Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 595/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. decembra 2017

predbežne prerokoval sťažnosť , zastúpeného

advokátom JUDr. Ladislavom Ščurym, Mierová 1725, Čadca, vo veci namietaného

porušenia jeho základného práva vlastniť majetok podľa Slovenskej

republiky a základného práva na nezávislý a nestranný súd podľa

Slovenskej republiky postupom a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

zo 16. augusta 2017 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

15. novembra 2017 doručená sťažnosť (ďalej len

„sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. Ladislavom Ščurym, Mierová 1725, Čadca,

vo veci namietaného porušenia jeho základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1

(ďalej len „“) a základného práva na nezávislý

a nestranný súd podľa postupom a uznesením Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

zo 16. augusta 2017 (ďalej len „namietané uznesenie“).

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ sa návrhom podaným

Okresnému súdu Čadca (ďalej len „okresný súd“) domáhal vrátenia daru, a to nehnuteľnosti

(bytu), ktorú žalovaná od sťažovateľa nadobudla na základe darovacej zmluvy spísanej

vo forme notárskej zápisnice sp. zn. N 167/2005 Nz 25910/2005 z 8. júna 2005. Sťažovateľ

sa dožadoval vrátenia daru, keďže podľa názoru sťažovateľa žalovaná hrubo porušila dobré

mravy. V darovacej zmluve bolo okrem darovania spornej nehnuteľnosti zriadené vecné

bremeno doživotného bezodplatného užívania darovaných nehnuteľností v prospech

sťažovateľa „tak, ako ich užíval doposiaľ“. Podľa názoru sťažovateľa z predmetnej dikcie

darovacej zmluvy je zrejmé, že mal predmetnú nehnuteľnosť užívať bezplatne. Žalovaná sa

dopustila hrubého porušenia dobrých mravov tým, že podala proti sťažovateľovi žalobu

o zaplatenie sumy 590 € (predmetná suma predstavuje sumu vyúčtovanú spoločnosťou

, za služby spojené s užívaním bytu).

Okresný súd jeho návrh rozsudkom z 18. marca 2014 zamietol s tým, že sťažovateľa

zaviazal nahradiť odporkyni trovy konania. Proti označenému rozsudku podal sťažovateľ

odvolanie, ktorému Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“) nevyhovel, prvostupňový

rozsudok potvrdil ako vecne správny a taktiež zaviazal sťažovateľa na úhradu trov konania.

Právoplatné rozhodnutie napadol sťažovateľ dovolaním. Najvyšší súd namietaným

uznesením dovolanie odmietol. Zároveň rozhodol, že žalovaná ma nárok na náhradu trov

dovolacieho konania.

3. Sťažovateľ v sťažnosti uvádza, že „uvedeným rozhodnutím boli porušené moje

základné ústavné práva a slobody, pretože vyššie uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu

SR. ako i jemu predchádzajúce rozhodnutia súdu prvej a druhej inštancie pokladám za

protiústavné, nezákonné a nesprávne, vychádzajúce z nesprávneho skutkového zistenia

a nesprávneho právneho posúdenia. Procesný postup súdov prvej a druhej inštancie, ako

i NS SR v predmetnom spore nebol správny, v dôsledku čoho namietané rozhodnutie (aj

jemu predchádzajúce rozhodnutia) pokladám za rozhodnutie/a zasahujúce do mojich

základných ľudských práv.“.

4. Sťažovateľ zhodnotil, že namietaným rozhodnutím, ako aj rozhodnutiami

okresného súdu a krajského súdu došlo k porušeniu jeho označených práv.

Zo sťažovateľovej argumentácie vyplýva, že podľa jeho názoru namietané uznesenie

najvyššieho súdu, ako aj rozhodnutia okresného súdu a krajského súdu sú poznačené

nedostatkami v skutkových zisteniach, obsahujú nesprávne právne závery a neobsahuje

dostatočné odôvodnenie.

5. Opierajúc sa o všetky uvedené skutočnosti sťažovateľ ústavnému súdu navrhol,

aby vo veci takto rozhodol:

„Základné právo

vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 a právo domáhať sa zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde podľa čl. 46 ods. 1 postupom

Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 16.08.2017 (v konaní vedenom na

Okresnom súde v Čadci pod sp. zn. ) porušené bolo.

Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva

finančné zadosťučinenie vo výške 2.000.- € ako náhradu

nemajetkovej ujmy, ktoré je povinný zaplatiť porušovateľ do 2 mesiacov od právoplatnosti

nálezu Ústavného súdu.

Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.

zo dňa 16.08.2017 ako protiústavné a vec mu vracia na ďalšie konanie

a rozhodnutie.

Porušovateľ je povinný zaplatiť sťažovateľovi náhradu trov konania pozostávajúcu

z trov právneho zastúpenia vo výške 374,81 € za 2 úkony právnej pomoci /prevzatie,

príprava zastúpenia a podanie sťažnosti - jeden úkon á 147,33 € + 8,84 € režijný paušál +

62,47 € (20 % DPH)/ na účet právneho zástupcu JUDr. Ladislava Ščuryho vedený vo VÚB,

a.s.. pobočka Čadca. č. ú: v tvare do 2 mesiacov

od právoplatnosti nálezu Ústavného súdu.“

II.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa.

8. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

9. O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti ide vtedy, keď namietaným postupom

všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody,

ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom alebo rozhodnutím všeobecného súdu a základným právom alebo

slobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú

sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný

súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (m. m. ,

, , ).

10. Ústavný súd v zmysle svojej ustálenej judikatúry nie je zásadne oprávnený

preskúmavať a posudzovať skutkové a právne názory všeobecného súdu, ktoré ho

pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, s výnimkou ich arbitrárnosti alebo

zjavnej neodôvodnenosti majúcej za následok porušenie základného práva (obdobne

napr. , , ). Opierajúc sa o uvedené východiská

pristúpil ústavný súd k preskúmaniu sťažnosti sťažovateľa s cieľom posúdenia, či účinky

uplatnenej právomoci vo veci konajúcich súdov sú zlučiteľné s obsahom sťažovateľom

označených práv.

11. Z obsahu namietaného uznesenia najvyššieho súdu, ktoré bolo predmetom

preskúmania zo strany ústavného súdu, ako aj z obsahu prvostupňového rozsudku, ktorý

krajský súd potvrdil ako vecne správny, vyplýva, že návrh sťažovateľa, ktorým sa domáhal

vrátenia daru proti odporkyni, bol prvostupňovým rozsudkom zamietnutý.

Okresný súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol: „... k zániku darovacieho vzťahu

podľa ustanovenia dochádza po splnení dvoch právnych

skutočností. Musí byť preukázané hrubé porušenie dobrých mravov správaním sa

obdarovanej voči darcovi alebo členom jeho rodiny a musí byť preukázaný jednostranný

právny úkon darcu adresovaný obdarovanému, ktorým žiada vrátenie daru.“. Vzhľadom na

splnenie prvej podmienky, t. j. existenciu jednostranného právneho úkonu darcu

adresovaného darovanému, ktorým žiada vrátenie daru (kópia výzvy na vrátenie daru tvorila

súčasť súdneho spisu okresného súdu), súd sa pri vykonávanom dokazovaní zaoberal

správaním žalovanej, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako hrubo porušujúce dobré mravy.

Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že strany sporu si vykladali znenie darovacej zmluvy

v časti „užívať darované nehnuteľnosti tak, ako tieto užíval doposiaľ“ rôzne, keďže

v odôvodnení rozsudku súdu prvého stupňa je uvedené: „Navrhovateľ - darca tvrdil, že si

dohodnuté vecné bremeno vykladal tak, že bude byt užívať bezplatne, teda nebude platiť

vôbec nič, pretože byt daroval. Nebude platiť nájomné, nebude platiť služby spojené

s užívaním bytu, nebude platiť do fondu opráv, údržby a nebude platiť za zriadenie vecného

bremena.

Odporkyňa - obdarovaná tvrdila, že prejav vôle v rámci dohodnutého vecného

bremena bol taký, že darca nebude platiť obdarovanej ako vlastníčke nájomné, nebude

platiť do fondu opráv a údržby, ale za vlastnú spotrebu, teda služby spojené s užívaním

bytu, bude platiť. Tvrdila, že takto to aj spoločne ustálili v Advokátskej kancelárii JUDr.

Stopku.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že zmluva bola uzavretá dňa

8.6.2005, zavkladovaná dňa 10.10.2005 a navrhovateľ ako darca platil služby spojené

s užívaním bytu pred uzavretím darovacej zmluvy, aj po uzavretí darovacej zmluvy.

Naposledy zaplatil služby spojené s užívaním bytu v 6/2010...

... Výsluchom darcu mal súd preukázané, že od roku 2005 do roku 2010 platil služby

spojené s užívaním bytu, teda platil ich 5 rokov. Súd preto neuveril jeho tvrdeniu, že pri

uzatváraní darovacej zmluvy dňa 8.6.2005 si pojem bezodplatné užívanie bytu tak ako

doteraz vykladal tak, že nebude platiť vôbec nič, ani nájomné, ani služby spojené s užívaním

bytu. Takéto tvrdenie je v rozpore s jeho hmotnoprávnym správaním...

... Je potrebné konštatovať, že žaloba o vrátenie daru podľa § 630 Občianskeho

zákonníka nemôže slúžiť na to, aby navrhovateľ ako darca dodatočne korigoval svoje

rozhodnutie, ktoré neskôr, buď sám alebo pod vplyvom okolia, vyhodnotí ako nesprávne.

Platnosť právneho úkonu sa posudzuje ku dňu jeho uzavretia a rozpor s dobrými mravmi

ku dňu, kedy k tomuto rozporu malo dôjsť. Skutočnosť, že sa navrhovateľ rozhodol

nesprávne, keď daroval byt odporkyni, nemožno účelovo podriadiť pod ustanovenia

o vrátení daru, pokiaľ by v konaní nebola preukázaná pravdivosť tohto tvrdenia, teda

pravdivosť nevhodného správania odporkyne voči navrhovateľovi, správania, ktoré by bolo

v rozpore s dobrými mravmi...

... Z vykonaného dokazovania v nadväznosti na tvrdené nevhodné správanie súd zistil

ďalší rozpor v tvrdeniach navrhovateľa v nadväznosti na predmet sporu. Posledná platba

služieb spojených s užívaním bytu zo strany navrhovateľa, ako sám uvádza, je zo 6/2010

a z rovnakého časového obdobia je aj preplatok, ktorý mu nebol vrátený zo strany

odporkyne, resp. jej manžela. Návrh na vrátenie daru podal navrhovateľ až 24.4.2012,

výzva na vrátenie daru z tohto dôvodu je zo dňa 26.3.2012, doručená dňa 27.3.2012.

Z uvedeného je zrejmé, že až po dvoch rokoch vyzval darca - navrhovateľ odporkyňu

- obdarovanú na vrátenie daru z uvedeného dôvodu. Tým mal súd preukázané, že neexistuje

príčinná súvislosť medzi platbou služieb a energií a žalobou na vrátenie daru. Tým mal súd

zároveň preukázané, že nie je daná požadovaná veľká intenzita zásahu do práv darcu -

navrhovateľa. V prípade takej veľkej intenzity zásahu, akú tvrdí navrhovateľ, by okamžite

obdarovanú vyzval na vrátenie daru. Rovnako pri porovnaní časovej príčinnej súvislosti

vo veci , ktorá, podľa tvrdenia navrhovateľa, tvorí základ podaného návrhu

vo veci . Návrh vo veci bol podaný dňa 13.1.2011 a navrhovateľ

vyzval odporkyňu výzvou na vrátenie daru z tohto dôvodu až dňa 26.3.2012, výzvu jej

doručil dňa 27.3.2012, teda po roku od zásahu. Pokiaľ považoval podanie žaloby vo veci

proti darcovi za konanie v rozpore s dobrými mravmi takej veľkej intenzity,

potom, podľa názoru súdu, ihneď po podaní žaloby vo veci by bol vyzval

odporkyňu k vrátenia daru. Tvrdenia navrhovateľa z uvedených dôvodov súd vyhodnotil ako

účelové...

... Vlastníčkou bytu je odporkyňa. Byt neužíva, nepožíva jeho plody a úžitky, pretože

ho nemôže prenajímať cudzej osobe za trhové nájomné. Nemá k tomuto bytu ani kľúč, teda

ani prístup. Nemá žiadne práva vlastníka, len povinnosti. Podľa názoru súdu by bolo práve

v rozpore s dobrými mravmi výklad pojmu vecného bremena, keby naviac platila namiesto

navrhovateľa aj spotrebu energií a služieb spojených s užívaním bytu, ktoré využíva výlučne

darca.. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že na spotrebe energií a služieb

spojených s užívaním bytu sa objektívne odporkyňa nepodieľa, pretože nemá k dispozícii

kľúč od bytu a v byte nebýva, pretože na bývanie v tomto byte nie je odkázaná. Aj

odporkyňa, aj jej rodina majú bytovú otázku vyriešenú.

Z uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že keď požadovala odporkyňa -

obdarovaná od navrhovateľa - darcu platby za energie v konaní postupovala

v súlade s právom, v súlade so zákonne dohodnutým vecným bremenom v darovacej zmluve.

Súd preto nemohol vyhodnotiť podanie žaloby vo veci proti darcovi, ktorý

nechce dobrovoľne služby spojené s užívaním bytu platiť, za protiprávne konanie

odporkyne. za konanie v rozpore s dobrými mravmi. Mal zato. že nie sú splnené podmienky

. Odporkyňa - obdarovaná sa nedopustila proti darcovi

protiprávneho konania v rozpore s dobrými mravmi, nedopustila sa proti darcovi konania

takej intenzity, ktoré by bolo právne relevantným základom pre vydanie daru podľa § 630

, preto doručením výzvy zo dňa 26.3.2012, dňa 27.3.2012 na

spisu nedošlo momentom doručenia ex nunc k zrušeniu darovacej zmluvy a nedošlo týmto

momentom k obnoveniu vlastníckeho práva darcu. Odporkyňa ako obdarovaná sa nestala

týmto momentom neoprávneným držiteľom veci. Je naďalej oprávnenou držiteľkou veci,

vlastníčkou veci.» Krajský súd po preskúmaní rozsudku okresného súdu neuznal

opodstatnenosť argumentácie sťažovateľa a napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne

správny.

12. Najvyšší súd v namietanom rozhodnutí o podanom dovolaní detailne špecifikoval

dôvody, pre ktoré prípustnosť dovolania sťažovateľa nevyplýva z ustanovení § 238 ods. 1

až 3 (ďalej aj „OSP“), keďže napadnutý rozsudok

nevykazuje znaky rozsudkov uvedených v označených ustanoveniach Občianskeho súdneho

poriadku. Z uvedeného dôvodu najvyšší súd skúmal, či v konaní súdov nižšieho stupňa

nedošlo k procesnej vade konania v zmysle ustanovení .

Najvyšší súd ďalej dôvodil, že sťažovateľ v dovolaní v súvislosti s ustanovením

namieta vady, ktoré spočívajú najmä v tom, že „rozhodnutie je

nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, súdne rozhodnutia trpia nedostatkom riadneho

a vyčerpávajúceho odôvodnenia, nevysporiadali sa so všetkými rozhodujúcimi

skutočnosťami pre posúdenie veci a ich myšlienkový postup nebol v odôvodnení dostatočne

vysvetlený“. Najvyšší súd v nadväznosti na označenú dovolaciu námietku sťažovateľa

prezentoval podrobnú interpretáciu obsahu a Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd garantujúcich účastníkovi konania právo

na spravodlivý súdny proces, kde ilustroval parametre kvalitného odôvodnenia súdneho

rozhodnutia. Tu zdôraznil, že všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky

nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,

prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Najvyšší súd

v nadväznosti na to dôvodil, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu

obsahuje podrobné vysvetlenie dôvodov, na ktorých odvolací súd založil svoje rozhodnutie,

a jeho postup bol v súlade s . Zároveň poukázal na skutočnosť, že konanie

pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť

rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovaným rozsudkom súdu prvej inštancie vytvára ich

organickú (kompletizujúcu) jednotu. Ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na dôvody

rozhodnutia súdu prvej inštancie (tak, ako aj v posudzovanej veci), stačí, ak v odôvodnení

rozsudku iba poukáže na relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie

veci; rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie

rozsudku súdu prvej inštancie. Najvyšší súd zároveň uzavrel, že za vadu konania v zmysle

v žiadnom prípade nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil

svoje rozhodnutie podľa predstáv dovolateľa. V nasledujúcom bode najvyšší súd uviedol, že

sťažovateľ ako ďalší dovolací dôvod prezentoval tvrdenia, že rozhodnutie súdu prvého

stupňa, ako aj odvolacieho súdu bolo založené na nesprávnom právnom posúdení veci

[ ]. Najvyšší súd na tomto mieste vysvetlil, že ide síce o relevantný

dovolací dôvod, avšak tento sám osebe prípustnosť dovolania sťažovateľa nezakladá.

Najvyšší súd zároveň vysvetlil, že dovolací súd sa môže opodstatnenosťou týchto

dovolacích dôvodov zaoberať, iba ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému

pripúšťa dovolanie zákon. V nadväznosti na túto skutočnosť uzavrel, že v sťažovateľovom

prípade prípustnosť dovolania proti namietanému rozsudku nevyplýva ani z ustanovenia

a ani z ustanovenia . V dôsledku daných skutočností v súlade s

písm. c) dovolanie sťažovateľa ako dovolanie proti

rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, odmietol.

13. Ústavný súd je toho názoru, že najvyšší súd v namietanom uznesení, opierajúc sa

o skutkové zistenia okresného súdu a krajského súdu, zrozumiteľne a bez zjavných

logických protirečení vysvetlil svoj skutkový a tomu zodpovedajúci právny záver, čím

poskytol dostatočnú ochranu označeným právam sťažovateľa. Namietané rozhodnutie

nevykazuje znaky svojvoľnosti ani arbitrárnosti, nie je v nesúlade s platnou právnou

úpravou, nepopiera zmysel interpretovaných a aplikovaných právnych noriem

a predovšetkým obsahuje dostatočne náležité a zrozumiteľné vysvetlenie svojich

skutkových a právnych záverov. Ústavný súd v takýchto prípadoch nemá žiaden dôvod a ani

oprávnenie na prehodnocovanie záverov všeobecného súdu. Odôvodnenie namietaného

rozhodnutia tak zodpovedá požiadavkám kladeným konštantnou judikatúrou ústavného

súdu na odôvodnenia rozhodnutí všeobecných súdov, a ústavný súd preto konštatuje kvalitu

odôvodnenia namietaných rozhodnutí ako súladnú s obsahom .

14. V nadväznosti na namietané porušenie základného práva vlastniť majetok podľa

ústavný súd uzatvára, že medzi argumentáciou sťažovateľa

(pozostávajúcou najmä z opisu skutkového stavu v konaniach pred všeobecnými súdmi)

a označeným právom, ktoré sťažovateľ namietal vo svojej sťažnosti, absentuje vzájomná

príčinná súvislosť.

15. Vzhľadom na uvedené ústavný súd hodnotí podanú sťažnosť ako zjavne

neopodstatnenú, a preto ju odmietol podľa .

16. Z dôvodu odmietnutia sťažnosti sa ústavný súd ďalšími požiadavkami

sťažovateľa (najmä návrhom na zrušenie napadnutého uznesenia a priznanie finančného

zadosťučinenia) nezaoberal, keďže rozhodovanie o nich je podmienené vyslovením

porušenia základného práva alebo slobody, k čomu v tomto prípade nedošlo.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. decembra 2017