Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 561/2017
PDF · 266.94 KB
No categories available
II. ÚS 561/2017
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. januára 2018
v senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej
(sudkyňa spravodajkyňa) a sudcu Lajosa Mészárosa prerokoval prijatú sťažnosť
, , zastúpeného Advokátskou kanceláriou Mandzák
a spol., s. r. o., Zámocká 5, Bratislava, v mene ktorej koná advokát JUDr. Michal Mandzák,
vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 175/2014,
za účasti Okresného súdu Bratislava I, a takto
rozhodol:
1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie
jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom
pod sp. zn. 4 C 175/2014 p o r u š e n é b o l i .
2. Okresnému súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 175/2014
p r i k a z u j e konať vo veci bez zbytočných prieťahov.
3. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 500 € (slovom
päťsto eur), ktoré mu j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý nahradiť
trovy konania v sume 374,81 € (slovom tristosedemdesiatštyri eur a osemdesiatjeden
centov) na účet jeho právneho zástupcu Advokátskej kancelárie Mandzák a spol., s. r. o.,
Zámocká 5, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. júna 2017
doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie
svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný
súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 175/2014 (ďalej len „napadnuté konanie okresného
súdu“).
Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ sa žalobou z 26. septembra 2014 domáhal
na okresnom súde proti žalovanému − Slovenskej republike − Ministerstvu vnútra
Slovenskej republiky (ďalej len „žalovaný“), náhrady škody (v sume 681,44 € z titulu
odmeny za obhajobu v trestnom konaní) spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu
verejnej moci pri výkone verejnej moci. Okresný súd však podľa sťažovateľa v napadnutom
konaní neuskutočnil žiadne relevantné úkony smerujúce k meritórnemu rozhodnutiu veci
od roku 2014, teda nezabezpečil v danej právnej veci taký procesný postup, ktorým
by odstránil stav právnej neistoty sťažovateľa, a v dôsledku tohto postupu všeobecného
súdu stav právnej neistoty sťažovateľa naďalej trvá. Sťažovateľ preto zastáva názor,
že okresný súd svojím postupom v predmetnej veci spôsobil zbytočné prieťahy, a tým
porušil jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru.
Sťažovateľ uvádza, že „prieťahy v predmetnom... konaní neboli spôsobené právnou
a faktickou zložitosťou veci. Taktiež zo správania účastníka nemožno vyvodiť záver,
že svojím konaním spôsobil prieťahy v súdnom konaní. Máme za to, že prieťahy v súdnom
konaní boli spôsobené postupom všeobecného súdu, nakoľko od podania návrhu na začatie
konania zo dňa 26. 09. 2014 a po jeho zaslaní na vyjadrenie odporcovi (vyjadrenie
zo dňa 07. 11. 2014) a následného zaujatia stanoviska sťažovateľa podaného
prostredníctvom jeho právneho zástupcu k tomuto vyjadreniu zo dňa 19. 12. 2014,
nevykonal Okresný súd Bratislava I žiadny právne relevantný úkon, ktorý by smeroval
k meritórnemu prejednaniu a rozhodnutiu veci v prvoinštančnom konaní.“.
Sťažovateľ zároveň žiada priznať aj primerané finančné zadosťučinenie
v sume 10 000 €, výšku ktorého odôvodňuje tým, že „toto finančné zadosťučinenie
je protihodnotou utrpenej nemajetkovej ujmy spôsobenej zbytočnými prieťahmi
v prvoinštančnom konaní vedenom pod spis. zn.: 4 C/175/2014.
V uvedenom konaní vznikli zbytočné prieťahy vytvárajúce stav právnej neistoty
sťažovateľa v oblasti jeho nároku na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci,
ktoré trvajú ... takmer tri roky, a vzhľadom na správanie sa súdu nie je možné
predpokladať, kedy sa pretrvávajúci stav právnej neistoty sťažovateľa odstráni.
Súdne konanie vo veci náhrady škody spôsobenej pri výkone verejnej moci
sťažovateľa prebieha od 26. 09. 2014, kedy bola podaná žaloba, pričom doposiaľ nebola
predmetná právna vec právoplatne ukončená.
Štát nesie zodpovednosť za riadne a včasné konanie svojich orgánov, preto
je povinný zabezpečiť konanie o náhrade škody spôsobenej pri výkone verejnej moci
bez zbytočných prieťahov a prejednať vec v primeranej lehote. Nakoľko konanie žalovaného
predstavuje zásah do práv sťažovateľa, konanie o náhradu škody spôsobenej pri výkone
verejnej moci by mal súd prejednávať bez zbytočných prieťahov s cieľom minimalizovať
rozsah škody a zabezpečiť reparáciu vzniknutej ujmy...“.
Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd sťažnosť prijal na
ďalšie konanie a následne vydal tento nález:
„1/ Základné právo sťažovateľa (správne má byť
, pozn.) na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu
Bratislava I v konaní vedenom pod spis. zn.: 4 C/175/2014 porušené bolo.
2/ Okresnému súdu Bratislava I prikazuje, aby vo veci vedenej pod spis. zn.:
4 C/175/2014 konal bez zbytočných prieťahov.
3/ Sťažovateľovi priznáva finančné zadosťučinenie 10.000,-
Eur (slovom desaťtisíc eur), ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný zaplatiť do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4/ Sťažovateľovi priznáva náhradu trov konania, ktoré
je Okresný súd Bratislava I povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa
do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“
Ústavný súd si ešte pred predbežným prerokovaním sťažnosti prípisom
zo 17. augusta 2017 vyžiadal z okresného súdu spis vedený v napadnutom
konaní a následne po jeho preštudovaní sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením
č. k. II. ÚS 561/2017-16 z 12. septembra 2017 ju podľa § 25 ods. 1 a 3 zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej
republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon o ústavnom súde“) prijal na ďalšie konanie.
Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd prípisom z 19. októbra 2017
vyzval predsedníčku okresného súdu, aby sa vyjadrila k vecnej stránke prijatej sťažnosti
a k otázke vhodnosti ústneho pojednávania.
Dňa 24. novembra 2017 bol ústavnému súdu doručený prípis predsedníčky
okresného súdu sp. zn. SprV 181/2017 zo 16. novembra 2017, prostredníctvom ktorého
sa vyjadrila k vecnej stránke sťažnosti a zároveň uviedla, že súhlasí s upustením od ústneho
pojednávania veci. Predsedníčka okresného súdu v prípise uviedla: «Žaloba o náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci
bola doručená na Okresný súd Bratislava I dňa 29. 09. 2014. Po preštudovaní spisového
materiálu mám za to, že v predmetnom konaní sp. zn. 4 C 175/2014 ide o skutkovo
a o právne zložitú vec, čo vyplýva aj zo samotného predmetu konania, ktorým je náhrada
škody voči štátu, ktorá bola spôsobená pri výkone verejnej moci s náhradou nemajetkovej
ujmy. K sťažnosti sa vyjadrila zákonná sudkyňa JUDr. Martina Líšková, ktorej vec
bola pridelená dňa 11. 01. 2016. Vyjadrenie zákonnej sudkyne zo dňa 10. 11. 2017,
ktoré obsahuje aj chronologický prehľad úkonov vykonaných v spise sp. zn. 4 C 175/2014
prikladám v prílohe. V tejto súvislosti si dovoľujem poznamenať, že vec bola
dňa 29. 09. 2014 pôvodne pridelená na prejednanie a rozhodnutie sudkyni Mgr. Adele
Unčovskej...
Vychádzajúc zo spisového materiálu sp. zn. 4 C 175/2014 je možné konštatovať
nečinnosť tunajšieho súdu v tomto konaní, a to v období od 13. 01. 2015 do 22. 08. 2016.
V období od 26. 08. 2016 do 26. 06. 2017 tunajší súd realizoval nevyhnutné úkony súvisiace
s oboznámením sa s obsahom spisu sp. zn. 4 C 175/2014. K nečinnosti tunajšieho súdu
v tomto konaní došlo z objektívnych príčin, a to najmä z dôvodu dlhodobej
práceneschopnosti zákonnej sudkyne, z dôvodu jej plánovaných návštev zdravotníckych
zariadení, čerpania riadnej dovolenky na zotavenie, ale aj z dôvodu dlhodobej
práceneschopnosti vyššej súdnej úradníčky, ktorá je inak pridelená do dvoch veľkých
civilných súdnych oddelení, pričom v prvom polroku 2016 vykonávala pozíciu vyššej súdnej
úradníčky až v troch civilných súdnych oddeleniach. Vo veci sp. zn. 4 C 175/2014 bol
vytýčený termín pojednávania na 06. 10. 2017, ktorý bol z dôvodu práceneschopnosti
zákonnej sudkyne v období od 04. 09. 2017 do 15. 10. 2017 odročený na nový termín
pojednávania na deň 01. 12. 2017.“
Zákonná sudkyňa okrem iného vo svojom vyjadrení uviedla takýto prehľad úkonov
okresného súdu v napadnutom konaní: „14. 10. 2014 – vypracované uznesenie
č. k. 4 C/175/2014-20 – výzva žalovanému na vyjadrenie sa k žalobe a jej prílohám
15. 10. 2014 – uznesenie č. l. 20 expedované kanceláriou žalovanému, doručené
žalovanému dňa 20. 10. 2014
19. 11. 2014 – vypracovaný prípis, ktorým súd zaslal vyjadrenie žalovaného k žalobe
advokátovi žalobcu + vypracovaná výzva na zaplatenie súdneho poplatku za žalobu
19. 11. 2014 – prípis a výzva na zaplatenie súdneho poplatku za žalobu expedované
kanceláriou advokátovi žalobcu
13. 01. 2015 – vypracovaný prípis, ktorým súd zaslal vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu
žalovaného k žalobe žalovanému
11. 01. 2016 – spis pridelený zákonnej sudkyni JUDr. Martine Líškovej na základe
Dodatku k Rozvrhu práce Okresného súdu Bratislava I Spr. 3807/2015 zo dňa 21. 12. 2015
22. 08. 2016 – pokyn sudkyne pre kanceláriu na predloženie spisu vyššej súdnej
úradníčke na vykonanie skutkového a právneho rozboru veci s návrhom na ďalší postup
v konaní a s odkazom na pramene práva, literatúru a judikatúru súdov, z ktorej si čerpala
(postačí ústne) v zmysle § 3 ods. 2 písm. b) a ods. 6 zákona č. 549/2003 Z. z. o súdnych
úradníkoch v znení neskorších predpisov
26. 08. 2016 – predloženie spisu asistentkou vyššej súdnej úradníčke v zmysle pokynu
sudcu
20. 03. 2017 – úradný záznam sudcu svedčiaci o ústne zreferovanom skutkovom
a právnom rozbore veci vyššou súdnou úradníčkou v zmysle pokynu sudcu
27. 03. 2017 – pokyn sudkyne pre kanceláriu na predloženie spisu vyššej súdnej
úradníčke na realizáciu úkonov súvisiacich s prípravou pojednávania v zmysle § 7
písm. c/ zákona č. 549/2003 Z. z. o súdnych úradníkoch v znení neskorších predpisov
30. 03. 2017 – predloženie spisu asistentkou vyššej súdnej úradníčke v zmysle pokynu
sudcu
26. 06. 2017 – vytýčenie termínu pojednávania na 06. 10. 2017 o 08:30 hod.
s pokynom pre kanceláriu
26. 06. 2017 – predvolania na pojednávanie vyexpedované kanceláriou stranám
sporu
19. 09. 2017 – upovedomenie o odročení pojednávania na nový termín pojednávania
01. 12. 2017 o 08:30 hod. z dôvodu práceneschopnosti zákonnej sudkyne...
K odročeniu pojednávania vytýčeného dňa 26. 06. 2017 v predmetnom spore
pôvodne na deň 06. 10. 2017 na nový termín pojednávania dňa 01. 12. 2017 o 08:30 hod.,
objasňujem, že dôvodom tohto odročenia pojednávania bola skutočnosť, že som bola
od 04. 09. 2017 do 15. 10. 2017, z dôvodu operácie nohy, práceneschopná a do práce
som nastúpila po ukončení práceneschopnosti dňa 16. 10. 2017.“
Ústavný súd zistil, že pojednávanie vo veci sp. zn. 4 C 175/2014 nariadené
na 1. december 2017 bolo odročené na 26. február 2018.
Ústavný súd prípisom z 22. decembra 2017 vyzval právneho zástupcu sťažovateľa,
aby zaujal stanovisko k vyjadreniu predsedníčky okresného súdu, ktoré mu v prílohe zaslal,
a ústavnému súdu oznámil, či súhlasí s tým, aby sa podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom
súde upustilo od ústneho pojednávania.
Vyjadrenie právneho zástupcu sťažovateľa bolo ústavnému súdu doručené
9. januára 2018. Právny zástupca sťažovateľa vo vyjadrení uviedol, že súhlasí s upustením
od ústneho pojednávania veci, a zároveň špecifikoval sumu trov konania, ktoré si uplatnil
už v rámci sťažnosti takto: „Úkon právnej služby pred Ústavným súdom (§ 11 ods. 3 Vyhl.
MS SR č. 655/2004 Z. z.):
1. príprava, prevzatie právneho zastúpenia pred ÚS SR a 2. vypracovanie ústavnej
sťažnosti zo dňa 19. 06. 2017, t. j. 2 x úkon právnej služby vo výške 147,33 EUR bez DPH
+ režijný paušál 8,84 EUR bez DPH + 20 % DPH vo výške 374,81 EUR. Keďže právny
zástupca sťažovateľa je platiteľom dane z pridanej hodnoty, suma trov bola navýšená
o DPH.“
K vyjadreniu predsedníčky okresného súdu právny zástupca sťažovateľa uviedol:
,,Predsedníčka Okresného súdu Bratislava I vo svojom vyjadrení neuvádza žiadne také
skutočnosti, ktoré by boli mali mať vplyv na to, či v prípade sťažovateľa došlo k porušeniu
namietaných práv v ústavnej sťažnosti. V zmysle ustálenej judikatúry Ústavného súdu
ako i ESĽP totiž vyplýva, že dôvody, ktoré predsedníčka označuje za objektívne
(a to práceneschopnosť zákonnej sudkyne, čerpanie dovolenky a pod.) nie sú takými
dôvodmi, ktoré by mohli odôvodňovať prieťahy v konaní. Rovnako takýmito dôvodmi nie sú
ani dôvody, na ktoré poukazuje zákonná sudkyňa (a to chronická zaťaženosť Okresného
súdu Bratislava I a pod.). Jedná sa dôvody, ktoré majú základ v organizácii súdu a takéto
dôvody v žiadnom prípade nemôžu ísť odôvodňovať prieťahy v konaní. Sama zákonná
sudkyňa nevedela vysvetliť skoro ročný prieťah (od 13. 01. 2015 do 31. 12. 2015)
predchádzajúcej zákonnej sudkyne, pričom ani predsedníčka Okresného súdu Bratislava I
tento prieťah zvlášť neodôvodnila. Už len táto okolnosť je postačujúca pre to, aby ústavnej
sťažnosti bolo vyhovené.
Z uvedených dôvodov preto trváme na tejto ústavnej sťažnosti. Za toto vyjadrenie
nežiadame náhradu trov konania, keďže z ústavnoprávneho hľadiska neuvádza žiadne nové
okolnosti.“
Keďže okresný súd aj sťažovateľ netrvajú na ústnom pojednávaní veci, ústavný súd
využil možnosť podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde a upustil od ústneho
pojednávania v danej veci, pretože dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno
očakávať ďalšie objasnenie veci.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného
súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 175/2014 došlo k porušeniu základného práva
sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov...
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch...
Ústavný súd si pri výklade základného „práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov“, ktoré je garantované v čl. 48 ods. 2 ústavy, osvojil judikatúru Európskeho súdu
pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, vychádza
zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza
osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde
sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty
dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným
spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím
súdu (m. m. IV. ÚS 221/04).
Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
Napadnuté konanie okresného súdu začalo za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov účinný do 30. júna 2016 (ďalej
len „OSP“), ktorý v § 6 prikazoval súdom, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania
postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná. Povinnosť súdu vec rýchlo
prejednať a rozhodnúť vyplývala aj z § 100 ods. 1 OSP a § 117 ods. 1 OSP, podľa ktorého
bol sudca povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania
a úspešné vykonanie dôkazov.
Vychádzajúc z toho, že napadnuté konanie nie je v čase rozhodovania ústavného
súdu právoplatne skončené, ústavný súd poukazuje na to, že 1. júla 2016 nadobudol
účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej aj „CSP“). Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon
aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Postup okresného súdu v napadnutom konaní od 1. júla 2016 bolo teda potrebné
hodnotiť aj podľa ustanovení Civilného sporového poriadku.
Podľa čl. 17 CSP súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie
prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne
a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.
Podľa § 157 ods. 1 CSP súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo
a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania.
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,
a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1
dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02,
IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická
zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup
samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.
1. Predmetom napadnutého konania pred okresným súdom je rozhodovanie
o náhrade škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
V súvislosti s rozhodovaním o takýchto návrhoch sa spravidla aplikujú zásady, ktoré
sú platné aj pri uplatnení všeobecnej zodpovednosti za škodu, prípadne za bezdôvodné
obohatenie podľa Občianskeho zákonníka. Možno konštatovať, že početnosťou zrejme
nejde o každodennú agendu všeobecných súdov, avšak z právneho hľadiska uvedený nárok
tvorí bežnú náplň práce všeobecného súdu prvého stupňa. Pokiaľ ide o skutkovú zložitosť
veci, ústavný súd sa nestotožnil s názorom predsedníčky okresného súdu, ktorá predmetnú
vec považuje za skutkovo zložitú odôvodňujúc to len poukázaním na predmet napadnutého
konania.
2. Pri hodnotení správania sťažovateľa v napadnutom konaní ústavný súd konštatuje,
že nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na ťarchu sťažovateľa
pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v predmetnom konaní k zbytočným
prieťahom.
3. Tretím kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či v označenom konaní
došlo k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu v napadnutom konaní.
Ústavný súd si pre účely preskúmania postupu okresného súdu zabezpečil súdny spis
ešte pred prijatím sťažnosti na ďalšie konanie, z ktorého zistil, že napadnuté konanie
na okresnom súde začalo 29. septembra 2014 a ku dňu doručenia sťažnosti sťažovateľa
ústavnému súdu trvalo dva roky a takmer deväť mesiacov. Okresný súd po doručení návrhu
sťažovateľa na začatie konania uznesením č. k. 4 C 175/2014-20 zo 14. októbra 2014 vyzval
žalovaného, aby sa vyjadril k podanému návrhu, ku ktorému sa žalovaný vyjadril podaním
doručeným okresnému súdu 12. novembra 2014. Dňa 19. novembra 2014 okresný súd
prípisom zaslal vyjadrenie žalovaného sťažovateľovi a zároveň ho vyzval na zaplatenie
súdneho poplatku za podaný návrh, ktorý sťažovateľ zaplatil 2. decembra 2014. Sťažovateľ
sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril podaním doručeným okresnému súdu 2. januára 2015,
ktoré okresný súd následne prípisom z 13. januára 2015 zaslal odporcovi.
Dňa 21. decembra 2015 predsedníčka okresného súdu z dôvodu preloženia pôvodnej
zákonnej sudkyne od 1. januára 2016 Krajskému súdu v Bratislave predmetnú vec tejto
sudkyni odňala a 11. januára 2016 bola vec pridelená novej zákonnej sudkyni.
V nasledujúcom období okresný súd okrem dvoch pokynov na vykonanie skutkového
a právneho rozboru veci a kontrolu súdneho spisu v predmetnej veci nevykonal
žiaden relevantný právny úkon, ktorý by viedol k meritórnemu rozhodnutiu veci,
až do 26. júna 2017, keď nariadil termín pojednávania na 6. október 2017, na ktoré
predvolal sťažovateľa a odporcu. Ako z vyjadrenia zákonnej sudkyne vyplýva,
pojednávanie pôvodne nariadené na 6. október 2017 bolo napokon odročené
na 1. december 2017 z dôvodu práceneschopnosti zákonnej sudkyne v období
od 4. septembra 2017 do 15. októbra 2017. Ústavný súd zistil, že aj pojednávanie nariadené
na 1. december 2017 bolo odročené na 26. február 2018, a teda v napadnutom konaní dosiaľ
nedošlo k rozhodnutiu vo veci samej.
Vychádzajúc z uvedeného bol okresný súd v napadnutom konaní dva roky a päť
mesiacov nečinný, pričom napadnuté konanie okresného súdu nie je ani dosiaľ právoplatne
skončené. Vo veci je aktuálne nariadený termín pojednávania.
Pokiaľ ide o tzv. „objektívne okolnosti“, teda predovšetkým množstvo
„vybavovaných“ vecí, na ktoré v danej veci poukázala zákonná sudkyňa, či jej dlhodobú
práceneschopnosť, čerpanie dovolenky na zotavenie, ústavný súd dospel k názoru,
že na tieto okolnosti nebolo možné prihliadať. Ústavný súd už v podobných súvislostiach
viackrát vyslovil (pozri napr. I. ÚS 23/03, I. ÚS 76/03), že nedostatočné personálne
obsadenie súdu a nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť súdne konanie,
by mohlo len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa na ten
účel prijali včas adekvátne opatrenia. Ústava v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy
ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci
a vykonanie spravodlivosti bez zbytočných prieťahov. I keď nie všetky nástroje
na vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú v dispozičnej sfére vedenia súdu
či konajúceho sudcu, nemožno systémové nedostatky v oblasti výkonu spravodlivosti
pripisovať na ťarchu účastníkov súdneho konania a mieru ochrany ich základného práva
zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy oslabiť poukázaním na dlhodobo obmedzené personálne
kapacity príslušných súdov (pozri napr. I. ÚS 119/03). Okrem uvedeného ústavný súd
opakovane zdôraznil, že pri posudzovaní toho, či bolo porušené právo sťažovateľa
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, posudzoval postup súdu, a nie to, či toto
právo bolo porušené činnosťou (nečinnosťou) alebo postupom konkrétneho sudcu
vybavujúceho danú vec. Preto pri posudzovaní odôvodnenosti sťažnosti nemožno
prihliadnuť na skutočnosti označované ako objektívne vo vyjadrení okresného súdu
(I.ÚS 6/06).
Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že predovšetkým nečinnosťou
okresného súdu v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu
základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy, ako aj k porušeniu jeho práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
III.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo
nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,
vo veci konal.
Podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd sťažnosti
vyhovie, môže prikázať, aby ten, kto základné právo alebo slobodu porušil svojou
nečinnosťou, vo veci konal podľa osobitných predpisov.
Keďže napadnuté konanie okresného súdu nebolo v čase rozhodovania ústavného
súdu ešte právoplatne skončené, ústavný súd podľa čl. 127 ods. 2 ústavy prikázal
okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 175/2014 konal bez zbytočných
prieťahov.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.
Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného
finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho
domáha.
Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného
základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý
vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz
na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. IV. ÚS 210/04).
Sťažovateľ žiada priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 10 000 €
z dôvodu, že zbytočné prieťahy v napadnutom konaní, ktorého predmetom je nárok
sťažovateľa na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci, vytvárajú stav jeho
právnej neistoty, keďže uvedené konanie trvá už viac ako tri roky a vzhľadom na správanie
okresného súdu nie je podľa jeho názoru ani možné predpokladať, kedy sa tento
pretrvávajúci stav jeho právnej neistoty odstráni.
Ústavný súd po prehodnotení okolnosti predmetnej veci zastáva názor, že v tomto
konkrétnom prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia, avšak nie
v sume, ako požaduje sťažovateľ.
Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad
spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý spravodlivé
finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne
okolnosti prípadu. Súčasne sa pritom riadi zásadou, že cieľom primeraného finančného
zadosťučinenia je len zmiernenie ujmy pociťovanej v dôsledku zbytočných prieťahov, teda
reparácia nemajetkovej ujmy (napr. II. ÚS 16/07, IV. ÚS 84/02, IV. ÚS 592/2012).
Ústavný súd s prihliadnutím na celkovú dĺžku napadnutého konania okresného súdu,
berúc do úvahy konkrétne okolnosti daného prípadu, t. j. čo je v „hre“ (predmetom
napadnutého konania je rozhodovanie o náhrade škody v sume 681,44 €), dospel k záveru,
že v danom prípade priznanie sumy 500 € možno považovať za primerané finančné
zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde.
Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému
účastníkovi konania jeho trovy.
Ústavný súd preto rozhodoval aj o úhrade trov konania, ktoré vznikli sťažovateľovi
v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátom JUDr. Michalom
Mandzákom. Sťažovateľ žiadal priznať náhradu trov konania v sume 374,81 €.
Ústavný súd vychádzal pri rozhodovaní o priznaní trov konania z priemernej
mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2016, ktorá
bola 884 € (za dva úkony v roku 2017). Úhradu priznal za dva uplatnené úkony právnej
služby (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11
ods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), 2 x 147,33 €
a režijný paušál 2 x 8,84 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky), čo spolu predstavuje sumu 312,34 €.
Sťažovateľ zároveň preukázal, že jeho právny zástupca je platiteľom dane z pridanej
hodnoty predložením kópie osvedčenia o registrácii pre daň z pridanej hodnoty, preto zvýšil
priznanú úhradu o daň z pridanej hodnoty v rozsahu 20 % (62,47 €) podľa § 18 ods. 3
vyhlášky, teda priznaná úhrada trov sťažovateľa celkovo predstavuje sumu 374,81 €.
Priznanú náhradu trov konania v uvedenej sume je okresný súd povinný zaplatiť
na účet právneho zástupcu sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 263
ods. 1 CSP).
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je
prípustný opravný prostriedok, nadobudne toto rozhodnutie právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 17. januára 2018