Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/67/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a sudkýň JUDr. Viery Koscelanskej a JUDr. Lenky Halmešovej, v právnej veci žalobcu: V.. J.. J. B., nar. XX.XX.XXXX, A. námestie 3, XXX XX N. D., právne zastúpená advokátom: JUDr. Vladimír Lamačka ml., Hlavné námestie 7, 940 52 Nové Zámky, IČO: 37 961 560, proti žalovanému: Q. K., nar. XX.XX.XXXX, N. cesta XXXX/ XX, XXX XX N. D., právne zastúpený: Advokátska kancelária FARDOUS PARTNERS s.r.o., Hlavná 6, 927 01 Šaľa, IČO: 47 241 543, o vrátenie daru, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č.k. -89 zo dňa 3. februára 2020, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v plnom rozsahu p o t v r d z u j e.

Žalovanému priznáva voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala vrátenia daru a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100%. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením a ustanoveniami , , , ako aj skutočnosťami zistenými v konaní, na základe čoho dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť.

2. V dôvodoch rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa sa domáhala, aby súd uložil žalovanému povinnosť vrátiť jej dar a to nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v kat. území N. D., zapísanú na LV č. XXXX, evidovanom Okresným úradom N. D., katastrálny odbor, a to pozemok parc. č. XXXX/X označený ako záhrada o výmere XXX m2 - parcela registra „C“ KN. Žalobu odôvodnila tým, že žalovaný sa k jej osobe správa spôsobom hrubo porušujúcim dobré mravy, pretože svojim správaním vyvolal a zastabilizoval situáciu, kedy musela opustiť spoločnú domácnosť, ktorú mali v stavbe na pozemku parc. č. XXXX/X, je absolútne pasívny v smere skolaudovania predmetnej stavby, čím jej bráni nadobudnúť k stavbe na pozemku v jej pôvodnom vlastníctve podielové spoluvlastnícke právo, čím zneužíva svoje postavenie osoby, ktorá stavbu reálne užíva, bráni jej nadobudnúť majetkovú hodnotu, ktorá sa kreovala a zhodnocovala jej pričinením a to v podobe bonity a hodnoty pozemku parc. č. XXXX/X tvoriaceho predmet darovania z jej strany vo vzťahu k žalovanému.

3. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že dňa 24.02.2011 bola uzatvorená darovacia zmluva medzi žalobkyňou ako darkyňou a žalobcom ako obdarovaným, predmetom ktorej bola nehnuteľnosť vo výlučnom vlastníctve žalobkyne, zapísaná na LV č. XXXX v kat. území N. D. ako parc.č. XXXX/X, záhrady o výmere XXX m2. Rovnako v konaní nebolo sporné, že strany sporu už nevedú spoločnú domácnosť a že z nehnuteľnosti, ktorá bola postavená na pozemku, ktorý bol predmetom daru, sa žalobkyňa odsťahovala. Vrátenia daru od žalovaného sa domáhala s odôvodnením,

že ak sa nevedia dohodnúť na vyporiadaní podielového spoluvlastníctva resp. investícií vložených do stavby nehnuteľnosti žiada od žalovaného, aby jej dar vrátil. Súd prvej inštancie poukázal na to, že domáhanie sa vrátenia daru je jednostranným právnym úkonom darcu, ktorý smeruje k tomu, aby obdarovaný dar vrátil. Z výzvy na vrátenie daru však musí byť zrejmá vôľa darcu smerujúca k tomu, aby obdarovaný vec vrátil. V tejto súvislosti súd nepovažoval za zistené, že by predmetnú esenciálnu náležitosť úspešného domáhania sa vrátenia daru bola žalobkyňa dodržala a preukázala. Aj v prípade, že by neexistovala písomná resp. ústna výzva na vrátenie daru mohla tak žalobkyňa urobiť v samotnej žalobe, pretože v prípade, ak by tento právny úkon bol v žalobe obsiahnutý, nastávajú jeho účinky okamihom, kedy bola žaloba doručená obdarovanému t.j. žalovanému. V prípade žaloby však ide o vágne vymedzenie dôvodov, pre ktoré žalobkyňa žiada dar vrátiť. Ďalej poukázal na to, že aj v prípade, že by žalobkyňa vyzvala žalovaného na vrátenie daru účinným spôsobom, tak by sa účinky darovacej zmluvy platným odvolaním daru zrušili dňom doručenia tejto výzvy žalovanému. K platnému zrušeniu darovacej zmluvy nie je potrebné súdne rozhodnutie a to ani vtedy, keď predmetom daru je nehnuteľnosť. Právny vzťah z darovania by zanikol priamo zo zákona dňom, kedy bola výzva žalobkyne doručená žalovanému. Ak by žalovaný odmietol dar odovzdať a prepísať v katastri nehnuteľností, potom by žalobkyňa musela podať na súde žalobu o určenie vlastníckeho práva k daru, pretože až určovací výrok súdu je podkladom pre ďalší zápis vlastníckeho práva žalobkyne ako darcu k daru - nehnuteľnosti príslušnou správou katastra. Poukázal na to, že rozhodnutie súdu priamo nezakladá vznik vlastníckeho práva darcu, je len právnym titulom pre zápis vlastníckeho práva darcu do katastra nehnuteľností, ktorý sa vykonáva záznamom (§ 34 ZKN). V súvislosti s navrhnutým dokazovaním súd prvej inštancie uviedol, že nenariadil vykonať stranami navrhované dokazovanie výsluchom svedkov, ktorí v prípade žalobkyne mali dosvedčiť jej emotívnu komunikáciu so žalobcom a v prípade žalovaného mali potvrdiť, že žalovaný realizoval rekonštrukciu bytu žalobkyne na svoje náklady, ani svedkov, ktorí mali potvrdiť kúpu vstavaných elektrospotrebičov žalobkyni, pretože vykonanie takéhoto dokazovania sa súdu prvej inštancie, vzhľadom na formuláciu petitu žaloby, javilo ako nehospodárne a nadbytočné.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie žalobkyňa, ktorá navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, nakoľko rozsudok je predčasný, nesprávny a nezákonný. Súd prvej inštancie nesprávne uviedol, že sa domáha vrátenia daru z dôvodu, že sa so žalovaným nevedia dohodnúť na vyporiadaní podielového spoluvlastníctva resp. investícií vložených do stavby nehnuteľnosti. V žalobe uviedla a na pojednávaní deklarovala, že sa snažila, aby sa vzájomné vzťahy so žalovaným z hľadiska vyporiadania vlastníckych, resp. spoluvlastníckych práv vyporiadali mimosúdne rôznymi návrhmi, avšak žalovaný odmietol pristúpiť ku kolaudácii stavby nachádzajúcej sa na pozemku parc.č. XXXX/X, pričom jeho neustále opakujúci sa návrh, pre žalobkyňu neprijateľný, spočíval v tom, že si má ponechať vo výlučnom vlastníctve osobné motorové vozidlo zn. B. J., Z.: NZ-XXXFH a z titulu vyrovnania vyporiadavaných hodnôt žalovaný navrhol poskytnúť jej peňažné plnenie vo výške 3.000,- eur. Za týchto, žalovaným nastavených podmienok, po opakovaných pokusoch o mimosúdne usporiadanie, sa rozhodla žiadať vrátenie daru z darovacej zmluvy súdnou cestou, pretože žalovaný sa k jej osobe správa spôsobom hrubo porušujúcim dobré mravy a svojím správaním vyvolal a zastabilizoval situáciu, kedy opustila spoločnú domácnosť, ktorú mali v stavbe na pozemku parc. č. XXXX/X., v smere skolaudovania predmetnej stavby je absolútne pasívny, čím jej bráni nadobudnúť k stavbe na pozemku pôvodne v jej vlastníctve de iure i de facto podielové spoluvlastnícke právo, čím zneužíva svoje postavenie osoby, ktorá stavbu reálne užíva, bráni jej nadobudnúť majetkovú hodnotu, ktorá sa kreovala a zhodnocovala jej pričinením, a to aj v podobe bonity a hodnoty pozemku parc. č. XXXX/X tvoriaceho predmet darovania z jej strany vo vzťahu k žalovanému. Nestotožňuje sa ani s právnym názorom, že žalobkyňa mala vyzvať žalovaného na vrátenie daru, čo mohla vykonať priamo v žalobnom návrhu a už táto výzva a jej doručenie žalovanému má zakladať právo žalobkyne deklarovať uvedené katastrálnemu orgánu v smere zmeny zápisu vlastníka vo vzťahu k predmetu darovania, pričom súd neuviedol žiadnu ustálenú judikatúru, hoci na ňu v odôvodnení rozhodnutia poukazoval. Uviedla, že súd má posúdiť každý prípad podľa konkrétnych okolností, každý dôkaz vyhodnotiť jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach, pričom súd v danej veci navrhované dôkazy nevykonal, hoci išlo o dôkazy v priamej súvislosti s meritom veci, teda s tým, či žalovaný hrubo porušil dobré mravy voči žalobkyni.

5. K odvolaniu žalobkyne sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a žalobkyni uložil povinnosť nahradiť mu trovy odvolacieho konania. Žalovaný je toho názoru, že žalobkyňa dôvody, pre ktoré sa voči žalovanému domáha vrátenia daru vôbec skutkovo nevymedzila, keď svoj žalobný nárok odôvodňovala iba tým, že

sa k nej žalovaný mal správať spôsobom hrubo porušujúcim dobré mravy, čo nie je skutkové vymedzenie ale len parafrázovanie hypotézy právnej normy obsiahnutej v ustanovení . Žalobkyňa ani v priebehu konania nasledujúceho po podaní žaloby dôvody skutkovo nevymedzila, resp. neuviedla žiadne okolnosti, ktoré by čo i len nasvedčovali takému správaniu žalovaného voči žalobkyni, ktoré by bolo možné posúdiť ako hrubo porušujúce dobré mravy. Súd prvej inštancie preto podľa názoru žalovaného dospel k správnemu skutkovému i právnemu záveru, že pre vágnosť vymedzenia dôvodov uplatneného žalobného nároku na vrátenie daru, nebolo možné považovať žalobkyňou podanú žalobu za právne účinnú výzvu darcu na vrátenie daru. Žalovaný si nemyslí, že by bolo zistenie súdu, že sa žalobkyňa od žalovaného domáhala vrátenia daru ako dôsledok toho, že sa so žalovaným nedokázala dohodnúť na vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, resp. investícií vložených do stavby, vytrhnuté z kontextu tvrdení žalobkyne. Práve naopak, tento dôvod ako motív podania žaloby vyplýva zo všetkých tvrdení a vyjadrení žalobkyne prezentovaných v konaní pred súdom, pričom žiadny iný motív podania žaloby z tvrdení a vyjadrení žalobkyne nevyplýva, čo opakovane potvrdzuje žalobkyňa i v podanom odvolaní, kde v hrubo podčiarknutej pasáži sumarizuje tento motív, ktorým bola najmä skutočnosť, že žalovaný odmietol akceptovať majetkové požiadavky žalobkyne a uznať jej spoluvlastnícke právo k stavbe stojacej na darovanom pozemku. Ako však žalovaný uviedol existencia majetkoprávnych sporov medzi účastníkmi ohľadom stavby je vecou, ktorú žalobkyňa mohla, pokiaľ sa so žalovaným nevedela dohodnúť mimosúdne a pokiaľ sa domnievala, že ňou tvrdené právo k stavbe jej aj skutočne patrí, riešiť podaním žaloby o určenie vlastníckeho práva k tejto stavbe na súd, v žiadnom prípade však nemôže existencia nezhôd ohľadom týchto majetkových práv medzi účastníkmi byť posudzovaná ako správanie žalovaného hrubo porušujúce dobré mravy, a teda ani nemôže táto skutočnosť zakladať právo žalobkyne na vrátenie darovaného pozemku obzvlášť, keď ani stranami sporu uzavretá darovacia zmluva žiadnym spôsobom nepodmieňuje darovanie pozemku právom darcu k stavbe, ktorá na tomto pozemku stojí, alebo bude stáť.

6. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnuté, v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (, ), viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi ( a ), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

7. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetom konania je žaloba podaná na súde prvej inštancie dňa 13.06.2019, ktorou sa žalobkyňa domáhala, aby súd rozhodol, že žalovaný je povinný vrátiť jej dar a to nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v kat. území N. D., zapísanú na LV č. XXXX, evidovanom Okresným úradom N. D., katastrálny odbor, a to pozemok parc. č. XXXX/X označený ako záhrady o výmere XXX m2, parcela registra „C“ KN. Svoj uplatnený nárok skutkovo opierala o uzatvorenie darovacej zmluvy, ktorou v roku 2011 darovala žalovanému nehnuteľnosť parc.č. XXXX/X o výmere XXX m2 a následné správanie sa žalovaného v súvislosti s vysporiadaním vlastníckych resp. spoluvlastníckych vzťahov k stavbe na darovanom pozemku, ktoré tak ako je opísané v žalobe, považuje za hrubo porušujúce dobré mravy a právne ho opiera o ustanovenie .

8. Podľa darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.

9. Podľa darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom daru nehnuteľnosť a pri hnuteľnej veci ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní.

10. Podľa , darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu, alebo k členom jeho rodiny, tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

11. Darovacia zmluva vzniká súhlasným prejavom vôle darcu a obdarovaného. Darovacou zmluvou darca prenecháva alebo sľubuje bezplatne prenechať obdarovanému určitý majetkový prospech bez toho, aby mal na to právnu povinnosť a obdarovaný tento dar alebo sľub prijíma. Základnými pojmovými znakmi darovacej zmluvy sú predmet daru, bezodplatnosť a dobrovoľnosť. Darovacia zmluva je zmluva bezodplatná, pri ktorej sa za poskytnutie majetkovej výhody obdarovanému nedostáva darcovi žiadneho majetkového ekvivalentu. Je preto z majetkového hľadiska zmluvou pre darcu jednostranne nevýhodnou, pretože majetková výhoda poskytovaná obdarovanému nesie so sebou stratu majetkových pomerov darcu.

12. V prejednávanej veci nebolo sporné, že medzi stranami konania bola dňa 13.04.2011 písomne uzavretá darovacia zmluva, ktorou žalobkyňa ako darkyňa darovala žalovanému ako obdarovanému nehnuteľnosť - par.č. XXXX/X, záhrady o výmere XXX m2, nachádzajúcu sa v kat.úz. N. D.. Vklad tejto zmluvy v znení dodatku č.1 zo dňa 24.02.2011 k darovacej zmluve bol povolený Správou katastra Nové Zámky pod č. V 744/11 dňa 27.04.2011.

13. V zmysle sa darca môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. V tomto ustanovení je upravený osobitný spôsob zániku darovacieho vzťahu, ku ktorému dochádza na základe jednostranného právneho úkonu darcu voči obdarovanému, ktorým sa domáha vrátenia daru. Podľa tohto ustanovenia vzniká darcovi právo domáhať sa vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo k členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. Ak darca toto právo uplatní, právny vzťah z darovania zanikne okamihom, keď dôjde prejav jeho vôle obdarovanému. Týmto okamihom sa obnoví pôvodný stav a obdarovanému vznikne povinnosť vydať predmet daru darcovi. Prejav vôle, ktorým darca požaduje vrátiť predmet daru za splnenia podmienok , možno urobiť v akejkoľvek forme a to aj v prípade, pokiaľ bola predmetom darovacej zmluvy nehnuteľnosť. To však nezbavuje darcu povinnosti, aby jeho prejav vôle, ktorým sa domáha vrátenia daru, mal všetky náležitosti právneho úkonu podľa , predovšetkým aby v ňom boli konkrétne uvedené dôvody, na základe ktorých si žiada vrátenie daru. Prejav vôle darcu musí dôjsť do sféry obdarovaného, aby mal možnosť sa s ním oboznámiť, pričom nie je potrebná faktická vedomosť, ale postačuje objektívna možnosť sa oboznámiť s prejavom vôle darcu. Predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu na vrátenie daru nie je akékoľvek negatívne správanie sa obdarovaného voči darcovi, ale len také, ktoré vzhľadom na všetky významné okolnosti konkrétneho prípadu možno hodnotiť ako hrubé porušenie dobrých mravov. O také správanie ide spravidla v prípade porušenia dobrých mravov spôsobom vyznačujúcim sa značnou intenzitou alebo sústavnosťou (opakovanosťou), pričom jeho vonkajším prejavom môžu byť fyzické násilie, hrubé urážky, neposkytnutie potrebnej pomoci, hrubý nezáujem resp. nevďak takej intenzity, že v dôsledku svojho trvania, priebehu a pôsobenia na darcu, alebo členov jeho rodiny nadobudne povahu hrubého porušenia dobrých mravov.

14. V prejednávanej veci sa žalobkyňa žalobou domáhala od žalovaného vrátenia daru - nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. úz. N. D., zapísanú na LV č.XXXX ako parc.č. XXXX/X - záhrady o výmere XXX m2, ktorú písomne uzavretou darovacou zmluvou dňa 13.04.2011 (vklad ktorej bol povolený pod č. V 744/11 dňa 27.04.2011) darovala žalovanému. Z obsahu žaloby, písomného vyjadrenia (repliky), výpovede na pojednávaní, ako aj odvolania voči rozsudku vyplýva, že dôvodom prečo žalobkyňa žiada vrátenie daru je správanie žalovaného spočívajúce v tom, že po opustení spoločnej domácnosti žalobkyňou (v žalobe uvedené, že sa po vzájomnom odcudzení odsťahovala) žalovaný zostal bývať v doposiaľ neskolaudovanom rodinnom dome, ktorého stavbu dokončili spolu, pričom ohľadne kolaudácie stavby je pasívny, čím bráni vzniku podielového spoluvlastníctva žalobkyne k stavbe a teda nadobudnutiu majetkovej hodnoty, ktorá sa kreovala a zhodnocovala aj jej pričinením. Po bezvýsledných opakovaných pokusoch o mimosúdne usporiadanie ich vzájomných spoluvlastníckych práv sa žalobkyňa rozhodla žiadať vrátenie daru súdnou cestou, pričom uvedené správanie žalovaného voči jej osobe považuje za hrubo porušujúce dobré mravy. V konaní nebolo preukázané, že by žalobkyňa pred podaním žaloby jednostranným právnym úkonom vyzývala žalovaného na vrátenie daru, z ktorého úkonu by bolo jednoznačne jasné, že si uplatňuje svoje právo vyplývajúce z ustanovenia , ako aj dôvod, prečo tak robí, t.j. vymedzenie skutkových okolností a konania žalovaného, ktoré považuje za hrubé porušenie dobrých mravov. Za prejav vôle smerujúci k vráteniu daru preto možno považovať až podanú žalobu, ktorá bola žalovanému doručená dňa 16.09.2019.

15. Ak využije darca právo na vrátenie daru podľa a sú splnené objektívne predpoklady vrátenia daru, zaniká darovací vzťah okamžikom, kedy jeho prejav vôle došiel k obdarovanému. Týmto okamihom sa obnovujú pôvodné právne vzťahy. Ak obdarovaný nevráti dar darcovi, prípadne na rozdiel od darcu sa domnieva, že neboli splnené podmienky na vrátenie daru (nedošlo k hrubému porušeniu dobrých mravov), má potom darca právo obrátiť sa na súd. Pri voľbe formy, ktorou sa darca cestou súdu môže domáhať reštitúcie pôvodného stavu, je treba vychádzať z konkrétnej situácie. Ak ide o hnuteľnú vec môže sa domáhať vydania veci a pokiaľ ide o nehnuteľnosť má možnosť domáhať sa vypratania nehnuteľnosti, alebo určenia vlastníckeho práva k darovanej nehnuteľnosti, nakoľko práve určovací výrok súdu je podkladom pre deklaratórny zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností

na podklade rozhodnutia súdu, čím by sa i formálne navrátil stav existujúci pred darovaním. V prípade, že vec obdarovaný už nemá, môže sa darca domáhať iba poskytnutia peňažnej náhrady podľa zásad bezdôvodného obohatenia.

16. Súd prvej inštancie zamietol žalobu z dôvodu, že v konaní nebolo preukázané, že by žalobkyňa dodržala zákonnú podmienku úspešného domáhania sa vrátenia daru, a to kvalifikovaný jednostranný právny úkon darcu, smerujúci k vráteniu daru. Pokiaľ tak žalobkyňa urobila v žalobe, dôvody pre ktoré sa domáha vrátenia daru boli v žalobe vymedzené vágne, teda takáto výzva na vrátenie daru obsiahnutá v žalobe nespĺňa zákonné požiadavky na jasný a určitý právny úkon. Súd prvej inštancie poukázal i na to, že ak by aj žalobkyňa vyzvala žalovaného na vrátenie daru účinným spôsobom, právny vzťah z darovania by zanikol priamo zo zákona a ak by žalovaný odmietol dar vrátiť (odovzdať a prepísať v katastri nehnuteľnosti), žalobkyňa by sa musela domáhať svojho nároku žalobou o určenie vlastníckeho práva.

17. Odvolací súd sa stotožnil so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie, spočívajúcimi v tom, že predpokladom úspešnosti žaloby je splnenie dvoch právnych skutočností. Jednou je preukázanie jednostranného právneho úkonu adresovaného obdarovanému, ktorým žiada vrátenie daru, pričom jednostranný prejav vôle smerujúci k vráteniu daru i keď je súčasťou žaloby musí dostatočným spôsobom špecifikovať skutkové okolnosti, za ktorých si darca uplatňuje voči obdarovanému právo na vrátenie daru a druhou je preukázanie hrubého porušenia dobrých mravov správaním sa obdarovaného k darkyni alebo členom jej rodiny, pričom v danom prípade tieto podmienky splnené neboli. Ako správne uviedol súd prvej inštancie naplnením predpokladov ustanovenia , dochádza k zániku darovacieho vzťahu a k obnoveniu pôvodného stavu t.j. k obnoveniu vlastníckeho práva darcu. Po tom, ako na základe uvedených dvoch právnych skutočností dôjde k zániku darovacieho vzťahu, t.j. k obnove vlastníctva darcu k veci, má darca ako pôvodný vlastník daru s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu možnosť využiť na svoju ochranu tie druhy žalôb, ktoré zákon vlastníkovi na ochranu jeho vlastníckeho práva účinne priznáva. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre sp.zn. zo dňa 27.04.2006, Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. zo dňa 22.05.2019, Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo dňa 24.02.2011, sp.zn. zo dňa 28.02.2018, ako aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo dňa 05.12.2017.

18. Odvolací súd na doplnenie konštatuje, že aj v prípade, ak by súd považoval jednostranný úkon žalobkyne smerujúci k vráteniu daru (v danom prípade žaloba) za spĺňajúci zákonné náležitosti z hľadiska jeho určitosti, nebolo preukázané naplnenie druhej podmienky a to hrubé porušenie dobrých mravov zo strany žalovaného vo vzťahu k darcovi. Skutočnosť, že medzi stranami sporu zostali po ukončení vzájomného spolužitia sporné vlastnícke vzťahy k stavbe, investície do stavby a nevyporiadané majetkové a finančné záležitosti z dôvodu, že nenašli vzájomný konsenzus, napriek tomu, že obaja v rámci mimosúdnych rokovaní týkajúcich sa majetkového vyrovnania prezentovali vôľu dohodnúť sa, nemožno pripisovať výlučne na vrub žalovanému a už vôbec nie toto jeho konanie považovať za odporujúce dobrým mravom. Za hrubé porušenie dobrých mravov zo strany žalovaného nemožno považovať ukončenie vzájomného spolužitia, ani to, že doposiaľ nebola stavba skolaudovaná, resp. to, že sa žalovaný považuje za výlučného vlastníka stavby a taktiež za výlučného vlastníka pozemku, ktorý mu žalobkyňa na základe prejavu vlastnej vôle darovala. Skutočnosť, že žalobkyňa a žalovaný sa nezhodujú v názore kto a v akom rozsahu sa finančne podieľal na stavbe domu a komu a v akom podiele patrí vlastnícke právo k stavbe je záležitosťou ich oboch, pričom tieto nezhody je možné riešiť mimosúdne alebo súdnou cestou. Skutkový stav založený na konaní oboch strán, determinovanom vzájomnými nezhodami pre nevyporiadané majetkové pomery, neodôvodňuje postup darcu podľa ustanovenia . Žalobkyňou opísané správanie žalovaného nedáva žiadny podklad k tomu, aby ho bolo možné objektívne kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov, tak ako má na mysli ustanovenie , preto ani v prípade, ak by bol petit žaloby formulovaný správne, nebolo by možné žalobe vyhovieť.

19. Na základe všetkých uvedených dôvodov odvolací súd odvolanie žalobkyne nepovažoval za dôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

20. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa a tak, že žalovanému, ktorý bol úspešný v odvolacom konaní, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni v plnom rozsahu.

21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).