Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 748/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-41

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 31. januára 2018 v senáte

zloženom z predsedu senátu Sergeja Kohuta, sudkyne Jany Baricovej a sudcu Rudolfa

Tkáčika o sťažnosti

, zastúpeného Advokátskou kanceláriou

MULARČÍK A PARTNERI, s. r. o., Námestie Martina Benku 15, Bratislava, v mene ktorej

koná advokát JUDr. Ondrej Mularčík, vo veci namietaného porušenia základného práva

na osobnú slobodu zaručeného v a práva

na slobodu a bezpečnosť zaručeného v čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn.

v súvislosti s rozhodovaním o žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu takto

rozhodol:

1. Základné právo na osobnú slobodu

zaručené v a právo na slobodu a bezpečnosť

zaručené v čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v súvislosti

s požiadavkou urýchleného rozhodnutia o osobnej slobode postupom Okresného súdu

Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. Okresný súd Bratislava II j e p o v i n n ý

uhradiť trovy právneho zastúpenia v sume 374,81 € (slovom

tristosedemdesiatštyri eur a osemdesiatjeden centov) na účet jeho právnej zástupkyne

Advokátskej kancelárie MULARČÍK A PARTNERI, s. r. o., Námestie Martina Benku 15,

Bratislava, v mene ktorej koná advokát JUDr. Ondrej Mularčík, do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. októbra

2017 doručená sťažnosť

, (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou

namietal porušenie základného práva na osobnú slobodu zaručeného v

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na súdnu a inú právnu ochranu

zaručeného v , práva na slobodu a bezpečnosť zaručeného v

a 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva

na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, ako aj porušenie § 2

ods. 6 v znení neskorších predpisov (ďalej len

„“) postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „“)

v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 28. augusta 2017 a postupom

Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uznesením z 2. októbra 2017 v súvislosti s rozhodovaním o žiadosti

o prepustenie z väzby na slobodu.

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je

v konaní vedenom pod sp. zn. väzobne trestne stíhaný pre zločin týrania blízkej

a zverenej osoby podľa a

v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) s poukazom

na .

3. Podaním doručeným 18. júla 2017 sa sťažovateľ domáhal svojho

prepustenia z väzby na slobodu.

4. O tejto žiadosti rozhodol uznesením č. k. -1223

z 28. augusta 2017 tak, že ju podľa zamietol ako nie

dôvodnú. Zároveň podľa neprijal ponuku

Kráľovskej ambasády Saudskej Arábie so sídlom vo Viedni na nahradenie väzby prevzatím

záruky za ďalšie správanie sťažovateľa a podľa

nenahradil väzbu dohľadom probačného a mediačného úradníka.

5. Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa podal sťažovateľ sťažnosť, ktorú krajský súd

uznesením sp. zn. z 2. októbra 2017 podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného

poriadku zamietol.

6. Sťažovateľ je presvedčený, že „Okresný súd Bratislava II, v konaní

a Krajsky súd v Bratislave, v konaní porušili základné práva, nakoľko

nerozhodli bez meškania a od podania žiadosti o prepustenie z väzby, t. j. od 18. 07. 2017

do rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave uplynulo 76 dní.“.

7. Poukazujúc na judikatúru ústavného súdu sťažovateľ tvrdí, že „prípade dlhšie

trvajúcej väzby musia byť splnené štyri podmienky. Musí existovať po formálnej stránke

uznesenie o vznesení obvinenia. Po materiálnej stránke sa vyžaduje existencia

kvalifikovaného podozrenia zo spáchania skutku, za ktorý je vznesené obvinenie. Musí

existovať niektorý z väzobných dôvodov... Napokon musí byť splnená podmienka, aby

orgány činné v trestnom konaní (a súd...) vo veci samej postupovali s osobitnou

starostlivosťou a urýchlením.

V dotknutom prípade nie je splnená naposledy uvedená (štvrtá) podmienka ďalšieho

trvania väzby.“.

8. Sťažovateľ zhrnul, že „Okresný súd Bratislava II, v konaní sp. zn. ,

tým, že sa nezaoberal... žiadosťou o prepustenie z väzby urýchlene pričom od podania

žiadosti do rozhodnutia uplynulo 41 dní, porušil... práva garantované“ mu „čl. 5 ods. 1

a ods. 4, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 17 ods. 2,

SR a .

Obdobne Krajský súd v Bratislave, v konaní , tým, že sa nezaoberal...

žiadosťou o prepustenie z väzby urýchlene resp. podanou sťažnosťou, nakoľko od podania

žiadosti do rozhodnutia uplynulo 76 dní, porušil... práva garantované“ mu „čl. 5 ods. 1

a ods. 4, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 17 ods. 2,

SR a .“.

9. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti

na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1. Postupom a rozhodnutím Okresného súdu Bratislava II z 28. 08. 2017 pod sp. zn.

a Krajského súdu v Bratislave z 02 .10. 2017 pod sp. zn.: , boli

porušené základné práva ... garantované čl. 5 ods. 1

a ods. 4, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 17 ods. 2,

SR a .

2. Bratislava II a Krajský súd v Bratislave je povinný uhradiť trovy

konania k rukám advokáta JUDr. Ondreja Mularčíka z Advokátskej kancelárie MULARČÍK

A PARTNERI, s. r. o., so sídlom Nám. M. Benku 15... Bratislava... a to do 15 dní od

právoplatnosti tohto nálezu.“

10. Pred prijatím sťažnosti na ďalšie konanie na základe žiadosti

ústavného súdu z 3. novembra 2017 predložil 21. novembra 2017 ústavnému súdu prehľad

procesných úkonov realizovaných v súvislosti s konaním o osobnej slobode sťažovateľa

iniciovaného jeho podaním doručeným 18. júla 2017.

11. Ústavný súd následne uznesením č. k. -16 z 5. decembra 2017

prijal sťažnosť sťažovateľa na ďalšie konanie v časti namietaného porušenia základného

práva na osobnú slobodu zaručeného v a práva na slobodu a bezpečnosť

zaručeného v čl. 5 ods. 4 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

v súvislosti s požiadavkou na urýchlené rozhodnutie o žiadosti o prepustenie

z väzby na slobodu a vo zvyšnej časti sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

12. vo vyjadrení sp. zn. Spr. 2179/2017 z 28. decembra 2017

doručenom ústavnému súdu 5. januára 2018 k sťažnosti sťažovateľa prostredníctvom

predsedníčky v podstatnom uviedol:

„K sťažnosti sťažovateľa uvádzam, že v konaní bol zo strany tunajšieho súdu pri

rozhodovaní vo veci dodržaný riadny procesný postup a v konaní nedošlo k žiadnemu

porušeniu zásad súdneho konania ani porušeniu práv sťažovateľa.

V plnom rozsahu sa pridržiavam písomného vyjadrenia zákonného sudcu zo dňa

21. 11. 2017, ktoré bolo vypracované v nadväznosti na žiadosť Ústavného súdu Slovenskej

republiky.

Zároveň zasielam chronologický prehľad úkonov vo veci a oznamujem Vám, že

netrvám na ústnom pojednávaní ústavného súdu a súhlasím s jeho upustením.“

13. Možnosť zaujať stanovisko k vyjadreniu okresného súdu sťažovateľ nevyužil

a v podaní doručenom ústavnému súdu 22. januára 2017 jeho právny zástupca oznámil,

že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania vo veci.

14. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože

po oboznámení sa s ich stanoviskami, ako aj s obsahom listinných dôkazov nachádzajúcich

sa v spise dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie

veci.

II.

15. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

16. Podľa nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak,

ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len

pre neschopnosť dodržať zmluvný záväzok.

17. Podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru každý, kto bol pozbavený slobody zatknutím alebo

iným spôsobom, má právo podať návrh na konanie, v ktorom by súd urýchlene rozhodol

o zákonnosti jeho pozbavenia slobody a nariadil prepustenie, ak je pozbavenie slobody

nezákonné.

18. Ústavný súd v zmysle svojej ustálenej judikatúry zdôrazňuje, že väzba je

najzávažnejším zásahom do osobnej slobody a do práv obvineného. Keďže ide

o najzávažnejší zásah, vyžaduje po celý čas súdnu kontrolu jej ústavnosti a zákonnosti

(mutatis mutandis ). Je výsostným právom, ale aj povinnosťou všeobecného

súdu skúmať všetky okolnosti spôsobilé vyvrátiť alebo potvrdiť existenciu skutočného

verejného záujmu odôvodňujúceho so zreteľom na prezumpciu neviny výnimku z pravidla

rešpektovania osobnej slobody a uviesť ich v rozhodnutiach o väzbe (Toth c. Rakúsko

z 12. 12. 1991). Ústavný súd už vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôraznil, že jeho

právomoc na rozhodovanie vo väzobných veciach predpokladá výlučne skúmanie toho, či sa

v konaní pred väzobnými súdmi dodržali ústavno-procesné princípy takého obmedzenia

osobnej slobody, akým je väzba obvineného (, , ).

19. Ústavný súd vo svojej judikatúre k uviedol, že vo vzťahu

k väzbe obsahuje také práva, akými sú napríklad právo byť vo väzbe len zo zákonného

dôvodu a na základe rozhodnutia sudcu alebo súdu; právo podať návrh na konanie, v

ktorom by súd neodkladne alebo urýchlene rozhodol o zákonnosti väzby a nariadil

prepustenie, ak je táto nezákonná; právo nebyť vo väzbe dlhšie ako po nevyhnutnú, resp.

primeranú dobu alebo byť prepustený počas konania, pričom prepustenie môže byť

podmienené zárukou (, ).

20. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že väzba má mať

striktne obmedzené trvanie, a preto má byť zaručená možnosť jej kontroly v krátkych

intervaloch. V texte čl. 5 ods. 4 dohovoru použitý anglický výraz „speedily“ a francúzsky

výraz „a bref délai“ (v slovenskom preklade „urýchlene“) jasne indikuje, čo musí byť

v danom prípade hlavným predmetom záujmu. Aké časové obdobia budú akceptovateľné

a aké nie, bude zrejme závisieť od konkrétnych okolností (Bezicheri z roku 1989, A–164,

§ 21, Neumeister z roku 1968, A–8, § 24 a Sanchez – Reisse z roku 1986, A–107, § 55).

Prieskumné súdne konanie musí byť vedené v súlade s hmotnoprávnymi a procesnými

vnútroštátnymi právnymi predpismi a tiež aj účelom čl. 5 dohovoru, to znamená ochranou

jedinca proti svojvôli, osobitne aj s ohľadom na čas, ktorý uplynie do vyhlásenia

rozhodnutia (rozsudok vo veci Koendjbiharie v. Holandsko, 25. 10. 1990, § 27).

21. Článok 5 ods. 4 dohovoru tým, že osobám zbaveným slobody zaručuje právo

iniciovať konanie, v ktorom môžu spochybniť zákonnosť zbavenia slobody, dáva týmto

osobám právo aj na to, aby po začatí takéhoto konania bolo súdom urýchlene rozhodnuté

o zákonnosti zbavenia slobody a nariadené jeho ukončenie, ak sa ukáže ako nezákonné

(Vodeničarov c. Slovenská republika, rozsudok z 21. 12. 2000, § 33 – § 36).

22. Z judikatúry ústavného súdu tiež vyplýva, že jednotlivé lehoty z hľadiska

požiadavky neodkladnosti alebo urýchlenosti rozhodovania o žiadosti o prepustenie z väzby

v zmysle , ale aj z hľadiska dohovoru sa posudzujú

podľa všetkých okolností prípadu, spravidla lehoty rátané na mesiace sú príliš dlhé

a nevyhovujú požiadavke rýchlosti (obdobne pozri aj , ). Tejto

požiadavke preto nemôže zodpovedať lehota konania presahujúca na jednom stupni súdu

dobu jedného mesiaca a ani nečinnosť trvajúca týždne (, ).

23. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdiť ústavnosť sťažovateľom

tvrdeného zásahu do obsahu základného práva na osobnú slobodu podľa

a práva na urýchlené rozhodnutie o zákonnosti pozbavenia slobody podľa čl. 5 ods. 4

dohovoru postupom okresného súdu pri rozhodovaní o jeho žiadosti o prepustenie z väzby,

ktoré sťažovateľ považuje za neprimerane dlhé a nespĺňajúce požiadavku neodkladnosti.

24. Z listinných dôkazov, ktoré mal ústavný súd k dispozícii, ako aj zo vzájomne

nesporných (nespochybňovaných) tvrdení účastníkov konania je možné zo skutkového

hľadiska ustáliť tieto rozhodujúce skutočnosti:

25. bola 18. júla 2017 doručená žiadosť sťažovateľa o prepustenie

z väzby na slobodu, o ktorej rozhodol 28. augusta 2017 uznesením sp. zn.

. Po vyhlásení tohto rozhodnutia podal proti nemu sťažovateľ, ako aj jeho

obhajcovia sťažnosť, ktorú podľa vyjadrenia okresného súdu ihneď odôvodnili. Písomné

vyhotovenie prvostupňového uznesenia z 28. augusta 2017 bolo sťažovateľovi doručené

6. septembra 2017 a jeho obhajcovi 13. septembra 2017.

26. Z dôvodu, že v danej trestnej veci už bol nariadený termín hlavného pojednávania

na 25. september 2017 (ktoré sa „však neuskutočnilo z dôvodu nahlásenia bombovej

hrozby“), predkladal trestný spis na rozhodnutie o opravnom prostriedku

sťažovateľa krajskému súdu až 26. septembra 2017 (reálne bol doručený 27. septembra

2017).

27. Súd druhého stupňa o opravnom prostriedku sťažovateľa rozhodol uznesením

sp. zn. z 2. októbra 2017 a spolu so spisovým materiálom ho doručil

6. októbra 2017. Rovnako bolo uznesenie krajského súdu doručené

6. októbra 2017 sťažovateľovi. Jeho obhajcom (viacerým) bolo doručené 9., 10.

a 12. októbra 2017.

28. Na základe uvedeného možno zo skutkového hľadiska konštatovať,

že od doručenia žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby 18. júla 2017

do rozhodnutia okresného súdu 28. augusta 2017 uplynulo celkom 41 dní.

spisom disponoval ďalších 30 dní, pretože spis predložil na rozhodnutie o sťažnosti

krajskému súdu až 27. septembra 2017. Krajský súd o sťažnosti rozhodol po uplynutí 5 dní

a svoje rozhodnutie doručil sťažovateľovi po ďalších 4 dňoch. Celková doba rozhodovania

o žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby na slobodu tak trvala 80 dní, z toho 71 dní

na súde prvého stupňa.

29. Pokiaľ ide o obranu okresného súdu spočívajúcu v tom, že „Dĺžku predloženia

predmetného uznesenia a relevantného spisového materiálu z tunajšieho súdu na Krajský

súd v Bratislave zásadnou mierou ovplyvnila nevrátená doručenka od obhajcu

obžalovaného a síce, menovaný obhajca si predmetné uznesenie

prevzal dňa 13. 09. 2017, pričom doručenka tunajšieho súdu sa na tunajší súd vrátila až

dňa 18. 09. 2017, pričom sa taktiež žiada dodať, že dňa 15. 09. 2017 bol štátny sviatok a na

25. 9. 2017 bol vytýčený termín hlavného pojednávania.

V prípade, ak by bolo predmetné uznesenie a relevantný spisový materiál predložený

na rozhodnutie Krajskému súdu v Bratislave bez doručenky od menovaného obhajcu, na

ktorej Krajský súd v Bratislave trval, nadriadený súd by v takomto prípade postupoval tak,

že spisový materiál by tunajšiemu súdu vrátil ako predčasne predložený.“, ústavný súd

poznamenáva, že ak by aj akceptoval niektoré prezentované dôvody, ktoré

mali bez jeho zavinenia prispieť k dĺžke trvania predmetného konania po samotnom

rozhodnutí o žiadosti sťažovateľa (28. augusta 2017 ), nič by to nezmenilo na skutočnosti,

že už doba 41 dní od doručenia jeho žiadosti po rozhodnutie o nej nie je ústavne

akceptovateľnou. Pritom zdĺhavosť tejto etapy konania o osobnej slobode sťažovateľa

žiadnym relevantným spôsobom neospravedlňoval a neospravedlnil.

30. Postup okresného súdu v namietanom konaní tak nespĺňal požiadavku

neodkladnosti a urýchlenosti rozhodovania o žiadosti o prepustenie z väzby v intenciách

práv zaručených a dohovoru. Vzhľadom na uvedené zistenie

ústavný súd vyslovil, že v súvislosti s rozhodovaním o žiadosti sťažovateľa

o prepustenie z väzby na slobodou v konaní vedenom pod sp. zn. porušil jeho

základné právo na osobnú slobodu zaručené , ako aj jeho právo

na urýchlené rozhodnutie o zákonnosti väzby zaručené čl. 5 ods. 4 dohovoru (bod 1 výroku

tohto nálezu).

III.

31. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

32. Sťažovateľ v petite sťažnosti žiadal, aby ústavný súd zaviazal

na náhradu trov jeho právneho zastúpenia, ich sumu ale nešpecifikoval.

33. Pri výpočte trov právneho zastúpenia ústavný súd vychádzal z príslušných

ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších

predpisov (ďalej len „vyhláška“). Základná sadzba odmeny za úkon právnej služby

uskutočnený v roku 2017 je 147,33 € a hodnota režijného paušálu je 8,84 €.

34. S poukazom na výsledok konania vznikol sťažovateľovi nárok na úhradu trov

za dva úkony právnej služby uskutočnené v roku 2017 (prevzatie a príprava zastúpenia

a podanie písomného vyhotovenia sťažnosti ústavnému súdu) v sume 374,81 € vrátane

režijného paušálu a DPH (podľa zistenia ústavného súdu je právna zástupkyňa – advokátska

kancelária – platcom DPH), ktorú ústavný súd sťažovateľovi priznal (bod 2 výroku tohto

nálezu).

35. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je povinný zaplatiť

na účet právnej zástupkyne (advokátskej kancelárie) sťažovateľa (§ 31a ods. 1 zákona

o ústavnom súde v spojení s ).

36. Iné požiadavky prichádzajúce do úvahy v prípade vyslovenia porušenia

základného práva alebo slobody sťažovateľ v návrhu na rozhodnutie, ktorým je ústavný súd

v zmysle viazaný, neuplatnil.

37. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 31. januára 2018