Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 507/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-27

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. decembra 2017

v senáte zloženom z predsedu Petra Brňáka a zo sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu

Milana Ľalíka prerokoval sťažnosť ,

, zastúpeného advokátom JUDr. Jozefom Sabóom,

advokátska kancelária, Obchodná 187/6, Sečovce, vo veci namietaného porušenia jeho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl.

6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie jeho veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l i .

2. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 500 €

(slovom päťsto eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý uhradiť trovy

konania v sume 312,34 € (slovom tristodvanásť eur a tridsaťštyri centov) do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu na účet jeho právneho zástupcu advokáta

JUDr. Jozefa Sabóa, Obchodná 6, Sečovce.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

z 9. októbra 2017 prijal na ďalšie konanie sťažnosť (ďalej len

„sťažovateľ“) podľa Z.

z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), ktorou namietal

porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(ďalej len „“) a práva na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej

len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

2. Sťažovateľ v podanej sťažnosti uvádza, že v konaní vedenom na okresnom súde

pod sp. zn. pre zločin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a)

a ods. 2 písm. d) vystupuje v procesnom postavení obžalovaného.

Predmetné konanie trvá od 27. januára 2011 a podľa sťažovateľa je poznačené absolútnou

nečinnosťou súdu po dobu takmer piatich rokov a neefektívnej činnosti súdu v dôsledku

neprípustnosti trestného stíhania [ ] po dobu viac ako

dva roky. Aj keď v danom prípade podľa sťažovateľa sťažnosť na prieťahy v konaní podaná

predsedovi súdu nepredstavuje účinný prostriedok nápravy, sťažnosť na prieťahy v konaní

predsedovi okresného súdu podal, avšak do dňa podania ústavnej sťažnosti nedostal

z okresného súdu žiadnu odpoveď.

3. Sťažovateľ na základe skutočností uvedených v sťažnosti navrhuje, aby ústavný

súd vyslovil porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, priznal sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie

v sume 10 500 eur, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia na účet jeho právneho

zástupcu.

4. Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k priebehu konania

podaním sp. zn. 1 Spr. z 31. októbra 2017. Vo vyjadrení okresného súdu

doručenom ústavnému súdu 10. novembra 2017 sa okrem iného uvádza:

„Uvedené trestné konanie doposiaľ nie je právoplatne skončené. Trestná vec vedená

pod sp. zn. bola pôvodne pridelená na konanie a rozhodnutie Mgr. Pavlovi

Dekánkovi a následne bola dňa 21.5.2014 pridelená JUDr. Stanislavovi Dutkovi.

V súvislosti s termínom hlavného pojednávania určeného na deň 9.9.2014 bolo

zistené, že sťažovateľ sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody ,

Česká republika, kde bol odsúdený rozsudkom Krajského súdu Brno - pobočka Zlín zo dňa

26.11.2013, sp. zn. , právoplatným dňa 5.6.2014 na trest odňatia slobody

v trvaní 10 rokov. Zároveň ďalším dopytom bolo zistené, že vo veci prebieha konanie

o uznaní citovaného rozsudku a odovzdanie obž. na územie Slovenskej

republiky.

V následnom období súd zisťoval stav tohto konania, pričom dňa 28.5.2015 zistil, že

sťažovateľ sa nachádza a rozhodol

o tom, že v prerušenom trestnom stíhaní bude pokračovať.

Sťažovateľ sa aj v súčasnej dobe nachádza vo výkone trestu odňatia slobody a to na

základe rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21.4.2015, sp. zn. 4Urto

4/2015, pričom podľa evidencie ZVJS doba výkonu uznaného trestu odňatia slobody

pripadá na dobu od 27.11.2012 do 27.11.2022.

V ďalšom priebehu konania súd vypočul sťažovateľa, rozhodol o jeho námietkach

a následne požiadal o udelenie dodatočného súhlasu s trestným stíhaním, tieto sú

v podrobnostiach uvedené v priloženej chronológii úkonov súdu.

Rozhodnutie českých orgánov o udelení dodatočného súhlasu doposiaľ nie je

právoplatné, ako to oznámil Krajský súd v Brne listom zo dňa 5.10.2017.

Z hľadiska celkovej dĺžky súdneho konania však mám za to, že od pridelenia veci

novému zákonnému sudcovi nie je prekážkou v prejednaní veci nečinnosť súdu. Na dĺžku

konania malo vplyv odsúdenie sťažovateľa v Českej republike a následné rozhodovanie

justičných orgánov ako Slovenskej, tak Českej republiky, týkajúce sa odovzdania

sťažovateľa na výkon uloženého trestu odňatia slobody do Slovenskej republiky a následne

ustálenie otázky zásady špeciality, teda išlo o objektívne skutočnosti, ktoré mali vplyv na

doterajšiu dĺžku konania.

V tejto súvislosti sa nestotožňujem s argumentáciou sťažovateľa, že trestné stíhanie

malo byť zastavené pre neprípustnosť s poukazom na .

Uvedený záver by bolo možné prijať až po prípadnom rozhodnutí príslušných

justičných orgánov Českej republiky spočívajúce v neudelení dodatočného súhlasu

s trestným stíhaním. Samotné uplatnenie zásady špeciality obžalovaným nie je dôvodom na

zastavenie trestného stíhania v podľa citovaného ustanovenia .

Záver o porušení základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných práv a ľudských slobôd

postupom Okresného súdu Bratislava 1 v konaní vedenom pod sp. zn. ,

ponechávam na úvahe ústavného súdu.

V súvislosti s namietaným porušením práv sťažovateľ navrhol Ústavnému súdu

Slovenskej republiky priznať mu aj finančné zadosťučinenie vo výške 10.500,- € a to najmä

s poukazom na prezentovaný pocit právnej neistoty a nemožnosti zhojenia takéhoto

porušenia práv iným spôsobom.

Aj v prípade, ak ústavný súd dospeje k záveru, že došlo k porušeniu základných práv

sťažovateľa v konaní vedenom pod sp. zn. , nie som toho názoru, že došlo

k zásahu do práv sťažovateľa v miere ako to uvádza. Súd v súčasnom stave zisťuje zákonné

podmienky na prejednanie uvedenej trestnej veci, preto nie je možné ustáliť skutočnosť, či

prípadné konštatovanie porušenia práv sťažovateľa nie je možné kompenzovať iným

zákonným spôsobom.“

Súčasťou vyjadrenia okresného súdu bola aj chronológia procesných úkonov

v konaní:

„- 28.1.2011 - podaná obžaloba Okresným prokurátorom pre Bratislavu 1 - vec pridelená

zákonnému sudcovi JUDr. Pavol Dekánek

- 3.10.2013 - urgencia Okresnej prokuratúry Bratislava 1 - do termínu nevytýčené hlavné

pojednávanie, vec nerozhodnutá

- 15.1.2014 - urgencia Okresnej prokuratúry Bratislava 1 - do termínu nevytýčené hlavné

pojednávanie, vec nerozhodnutá

- 5.5.2014 - sťažnosť Okresnej prokuratúry Bratislava 1 na prieťahy v konaní - do termínu

nevytýčené hlavné pojednávanie, vec nerozhodnutá

- 21.5.2014 - dodatok č. 5 k rozvrhu práce Okresného súdu Bratislava 1 na rok 2014 - vec

pridelená zákonnému sudcovi JUDr. Stanislav Dutko

- 24.6.2014 - vytýčený termín hlavného pojednávania vo veci na deň 9.9.2014

- 9.9.2014 - ospravedlnenie obhajcu obžalovaného a oznam, že klient

obhajoby sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody , Česká republika

- 3.10.2014 - dožiadanie Krajskému súdu v Brne pobočka Zlín k zisteniu stavu konania vo

veci obžalovaného na území Českej republiky

- 17.10.2014 - odpoveď Krajského súdu v Brne pobočka Zlín, vydanie odsúdeného závisí na

rozhodnutí Krajského súdu Trenčín o uznaní rozsudku Českého súdu

- 28.1.2015 - žiadosť Krajskému súdu Trenčín o podanie informácie vo veci obžalovaného

- 2.2.2015 - odpoveď Krajského súdu Trenčín - o odvolaní odsúdeného rozhoduje

Najvyšší súd Slovenskej republiky

- nariadenie verejného zasadnutia na termín 14.4.2015

- 23.3.2015 - žiadosť o podanie informácie najvyššiemu súdu Slovenskej republiky

- 14.4.2015 podľa prerušené konanie pre neprítomnosť

obžalovaného, doručované stranám v konaní

- 24.4.2015 - prípis Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, spolu s uznesením 4Urto

1/2015, uznanie uloženého trestu odňatia slobody

- 30.4.2015 - pokyn kancelárii „každé dva mesiace zisťovať, či je vo

väzbe, výkone trestu na území Slovenskej republiky - k dátumu negatívne

- 28.5.2015 - pozitívna lustrácia - sa k termínu nachádzal vo výkone trestu

v

- 21.7.2015 - uznesenie súd pokračuje v prerušenom trestnom stíhaní,

nariadenie termínu výsluchu obžalovaného na deň 25.8.2015

- 25.8.2015 - výsluch obžalovaného - uplatnená zásada špeciality,

uplatnenie námietky premlčania, uplatnenie námietky neúčelnosti, uplatnenie námietky

výsluchu samosudcom - podľa obžalovaného má vo veci konať senát, námietka

zaujatosti sudcu

- 22.9.2015 - pokyn Vyššiemu súdnemu úradníkovi na vyžiadanie vyjadrenia Českej

republiky k uplatnenej zásade špeciality, spis na neverejné zasadnutie na rozhodovanie

o vznesenej námietke zaujatosti - termín 16.10.2015

- 16.10.2015 - neverejné zasadnutie - rozhodnutie o námietke zaujatosti obžalovaného, spis

u VSÚ na realizáciu pokynu

- 31.5.2016 - určenie termínu hlavného pojednávania na deň 4.10.2016

- 4.10.2016 - hlavné pojednávanie, odročené na 24.1.2017

- 9.1.2017 - zisťovanie stavu konania v trestných veciach obžalovaného vedených na iných

súdoch

- 24.1.2017 - hlavné pojednávanie, odročené na neurčito

- 24 1.2017 - odpoveď dožiadaného súdu OS Trenčín

- 24.1.2017 - žiadosť o dodatočný súhlas Českej republiky s trestným stíhaním

obžalovaného

- 23.2.2017 - odpoveď ministerstva spravodlivosti Českej republiky - postúpené Krajskému

súdu v Brne

- 16.3.2017 - odvolanie plnomocenstva obhajcovi obžalovaným

- 13.4.2017 - žiadosť Krajského súdu Brno žiadosť o spoluprácu

- 25.5.2017 - žiadosť štátneho zastupiteľstva v Brne o spoluprácu

- 28.5.2017 - pokyn kancelárii

- 7.6.2017 - odpoveď na dožiadanie

- 27.7.2017 - list obžalovaného - odstúpené Spr - sťažnosť na prieťahy

- 10.8.2017 - žiadosť Krajského súdu Brno doplnenie dožiadania

- 5.9.2017 - odpoveď na dožiadanie, doplnenie požadovaných podkladov

- 5.10.2017 - list Krajského súdu v Brne s uznesením o udelení súhlasu s trestným stíhaním

obžalovaného - uznesenie doposiaľ nie je právoplatné.“

5. Sťažovateľ vo svojom stanovisku k vyjadreniu okresného súdu z 30. novembra

2017 doručenom ústavnému súdu 4. decembra 2017 zopakoval svoju argumentáciu uvedenú

v sťažnosti o neprípustnosti trestného stíhania s poukazom na judikát R 15/2016, v dôsledku

ktorého považuje postup súdu za neefektívny a predlžujúci stav porušenia sťažovateľom

označených práv (bod 1). Sťažovateľ je toho názoru, že aj po zmene zákonného sudcu koná

okresný súd neefektívne, keďže napriek vedomosti o uznávacom konaní „nepožiadal

o súhlas s trestným stíhaním podľa , neinformoval príslušné súdy

o skutočnosti, že má zámer v trestnom stíhaní aj napriek jeho zjavnej neúčelnosti

pokračovať (sťažovateľovi bol pre iný trestný čin uložený trest odňatia slobody v trvaní 10

rokov), a že v predmetnej veci v tom čase súhlas s trestným stíhaním udelený nebol.

Konanie odporcu teda nesmerovalo k odstráneniu stavu právnej neistoty.“.

6. Okresný súd vo svojom vyjadrení z 31. októbra 2017 súhlasil s upustením od

ústneho pojednávania. Podobne sa vyjadril aj sťažovateľ, ktorý vyjadril súhlas s upustením

od ústneho pojednávania vo svojom vyjadrení z 30. novembra 2017.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich

vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

7. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Predmetom konania pred ústavným súdom je posúdenie, či postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k porušeniu základného práva

sťažovateľa zaručeného v , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho

vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, resp. práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

9. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre

ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie

veci v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť

(napr. ).

10. Judikatúra ESĽP a ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom

prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa , resp. právo na prerokovanie veci v primeranej lehote zaručené

v čl. 6 ods. 1 dohovoru, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého

jednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,

správanie účastníkov a postup súdu (napr. ). V súlade s judikatúrou ESĽP

ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho

význam pre sťažovateľa (napr. , , ). Podľa rovnakých

kritérií postupoval aj v danom prípade.

10.1 Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že predmetom posúdenia je

trestnoprávne konanie (rozhodovanie o vine a treste za spáchaný skutok), ktoré sa na súde

začalo podaním obžaloby 28. januára 2011, teda pred takmer siedmimi rokmi, pričom

trestnoprávne konanie nie je právoplatne skončené.

10.2 Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu sp. zn. ústavný súd zistil

vykonanie takmer totožných procesných úkonov, ako uviedol okresný súd v chronológii

doručenej v jeho vyjadrení. Pri posudzovaní prvého kritéria – zložitosti veci v predmetnom

konaní – ústavný súd konštatuje, že významnou príčinou doterajšej dĺžky konania bola

faktická náročnosť veci, keďže v danej veci bol sťažovateľ rozsudkom Krajského súdu

v Brne, pobočky Zlín sp. zn. z 26. novembra 2013 odsúdený na trest odňatia

slobody v trvaní 10 rokov. Sťažovateľ sa najprv nachádzal vo výkone trestu odňatia slobody

v Českej republike. Následne bolo trestné stíhanie prerušené, keďže vo veci prebiehalo

konanie o uznaní citovaného rozsudku a odovzdanie sťažovateľa na územie Slovenskej

republiky. Rozsudok súdu Českej republiky bol uznaný Slovenskou republikou rozsudkom

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 21. apríla 2015 a sťažovateľ

bol odovzdaný na výkon trestu do Slovenskej republiky. Keďže sa trestné konanie, ktorého

sa sťažnosť týka, vedie pre iný trestný čin spáchaný pred odovzdaním sťažovateľa,

vyžadovala si uvedená trestná vec súhlas Českej republiky na trestné stíhanie sťažovateľa,

a teda medzinárodnú spoluprácu, ako aj vzájomnú výmenu informácií, ktorá

z pochopiteľných dôvodov trvala dlhšie časové obdobie.

10.3 V správaní sťažovateľa ústavný súd nezistil skutočnosti, ktoré by opodstatňovali

konštatovanie o ich vplyve na vznik zbytočných prieťahov v posudzovanom konaní.

10.4 Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej

trestnoprávnej veci, pričom zbytočné prieťahy v konaní posudzoval ako celok

s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu.

Vychádzajúc z predloženej sťažnosti a k nej pripojených dokumentov, ako

aj zo stanovísk účastníkov konania a na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd

konštatoval zbytočné prieťahy. Okresný súd v dobe od podania obžaloby 28. januára 2011

do 24. júna 2014, keď nariadil termín prvého hlavného pojednávania na 9. september 2014,

nevykonal vo veci žiaden procesný úkon. Ústavný súd hodnotí toto obdobie nečinnosti

okresného súdu ako zbytočný prieťah v konaní v trvaní takmer 3 roky a 5 mesiacov.

Ústavný súd však poukazuje na zmenu rozvrhu práce, ktorá nastala 21. mája 2014,

keď bola predmetná vec pridelená zákonnému sudcovi JUDr. Stanislavovi Dutkovi a od

kedy prebieha trestné konanie plynulo a okresný súd vykonáva úkony potrebné

na prejednanie a rozhodnutie veci priebežne.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd dospel k záveru, že postupom okresného súdu

a jeho nečinnosťou došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku).

Ústavný súd sa nestotožnil s námietkou sťažovateľa týkajúcou sa neefektívneho

konania okresného súdu v dôsledku vedenia neprípustného trestného stíhania podľa § 9

ods. 1 písm. b) . Ústavný súd poukazuje na

, podľa ktorého sa zásada špeciality neuplatní, ak dožiadaný štát udelí

dodatočný súhlas na trestné stíhanie pre ďalšie trestné činy. Z vyžiadaného súdneho spisu

sp. zn. ústavný súd zistil, že v danom prípade došlo k výnimke zo zásady

špeciality v podobe získania dodatočného súhlasu Českej republiky na trestné stíhanie

sťažovateľa uznesením Krajského súdu v Brne č. k. -220 z 13. septembra

2017.

Trestné stíhanie vedené pre iný trestný čin spáchaný pred odovzdaním sťažovateľa

nie je podmienené získaním dodatočného súhlasu v zmysle § 21 ods. 2 písm. g) a ods. 3

o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia

spojená s odňatím slobody v Európskej únii a o zmene a doplnení

o výkone väzby v znení neskorších predpisov, a a

o európskom zatýkacom rozkaze (ďalej len „zákon o európskom zatýkacom rozkaze“),

pokiaľ trestné konanie o tomto inom trestnom čine nie je spojené so žiadnym opatrením

obmedzujúcim osobnú slobodu vydanej osoby. V takýchto prípadoch sa totiž zásada

špeciality podľa § 31 ods. 2 písm. c) zákona o európskom zatýkacom rozkaze neuplatní

a dodatočný súhlas od justičného orgánu štátu pôvodu stačí získať najneskôr vtedy, ak má

byť v tomto inom konaní použité opatrenie obmedzujúce osobnú slobodu obvineného (napr.

väzba, vyšetrenie duševného stavu pozorovaním v zdravotníckom ústave) alebo vykonaný

trest odňatia slobody, prípadne ochranné opatrenie spojené s obmedzením osobnej slobody

(aj to len v prípade, ak v tom čase nie je daná iná výnimka zo zásady špeciality podľa § 31

ods. 2 zákona o európskom zatýkacom rozkaze). Vzhľadom na uvedené bolo možné

sťažovateľa trestne stíhať bez toho, aby na to bol potrebný dodatočný súhlas justičného

orgánu štátu pôvodu.

Námietku sťažovateľa o neefektívnej činnosti okresného súdu z dôvodu

neprípustnosti trestného stíhania podľa ústavný súd

vyhodnotil ako neopodstatnenú a nič na tom nemení ani skutočnosť, že uvedené uznesenie

nie je zatiaľ právoplatné, keďže proti nemu podal sťažovateľ sťažnosť.

11. Napriek tomu, že ústavný súd konštatoval porušenie základných práv sťažovateľa

(bod 1 výroku), neprikázal okresnému súdu konať vo veci bez zbytočných prieťahov, keďže

sťažovateľ sa tohto vyslovenia nedomáhal a súd je viazaný petitom sťažnosti.

III.

12. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

13. Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Ústavný súd môže podľa , ale aj nemusí

priznať finančné zadosťučinenie osobe domáhajúcej sa ochrany svojich práv na ústavnom

súde.

14. Sťažovateľ sa v petite svojej sťažnosti domáhal priznania primeraného

finančného zadosťučinenia za porušenie jeho základných práv postupom okresného súdu

v konaní sp. zn. vo výške 10 500 eur. Priznanie primeraného finančného

zadosťučinenia odôvodnil tým, že „... porušenie základných práv dolieha na sťažovateľa

osobitne nepriaznivo, trpí pocitom právnej neistoty, bezmocnosti, krivdy, poníženia

a menejcennosti, a bola u neho v podstate negovaná dôvera v možnosť poskytnutia

spravodlivosti v štáte“, negatívne dopady na sťažovateľa sú zvýraznené už samotným

vedením neprípustného trestného stíhania po dobu viac ako 2 roky a sťažovateľ je toho

názoru, že porušenie jeho základných práv už nie je možné napraviť.

15. Ústavný súd pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia vychádzal

zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj ESĽP, ktorý spravodlivé finančné

zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Ústavný súd priznal sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie v sume

500 eur, ktoré považuje za primerané vzhľadom na všetky okolnosti zisteného porušenia

práv sťažovateľa (pozri body 9.1 až 9.4).

Ústavný súd poukazuje tiež na to, že zásah do označených práv sťažovateľa a jeho

dopad v podobe negatívnych pocitov spôsobených prieťahmi v konaní nemá pri zohľadnení

konkrétnych okolností prípadu a statusu sťažovateľa, ktorý sa nachádza vo výkone trestu

odňatia slobody v trvaní 10 rokov, takú intenzitu, ako to opisuje sťažovateľ.

Ústavný súd tiež poukazuje na svoju ďalšiu rozhodovaciu činnosť (sťažovateľ podal

celkom 71 sťažností, pozn.), z ktorej mu je známe, že sťažovateľ opakovane podáva na súdy

nekvalifikované podania (v roku 2017 bolo odmietnutých 9 sťažností sťažovateľa

v prevažnej miere z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti, pozn.), ktorými zaťažuje súdne

orgány v Slovenskej republike.

Ústavný súd navyše pripomína, že jeho fakultatívna právomoc priznať primerané

finančné zadosťučinenie podľa v žiadnom rozsahu a nijakým

spôsobom nemodifikuje ani nerozširuje účel ochrany, ktorú ústavný súd poskytuje v konaní

o namietanom porušení práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. V súvislosti

s uvedeným považuje ústavný súd za dôležité zdôrazniť, že jeho právomoc priznať

primerané finančné zadosťučinenie podľa sťažovateľovi, ktorého

sťažnosti vyhovie v merite veci, nie je samostatným nárokom sťažovateľa na akési

odškodnenie za prípadné prieťahy v konaní príslušného štátneho orgánu, ale má len

akcesorickú povahu. Satisfakčný potenciál rozhodnutia ústavného súdu teda nie je

autonómnym prvkom ním poskytovanej ochrany ani akýmsi paralelným titulom pre

domáhanie sa tejto ochrany. Takýmto titulom je len a výlučne potreba chrániť konkrétne

základné právo sťažovateľa a prostredníctvom tohto práva aj princíp právnej istoty

().

16. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Ústavný súd

pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej mesačnej mzdy

zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2016, ktorá bola 884 €.

Sťažovateľovi, ktorý bol vo veci namietaných porušení práv úspešný, vznikli trovy konania

z dôvodu jeho právneho zastúpenia advokátom v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 13a

ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004

Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení

neskorších predpisov. Ústavný súd priznal odmenu za dva úkony právnej služby (prevzatie

a prípravu zastúpenia a podanie sťažnosti), a to za každý úkon po 147,33 €, čo spolu

s paušálnou náhradou niektorých hotových výdavkov 2 x 8,84 € za každý úkon právnej

služby predstavuje sumu 312,34 €. Ústavný súd nepriznal sťažovateľovi odmenu za úkon –

stanovisko k vyjadreniu odporcu z 30. novembra 2017, ktorý nepovažoval za účelný, keďže

v ňom neuviedol žiadnu inú argumentáciu okrem tej už uvedenej v sťažnosti.

17. Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet

právneho zástupcu sťažovateľa ( v spojení s

) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu

( ).

18. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. decembra 2017