Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 26/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. januára 2018 v senáte

zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa

spravodajkyňa) a sudcu Miroslava Duriša predbežne prerokoval sťažnosť ,

, zastúpený advokátkou JUDr. Jelou Mikuškovou, Bzovícka 24,

Bratislava, vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48

ods. 2 a práva podľa Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Malacky v konaní vedenom pod

sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

15. novembra 2016 doručená sťažnosť ,

(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46

ods. 1 a (ďalej len „“) a práva podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Okresného súdu Malacky (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uvádza:

„Žalobou podľa ustanovenia zo dňa 22. 10. 2014

sa sťažovateľ ako žalobca domáhal na Okresnom súde v Malackách aby vyslovil,

že žalovaná ..., (dcéra žalobcu) bola

zaviazaná vrátiť žalobcovi finančný dar vo výške 16.596,- € s prísl. Súdny poplatok vo výške

995,50 € bol zo strany sťažovateľa zaplatený na účet súdu ihneď po doručení výzvy dňa

8. 12. 2014.

Nakoľko súd od podania žaloby dva roky vo veci nekonal, podal sťažovateľ dňa

12. 04. 2016 na súd žiadosť o vytýčenie termínu pojednávania a v ten istý deň podal

k rukám predsedu súdu sťažnosť na prieťahy v konaní. Predseda Okresného súdu prípisom

zo dňa 03. 05. 2016 na sťažnosť reagoval tak, že uznal prieťahy v konaní, avšak ďalšie

opatrenia neprijal z dôvodu, že vo veci bol určený termín pojednávania na deň 06. 09.

2016. Ďalšie procesné úkony súd nevykonal.

Na pojednávanie dňa 06. 09. 2016 sa sťažovateľ riadne dostavil, avšak toto konanie

bolo podľa vyjadrenia sťažovateľa od začiatku vedené výslovne v jeho neprospech,

výsledkom čoho boli aj jeho námietky zaujatosti, ktorú podal na konajúcu sudkyňu,

pre neprimerané a zaujaté správanie sa, psychický nátlak, spočívajúci v neobjektívnom

prístupe, narážkach na súdne náklady ktoré bude musieť uhradiť ak súd prehrá,

v nemiestnych úškrnoch a v nemožnosti sa k veci v plnom rozsahu vyjadriť. Všetko toto bolo

podľa vyjadrenia sťažovateľa následkom toho, že si dovolil podať na súd sťažnosť

na prieťahy v konaní, čo mu bolo dané najavo. Takéto neobjektívne a neprimerané

správanie sa sudcu je pre sťažovateľa nepochopiteľným...

Sťažovateľ tvrdí, že horeuvedeným postupom súdu, ktorým je najprv nečinnosť súdu

skoro dva roky od podania žaloby a následne neprofesionálny a zaujatý prístup konajúcej

sudkyne bolo porušené jeho právo ako účastníka konania na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1) a ) , jeho právo podľa ) Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd ako aj právo na včasné a dôstojné

prejednanie a rozhodnutie sporu bez zbytočných prieťahov.“

Na základe už uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti

na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa podľa a ) Slovenskej

republiky, ako aj jeho právo podľa čl. 6 ods. 1) Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd bolo postupom Okresného súdu v Malackách v konaní

č. k. porušené

2. Sťažovateľovi sa priznáva odškodnenie vo forme finančného zadosťučinenia

vo výške 4 000,- €, ktorá zodpovedá zásahu do základného práva sťažovateľa

na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov

3. Okresný súd v Malackách je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy konania na účet

advokátky...“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom

predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.

Podľa môže ústavný súd odmietnuť aj sťažnosť,

ktorá je zjavne neopodstatnená.

II.1 K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 46

ods. 1 postupom okresného súdu v napadnutom konaní

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Sťažovateľ v súvislosti s namietaným porušením označeného práva okresnému súdu

vytýka „neprofesionálny a zaujatý prístup konajúcej sudkyne“, ktorý nasledoval po tom,

ako predsedovi okresného súdu podal sťažnosť na prieťahy v napadnutom konaní.

Ústavný súd stabilne vo svojej judikatúre týkajúcej sa otázky právomoci ústavného

súdu na prerokovanie sťažnosti v konaní podľa uvádza, že právomoc

ústavného súdu poskytnúť ochranu základným právam a slobodám je daná iba vtedy,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri

uplatňovaní svojej právomoci riadi zásadou, že všeobecné súdy sú povolané chrániť

nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna

a nastupuje až vtedy, ak nie je daná právomoc všeobecných súdov (m. m. ).

Sťažovateľ mal v rámci všeobecného súdnictva na ochranu označeného základného

práva podľa proti namietanému postupu okresného súdu k dispozícii

riadny opravný prostriedok – odvolanie; preukázateľné využite ktorého by malo

predchádzať konaniu pred ústavným súdom, pričom sťažovateľ skutočnosť, že ho využil,

vo svojej sťažnosti ani netvrdil o to menej preukazoval.

Ústavný súd preto odmietol sťažnosť v časti smerujúcej proti namietanému postupu

okresného súdu podľa z dôvodu jej neprípustnosti.

II.2 K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48

ods. 2 a práva podľa dohovoru postupom okresného súdu

v napadnutom konaní

Podľa prvej vety každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť

ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.

Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a obsahom práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno vidieť

zásadnú odlišnosť (m. m. , ). Z tohto vyplýva, že právne

východiská, na základe ktorých ústavný súd preskúmava, či došlo k ich porušeniu,

sú vo vzťahu k označeným právam v zásade identické.

Podstatou argumentácie sťažovateľa je námietka neprimeranej dĺžky napadnutého

konania, keďže okresný súd „od podania žaloby dva roky vo veci nekonal“, pričom

predseda okresného súdu na podklade jeho sťažnosti „uznal prieťahy v konaní“.

Ústavný súd v súvislosti s uvedenými námietkami sťažovateľa poukazuje na svoju

judikatúru, z ktorej vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne

za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa (napr. , , ). Pojem „zbytočné

prieťahy“ obsiahnutý v je pojem autonómny, ktorý treba vykladať

a aplikovať predovšetkým materiálne. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž

postup dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi,

ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle

(napr. ).

Vzhľadom na sťažovateľom uplatnenú námietku proti postupu okresného súdu,

podľa ktorej napadnuté konanie vykazuje znaky nesústredeného postupu okresného súdu,

keďže tento v priebehu viac dvoch rokov vo veci meritórne nerozhodol, ústavný súd

v súvislosti s predbežným prerokovaním sťažnosti 23. augusta 2017 v príslušnej kancelárii

okresného súdu zistil, že v označenej veci bolo rozhodnuté rozsudkom okresného súdu

č. k. -91 z 24. januára 2017, ktorý 6. apríla 2017 nadobudol právoplatnosť.

Ústavný súd s prihliadnutím na celkovú dĺžku konania, jeho predmet – uplatnenie

nároku na vrátenie daru – a povahu (neprivilegovaný typ konania), ako aj skutočnosť,

že vo veci bolo 24. januára 2017 meritórne rozhodnuté, nevyhodnotil postup okresného

súdu v posudzovanom období ako taký, ktorým došlo k porušeniu základného práva

sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ústavný súd zároveň nespochybňuje, že okresný súd mohol v priebehu napadnutého

konania postupovať aj efektívnejšie, napriek tomu zastáva názor, že sťažovateľom

namietaný postup okresného súdu vzhľadom na už uvedené nevykazuje pochybenia

ústavnej intenzity, a tak nie je reálne predpokladať, aby po prípadnom prijatí sťažnosti

na ďalšie konanie bolo možné prijať záver o porušení obsahu sťažovateľom označených

práv podľa a dohovoru. Sťažnosť bolo preto potrebné v tejto časti odmietnuť

ako zjavne neopodstatnenú ( ).

Keďže sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch

sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. januára 2018