Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 4/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. januára 2018

predbežne prerokoval sťažnosť , zastúpeného

JUDr. Jakubom Mandelíkom, PhD., advokátska kancelária JUDr. Jakub Mandelík, s. r. o.,

Heydukova 12, Bratislava, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu

a inú právnu ochranu podľa a práva na

spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.

z 20. septembra 2017 a jemu predchádzajúcim postupom a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

18. decembra 2017 doručená sťažnosť (ďalej len

„sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu a inú právnu

ochranu podľa (ďalej len „“) a práva na

spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici

(ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 20. septembra 2017 (ďalej len

„napadnuté rozhodnutie“) a postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu.

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že na Okresnom súde Veľký Krtíš (ďalej len

„okresný súd“) bolo pod sp. zn. vedené konanie, v ktorom sa sťažovateľ

domáhal voči žalovaným náhrady škody vzniknutej 23. marca 2010 na nehnuteľnosti

vo výlučnom vlastníctve sťažovateľa tým, že zo susediacej nehnuteľnosti, ktorá bola v tom

čase v podielovom spoluvlastníctve žalovaných, sa rozšíril požiar a spôsobil sťažovateľovi

majetkovú ujmu. Okresný súd rozsudkom zo 16. júna 2016 žalobu sťažovateľa v celom

rozsahu zamietol. Proti rozhodnutiu okresného súdu sa sťažovateľ 21. júna 2016 odvolal.

Krajský súd napadnutým rozhodnutím z 20. septembra 2017 sťažovateľovo odvolanie

zamietol a potvrdil rozsudok okresného súdu ako vecne správny.

3. Sťažovateľ v tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že „viacerými dôkaznými

prostriedkami bolo preukázané flagrantné porušenie právnych povinností žalovanými

(okrem nevykonávania pravidelných revízií elektrických zariadení bol v konaní

konštatovaný úmyselný zásah do poistiek, ktoré boli podomácky opravované a neúmerne

predimenzované), ako aj vylúčenie vzniku škody mimo územia nehnuteľnosti žalovaných“.

Sťažovateľ zdôraznil, že „žalovaní (vlastníci nehnuteľnosti, z ktorej sa rozšíril požiar na

susediacu nehnuteľnosť patriacu sťažovateľovi) si svoje povinnosti na úseku protipožiarnej

ochrany neplnili... Predmetná stavba celkovo nespĺňala z bezpečnostného a protipožiarneho

hľadiska ani základné kritériá.“.

4. Podľa názoru sťažovateľa „nesprávnym právnym posúdením legitímneho nároku

na náhradu škody sťažovateľa došlo k odopretiu spravodlivosti a porušeniu práva

sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie. Sťažovateľ sa domnieva, že zo strany súdu prvej

inštancie, ako aj odvolacieho súdu došlo k arbitrárnemu posúdeniu právnej otázky

existencie kauzálneho nexu... v takom rozsahu, ktorý predstavuje extrémny rozpor

s aplikovanou právnou normou... Napriek preukázaniu všetkých obligatórnych náležitostí

naplnenia zodpovednosti za škodu žalovaných súd prvej inštancie, ako aj odvolací súd

vyslovili názor, podľa ktorého v konkrétnom spore chýba nexus causalis, že práve

2

protiprávne konanie žalovaných skutočne zapríčinilo požiar, ktorý sa rozšíril z ich

nehnuteľnosti na nehnuteľnosť vo vlastníctve sťažovateľa. Sme toho názoru, že súdy oboch

inštancií vo svojich rozhodnutiach nezohľadnili, že v civilnom práve sa pri hrubom porušení

povinností škodcu otáča dôkazné bremeno v jeho neprospech.“.

5. Poukazujúc na

Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení

jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), ktorý ako

jednu z podmienok pre podanie ústavnej sťažnosti zakotvuje povinnosť vyčerpania všetkých

opravných prostriedkov, sťažovateľ uviedol: «Zdôrazňujeme, že sťažovateľ vyčerpal na

účinnú ochranu svojich práv a slobôd všetky dostupné opravné prostriedky, ktoré mu zákon

priznáva. Mimoriadny opravný prostriedok v predmetnej veci sťažovateľ nemá

možnosť podať, nakoľko voči vyššie uvedenému potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu

dovolanie v zmysle (podané pre tzv. „vady zmätočnosti“) prípustné nie je,

a takisto sťažovateľ nemá možnosť podať dovolanie „pre nesprávne právne posúdenie veci“

v zmysle , pretože so zreteľom na je dovolanie

prípustné len vo veciach prevyšujúcich tzv. „majetkový cenzus“, t.j. hodnotu výroku

znejúceho na peňažné plnenie prevyšujúce desaťnásobok minimálnej mzdy, čo v konkrétnom

prípade naplnené nie je».

6. Nadväzne na už prezentované sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd po prijatí

sťažnosti na ďalšie konanie vo veci samej takto rozhodol:

„I. Základné právo sťažovateľa

podľa a právo na

spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom a rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa

20.9.2017, sp. zn. porušené bolo.

II. Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 20.9.2017, sp. zn.

zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

III. Sťažovateľovi

priznáva náhradu trov konania, ktorú je povinný zaplatiť Krajský súd

v Banskej Bystrici právnemu zástupcovi sťažovateľa do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto nálezu.“

II.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Ústavný súd podľa každý návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľov. Pri predbežnom

prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy

vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú

náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

9. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto

možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (m. m. , , ).

10. V relevantných častiach napadnutého rozhodnutia krajského súdu je uvedené:

4

«... Odvolací súd neposudzuje vec prvýkrát. Okresný súd Veľký Krtíš rozhodol

vo veci medzitýmnym rozsudkom č. k. -141 zo 7. februára 2013, ktorý Krajský

súd v Banskej Bystrici uznesením sp. zn. z 8. januára 2014 zrušil a vec

vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie z dôvodu, že medzitýmny rozsudok o základe

nároku bol vydaný bez náležitého zistenia skutkového stavu v zmysle ustanovení

. V tomto rozhodnutí odvolací súd konštatoval, že až keby

súd prvej inštancie zistil jednoznačne príčinu vzniku požiaru, mohol by vyvodiť

zodpovednosť konkrétnych subjektov za škodu, ktorú si žalobca v tomto konaní uplatňuje...

Súd prvej inštancie správne pochopil rozhodnutie odvolacieho súdu sp. zn. ,

v ktorom odvolací súd uviedol, že aj porušenie preventívnej povinnosti zakotvenej v

ustanovení môže mať za následok vznik zodpovednosti za škodu a len v prípade,

ak sa nezistí porušenie konkrétnej právnej povinnosti podľa ustanovení Občianskeho

zákonníka alebo iné špeciálneho právneho predpisu. Súd prvej inštancie rešpektoval pokyn

odvolacieho súdu na doplnenie dokazovanie za účelom správneho zistenia skutkového

stavu, ktoré však neviedlo k želanému výsledku. Presná príčina vzniku požiaru v dome

žalovaných, ako to sám žalobca v odvolaní konštatuje, („pokiaľ nebola zistená jednoznačná

príčina vzniku požiaru, nevidíme dôvod skúmať, kto bol zodpovedný za stav elektrického

vedenia v dome žalovaných, pretože nemôžeme s istotou tvrdiť, že požiar zapríčinil stav

tohto vedenia“) zistená nebola. Žalobca v odvolaní nespochybňuje súdom prvom inštancie

ustálený skutkový stav, tvrdí iba, že vec súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil, ak

zodpovednosť žalovaných 1/ a 2/ nevyvodil z ustanovenia a tiež tvrdí, že mu bola

odňatá možnosť konať pred súdom tým, že prvoinštančný súd neskúmal všetky predpoklady

vzniku zodpovednosti za škodu, keď ustálil, že nebol splnený prvý a to protiprávne konanie

žalovaných. Spôsob konania súdu prvej inštancie označuje žalobca za nesprávny procesný

postup odnímajúci mu možnosť konať pred súdom.

... Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 26. 05. 2016, ktoré predchádzalo vyhláseniu

rozsudku vo veci samej dňa 16. 06. 2016 odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie poučil

strany sporu v súlade s o tom, že všetky dôkazy a skutočnosti musia

predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie,

pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Na tomto

pojednávaní boli prítomné osobne strany sporu a ich právni zástupcovia, ktorí zhodne

vyhlásili, že napriek poučeniu ďalšie dôkazné návrhy neoznačujú.

... Pod odňatím možnosti konať pred súdom v zmysle

účinného do 30. 06. 2016 sa rozumel taký vadný postup súdu v občianskom súdnom konaní,

ktorým sa účastníkovi odňala možnosť pred ním konať a uplatňovať procesné práva, ktoré

sú mu priznané za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv a oprávnených záujmov.

Odvolateľ v tomto zmysle netvrdí vadný postup súdu, za odňatie možnosti konať pred súdom

považuje názor súdu prvej inštancie vyjadrený v rozhodnutí o veci samej, že ak nie je

splnený čo i len jeden z predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu (protiprávny úkon

škodcu), nie je potrebné skúmať ďalšie predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, pretože

musia byť splnené kumulatívne. S týmto názorom súdu prvej inštancie odvolací súd súhlasí

a vyslovenie takéhoto názoru v rozhodnutí súdu nie je možné považovať za postup súdu

odnímajúci účastníkovi (strane sporu) možnosť konať pred súdom...

... Obsah spisu a výsledky dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie

neumožňujú prijať záver prezentovaný žalobcom, že za škodu jemu vzniknutú zodpovedajú

žalovaní 1/ a 2/. Žalobca opakovane v spore uvádzal, že nevie uviesť, aké konkrétne

povinnosti žalovaní 1/ a 2/ porušili, keďže zistené skutočnosti ohľadom vzniku požiaru

podklad pre definovanie protiprávneho konania žalovaných 1/ a 2/ neposkytujú. Svoj nárok

opiera len o ustanovenie , podľa ktorého je každý povinný

počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom

prostredí.

... Zodpovednou osobou za škodu v zmysle môže byť

každý, kto poruší prevenčnú povinnosť správať sa tak, aby nedochádzalo ku škodám.

Porušenie všeobecnej prevenčnej povinnosti je možné považovať za protiprávne konanie.

Pre vznik zodpovednosti za škodu porušením povinnosti vyplývajúcej z však musia

byť naplnené aj ďalšie predpoklady zodpovednosti za škodu a to vznik škody a príčinná

súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vzniknutou škodou. Ak za príčinu vzniku

požiaru nebolo ustálené poškodenie predimenzovaných poistiek v rodinnom dome

žalovaných, nie je možné ich zodpovednosť za škodu vzniknutú žalobcovi odvodiť

z ustanovenia na základe porušenia povinnosti tzv.

generálnej prevencie počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám. I keby bolo pravdivé

6

tvrdenie žalobcu, že žalovaní ako vlastníci nehnuteľnosti zanedbali povinnosť spravovať

svoj majetok tak, aby jeho stav nespôsobil škodu inému (čo súd prvej inštancie neskúmal,

keď nepreveroval, či revízie elektrických zariadení boli vykonávané v súlade s právnymi

predpismi upravujúcimi túto povinnosť), takéto konanie/opomenutie žalovaných by

nezakladalo ich zodpovednosť za škodu podľa z dôvodu, že

nie je v príčinnej súvislosti so vznikom škody žalobcovi.»

11. Po dôkladnom preskúmaní napadnutého rozhodnutia krajského súdu ústavný súd

konštatuje, že krajský súd v napadnutom rozhodnutí, opierajúc sa o skutkové zistenia

okresného súdu, zrozumiteľne a bez zjavných logických protirečení vysvetlil svoj skutkový

a tomu zodpovedajúci právny záver, čím poskytol dostatočnú ochranu označeným právam

sťažovateľa. Namietané rozhodnutie nevykazuje znaky svojvoľnosti ani arbitrárnosti, nie je

v nesúlade s platnou právnou úpravou, nepopiera zmysel interpretovaných a aplikovaných

právnych noriem a predovšetkým obsahuje dostatočne náležité a zrozumiteľné vysvetlenie

svojich skutkových a právnych záverov. Ústavný súd v takýchto prípadoch nemá žiaden

dôvod a ani oprávnenie na prehodnocovanie záverov všeobecného súdu. Odôvodnenie

namietaného rozhodnutia tak zodpovedá požiadavkám kladeným konštantnou judikatúrou

ústavného súdu na odôvodnenia rozhodnutí všeobecných súdov, a ústavný súd preto

konštatuje kvalitu odôvodnenia namietaných rozhodnutí ako súladnú s obsahom čl. 46

ods. 1 .

12. Zároveň ústavný súd v nadväznosti na sťažovateľom označený dôvod

neprípustnosti dovolania z dôvodu tzv. „majetkového cenzu“ poukazuje na svoju konštantnú

judikatúru, keďže v minulosti už viackrát formuloval právny názor, podľa ktorého ak platná

a účinná právna úprava vylučuje u bagateľných vecí prieskum rozhodnutí vydaných

druhostupňovými súdmi, bolo by proti logike pripustiť, aby ich prieskum bol automaticky

posunutý do roviny ústavného súdnictva. Aj preto ústavný súd v prípadoch, keď sťažnosť

smeruje proti rozhodnutiu orgánu verejnej moci, v ktorom ide o bagateľnú sumu, poskytuje

ústavnoprávnu ochranu sťažovateľovi len v celkom výnimočných prípadoch, a to v prípade,

ak sťažnosť signalizuje, že k zásahu do základných práv alebo slobôd došlo v mimoriadne

závažnom rozsahu (m. m. , , ,

).

13. Vzhľadom na to, že sťažovateľ sa sťažnosťou domáha ústavnej ochrany v konaní

o sumu, ktorá sa na základe kritérií stanovených v považuje

za bagateľnú, ústavný súd pri predbežnom prerokovaní dospel k záveru, že ani v tomto

smere nie sú vo veci sťažovateľa splnené podmienky na poskytnutie ústavnej ochrany.

14. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde odmietol sťažnosť sťažovateľa ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. januára 2018

8