Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 561/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-36

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. januára 2018

v senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej

(sudkyňa spravodajkyňa) a sudcu Lajosa Mészárosa prerokoval prijatú sťažnosť

, , zastúpeného Advokátskou kanceláriou Mandzák

a spol., s. r. o., Zámocká 5, Bratislava, v mene ktorej koná advokát JUDr. Michal Mandzák,

vo veci namietaného porušenia základného práva podľa Slovenskej

republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. ,

za účasti Okresného súdu Bratislava I, a takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo na prejednanie

jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom

pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 500 € (slovom

päťsto eur), ktoré mu j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý nahradiť

trovy konania v sume 374,81 € (slovom tristosedemdesiatštyri eur a osemdesiatjeden

centov) na účet jeho právneho zástupcu Advokátskej kancelárie Mandzák a spol., s. r. o.,

Zámocká 5, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. júna 2017

doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie

svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté konanie okresného

súdu“).

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ sa žalobou z 26. septembra 2014 domáhal

na okresnom súde proti žalovanému − Slovenskej republike − Ministerstvu vnútra

Slovenskej republiky (ďalej len „žalovaný“), náhrady škody (v sume 681,44 € z titulu

odmeny za obhajobu v trestnom konaní) spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu

verejnej moci pri výkone verejnej moci. Okresný súd však podľa sťažovateľa v napadnutom

konaní neuskutočnil žiadne relevantné úkony smerujúce k meritórnemu rozhodnutiu veci

od roku 2014, teda nezabezpečil v danej právnej veci taký procesný postup, ktorým

by odstránil stav právnej neistoty sťažovateľa, a v dôsledku tohto postupu všeobecného

súdu stav právnej neistoty sťažovateľa naďalej trvá. Sťažovateľ preto zastáva názor,

že okresný súd svojím postupom v predmetnej veci spôsobil zbytočné prieťahy, a tým

porušil jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

dohovoru.

Sťažovateľ uvádza, že „prieťahy v predmetnom... konaní neboli spôsobené právnou

a faktickou zložitosťou veci. Taktiež zo správania účastníka nemožno vyvodiť záver,

že svojím konaním spôsobil prieťahy v súdnom konaní. Máme za to, že prieťahy v súdnom

konaní boli spôsobené postupom všeobecného súdu, nakoľko od podania návrhu na začatie

konania zo dňa 26. 09. 2014 a po jeho zaslaní na vyjadrenie odporcovi (vyjadrenie

zo dňa 07. 11. 2014) a následného zaujatia stanoviska sťažovateľa podaného

prostredníctvom jeho právneho zástupcu k tomuto vyjadreniu zo dňa 19. 12. 2014,

nevykonal Okresný súd Bratislava I žiadny právne relevantný úkon, ktorý by smeroval

k meritórnemu prejednaniu a rozhodnutiu veci v prvoinštančnom konaní.“.

Sťažovateľ zároveň žiada priznať aj primerané finančné zadosťučinenie

v sume 10 000 €, výšku ktorého odôvodňuje tým, že „toto finančné zadosťučinenie

je protihodnotou utrpenej nemajetkovej ujmy spôsobenej zbytočnými prieťahmi

v prvoinštančnom konaní vedenom pod spis. zn.: .

V uvedenom konaní vznikli zbytočné prieťahy vytvárajúce stav právnej neistoty

sťažovateľa v oblasti jeho nároku na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci,

ktoré trvajú ... takmer tri roky, a vzhľadom na správanie sa súdu nie je možné

predpokladať, kedy sa pretrvávajúci stav právnej neistoty sťažovateľa odstráni.

Súdne konanie vo veci náhrady škody spôsobenej pri výkone verejnej moci

sťažovateľa prebieha od 26. 09. 2014, kedy bola podaná žaloba, pričom doposiaľ nebola

predmetná právna vec právoplatne ukončená.

Štát nesie zodpovednosť za riadne a včasné konanie svojich orgánov, preto

je povinný zabezpečiť konanie o náhrade škody spôsobenej pri výkone verejnej moci

bez zbytočných prieťahov a prejednať vec v primeranej lehote. Nakoľko konanie žalovaného

predstavuje zásah do práv sťažovateľa, konanie o náhradu škody spôsobenej pri výkone

verejnej moci by mal súd prejednávať bez zbytočných prieťahov s cieľom minimalizovať

rozsah škody a zabezpečiť reparáciu vzniknutej ujmy...“.

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd sťažnosť prijal na

ďalšie konanie a následne vydal tento nález:

„1/ Základné právo sťažovateľa (správne má byť

, pozn.) na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Bratislava I v konaní vedenom pod spis. zn.: porušené bolo.

2/ Okresnému súdu Bratislava I prikazuje, aby vo veci vedenej pod spis. zn.:

konal bez zbytočných prieťahov.

3/ Sťažovateľovi priznáva finančné zadosťučinenie 10.000,-

Eur (slovom desaťtisíc eur), ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný zaplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4/ Sťažovateľovi priznáva náhradu trov konania, ktoré

je Okresný súd Bratislava I povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa

do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

Ústavný súd si ešte pred predbežným prerokovaním sťažnosti prípisom

zo 17. augusta 2017 vyžiadal z okresného súdu spis vedený v napadnutom

konaní a následne po jeho preštudovaní sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením

č. k. -16 z 12. septembra 2017 ju podľa § 25 ods. 1 a 3 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov

(ďalej len „“) prijal na ďalšie konanie.

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd prípisom z 19. októbra 2017

vyzval predsedníčku okresného súdu, aby sa vyjadrila k vecnej stránke prijatej sťažnosti

a k otázke vhodnosti ústneho pojednávania.

Dňa 24. novembra 2017 bol ústavnému súdu doručený prípis predsedníčky

okresného súdu sp. zn. zo 16. novembra 2017, prostredníctvom ktorého

sa vyjadrila k vecnej stránke sťažnosti a zároveň uviedla, že súhlasí s upustením od ústneho

pojednávania veci. Predsedníčka okresného súdu v prípise uviedla: «Žaloba o náhradu

škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci

bola doručená na Okresný súd Bratislava I dňa 29. 09. 2014. Po preštudovaní spisového

materiálu mám za to, že v predmetnom konaní sp. zn. ide o skutkovo

a o právne zložitú vec, čo vyplýva aj zo samotného predmetu konania, ktorým je náhrada

škody voči štátu, ktorá bola spôsobená pri výkone verejnej moci s náhradou nemajetkovej

ujmy. K sťažnosti sa vyjadrila zákonná sudkyňa JUDr. Martina Líšková, ktorej vec

bola pridelená dňa 11. 01. 2016. Vyjadrenie zákonnej sudkyne zo dňa 10. 11. 2017,

ktoré obsahuje aj chronologický prehľad úkonov vykonaných v spise sp. zn.

prikladám v prílohe. V tejto súvislosti si dovoľujem poznamenať, že vec bola

dňa 29. 09. 2014 pôvodne pridelená na prejednanie a rozhodnutie sudkyni Mgr. Adele

Unčovskej...

Vychádzajúc zo spisového materiálu sp. zn. je možné konštatovať

nečinnosť tunajšieho súdu v tomto konaní, a to v období od 13. 01. 2015 do 22. 08. 2016.

V období od 26. 08. 2016 do 26. 06. 2017 tunajší súd realizoval nevyhnutné úkony súvisiace

s oboznámením sa s obsahom spisu sp. zn. . K nečinnosti tunajšieho súdu

v tomto konaní došlo z objektívnych príčin, a to najmä z dôvodu dlhodobej

práceneschopnosti zákonnej sudkyne, z dôvodu jej plánovaných návštev zdravotníckych

zariadení, čerpania riadnej dovolenky na zotavenie, ale aj z dôvodu dlhodobej

práceneschopnosti vyššej súdnej úradníčky, ktorá je inak pridelená do dvoch veľkých

civilných súdnych oddelení, pričom v prvom polroku 2016 vykonávala pozíciu vyššej súdnej

úradníčky až v troch civilných súdnych oddeleniach. Vo veci sp. zn. bol

vytýčený termín pojednávania na 06. 10. 2017, ktorý bol z dôvodu práceneschopnosti

zákonnej sudkyne v období od 04. 09. 2017 do 15. 10. 2017 odročený na nový termín

pojednávania na deň 01. 12. 2017.“

Zákonná sudkyňa okrem iného vo svojom vyjadrení uviedla takýto prehľad úkonov

okresného súdu v napadnutom konaní: „14. 10. 2014 – vypracované uznesenie

č. k. -20 – výzva žalovanému na vyjadrenie sa k žalobe a jej prílohám

15. 10. 2014 – uznesenie č. l. 20 expedované kanceláriou žalovanému, doručené

žalovanému dňa 20. 10. 2014

19. 11. 2014 – vypracovaný prípis, ktorým súd zaslal vyjadrenie žalovaného k žalobe

advokátovi žalobcu + vypracovaná výzva na zaplatenie súdneho poplatku za žalobu

19. 11. 2014 – prípis a výzva na zaplatenie súdneho poplatku za žalobu expedované

kanceláriou advokátovi žalobcu

13. 01. 2015 – vypracovaný prípis, ktorým súd zaslal vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu

žalovaného k žalobe žalovanému

11. 01. 2016 – spis pridelený zákonnej sudkyni JUDr. Martine Líškovej na základe

Dodatku k Rozvrhu práce Okresného súdu Bratislava I Spr. 3807/2015 zo dňa 21. 12. 2015

22. 08. 2016 – pokyn sudkyne pre kanceláriu na predloženie spisu vyššej súdnej

úradníčke na vykonanie skutkového a právneho rozboru veci s návrhom na ďalší postup

v konaní a s odkazom na pramene práva, literatúru a judikatúru súdov, z ktorej si čerpala

(postačí ústne) v zmysle a o súdnych

úradníkoch v znení neskorších predpisov

26. 08. 2016 – predloženie spisu asistentkou vyššej súdnej úradníčke v zmysle pokynu

sudcu

20. 03. 2017 – úradný záznam sudcu svedčiaci o ústne zreferovanom skutkovom

a právnom rozbore veci vyššou súdnou úradníčkou v zmysle pokynu sudcu

27. 03. 2017 – pokyn sudkyne pre kanceláriu na predloženie spisu vyššej súdnej

úradníčke na realizáciu úkonov súvisiacich s prípravou pojednávania v zmysle § 7

písm. c/ o súdnych úradníkoch v znení neskorších predpisov

30. 03. 2017 – predloženie spisu asistentkou vyššej súdnej úradníčke v zmysle pokynu

sudcu

26. 06. 2017 – vytýčenie termínu pojednávania na 06. 10. 2017 o 08:30 hod.

s pokynom pre kanceláriu

26. 06. 2017 – predvolania na pojednávanie vyexpedované kanceláriou stranám

sporu

19. 09. 2017 – upovedomenie o odročení pojednávania na nový termín pojednávania

01. 12. 2017 o 08:30 hod. z dôvodu práceneschopnosti zákonnej sudkyne...

K odročeniu pojednávania vytýčeného dňa 26. 06. 2017 v predmetnom spore

pôvodne na deň 06. 10. 2017 na nový termín pojednávania dňa 01. 12. 2017 o 08:30 hod.,

objasňujem, že dôvodom tohto odročenia pojednávania bola skutočnosť, že som bola

od 04. 09. 2017 do 15. 10. 2017, z dôvodu operácie nohy, práceneschopná a do práce

som nastúpila po ukončení práceneschopnosti dňa 16. 10. 2017.“

Ústavný súd zistil, že pojednávanie vo veci sp. zn. nariadené

na 1. december 2017 bolo odročené na 26. február 2018.

Ústavný súd prípisom z 22. decembra 2017 vyzval právneho zástupcu sťažovateľa,

aby zaujal stanovisko k vyjadreniu predsedníčky okresného súdu, ktoré mu v prílohe zaslal,

a ústavnému súdu oznámil, či súhlasí s tým, aby sa podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustilo od ústneho pojednávania.

Vyjadrenie právneho zástupcu sťažovateľa bolo ústavnému súdu doručené

9. januára 2018. Právny zástupca sťažovateľa vo vyjadrení uviedol, že súhlasí s upustením

od ústneho pojednávania veci, a zároveň špecifikoval sumu trov konania, ktoré si uplatnil

už v rámci sťažnosti takto: „Úkon právnej služby pred Ústavným súdom (§ 11 ods. 3 Vyhl.

MS SR č. ):

1. príprava, prevzatie právneho zastúpenia pred ÚS SR a 2. vypracovanie ústavnej

sťažnosti zo dňa 19. 06. 2017, t. j. 2 x úkon právnej služby vo výške 147,33 EUR bez DPH

+ režijný paušál 8,84 EUR bez DPH + 20 % DPH vo výške 374,81 EUR. Keďže právny

zástupca sťažovateľa je platiteľom dane z pridanej hodnoty, suma trov bola navýšená

o DPH.“

K vyjadreniu predsedníčky okresného súdu právny zástupca sťažovateľa uviedol:

,,Predsedníčka Okresného súdu Bratislava I vo svojom vyjadrení neuvádza žiadne také

skutočnosti, ktoré by boli mali mať vplyv na to, či v prípade sťažovateľa došlo k porušeniu

namietaných práv v ústavnej sťažnosti. V zmysle ustálenej judikatúry Ústavného súdu

ako i ESĽP totiž vyplýva, že dôvody, ktoré predsedníčka označuje za objektívne

(a to práceneschopnosť zákonnej sudkyne, čerpanie dovolenky a pod.) nie sú takými

dôvodmi, ktoré by mohli odôvodňovať prieťahy v konaní. Rovnako takýmito dôvodmi nie sú

ani dôvody, na ktoré poukazuje zákonná sudkyňa (a to chronická zaťaženosť Okresného

súdu Bratislava I a pod.). Jedná sa dôvody, ktoré majú základ v organizácii súdu a takéto

dôvody v žiadnom prípade nemôžu ísť odôvodňovať prieťahy v konaní. Sama zákonná

sudkyňa nevedela vysvetliť skoro ročný prieťah (od 13. 01. 2015 do 31. 12. 2015)

predchádzajúcej zákonnej sudkyne, pričom ani predsedníčka Okresného súdu Bratislava I

tento prieťah zvlášť neodôvodnila. Už len táto okolnosť je postačujúca pre to, aby ústavnej

sťažnosti bolo vyhovené.

Z uvedených dôvodov preto trváme na tejto ústavnej sťažnosti. Za toto vyjadrenie

nežiadame náhradu trov konania, keďže z ústavnoprávneho hľadiska neuvádza žiadne nové

okolnosti.“

Keďže okresný súd aj sťažovateľ netrvajú na ústnom pojednávaní veci, ústavný súd

využil možnosť podľa a upustil od ústneho

pojednávania v danej veci, pretože dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno

očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k porušeniu základného práva

sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov...

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch...

Ústavný súd si pri výklade základného „práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov“, ktoré je garantované v , osvojil judikatúru Európskeho súdu

pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť

(, ).

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa , resp. práva podľa dohovoru, vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu (m. m. ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Napadnuté konanie okresného súdu začalo za účinnosti

v znení neskorších predpisov účinný do 30. júna 2016 (ďalej

len „OSP“), ktorý v § 6 prikazoval súdom, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná. Povinnosť súdu vec rýchlo

prejednať a rozhodnúť vyplývala aj z a , podľa ktorého

bol sudca povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania

a úspešné vykonanie dôkazov.

Vychádzajúc z toho, že napadnuté konanie nie je v čase rozhodovania ústavného

súdu právoplatne skončené, ústavný súd poukazuje na to, že 1. júla 2016 nadobudol

účinnosť v znení neskorších predpisov

(ďalej aj „CSP“). Podľa ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon

aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Postup okresného súdu v napadnutom konaní od 1. júla 2016 bolo teda potrebné

hodnotiť aj podľa ustanovení .

Podľa súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie

prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne

a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

Podľa súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo

a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , resp.

dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup

samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

1. Predmetom napadnutého konania pred okresným súdom je rozhodovanie

o náhrade škody podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú

pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

V súvislosti s rozhodovaním o takýchto návrhoch sa spravidla aplikujú zásady, ktoré

sú platné aj pri uplatnení všeobecnej zodpovednosti za škodu, prípadne za bezdôvodné

obohatenie podľa . Možno konštatovať, že početnosťou zrejme

nejde o každodennú agendu všeobecných súdov, avšak z právneho hľadiska uvedený nárok

tvorí bežnú náplň práce všeobecného súdu prvého stupňa. Pokiaľ ide o skutkovú zložitosť

veci, ústavný súd sa nestotožnil s názorom predsedníčky okresného súdu, ktorá predmetnú

vec považuje za skutkovo zložitú odôvodňujúc to len poukázaním na predmet napadnutého

konania.

2. Pri hodnotení správania sťažovateľa v napadnutom konaní ústavný súd konštatuje,

že nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na ťarchu sťažovateľa

pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v predmetnom konaní k zbytočným

prieťahom.

3. Tretím kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či v označenom konaní

došlo k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu v napadnutom konaní.

Ústavný súd si pre účely preskúmania postupu okresného súdu zabezpečil súdny spis

ešte pred prijatím sťažnosti na ďalšie konanie, z ktorého zistil, že napadnuté konanie

na okresnom súde začalo 29. septembra 2014 a ku dňu doručenia sťažnosti sťažovateľa

ústavnému súdu trvalo dva roky a takmer deväť mesiacov. Okresný súd po doručení návrhu

sťažovateľa na začatie konania uznesením č. k. -20 zo 14. októbra 2014 vyzval

žalovaného, aby sa vyjadril k podanému návrhu, ku ktorému sa žalovaný vyjadril podaním

doručeným okresnému súdu 12. novembra 2014. Dňa 19. novembra 2014 okresný súd

prípisom zaslal vyjadrenie žalovaného sťažovateľovi a zároveň ho vyzval na zaplatenie

súdneho poplatku za podaný návrh, ktorý sťažovateľ zaplatil 2. decembra 2014. Sťažovateľ

sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril podaním doručeným okresnému súdu 2. januára 2015,

ktoré okresný súd následne prípisom z 13. januára 2015 zaslal odporcovi.

Dňa 21. decembra 2015 predsedníčka okresného súdu z dôvodu preloženia pôvodnej

zákonnej sudkyne od 1. januára 2016 Krajskému súdu v Bratislave predmetnú vec tejto

sudkyni odňala a 11. januára 2016 bola vec pridelená novej zákonnej sudkyni.

V nasledujúcom období okresný súd okrem dvoch pokynov na vykonanie skutkového

a právneho rozboru veci a kontrolu súdneho spisu v predmetnej veci nevykonal

žiaden relevantný právny úkon, ktorý by viedol k meritórnemu rozhodnutiu veci,

až do 26. júna 2017, keď nariadil termín pojednávania na 6. október 2017, na ktoré

predvolal sťažovateľa a odporcu. Ako z vyjadrenia zákonnej sudkyne vyplýva,

pojednávanie pôvodne nariadené na 6. október 2017 bolo napokon odročené

na 1. december 2017 z dôvodu práceneschopnosti zákonnej sudkyne v období

od 4. septembra 2017 do 15. októbra 2017. Ústavný súd zistil, že aj pojednávanie nariadené

na 1. december 2017 bolo odročené na 26. február 2018, a teda v napadnutom konaní dosiaľ

nedošlo k rozhodnutiu vo veci samej.

Vychádzajúc z uvedeného bol okresný súd v napadnutom konaní dva roky a päť

mesiacov nečinný, pričom napadnuté konanie okresného súdu nie je ani dosiaľ právoplatne

skončené. Vo veci je aktuálne nariadený termín pojednávania.

Pokiaľ ide o tzv. „objektívne okolnosti“, teda predovšetkým množstvo

„vybavovaných“ vecí, na ktoré v danej veci poukázala zákonná sudkyňa, či jej dlhodobú

práceneschopnosť, čerpanie dovolenky na zotavenie, ústavný súd dospel k názoru,

že na tieto okolnosti nebolo možné prihliadať. Ústavný súd už v podobných súvislostiach

viackrát vyslovil (pozri napr. , ), že nedostatočné personálne

obsadenie súdu a nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť súdne konanie,

by mohlo len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa na ten

účel prijali včas adekvátne opatrenia. v zaväzuje predovšetkým súdy

ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci

a vykonanie spravodlivosti bez zbytočných prieťahov. I keď nie všetky nástroje

na vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú v dispozičnej sfére vedenia súdu

či konajúceho sudcu, nemožno systémové nedostatky v oblasti výkonu spravodlivosti

pripisovať na ťarchu účastníkov súdneho konania a mieru ochrany ich základného práva

zaručeného v oslabiť poukázaním na dlhodobo obmedzené personálne

kapacity príslušných súdov (pozri napr. ). Okrem uvedeného ústavný súd

opakovane zdôraznil, že pri posudzovaní toho, či bolo porušené právo sťažovateľa

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, posudzoval postup súdu, a nie to, či toto

právo bolo porušené činnosťou (nečinnosťou) alebo postupom konkrétneho sudcu

vybavujúceho danú vec. Preto pri posudzovaní odôvodnenosti sťažnosti nemožno

prihliadnuť na skutočnosti označované ako objektívne vo vyjadrení okresného súdu

().

Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že predovšetkým nečinnosťou

okresného súdu v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu

základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 , ako aj k porušeniu jeho práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

III.

Podľa ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo

nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,

vo veci konal.

Podľa ak ústavný súd sťažnosti

vyhovie, môže prikázať, aby ten, kto základné právo alebo slobodu porušil svojou

nečinnosťou, vo veci konal podľa osobitných predpisov.

Keďže napadnuté konanie okresného súdu nebolo v čase rozhodovania ústavného

súdu ešte právoplatne skončené, ústavný súd podľa prikázal

okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. konal bez zbytočných

prieťahov.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. ).

Sťažovateľ žiada priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 10 000 €

z dôvodu, že zbytočné prieťahy v napadnutom konaní, ktorého predmetom je nárok

sťažovateľa na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci, vytvárajú stav jeho

právnej neistoty, keďže uvedené konanie trvá už viac ako tri roky a vzhľadom na správanie

okresného súdu nie je podľa jeho názoru ani možné predpokladať, kedy sa tento

pretrvávajúci stav jeho právnej neistoty odstráni.

Ústavný súd po prehodnotení okolnosti predmetnej veci zastáva názor, že v tomto

konkrétnom prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia, avšak nie

v sume, ako požaduje sťažovateľ.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad

spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý spravodlivé

finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne

okolnosti prípadu. Súčasne sa pritom riadi zásadou, že cieľom primeraného finančného

zadosťučinenia je len zmiernenie ujmy pociťovanej v dôsledku zbytočných prieťahov, teda

reparácia nemajetkovej ujmy (napr. , , ).

Ústavný súd s prihliadnutím na celkovú dĺžku napadnutého konania okresného súdu,

berúc do úvahy konkrétne okolnosti daného prípadu, t. j. čo je v „hre“ (predmetom

napadnutého konania je rozhodovanie o náhrade škody v sume 681,44 €), dospel k záveru,

že v danom prípade priznanie sumy 500 € možno považovať za primerané finančné

zadosťučinenie podľa .

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd preto rozhodoval aj o úhrade trov konania, ktoré vznikli sťažovateľovi

v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátom JUDr. Michalom

Mandzákom. Sťažovateľ žiadal priznať náhradu trov konania v sume 374,81 €.

Ústavný súd vychádzal pri rozhodovaní o priznaní trov konania z priemernej

mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2016, ktorá

bola 884 € (za dva úkony v roku 2017). Úhradu priznal za dva uplatnené úkony právnej

služby (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11

ods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), 2 x 147,33 €

a režijný paušál 2 x 8,84 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky), čo spolu predstavuje sumu 312,34 €.

Sťažovateľ zároveň preukázal, že jeho právny zástupca je platiteľom dane z pridanej

hodnoty predložením kópie osvedčenia o registrácii pre daň z pridanej hodnoty, preto zvýšil

priznanú úhradu o daň z pridanej hodnoty v rozsahu 20 % (62,47 €) podľa § 18 ods. 3

vyhlášky, teda priznaná úhrada trov sťažovateľa celkovo predstavuje sumu 374,81 €.

Priznanú náhradu trov konania v uvedenej sume je okresný súd povinný zaplatiť

na účet právneho zástupcu sťažovateľa ( v spojení s

ods. 1 ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, nadobudne toto rozhodnutie právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. januára 2018