Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 44/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. januára 2018

predbežne prerokoval sťažnosť , , vo veci

namietaného porušenia základného práva podľa

a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

uznesením Okresnej prokuratúry Bratislava I č. k. -6 z 22. novembra 2017

a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

12. decembra 2017 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“)

vo veci namietaného porušenia základného práva podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresnej prokuratúry

Bratislava I (ďalej len „okresná prokuratúra“) č. k. -6 z 22. novembra

2017 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že 17. augusta 2017 sťažovateľ podal na

okresnej prokuratúre trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu

poškodzovania veriteľa alebo zvýhodňovania veriteľa alebo iného trestného činu uvedeného

v . K uvedenému malo dôjsť tým, že developer bytového domu pre

sťažovateľa zhotovil na základe zmluvy o dielo byt s výmerou o 5,42 m² menšou než bolo

dojednané v tejto zmluve a následne sa vyhýbal uspokojeniu nároku sťažovateľa

vyplývajúceho z tejto vady bytu na zľavu z ceny bytu vo výške 10 842,01 € až kým

neznámym spôsobom neminul všetok svoj majetok.

2.1 Dňa 27. októbra 2017 bolo sťažovateľovi doručené uznesenie povereného

príslušníka Obvodného oddelenia Policajného zboru Staré Mesto – východ, Okresného

riaditeľstva Policajného zboru Bratislava I ČVS:ORP-1048/SMV-B1-2017 z 27. septembra

2017 (ďalej len „uznesenie povereného príslušníka“), ktorým poverený príslušník podľa

odmietol vec z dôvodu absencie subjektívnej

stránky (úmyslu konateľov) ako obligatórneho znaku skutkovej podstaty trestného činu.

Proti uzneseniu povereného príslušníka podal sťažovateľ 30. októbra 2017 sťažnosť.

Napadnuté uznesenie okresnej prokuratúry, ktorým prokurátor podľa § 193 ods. 1 písm. c)

sťažnosť ako nedôvodnú zamietol, pretože uznesenie povereného

príslušníka vyhodnotil ako zákonné, dôvodné a vecne správne, bolo sťažovateľovi doručené

2. decembra 2017. Okresná prokuratúra argumentovala predovšetkým tým, že developer bol

projektovou spoločnosťou financovanou z externých zdrojov, z podstaty čoho je úbytok

aktív tejto spoločnosti prirodzenou okolnosťou.

3. Podľa sťažovateľa napadnutým uznesením okresnej prokuratúry bolo porušené

jeho právo na inú právnu ochranu podľa , a to tým, že v trestnom konaní,

ktoré vydaniu uvedeného napadnutého uznesenia predchádzalo, orgány činné v trestnom

konaní nepostupovali tak, aby bol náležite zistený skutkový stav v zmysle § 2 ods. 10

, čo by umožnilo identifikovať konkrétne protiprávne konanie, ktorým

došlo k úbytku majetku developera, a tým k ukráteniu pohľadávky sťažovateľa

a identifikovaniu zodpovedných osôb, a umožnilo vyvodiť proti nim príslušnú

zodpovednosť, pretože orgány činné v trestnom konaní:

- nevykonali dôkazy, ktoré sťažovateľ navrhol a ktoré zjavne bolo treba vykonať

na to, aby sa preverilo dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu,

- sťažovateľom predložené dôkazy vyhodnotili v rozpore s ich skutočným obsahom,

resp. nie v ich vzájomných súvislostiach a v rozpore so všeobecne záväznými právnymi

predpismi v oblasti účtovníctva a

- nevyvinuli reálne úsilie pre účely objasnenia prípadu.

3.1 Orgány činné v trestnom konaní odmietli podľa mienky sťažovateľa náležite

objasniť skutkový stav, in concreto zistiť, akým spôsobom došlo k zmenšeniu majetku

developera natoľko, že na uspokojenie pohľadávky sťažovateľa v majetku spoločnosti nič

nezostalo a prečo developer nie je schopný sťažovateľovi vrátiť časť ceny za byt, ktorú od

neho neprávom prijal.

3.2 Podľa sťažovateľa navyše okresná prokuratúra odoprela jeho opravnému

prostriedku charakter účinného právneho prostriedku nápravy, keď pri rozhodovaní

o sťažnosti nedostatočne preskúmala správnosť a zákonnosť uznesenia povereného

príslušníka a nevysporiadala sa so zásadnými námietkami sťažovateľa, ktoré boli explicitne

uvedené v sťažnosti podanej proti uzneseniu povereného príslušníka. Namiesto toho, aby

okresná prokuratúra trvala na objasnení majetkových tokov na strane developera, len

formálne skonštatovala, že nebola zistená existencia konania smerujúceho k zmenšeniu

majetku dlžníka na úkor veriteľa, a to bez toho, aby orgány činné v trestnom konaní túto

skutočnosť relevantným spôsobom naozaj zisťovali.

4. Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd o jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„Základné právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 , jeho právo na spravodlivé súdne konanie podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a jeho právo na účinný

opravný prostriedok podľa čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

uznesením prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava I sp.zn. -6 zo dňa

22.11.2017 porušené bolo.

Uznesenie prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava I sp.zn. -6

zo dňa 22.11.2017 sa zrušuje a vec sa vracia na ďalšie konanie prokurátorovi Okresnej

prokuratúry Bratislava I.“

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané

náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je

zjavne neopodstatnený.

6. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, ak namietaným

rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci nemohlo vôbec dôjsť

k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre

nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným rozhodnutím, opatrením alebo

iným zásahom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto

možno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po

jej prijatí na ďalšie konanie (porov. napr. , , ,

).

III.

7. Úvodom ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ k svojej sťažnosti nepriložil

splnomocnenie na jeho zastupovanie pred ústavným súdom advokátom (požiadavka plynúca

z ).

7.1 Z toho dôvodu je možné sťažnosť odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

8. K tomu ústavný súd dopĺňa, že nevyzýval sťažovateľa na odstránenie tohto

nedostatku sťažnosti, a to z týchto dôvodov:

8.1 Ústavný súd predovšetkým podotýka, že pokiaľ ide o právo na súdnu a inú

právnu ochranu podľa , uvedené právo nemohlo byť v prejednávanej

veci (vo fáze pred zahájením trestného stíhania) vôbec dotknuté. Súčasťou práva na súdnu

a inú právnu ochranu totiž nie je právo fyzickej osoby alebo právnickej osoby, aby na

základe podaného trestného oznámenia bol orgán prokuratúry povinný zahájiť trestné

stíhanie či podať obžalobu proti označeným osobám (porov. , ,

, ). Ani z čl. 6 či čl. 13 dohovoru nevyplýva právo na začatie

a vedenie trestného stíhania proti tretej osobe alebo právo na jej odsúdenie v trestnom

konaní [porov. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vo veci

Dziedzic proti Poľsku z 25. 11. 2003, č. 50428/99, bod 6; rozsudok vo veci Helmers

v. Švédsko z 29. 10. 1991, č. 11826/85, bod 29; rozsudok vo veci Kusmierek v. Poľsko

z 21. 9. 2004, č. 10675/02, bod 48].

8.2 Navyše podľa názoru ústavného súdu sa okresná prokuratúra riadne zaoberala

opravným prostriedkom sťažovateľa vo veci jeho trestného oznámenia. Okresná prokuratúra

interpretovala a aplikovala aplikovateľné právne normy a Trestného

poriadku, ak vyhodnotila a odôvodnila, že k spáchaniu opísaných trestných činov nemohlo

dôjsť, keďže takéto úmyselné konanie nebolo u developera preukázané.

8.3 Ústavný súd si je vedomý judikatúry ESĽP, ktorú reflektoval aj vo svojej

rozhodovacej činnosti, podľa ktorej zlyhanie štátu pri vyšetrovaní niektorých trestných

činov môže viesť k porušeniu čl. 2 (pozri medzi mnohými rozsudok veľkého senátu vo veci

McCann a ďalší proti Spojenému kráľovstvu z 27. 9. 1995, č. 18984/91, bod 161 alebo

rozsudok Isayeva, Yusupova a Bazayeva proti Rusku z 24. 2. 2005, č. 57947/00, body 209-

213), čl. 3 (rozsudok vo veci Assenov a ďalší proti Bulharsku z 28. 10. 1998, č. 24760/94,

bod 102; podobne nález ústavného súdu sp. zn. z 27. 6. 2003), čl. 4 (rozsudok

vo veci Rantsev proti Cypru a Rusku zo 7. 1. 2010, č. 25965/04, bod 288) a výnimočne tiež

k porušeniu sťažovateľom označeného čl. 8 dohovoru.

8.4 Sťažovateľ však nenamieta, že napadnutým uznesením by mali byť porušené jeho

hmotné ústavné práva.

8.5 Na základe uvedeného je preto potrebné sťažnosť považovať v zmysle § 25 ods. 2

za zjavne neopodstatnenú a je potrebné ju z tohto dôvodu

odmietnuť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. januára 2018