Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 517/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-30

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. januára 2018 v senáte

zloženom z predsedu Petra Brňáka, sudcu Milana Ľalíka a sudkyne Marianny Mochnáčovej

prerokoval prijatú sťažnosť , zastúpenej

spoločnosťou BAJO LEGAL, s. r. o., Landererova 8, Bratislava, v menej ktorej koná

konateľ a advokát JUDr. Branislav Jablonka, PhD., vo veci namietaného porušenia jej

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného

súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo na prejednanie jej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l i .

2. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 500 €

(slovom tisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava III p o v i n n ý vyplatiť jej do

dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresný súd Bratislava III j e p o v i n n ý uhradiť

trovy konania v sume 374,81 € (slovom tristosedemdesiatštyri eur a osemdesiatjeden

centov) na účet jej právnej zástupkyne BAJO LEGAL, s. r. o., Landererova 8, Bratislava, do

dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Sťažnosti vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

28. septembra 2017 doručená sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod

sp. zn. .

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka je v postavení žalobcu

v súdnom konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. . Sťažovateľka

v sťažnosti opisuje doterajší priebeh namietaného konania a uvádza, že sa začalo 29. januára

2013 doručením jej žaloby o ochranu osobnosti, vo veci sa uskutočnilo osem pojednávaní

(29. októbra 2013, 14. januára 2014, 18. februára 2014, 21. apríla 2015, 18. augusta 2015,

20. októbra 2015, 9. februára 2016 a posledné pojednávanie 12. mája 2016). Sťažovateľka

zdôraznila, že namietané konanie trvá viac ako 4 roky a 8 mesiacov a dosiaľ nie je

právoplatne skončené. Zároveň zdôraznila, že od posledného pojednávania konaného

12. mája 2016 je okresný súd úplne nečinný a vo veci nevykonal žiaden úkon v období viac

ako 1 roka a 4 mesiacov, a to napriek sťažovateľkou podanej sťažnosti na prieťahy v konaní

predsedovi okresného súdu, na ktorú do podania sťažnosti ústavnému súdu nedostala žiadnu

odpoveď.

3. Sťažovateľka preto hodnotí doterajší priebeh namietaného konania ako

neefektívny a vyznačujúci sa prieťahmi a ústavnému súdu navrhuje, aby o jej sťažnosti

rozhodol nálezom, ktorým vysloví porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. , prizná jej finančné zadosťučinenie v sume 8 000 €

a náhradu trov konania.

4. Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením č. k. -15

z 8. novembra 2017 ju podľa § 25 ods. 1 a 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) prijal na ďalšie konanie.

5. Na výzvu ústavného súdu sa k sťažnosti vyjadril okresný súd prípisom sp. zn.

Spr. 413/2017 zo 14. decembra 2017, doručeným ústavnému súdu 27. decembra 2017,

v ktorom predložil chronológiu úkonov vykonaných v namietanom konaní. K vecnej stránke

sťažnosti okresný súd poukázal na odpoveď podpredsedníčky okresného súdu na sťažnosť

sťažovateľky na prieťahy v konaní sp. zn. Spr. 335/2017 z 22. septembra 2017, v ktorej bola

táto sťažnosť vyhodnotená ako dôvodná.

6. Podaním doručeným ústavnému súdu 16. januára 2018 sťažovateľka v reakcii na

vyjadrenie okresného súdu zotrvala na dôvodnosti svojej sťažnosti.

7. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde vo veci sťažnosti sťažovateľky upustil od ústneho pojednávania, pretože

po oboznámení sa so stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci. V dôsledku toho senát predmetnú

sťažnosť prerokoval na svojom zasadnutí bez prítomnosti účastníkov, ich zástupcov

a verejnosti len na základe písomne podaných stanovísk účastníkov a obsahu na vec sa

vzťahujúceho súdneho spisu.

II.

8. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

9. Sťažovateľka sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného

práva podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov, a zároveň namieta aj porušenie čl. 6 ods. 1

dohovoru, podľa ktorého každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným

zákonom. Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1

dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu

nemožno v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (, ,

).

10. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (rovnako aj práva podľa dohovoru) vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak, ako právoplatným rozhodnutím

súdu ().

11. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

12. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplývala do 30. júna 2016 z ustanovení

(ďalej len „OSP“), ktorý bol s účinnosťou od 1. júla 2016

zrušený a počnúc týmto dňom je úprava civilného sporového, civilného mimosporového

a správneho súdneho konania predmetom (ďalej aj „“),

(ďalej aj „“) a (ďalej

aj „SSP“).

13. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej do

30. júna 2016 vyplývala z , ktorý súdu prikazoval, aby v súčinnosti so všetkými

účastníkmi konania postupoval tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100

ods. 1 , podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších

návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prerokovaná a rozhodnutá, ako aj z § 117 ods. 1

, podľa ktorého bol sudca povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie

účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov, a z , podľa ktorého sa

pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa

pojednávanie odročuje, predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa

bude konať nové pojednávanie.

14. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej od

1. júla 2016 je expresis verbis zakotvená ako základný princíp civilného sporového konania

v a , podľa ktorých súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo

najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne

a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu (podľa Civilného sporového

poriadku), resp. účastníkov konania (podľa ) a iných

osôb, pričom v zmysle sa okrem iných týmto základným princípom civilného

sporového konania spravuje aj konanie pred správnym súdom. Tento základný princíp

konania je premietnutý do ďalších ustanovení , Civilného

mimosporového poriadku a so zohľadnením osobitostí

jednotlivých druhov konaní tvoriacich predmet úpravy týchto poriadkov.

15. Povinnosť súdu konať bez prieťahov vyplýva napríklad z ,

podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne,

spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania, z ustanovení § 153

o sudcovskej koncentrácii konania, ďalej z ustanovení ‒

o predbežnom prejednaní sporu a následkoch neprítomnosti strán, aj z § 179 ods. 1, podľa

ktorého pojednávanie vedie súd tak, aby sa mohlo rozhodnúť spravidla na jedinom

pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania a účel tohto zákona, alebo § 183 ods. 1

prvej vety, podľa ktorej pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.

16. V zmysle sa citované ustanovenia

primerane použijú aj na konanie správneho súdu podľa ,

pričom povinnosť súdu konať bez prieťahov vyplýva aj z ustanovenia ,

podľa ktorého ak sa konanie začalo, postupuje v ňom správny súd i bez ďalších návrhov tak,

aby vec bola čo najrýchlejšie rozhodnutá. Správny súd pokračuje v konaní, aj keď sú

účastníci konania nečinní. Účastníci konania sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol

účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia

dôkazné prostriedky a dbajú na pokyny správneho súdu. Ďalej táto povinnosť správneho

súdu vyplýva z , podľa ktorého ak správny súd nariadi pojednávanie,

pripraví ho tak, aby bolo možné rozhodnúť vo veci spravidla na jedinom pojednávaní,

a z , podľa ktorého pojednávanie možno odročiť len z dôležitých dôvodov alebo

z dôvodu uskutočnenia neverejnej porady a vyhotovenia výroku rozhodnutia správneho

súdu. Správny súd môže odročiť pojednávanie aj vtedy, ak to účastníci konania zhodne

navrhnú.

17. Podľa na konania podľa tohto zákona (civilné mimosporové

konania, pozn.) sa použijú ustanovenia , ak tento zákon

neustanovuje inak. Povinnosť súdu konať v civilnom mimosporovom konaní bez prieťahov

je vyjadrená napr. aj v , podľa ktorého po začatí konania postupuje súd

v súčinnosti s ostatnými subjektmi konania tak, aby bola vec v čo najkratšom čase

prejednaná a rozhodnutá, ďalej v , podľa ktorého súd pokračuje v konaní, aj keď

sú účastníci nečinní, ale aj v ustanovení o vylúčení aplikácie okrem iných

ustanovení o koncentrácii konania (vrátane sudcovskej

koncentrácie konania).

18. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom

v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa , resp. práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou

(, , ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú

právna, faktická, prípadne procesná zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie

účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný

súd v rámci prvého kritéria prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom

konaní a jeho význam pre sťažovateľa (, , ). Podľa

uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľky.

19. Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že

predmet posudzovaného konania (sťažovateľkou uplatňované nároky z titulu ochrany

osobnosti) sa javí po skutkovej a právnej stránke ako čiastočne zložitejší, a to vzhľadom na

potrebu vykonania rozsiahleho dokazovania výsluchmi stranami navrhovaných svedkov.

Avšak vzhľadom na to, že predmet konania tvorí bežnú súčasť rozhodovacej agendy

všeobecných súdov, skutková náročnosť veci mohla len čiastočne ovplyvniť časovú

náročnosť prejednania veci a prispieť k vzniku prieťahov v konaní.

20. Správanie účastníkov konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či

v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu označených práv

sťažovateľky. Ústavný súd konštatuje, že nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by svedčili

o tom, že by k prieťahom podstatnejším spôsobom prispelo správanie sťažovateľky.

21. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v uvedenom konaní

došlo k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu v predmetnej veci.

22. Ústavný súd z vyžiadaného spisu okresného súdu sp. zn. zistil, že

namietané konanie sa začalo doručením žaloby sťažovateľky okresnému súdu 29. januára

2013. Sťažovateľka sa svojou žalobou domáha ochrany osobnosti voči žalovaným (

, a ) v súvislosti s výrokmi, ktoré

odzneli v žalobe označenom vysielaní programovej služby a k téme odňatia

maloletých detí anglickými úradmi a k osobe a postupom sťažovateľky ako

zamestnankyne Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

Sťažovateľka na výzvu okresného súdu zaplatila súdny poplatok zo žaloby 22. februára

2013 a žalovaní na výzvu okresného súdu z 5. marca 2013 doručili svoje vyjadrenie

k žalobe 22. marca 2013 a 22. apríla 2013. Ako aj sťažovateľka uviedla, okresný súd

uskutočnil osem pojednávaní (29. októbra 2013, 14. januára 2014, 18. februára 2014,

21. apríla 2015, 18. augusta 2015, 20. októbra 2015, 9. februára 2016 a 12. mája 2016), na

ktorých realizoval výsluch strán, vyjadrenia ich zástupcov a výsluch 21 svedkov. Posledné

pojednávanie konané 12. mája 2016 bolo odročené pre účely výsluchu ďalších stranami

navrhnutých svedkov na 13. október 2016, ktorý bol v októbri 2016 zrušený z dôvodu

práceneschopnosti zákonnej sudkyne . Dňa 21. marca 2017 došlo

k zmene zákonného sudcu a vec bola pridelená sudcovi . Dňa

23. mája 2017 došlo k ďalšej zmene zákonného sudcu a vec bola pridelená sudkyni

. V spise sa nachádza odpoveď podpredsedníčky okresného súdu

z 22. septembra 2017 na sťažnosť sťažovateľky na prieťahy v konaní, ktorú

podpredsedníčka vyhodnotila ako dôvodnú, za prieťahy sa v mene súdu ospravedlnila

a prisľúbila sledovanie veci. Okresný súd v septembri 2017 vo veci nariadil pojednávanie na

13. december 2017 a vykonal voči stranám sporu a ich zástupcom ďalšie procesné úkony

v súlade s novým procesným poriadkom (). Súdny spis bol

ústavnému súdu predložený 12. októbra 2017. Z vyjadrenia okresného súdu vyplýva, že

v novembri 2017 opätovne došlo k zmene zákonného sudcu a spis bol pridelený sudkyni

, ako aj to, že pojednávanie nariadené na december 2017 bolo

v novembri 2017 zrušené z technických dôvodov a nový termín pojednávania bol určený na

23. február 2018.

23. Ústavný súd konštatuje, že posudzované konanie toho času trvá 4 roky a 9

mesiacov a nebolo právoplatne skončené. V postupe okresného súdu sa vyskytlo

významnejšie obdobie nečinnosti od posledného pojednávania 12. mája 2016, keď došlo aj

opakovaným zmenám zákonného sudcu. Napriek tomu, že okresný súd už pokračuje

v konaní nariadením pojednávania na december 2017 (február 2018) a vykonaním

procesných úkonov v súlade s novým procesným predpisom, jeho doterajší postup

s prihliadnutím na celkovú doterajšiu dĺžku konania bez právoplatného skončenia veci sa

vyznačuje prieťahmi takej intenzity, ktoré zakladajú porušenie označených práv

sťažovateľky. Ústavný súd zároveň konštatuje, že ani náročnosť veci vyžadujúca si

rozsiahle a časovo náročné dokazovanie výsluchmi veľkého počtu svedkov (dosiaľ bolo

vypočutých 21 svedkov) nie je okolnosťou, ktorá by v danom prípade mohla zistené

prieťahy v postupe okresného súdu ospravedlniť.

24. Ústavný súd preto konštatuje, že postupom okresného súdu v posudzovanom

konaní došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa a jej

práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

III.

25. Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej

osoby podľa vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným

rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie,

opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal.

26. Vzhľadom na to, že v čase rozhodovania ústavného súdu v posudzovanom konaní

okresný súd už nariadil pojednávanie a vykonal ďalšie procesné úkony, v spojení

s viazanosťou petitom sťažnosti, v ktorej sťažovateľka nežiadala o uloženie príkazu

okresnému súdu konať vo veci bez prieťahov, ústavný súd upustil od uloženia takéhoto

príkazu v zmysle .

27. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie. Podľa ak sa sťažovateľ

domáha finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov

sa ho domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne

o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo

slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti

rozhodnutia ústavného súdu. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie

ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu

došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu

porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva

().

28. Sťažovateľka žiadala o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume

8 000 € z dôvodov uvedených v sťažnosti poukazujúc najmä na dlhotrvajúcu právnu

neistotu. Podľa názoru ústavného súdu prichádza v tomto prípade do úvahy priznanie

primeraného finančného zadosťučinenia. Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia

ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé

finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne

okolnosti prípadu. Ústavný súd považoval priznanie sumy 1 500 € sťažovateľke za

primerané finančné zadosťučinenie podľa . Pri ustálení

sumy finančného zadosťučinenia ústavný súd prihliadal na celkovú dobu posudzovaného

súdneho konania a jeho priebeh a na mieru zavinenia okresného súdu na vzniknutých

prieťahoch v posudzovanom konaní. Ústavný súd v súlade s a

ods. 4 časti sťažnosti, v ktorej sťažovateľka žiadala priznať

finančné zadosťučinenie nad ústavným súdom priznanú sumu, nevyhovel.

29. Ústavný súd priznal sťažovateľke ( ) úhradu

trov konania z dôvodu jej právneho zastúpenia advokátom, ktorý si uplatnil nárok na ich

úhradu.

30. Pri výpočte trov právneho zastúpenia ústavný súd vychádzal z príslušných

ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších

predpisov. Základná sadzba odmeny za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2017 je

147,33 € a hodnota režijného paušálu je 8,84 €.

31. S poukazom na výsledok konania vznikol sťažovateľke nárok na úhradu trov za

dva úkony právnej služby uskutočnené v roku 2017 (prevzatie a príprava zastúpenia

a podanie sťažnosti ústavnému súdu) v sume 312,34 € vrátane režijného paušálu. Keďže

právna zástupkyňa sťažovateľky je platcom dane z pridanej hodnoty, ústavný súd priznal

sťažovateľke náhradu trov právneho zastúpenia v sume 312,34 € spolu s 20 % daňou

z pridanej hodnoty v sume 62,47, t. j. spolu v sume 374,81 €. Ústavný súd nepriznal úhradu

trov za jeden úkon právnej služby (stanovisko k vyjadreniu okresného súdu), pretože toto

vyjadrenie neobsahovalo žiadne skutočnosti významné pre rozhodnutie ústavného súdu.

32. Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej

zástupkyne sťažovateľky ( v spojení s ).

33. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. januára 2018