Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 22/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. januára 2018

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti RACIOTHERM, s. r. o.,

Javorinská 20, Prešov, zastúpenej advokátom JUDr. Michalom Treščákom ml., Thurzova 6,

Košice, pre namietané porušenie jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu

v Prešove č. k. -304 z 31. októbra 2017 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti RACIOTHERM, s. r. o., o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Sťažnosťou podľa (ďalej len „“)

doručenou Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) 4. decembra

2017 sa obchodná spoločnosť RACIOTHERM, s. r. o., Javorinská 20, Prešov (ďalej len

„sťažovateľka“), domáhala vydania nálezu, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie jej

v záhlaví označených základných práv a slobôd uznesením Krajského súdu v Prešove (ďalej

len „krajský súd“) č. k. -304 z 31. októbra 2017 a ktorým by napadnuté

uznesenie zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.

2. Zo sťažnosti a z príloh k nej pripojených vyplýva, že na základe opätovného

návrhu obchodnej spoločnosti , ,

Okresný súd Prešov (ďalej len „okresný súd“) uznesením č. k. -291

zo 16. augusta 2017 zrušil zabezpečovacie opatrenie nariadené uznesením tohto súdu č. k.

-65 z 10. januára 2017 v znení: „Na nehnuteľnostiach zapísaných na

, pre ako: byt... sa zriaďuje v prospech

žalobcu záložné právo na zabezpečenie pohľadávky žalobcu vo výške 116.652,86 €

s príslušenstvom zo Zmluvy o dielo uzatvorenej medzi sporovými stranami dňa 01. 06.

2015.“, keďže „žalobca bol v konaní vedenom pri

neúspešný, v dôsledku čoho odpadli dôvody, pre

ktoré bolo zabezpečovacie opatrenie nariadené. Rozhodnutie arbitrážneho súdu je

právoplatné a vykonateľné, a teda právne záväzné aj pre konajúci všeobecný súd, ktorý v

konaní o nariadenie, resp. zrušenie zabezpečovacieho opatrenia neskúma, akým spôsobom

došlo k doručeniu predmetného rozhodcovského rozsudku, ale vychádza z vyznačenia

doložky právoplatnosti (30. 12. 2016) a vykonateľnosti (2. 1. 2017) rozsudku

rozhodcovským súdom, ktorý aj nesie zodpovednosť za správne, prípadne nesprávne

vyznačovanie doložiek právoplatnosti a vykonateľnosti... Neúspech žalobcu v konaní pred

rozhodcovským súdom teda vo svojom dôsledku znamená neexistenciu právoplatného

exekučného titulu, ako predpokladu podania návrhu na vykonanie exekúcie, na základe

čoho nie je v súvislosti s konaním o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia osvedčená

existencia samotnej pohľadávky ako aj dôvodnej obavy ohrozenia prípadnej exekúcie.“

3. Proti tomuto uzneseniu okresného súdu podala sťažovateľka vystupujúca

v procesnom postavení žalobkyne odvolanie, tvrdiac, že rozhodnutie arbitrážneho súdu

o zamietnutí jej žaloby nie je právoplatné ani vykonateľné, pretože jej nikdy nebolo

doručené. Poštová zásielka obsahujúca rozhodnutie arbitrážneho súdu adresovaná právnemu

zástupcovi sťažovateľky bola síce dodaná v mieste, kde vykonáva svoju podnikateľskú

činnosť, avšak prevzal ju neoprávnený prijímateľ, čo potvrdila aj

(ďalej aj „pošta“), listom označeným ako „Poskytnutie informácií“ z 5. apríla 2017. Týmto

neoprávneným prijímateľom bola advokátka „ktorá pracuje spoločne

v advokátskej kancelárii s “. Keďže rozhodcovský rozsudok nebol

sťažovateľke do zrušenia rozhodcovského súdu 31. decembra 2016 doručený, 10. februára

2017 podala okresnému súdu žalobu o zaplatenie uvedenej sumy. Konanie je vedené

pod sp. zn. . Sťažovateľka poukázala na to, že na základe týchto skutočností

krajský súd už svojím predchádzajúcim uznesením č. k. -241, 5 Cob

14/2017-241 zo 14. marca 2017 potvrdil uznesenie okresného súdu o nariadení

zabezpečovacieho opatrenia č. k. -65 z 10. januára 2017 a zároveň zmenil

uznesenie okresného súdu č. k. -191 z 1. februára 2017 o zrušení

zabezpečovacieho opatrenia nariadeného uznesením tohto súdu č. k. -65

z 10. januára 2017 tak, že návrh na jeho zrušenie zamietol. K žiadnej zmene oproti

pôvodnému stavu teda nedošlo, avšak zo strany okresného súdu došlo „k bezdôvodnej

zmene jeho právneho názoru a postoja v konaní, ktoré sa žalobcovi javí ako svojvoľné

a v hrubom rozpore s princípmi spravodlivého súdneho konania“.

4. Krajský súd napadnutým uznesením uznesenie okresného súdu o zrušení

zabezpečovacieho opatrenia potvrdil ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 Civilného

sporového poriadku (ďalej aj „CSP“). Na zdôraznenie jeho správnosti poukázal na to, že

„zabezpečovacie opatrenie na návrh žalobcu bolo nariadené z dôvodu jeho obavy, že

prípadná exekúcia na majetok žalovaného v prípade jeho úspechu v spore vedenom na

rozhodcovskom súde bude ohrozená, pretože žalovaný, okrem nehnuteľností uvedených vo

výroku rozhodnutia, nevlastní žiaden iný majetok, z ktorého by mohla byť pohľadávka

žalobcu uplatnená v rozhodcovskom konaní uspokojená... Teda ak rozhodcovský rozsudok v

čase rozhodovania okresným súdom napadnutým uznesením bol už právoplatný a

vykonateľný, je potrebné konštatovať, že týmto spôsobom odpadol dôvod, pre ktorý bolo na

návrh žalobcu zabezpečovacie opatrenie nariadené. Opak žalobca počas celého konania o

zabezpečovacom opatrení nepreukázal... Preto správne uzavrel súd prvej inštancie, keď

konštatoval, že z dôvodu neúspechu žalobcu v označenom konaní na rozhodcovskom súde

(rozhodcovský rozsudok je právoplatný a vykonateľný) odpadli dôvody, pre ktoré bolo

zabezpečovacie opatrenie nariadené... Neúspech žalobcu v konaní pred rozhodcovským

súdom teda vo svojom dôsledku znamená neexistenciu právoplatného exekučného titulu ako

predpokladu podania návrhu na vykonanie exekúcie, na základe čoho nie je v súvislosti

s konaním o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia osvedčená existencia samotnej

pohľadávky, ako aj dôvodnej obavy ohrozenia prípadnej exekúcie. Už aj z tohto

konštatovania prvoinštančným súdom neobstoja ani ďalšie odvolacie námietky žalobcu. Ako

už bolo vyššie označené, tieto odvolacie námietky môže žalobca uplatniť v hájení svojho

práva na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. , pričom zároveň odvolací súd

konštatuje, že nie sú dôvodom na zrušenie vecne správneho napadnutého uznesenia

okresného súdu.“.

5. S uvedeným záverom krajského súdu sťažovateľka nesúhlasí a v sťažnosti mu

opakovane vytýka, že sa bez akéhokoľvek odôvodnenia odklonil od svojho skôr

vysloveného právneho názoru a dospel k protichodným záverom. Vzhľadom na chýbajúce

„vysvetlenie v odôvodnení“ považuje postup a napadnuté uznesenie krajského súdu

za arbitrárne, keďže na konanie vedené okresným súdom pod sp. zn.

(pôvodne vedenom pod sp. zn. ) už prihliadal ako na samostatné a iné konanie,

a nie na pokračovanie zastaveného rozhodcovského konania podľa § 54c ods. 2

(prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1. januára 2017)

o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, z ktorého vyplýva, že rozhodcovské

konania podľa tohto zákona vedené pred stálym rozhodcovským súdom, ktorého

zriaďovateľ po 31. decembri 2016 nespĺňa podmienky podľa právnych predpisov účinných

od 1. januára 2017, ktoré začali a v ktorých nebol rozhodcovský rozsudok doručený

účastníkom konania pred 1. januárom 2017, sa 31. decembra 2016 zastavujú; účinky už

podaného návrhu na začatie rozhodcovského konania a všetkých ďalších úkonov účastníkov

rozhodcovského konania zostávajú zachované, ak účastník konania podá žalobu na súd

do troch mesiacov od zastavenia rozhodcovského konania... Týmto absurdným pochybením

krajského súdu došlo k popretiu práva sťažovateľky na spravodlivé súdne konanie.

II.

6. Predpokladom úspešného uplatnenia námietky porušenia základných práv a slobôd

v konaní o sťažnosti podľa je splnenie všeobecných a osobitných

náležitostí vyplývajúcich z § 20 a § 50 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“), ako aj ďalších procesných podmienok vyplývajúcich z § 53 zákona o ústavnom

súde, ktoré ústavný súd skúma pri predbežnom prerokovaní návrhu na neverejnom

zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa ( ). Návrhy

vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú

náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky

upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť ( ).

7. Ústavný súd konštatuje, že inštitút „neodkladného opatrenia“ po rekodifikácii

civilného práva procesného s účinnosťou od 1. júla 2016 zaviedol Civilný sporový

poriadok. Jeho účel vymedzuje , podľa ktorého neodkladné opatrenie môže

súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia

bude ohrozená. Podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, jeho dôsledky a spôsob

zániku upravuje a nasl. .

8. Neodkladné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov civilného procesu,

ktorého zabezpečovacia funkcia má za cieľ dočasnou úpravou eliminovať nepriaznivé

následky, ktoré by mohli pred začatím konania alebo v jeho priebehu nastať. Dočasnosť

tohto opatrenia ako jeho základný znak znamená, že nejde o konečnú a definitívnu úpravu

vzťahov medzi subjektmi. Nariadením neodkladného opatrenia nezískava jedna

zo sporových strán práva, o ktorých sa má rozhodnúť až v budúcnosti, ale sa ním len

dočasne upravuje určitý okruh vzťahov.

9. Pred účinnosťou ústavný súd viackrát zaujal

jednoznačné stanovisko, v ktorom vyslovil, že „Rozhodovanie a rozhodnutie o návrhu

na predbežné opatrenie v súdnom konaní možno považovať za súčasť základného práva

na súdnu ochranu podľa . Predpokladom na záver

o porušení základných práv a slobôd je však také ich porušenie, ktoré nie je napraviteľné

alebo odstrániteľné v činnosti súdu pred začatím konania alebo v konaní o veci samej (§ 74

a nasl., ), resp. ktoré nemožno napraviť procesnými

prostriedkami, ktoré sú obsiahnuté v v spojitosti

s predbežnými opatreniami. Predbežné opatrenie ako zabezpečovací prostriedok v civilnom

procese však nemôže sám osebe opodstatniť záver o porušení práva fyzickej osoby alebo

právnickej osoby ( )“ (m. m. ),

resp. že „Rozhodnutím o uložení predbežného opatrenia vydaným v občianskoprávnom

konaní môže súd porušiť základné právo alebo slobodu účastníka súdneho konania. Takéto

porušenie by sa mohlo stať predmetom konania podľa Slovenskej

republiky len vtedy, ak by účastníkovi súdneho konania nebolo možné poskytnúť ochranu

prostredníctvom účinného právneho prostriedku nápravy dostupného pred všeobecnými

súdmi. Predpokladom záveru o porušení základných práv a slobôd je však také porušenie,

ktoré nie je napraviteľné alebo odstrániteľné činnosťou všeobecného súdu pred začatím

konania alebo v konaní o veci samej ( a nasl. a ),

resp. ktoré nemožno napraviť procesnými prostriedkami, ktoré sú obsiahnuté v Občianskom

súdnom poriadku v spojitosti s predbežnými opatreniami“ (m. m. ).

10. Reflektujúc uvedené východiská ústavný súd konštatoval aj to, že realizácia

inštitútu predbežného opatrenia (teraz neodkladného opatrenia) ako zabezpečovacieho

prostriedku v civilnom procese nemôže sama osebe opodstatniť záver o porušení práva

fyzickej osoby alebo právnickej osoby vyplývajúceho z alebo Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), pretože zákon poskytuje

účastníkovi, proti ktorému smeruje výrok rozhodnutia o predbežnom opatrení, primeranú a

efektívnu ochranu pred prípadným neopodstatneným a nezákonným obsahom takéhoto

rozhodnutia aj počas konania vo veci samej. Keďže túto ochranu považuje ústavný súd

jednak za účinnú a jednak za dostupnú, účastník súdneho konania sa jej nemôže súčasne

dovolávať aj prostredníctvom sťažnosti pred ústavným súdom (m. m. ,

, , , ).

11. Na druhej strane treba pripustiť, že ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej

činnosti pristúpil k preskúmaniu niektorých rozhodnutí o predbežných opatreniach, zásadne

však išlo o ojedinelé prípady charakterizované výnimočnými okolnosťami veci. V tejto

súvislosti ústavný súd judikoval, že zasiahnuť do rozhodnutí všeobecných súdov

o predbežných opatreniach môže iba za predpokladu, že by takýmto rozhodnutím

všeobecného súdu došlo k procesnému excesu, ktorý by zakladal zjavný rozpor s princípmi

spravodlivého procesu majúci charakter svojvôle (obdobne ,

).

12. Preskúmaním napadnutého uznesenia (bod 4) však ústavný súd dospel k názoru,

že takéto známky zjavnej svojvôle nenesie, a teda z ústavnoprávneho hľadiska niet žiadneho

dôvodu na to, aby sa závery napadnutého uznesenia, ktoré sú dostatočne odôvodnené a plne

rešpektujú kompetencie, ktorými krajský súd v tomto type konania disponuje,

spochybňovali.

13. Ústavný súd navyše poukazuje na to, že v zmysle poštových podmienok

, doručuje zásielky ich adresátovi alebo oprávnenému prijímateľovi

na odovzdávacie miesta podľa adresy uvedenej na zásielkach. Prevzatie zásielky potvrdí

adresát alebo oprávnený prijímateľ dátumom a svojím podpisom. Každý, komu bola

nesprávne dodaná zásielka (nie je jej adresátom ani odosielateľom), ju bezodkladne vráti

pošte. Na základe požiadavky ju pošta prevezme na odovzdávacom mieste. Pošta potvrdí

prijímateľovi vrátenie zásielky.

14. Úlohou ústavného súdu nie je skúmať interné podmienky preberania úradných

zásielok advokátmi, ktorí na účel efektívneho výkonu advokácie a vymoženia práv a

právnych nárokov svojich klientov spoločne podnikajú na konkrétnej adrese pod spoločným

označením bez založenia právnickej osoby. Vzhľadom na to, že sťažovateľka ani ústavnému

súdu nepredložila žiaden dôkaz o tom, že pošta zásielku nedoručila na adresu uvedenú

na zásielke, resp. že by pre chybu v dodaní zásielky bola „partnerkou“ právneho zástupcu

sťažovateľky ako neoprávneným prijímateľom vrátená a pošta mala povinnosť opätovne ju

doručiť právnemu zástupcovi sťažovateľky, ústavný súd argumentáciu sťažovateľky (bod 5)

nepovažuje za spôsobilú spochybniť ústavnú udržateľnosť záverov krajského súdu.

15. Skutočnosť, že sťažovateľka sa s názorom krajského súdu nestotožňuje,

nepostačuje sama osebe na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti

napadnutého rozhodnutia. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (,

, ) totiž rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu

ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí

rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich

dôvodov a námietok.

16. Na základe uvedených skutočností ústavný súd sťažnosť sťažovateľky v časti

týkajúcej sa námietky porušenia jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

napadnutým uznesením krajského súdu odmietol podľa zákona

o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

17. Ústavný súd zároveň konštatuje, že rozhodovacia prax Európskeho súdu

pre ľudské práva vylučuje aplikovateľnosť čl. 6 ods. 1 dohovoru na rozhodovanie v otázke

predbežných opatrení, pretože nie sú rozhodnutiami o občianskych právach alebo

záväzkoch (pozri rozhodnutie APIS proti Slovenskej republike z 10. 1. 2000 č. 39754/98,

v ktorom sa konštatovala neaplikovateľnosť čl. 6 ratione materiae v konaní o zrušení

predbežného opatrenia), preto námietku sťažovateľky o jeho porušení považoval iba za

súčasť sťažnostnej argumentácie, ktorá sama osebe ani nezakladá dôvod ústavného

prieskumu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. januára 2018