jeho slov oznámil prevzatie obhajoby a z tohto podania

boli zrejmé všetky potrebné kontaktné údaje na sťažovateľa. Pri upovedomovaní

sťažovateľa o výsluchoch používal dotknutý príslušník Policajného zboru kontaktné údaje

zrejmé zo sťažovateľovho podania z 13. januára 2016, vysvetlenie, že lustráciu súkromných

osobných údajov sťažovateľa (a nie profesijných kontaktných údajov) urobil pre účely

upovedomenia sťažovateľa o úkonoch, je teda podľa názoru sťažovateľa účelové. Doteraz

dotknutý príslušník Policajného zboru podľa sťažovateľa nevysvetlil, prečo robil detailnú

lustráciu manželky sťažovateľa, v rámci ktorej rozbalil viaceré záložky, ako celkové

zobrazenie, fotografia a lokalizačné údaje, a napadnuté uznesenie sa touto otázkou ani

nezaoberá. To, na čo všetko použil alebo mienil použiť dotknutý príslušník Policajného

zboru osobné údaje sťažovateľa a jeho rodiny, vie podľa presvedčenia sťažovateľa len sám

príslušník Policajného zboru, ale už len ich získaním spôsobil podľa názoru sťažovateľa

škodu v zmysle . Miesto toho, aby okresná prokuratúra

vyhodnotila účelovosť vyjadrenia povereného príslušníka Policajného zboru vo vzťahu

k detailnej lustrácii osoby sťažovateľa a prihliadla na absenciu akéhokoľvek vysvetlenia

detailnej lustrácie mojej manželky, okresná prokuratúra sa podľa sťažovateľa uspokojila

s vysvetlením príslušníka Policajného zboru, že lustrácie boli pre služobné účely, aj keď je

podľa mienky sťažovateľa zrejmá nepravdivosť takéhoto vysvetlenia. Faktom ostáva,

dopĺňa sťažovateľ, že príslušník Policajného zboru porušil právne predpisy, zasiahol do

práv sťažovateľa a práv jeho rodiny, a napriek tomu orgány činné v trestnom konaní

nevyvodzujú dôsledky z takéhoto konania.

3.2 Podľa sťažovateľa

- on a jeho rodinní príslušníci majú aj právo na súkromie, právo na ochranu osobných

údajov, právo na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním údajov,

- poverený príslušník o takýchto právach vedel (minimálne s poukazom na § 15

, ale tiež s ohľadom na množstvo interných predpisov),

- napriek tomu lustráciu sťažovateľa a jeho rodinných príslušníkov vykonal,

- dostal sa tak vďaka svojej právomoci k chráneným údajom o sťažovateľovi a jeho

rodine, na ktoré by inak nárok nemal, a porušil tak práva sťažovateľa a práva jeho

rodinných príslušníkov.

3.3 Okresná prokuratúra podľa sťažovateľa absolútne opomína, že policajt vykonal aj

detailnú lustráciu jeho manželky. Sťažovateľ zdôrazňuje, že status jeho manželky absolútne

nesúvisí so služobnými povinnosťami príslušníka Policajného zboru, s ktorou tento

neprichádza v žiadnom ohľade do kontaktu. Odôvodnenie napadnutého uznesenia podľa

názoru sťažovateľa vyvoláva dojem, akoby bolo pre okresnú prokuratúru v poriadku, že

policajt porušuje právne predpisy a práva iných, a teda že si policajt môže beztrestne robiť

čokoľvek.

3.4 Podľa úvah sťažovateľa nie je zrejmé, na základe čoho okresná prokuratúra

dospela k záveru, že vyšetrovaním nebolo preukázané, že uvedené lustrácie boli

neoprávnene použité, neboli poskytnuté žiadnym cudzím osobám, osobné údaje sťažovateľa

a jeho rodinných príslušníkov neboli žiadnym spôsobom zneužité, neunikli mimo

pôsobnosti policajta, ktorý ich lustráciou zadovážil. Z napadnutého uznesenia navyše podľa

sťažovateľa vyplýva, že okresnej prokuratúre je jedno, akým spôsobom je nakladané

s právami na súkromie, na ochranu osobných údajov, na ochranu pred neoprávneným

zhromažďovaním údajov u advokátov (ktorým je sťažovateľ) a bežných ľudí.

3.5 Závery okresnej prokuratúry sťažovateľ považuje za ústavne neudržateľné.

Poverený príslušník Policajného zboru podľa názoru sťažovateľa nepochybne zasiahol do

jeho práv a práv jeho rodiny v súvislosti so sťažovateľovým výkonom advokácie a takéto

konanie sťažovateľ považuje za principiálne neprípustné. Závery okresnej prokuratúry

týkajúce sa materiálneho korektívu prečinu považuje sťažovateľ za predčasné.

4. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„Okresná prokuratúra Žiar nad Hronom v konaní vedenom pod č.: 1 Pn

131/17/6613-9 porušila uznesením zo dňa 03.08.2017, ktorým zamietla sťažnosť proti

odmietnutiu trestného oznámenia ako nedôvodnú, právo sťažovateľa na súdnu a inú právnu

ochranu podľa , práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, práva

na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd, práva na súkromie podľa ,

práva na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života

podľa , práva na ochranu pred neoprávneným

zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe podľa

, práva na rešpektovanie súkromného a rodinného

života podľa čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva

na ochranu pred svojvoľným zasahovaním do súkromného života a do rodiny podľa čl. 17

ods. 1 Medzinárodného aktu o občianskych a politických právach a Medzinárodného paktu

o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach.

Uznesenie Okresnej prokuratúry Žiar nad Hronom č.: -9 zo dňa

03.08.2017, ktorým prokuratúra zamietla sťažnosť proti odmietnutiu trestného oznámenia

ako nedôvodnú, sa zrušuje.

Porušovateľ Okresná prokuratúra Žiar nad Hronom je povinný zaplatiť

sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške 500,- EUR do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané

náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je

zjavne neopodstatnený.

6. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, ak namietaným

rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci nemohlo vôbec dôjsť

k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre

nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným rozhodnutím, opatrením alebo

iným zásahom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto

možno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po

jej prijatí na ďalšie konanie (porovnaj napr. , , ,

).

III.

7. Ústavný súd v rámci predbežného prerokovania sťažnosti dospel k záveru, že

sťažnosť je zjavne neopodstatnená, a to z týchto dôvodov:

7.1 Ústavný súd predovšetkým podotýka, že pokiaľ ide o právo na súdnu ochranu

podľa , uvedené právo nemohlo byť v prejednávanej veci (vo fáze pred

začatím trestného stíhania) vôbec dotknuté. Súčasťou práva na súdnu ochranu totiž nie je

právo fyzickej osoby alebo právnickej osoby, aby na základe podaného trestného oznámenia

bol orgán prokuratúry povinný začať trestné stíhanie či podať obžalobu voči označeným

osobám (porovnaj , , , ). Ani z čl. 6

dohovoru nevyplýva právo na začatie a vedenie trestného stíhania proti tretej osobe alebo

právo na jej odsúdenie v trestnom konaní [porovnaj rozhodnutie Európskeho súdu pre

ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vo veci Dziedzic proti Poľsku z 25. 11. 2003, č. 50428/99,

bod 6; rozsudok vo veci Helmers v. Švédsko z 29. 10. 1991, č. 11826/85, bod 29; rozsudok

vo veci Kusmierek v. Poľsko z 21. 9. 2004, č. 10675/02, bod 48]. V tejto časti je preto

potrebné sťažnosť považovať v zmysle za zjavne

neopodstatnenú a je potrebné ju z tohto dôvodu odmietnuť.

7.2 Ústavný súd si je vedomý judikatúry ESĽP, ktorú reflektoval aj vo svojej

rozhodovacej činnosti, podľa ktorej zlyhanie štátu pri vyšetrovaní niektorých trestných

činov môže viesť k porušeniu čl. 2 (pozri aj rozsudok veľkého senátu vo veci McCann

a ďalší proti Spojenému kráľovstvu z 27. 9. 1995, č. 18984/91, bod 161 alebo rozsudok

Isayeva, Yusupova a Bazayeva proti Rusku z 24. 2. 2005, č. 57947/00, body 209 ‒213), čl.

3 (rozsudok vo veci Assenov a ďalší proti Bulharsku z 28. 10. 1998, č. 24760/94, bod 102;

podobne nález ústavného súdu sp. zn. z 27. júna 2003), čl. 4 (rozsudok vo veci

Rantsev proti Cypru a Rusku zo 7. 1. 2010, č. 25965/04, bod 288) a výnimočne tiež

k sťažovateľom namietanému porušeniu čl. 8 dohovoru.

7.3 U zásahov do práva zaručeného čl. 8 dohovoru však ESĽP vyžaduje trestne

právnu ochranu len veľmi výnimočne. Pozitívny záväzok štátu viesť účinné vyšetrovanie sa

vzťahuje len na veľmi závažné zásahy do samotnej podstaty tohto práva („where

fundamental values and essential aspects of private life are at stake“ – pozri rozsudok

vo veci X a Y proti Holandsku z 26. 3. 1985, č. 8978/80, bod 27; ďalej napr. rozsudok

vo veci Söderman proti Švédsku z 12. 11. 2013, č. 5786/08, body 82 ‒85). Takými sú

predovšetkým vážne zásahy do fyzickej či psychickej integrity, ako sú napríklad prípady

domáceho násilia (rozhodnutie vo veci M. T. a S. T. proti Slovensku z 29. 5. 2012,

č. 59968/07, body 58 a 64), sexuálneho násilia (pohlavné zneužívanie či znásilnenie, pozri

napr. rozsudok vo veci X a Y proti Holandsku z 26. 3. 1985, č. 8978/80, bod 27) či

fyzického násilia voči skupinám vyžadujúcim špeciálnu ochranu, ako sú napr. deti

(rozsudok vo veci Remetin proti Chorvátsku z 11.12. 2012, č. 29525/10, bod 91).

V ostatných prípadoch postačí ochrana prostriedkami iných právnych odvetví.

7.4 Sťažovateľ namieta, že z napadnutého uznesenia vyplýva, že okresná prokuratúra

vo veci trestného oznámenia sťažovateľa nekládla dôraz na otázky, akým spôsobom bolo

nakladané s jeho právom na súkromie, na ochranu osobných údajov, na ochranu pred

neoprávneným zhromažďovaním údajov u neho ako advokáta, pričom podľa sťažovateľa

zo strany príslušníka Policajného zboru došlo ním vykonanou lustráciou ku spáchaniu

viacerých trestných činov ‒sťažovateľ podal trestné oznámenie pre podozrenie

zo spáchania prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a)

a prečinu neoprávneného nakladania s osobnými údajmi podľa

ods. 1 písm. b) .

7.5 Podľa (neoprávnený prístup do počítačového

systému) kto prekoná bezpečnostné opatrenie, a tým získa neoprávnený prístup do

počítačového systému alebo jeho časti, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

Podľa (zneužitie právomoci verejného

činiteľa) verejný činiteľ, ktorý v úmysle spôsobiť inému škodu alebo zadovážiť sebe alebo

inému neoprávnený prospech, vykonáva svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu,

potrestá sa odňatím slobody na dva roky až päť rokov.

Podľa pís. b) (neoprávnené nakladanie s osobnými

údajmi) kto neoprávnene poskytne, sprístupní alebo zverejní osobné údaje o inom získané

v súvislosti s výkonom svojho povolania, zamestnania alebo funkcie a tým poruší

všeobecne záväzným právnym predpisom ustanovenú povinnosť, potrestá sa odňatím

slobody až na jeden rok.

7.6 Nakladanie s osobnými údajmi a s tým súvisiace povinnosti pre príslušníka

Policajného zboru upravuje

o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o Policajnom zbore“).

7.6.1 Podľa § 8 ods. 3 zákona o Policajnom zbore služobnou činnosťou sa podľa

odseku 1 rozumie činnosť policajta spojená s plnením úloh podľa tohto zákona alebo iných

všeobecne záväzných právnych predpisov.

Podľa § 69 ods. 1 zákona o Policajnom zbore Policajný zbor spracúva podľa tohto

zákona a osobitného predpisu informácie a osobné údaje zhromaždené pri plnení úloh

Policajného zboru vrátane informácií a osobných údajov poskytnutých zo zahraničia

v rozsahu nevyhnutnom na ich plnenie.

Podľa § 69 ods. 4 zákona o Policajnom zbore informácie a osobné údaje, ktoré vedie

Policajný zbor podľa odseku 1, ako aj zvukové, obrazové alebo iné záznamy z miest verejne

prístupných, ktoré vedie Policajný zbor podľa odseku 2, sa poskytujú prokuratúre, súdom,

Slovenskej informačnej službe, Vojenskému spravodajstvu, Vojenskej polícii, Zboru

väzenskej a justičnej stráže, colnej správe, Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej

republiky, Ministerstvu zahraničných vecí Slovenskej republiky, Národnému

bezpečnostnému úradu na plnenie ich úloh a obecnej polícii podľa osobitného predpisu;

iným orgánom alebo osobám a do zahraničia podľa § 69d a 69da a ďalším právnickým

osobám a fyzickým osobám, len ak je to nevyhnutné na plnenie ich úloh podľa osobitného

zákona.

Podľa § 69a ods. 4 zákona o Policajnom zbore Policajný zbor je oprávnený spracúvať

osobné údaje pri plnení úloh Policajného zboru na účely trestného konania i bez súhlasu

osoby, ktorej sa týkajú, pričom je povinný dbať na ochranu jej súkromia. Ak nie je

predpoklad ohrozenia plnenia úloh Policajného zboru na účely trestného konania, Policajný

zbor zlikviduje osobné údaje; ak také osobné údaje neboli zlikvidované, Policajný zbor

dotknutej osobe oznámi, že sa o nej vedú osobné údaje“.

Podľa § 69d ods. 1 zákona o Policajnom zbore Policajný zbor poskytuje

a sprístupňuje osobné údaje iným orgánom alebo osobám, ak to ustanovuje zákon; je to

na prospech osoby, o ktorej sa vedú osobné údaje, a ak táto osoba dala na poskytnutie alebo

sprístupnenie súhlas; je poskytnutie alebo sprístupnenie osobných údajov nevyhnutné

na odstránenie bezprostredného závažného ohrozenia bezpečnosti osôb alebo verejného

poriadku; alebo to ustanovuje osobitný predpis alebo medzinárodná zmluva, ktorou je

Slovenská republika viazaná.

Podľa § 69d ods. 3 zákona o Policajnom zbore Policajný zbor poskytne alebo

sprístupní podľa odseku 1 písm. a), b) a d) osobné údaje na základe písomnej žiadosti alebo

zmluvy, ktoré musia obsahovať účel, na aký sa majú osobné údaje poskytnúť alebo

sprístupniť.

7.7 Podľa názoru ústavného súdu okresná prokuratúra sa riadne vecou zaoberala

a zaoberajúc sa sťažnosťou sťažovateľa vo veci jeho trestného oznámenia pre podozrenie

zo spáchania prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a)

a prečinu neoprávneného nakladania s osobnými údajmi podľa

ods. 1 písm. b) správne uviedla, že pri uvedených dvoch trestných činoch

sa vyžaduje úmyselné zavinenie. Navyše, pri trestnom čine zneužitia právomoci verejného

činiteľa sa vyžaduje úmyselné zavinenie so špecifickou pohnútkou spôsobiť inému škodu

alebo zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech.

7.8 Rovnako správne potom okresná prokuratúra odpovedala na ťažiskové otázky

v danej veci, t. j. správne interpretovala a aplikovala uvedené právne normy, ak vyhodnotila

a odôvodnila, že k spáchaniu opísaných trestných činov nemohlo dôjsť, keďže takéto

úmyselné konanie nebolo u dotknutého príslušníka Policajného zboru preukázané a zároveň

nedošlo zo strany príslušníka Policajného zboru k sprístupneniu alebo zverejneniu osobných

údajov sťažovateľa či jeho rodinných príslušníkov akejkoľvek tretej osobe, čím by mohol

byť porušený (minimálne) zákon o Policajnom zbore (pozri citované normy zákona

o Policajnom zbore). Ústavný súd k tomu vo všeobecnosti dopĺňa, že i v prípade

potenciálneho (hypotetického) spáchania uvedených trestných činov zo strany príslušníka

Policajného zboru (k čomu však v tomto prípade podľa okresnej prokuratúry nedošlo –

nebol dokázaný úmysel či sprístupnenie alebo zverejnenie osobných údajov sťažovateľa),

by bola otázna opodstatnenosť ústavnej sťažnosti sťažovateľa pre potenciálne nezačatie

trestného stíhania zo strany orgánov činných v trestnom konaní, keďže by (napr. v zmysle

judikatúry ESĽP) nemuselo ísť o zásah do práva zaručeného čl. 8 dohovoru takej intenzity,

že by tento vyžadoval trestno-právnu ochranu sťažovateľa v zmysle začatia trestného

konania.

7.9 K tomu, či konaním dotknutého príslušníka Policajného zboru mohlo dôjsť

k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu neoprávneného prístupu do počítačového

systému v zmysle a či sa touto skutočnosťou mala okresná

prokuratúra bližšie zaoberať, nie je ústavný súd nútený vzhľadom na vec sťažovateľa nič

uvádzať, keďže sťažovateľ spáchanie tohto trestného činu príslušníkom Policajného zboru

neartikuloval, a teda okresná prokuratúra k nemu nemala relevantný dôvod sa bližšie

vyjadrovať.

7.10 Preto napadnutým uznesením okresnej prokuratúry nemohlo dôjsť k zásahu do

tzv. procedurálneho aspektu označených hmotných práv sťažovateľa a sťažnosť je aj

v tomto smere v zmysle zjavne neopodstatnená a je

potrebné ju z tohto dôvodu odmietnuť.

7.11 Ústavný súd nad rámec uvedeného dodáva, že je oboznámený s uznesením

Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. z 5. decembra 2007, kde

vo veci došlo k odsúdeniu príslušníka Polície Českej republiky za spáchanie trestných činov

neoprávneného nakladania s osobnými údajmi, zneužitia právomoci verejného činiteľa

a poškodenia a zneužitia záznamu na nosiči informácií v zmysle českého

tým, že „v době výkonu služby policejního inspektora, na žádost R. Š., v úmyslu opatřit mu

neoprávněný prospěch, spočívající v tom, že bude podrobně informován o osobě R. P.

a o jeho minulosti, neboť oba pojily jejich podnikatelské aktivity, lustroval pod svým

loginem v Informačním systému Policie ČR a Ministerstva vnitra ČR osoby R. P. a R. Š.,

aniž k tomu měl služební důvod, a se získanými výpisy z evidence obyvatel včetně detailů

o zájmových osobách policie, obsahujícími osobní údaje jak osob lustrovaných, tak i jejich

blízkých příbuzných a informace o trestním stíhání lustrovaných, neoprávněně seznámil

R. Š., a s informacemi týkajícími se osoby R. P., též M. H., čímž jednal v rozporu

s ustanoveními §§ 42k, 52 odst. 1 zákona č. 283/1991 Sb., o Policii ČR v novelizovaném

znění, s ustanovením § 15 odst. 1 zákona č. 101/2000 Sb., o ochraně osobních údajů,

a s čl. 1 odst. 2 a čl. 3 odst. 4 Závazného pokynu policejního prezidenta č. 91 ze dne

22. července 2003, kterým se upravuje jednotný postup při provozování a využívání

programu „Dotazy do informačních systémů.“. Vec sťažovateľa však nie je totožná (i keď

by sa tak na prvý pohľad mohlo javiť) a líši sa v dôležitých, ústavným súdom už

prezentovaných, podstatnostiach.

7.12 V závere ústavný súd dopĺňa, že skutočnosť, že konanie príslušníka Policajného

zboru nedosahuje intenzitu spáchania trestného činu alebo nenapĺňa znaky skutkovej

podstaty niektorého trestného činu, ešte neznamená, že konanie tohto príslušníka

Policajného zboru opísané v napadnutom uznesení bolo zákonné. Preto napadnuté uznesenie

okresnej prokuratúry správne poukazuje, že uvedený príslušník Policajného zboru bol

disciplinárne potrestaný za disciplinárne previnenie podľa

Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru

väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších

predpisov.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. novembra 2017