Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 666/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-25

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 7. februára 2018 v senáte

zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Lajosa

Mészárosa (sudca spravodajca) prerokoval prijatú sťažnosť obchodnej spoločnosti

ALUMIX, s. r. o., Pusté 868, Rosina, právne zastúpenej spoločnosťou ADVOKÁTI

Müller § Dikoš, s. r. o, Závodská cesta 24, Žilina, v mene ktorej koná advokát Mgr. Martin

Dikoš, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom

pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo obchodnej spoločnosti ALUMIX, s. r. o., na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a právo

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom

pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. Obchodnej spoločnosti ALUMIX, s. r. o., p r i z n á v a finančné zadosťučinenie

v sume 750 € (slovom sedemstopäťdesiat eur), ktoré jej j e Okresný súd Žilina

p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Obchodnej spoločnosti ALUMIX, s. r. o., p r i z n á v a úhradu trov právneho

zastúpenia v sume 559,04 € (slovom päťstopäťdesiatdeväť eur a štyri centy), ktorú j e

Okresný súd Žilina p o v i n n ý vyplatiť na účet spoločnosti ADVOKÁTI Müller § Dikoš,

s. r. o, Závodská cesta 24, Žilina, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-8 z 24. októbra 2017 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť obchodnej spoločnosti ALUMIX, s. r. o.

(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Okresného súdu Žilina (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Z obsahu sťažnosti predovšetkým vyplynulo:

„... Sťažovateľ je obchodná spoločnosť, ktorá sa zaoberá výrobou a montážou brán,

plotov a zábradlí. Žalobca sa žalobou zo dňa 30.10.2009 podanou na súde dňa 06.11.2009

na vecne a mieste príslušnom Okresnom súde v Žiline, domáhal voči sťažovateľovi

zaplatenia sumy 1000,- EUR s príslušenstvom. Uvedená vec je na Okresnom súde vedená

pod sp. zn. .

... Do podania tejto ústavnej sťažnosti nebolo vo veci právoplatne rozhodnuté.

... Vo veci sa konalo dňa 23.05.2011 prvé a zároveň posledné pojednávanie, kde bol

vypočutý žalobca aj sťažovateľ, pojednávanie bolo odročené na neurčito z dôvodu potreby

ďalšieho dokazovania.

... Sťažnosťou zo dňa 14.10.2016 sťažovateľ predsedu Okresného súdu upozornil na

možné prieťahy v konaní.

... Napriek vyššie uvádzaným skutočnostiam do dnešného dňa nebolo vo veci

vytýčené pojednávanie a urobený ani iný úkon na odstránenie prieťahov konania.

... Pre posúdenie otázky, či v namietanom konaní došlo k zbytočným prieťahom, má

význam predovšetkým zložitosť veci, správanie účastníka konania a činnosť štátnych

orgánov zúčastnených na konaní.

... Postup sťažovateľa v procesnom postavení žalovaného možno hodnotiť ako

aktívny. Bez zbytočného odkladu reagovala na výzvy konajúceho súdu a aktívne sa

domáhala toho, aby jeho vec bola prejednaná a rozhodnutá. Sťažovateľ teda svojím

postupom nedal príčinu na prieťahy postupu súdu. Nie sú teda dané také významné

skutočnosti, ktorými by sťažovateľ podstatne, resp. závažnou mierou prispel k prieťahom

postupu súdu v predmetnom konaní.

... Pokiaľ sa jedná o právnu a faktickú zložitosť prejednávanej veci, táto sa skúma

so zreteľom na povahu veci a o čo v nej účastníkom ide. Predmetom konania je zaplatenie

peňažnej pohľadávky vo výšky 1.000,- Eur s príslušenstvom. Vzhľadom na existenciu

právnej úpravy na dané právne vzťahy nemožno vec hodnotiť ako právne zložitú, ide

o súčasť bežnej rozhodovacej činnosti všeobecných súdov. Rovnako v posudzovanom

prípade sa nejedná ani o faktickú zložitosť veci.

... V našom prípade nebolo do podania tejto sťažnosti orgánom s právomocou

vo veci konať právoplatne rozhodnuté takmer 83 mesiacov.

... Okresný súd v priebehu súdneho konania vypočul len účastníkov konania, ktoré

však neviedli k odstráneniu právnej neistoty v konaní. Zo zápisnice z pojednávania zo dňa

23.05.2011 vyplýva, že súd pojednávanie odročil na neurčito za účelom doplnenia

dokazovania, nový termín pojednávania nevytýčil však ani v nasledujúcom období. Okresný

súd teda neuskutočňoval efektívne úkony, ktoré prispeli k prieťahom v konaní. V uvedenom

období teda súd neuskutočnil nijaký procesne relevantný úkon smerujúci k rozhodnutiu

vo veci samej. Čo sa týka povahy veci, táto by mala byť v danom prípade rozhodujúca pri

postupe súdu, pretože ide o spor zo zmluvy o dielo, ktorej nedoriešenie vrhá na sťažovateľa

zlé svetlo u jeho klientov, nakoľko v súčasnej dobe si každý klient môže preveriť bonitu,

spoľahlivosť a lojalitu obchodnej spoločnosti s ktorou uzatvára kontrakt a preto vedené

súdne konanie je na ujmu dobrého mena sťažovateľa.

... Sťažovateľ je obchodnou spoločnosťou a absencia právnej istoty v prejednávanej

veci znamená pre ňu citeľné následky. Uvedenou právnou neistotou bola sťažovateľovi

spôsobená nielen materiálna, ale aj nemateriálna ujma.

... Vyššie uvedenými skutočnosťami odôvodňuje sťažovateľ nemajetkovú ujmu, ktorej

náhrady sa týmto domáha.

... Sme toho názoru, že nečinnosťou Okresného súdu Žilina vo veci vedenej pod

sp. zn. došlo k porušeniu práva sťažovateľa priznanému mu v článku 48 ods. 2

SR a v Dohovoru na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

V posudzovanom prípade aktívnej činnosti súdu nebránila žiadna zákonná prekážka. V čase

podania tejto ústavnej sťažnosti (uplatnenia ochrany) porušenie označeného základného

práva naďalej trvá.

... Na základe uvedeného skutkového a právneho stavu navrhujem, aby Ústavný súd

Slovenskej republiky vydal tento nález:

1. Základné právo sťažovateľa ALUMIX, s.r.o... na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo na prejednanie veci

v primeranej dobe podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn.

porušené bolo.

2. Sťažovateľovi ALUMIX, s.r.o... sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume

12.000,- EUR, ktoré je Okresný súd Žilina povinný vyplatiť mu do dvoch mesiacov od

právoplatnosti nálezu.

3. Okresnému súdu Žilina sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

4. Sťažovateľovi ALUMIX, s.r.o... priznáva náhradu trov právneho zastúpenia

v sume 363,79 EUR ((2 úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné

podanie na súd), á 143,- EUR, t.j. 286.- EUR + režijný paušál za 2 úkony právnej služby,

á 8,58,- EUR, t.j. 17.16 EUR + DPH 20%, t.j. 60.63 EUR) vypočítané podľa ust. § 11

ods. 3, , a Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb), ktorú je Okresný

súd Žilina povinný na účet právneho zástupcu navrhovateľa ADVOKÁTI Müller a Dikoš,

s.r.o..., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

3. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili účastníci konania:

okresný súd, zastúpený jeho podpredsedom, listom sp. zn. z 18. decembra

2017 a právny zástupca sťažovateľky stanoviskom k uvedenému vyjadreniu okresného súdu

z 25. januára 2018.

3.1 Podpredseda okresného súdu v danej veci uviedol tieto relevantné skutočnosti:

„... Žaloba bola podaná na súd dňa 8.12.2009. Dňa 16.11.2009 súd vydal platobný

rozkaz, proti ktorému bol podaný odpor, čím došlo k jeho zrušeniu. Pojednávania sa konali

v dňoch 4.4.2011 a 23.5.2011. Od uvedenej doby až do 22.8.2017 bol súd v konaní nečinný,

resp. jeho úkony nesmerovali bezprostredne k prejednaniu a rozhodnutiu veci a odstráneniu

neistoty strán v konaní. Vo veci rozhodla sudkyňa, ktorej bol spis pridelený opatrením

predsedu súdu rozsudkom dňa 16.11.2017, čím odstránila neistotu strán v konaní.

Sťažovateľ v danej veci vystupoval v spore na strane žalovaného. Rozsudkom bola

žaloba zamietnutá. Mám za to, že týmto došlo k odstráneniu neistoty na strane sťažovateľa.

Vo vzťahu k vzniku a príčinám neodôvodnených prieťahov musím uviesť, že som

nezistil skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že prieťahy boli spôsobené zavinením

samotného sťažovateľa alebo objektívnymi skutočnosťami.

Príčina prieťahov bola spôsobená nečinnosťou zákonného sudcu, ktorému bola vec

pridelená. Z dôvodu opakovaného hrubého porušenia povinností sudcu Mgr. Dušana

Chamulu zistených vo viacerých disciplinárnych konaniach, ako aj z dôvodu zistenia

pochybení, ktoré zistil predseda súdu prieskumom senátu sudcu 8C, bol voči sudcovi

podaný návrh na disciplinárne konanie pre hrubé porušenie povinností sudcu s návrhom na

odvolanie z funkcie sudcu. Následne listom zo dňa 3.11.2017 sa sudca vzdal funkcie sudcu

a jeho funkcia dňa 30.11.2017 zanikla.

Práve z dôvodu odstránenia prieťahov a nápravy pristúpil predseda súdu k tomu, že

časť spisov v senáte 8C bola prerozdelená medzi ostatných sudcov tunajšieho súdu ešte

dodatkom č. 9 v mesiaci august, ostávajúca časť spisov po zániku funkcie sudcu dodatkom

č. 11. Práve na základe sťažnosti sťažovateľa bola realizovaná náprava, o čom zrejme aj

mal vedomosť zákonný zástupca sťažovateľa, pretože manželka jedného z konateľov

vykonáva funkciu podpredsedníčky súdu. Spočiatku úkony smerovali voči sudcovi,

upozornenia a výzvy, aby konal spolu s návrhmi na disciplinárne konania a k faktickej

zmene sudcu došlo až po vyčerpaní iných možností nápravy. Odňatím veci totiž dochádza

k zmene zákonného sudcu, čo je rovnako vážny zásah do základných práv strán v sporovom

konaní a nemožno k nemu pristúpiť len po zistení nečinnosti. Z dôvodu, aby nečinnosťou

sudcu nedochádzalo k ďalším zásahom do práv účastníkov súdnych konaní, dodatkom

k rozvrhu práce Okresného súdu Žilina pre rok 2017 č. 9 boli reštančné veci pridelené

náhodným výberom ostatným sudcom tunajšieho súdu. Následne je pripravovaný dodatok

č. 12 na prerozdelenie ostatných vecí v senáte Mgr. Dušana Chamulu, ktoré budú pridelené

ostatným sudcom.

Vzhľadom k porušeniu povinností tunajšieho súdu stanovených čl. 48 ods. 2 a čl. 46

, princípov procesných povinností sudcu stanovených

navrhujem Ústavnému súdu SR, aby konštatoval porušenie práv sťažovateľa. Nakoľko

vo veci bolo rozhodnuté rozsudkom pre zmeškanie, nie je prípustné odvolanie voči rozsudku

a do dnešného dňa neboli súdu doručené iné podania pre zrušenie rozsudku, v prípade

právoplatnosti rozhodnutia navrhujem upustiť od uloženia príkazu konať bez zbytočných

prieťahov.

Priznanie finančného zadosťučinenia ponechávam na zvážení ústavného súdu.

Pokiaľ Ústavný súd Slovenskej republiky dospeje k názoru, že porušenie práv sťažovateľov

je takého charakteru, že je nevyhnuté priznať sťažovateľovi aj náhradu finančného

zadosťučinenia, navrhujeme, aby túto priznal v primeranej výške. Osobitne poukazujem na

fakt, že predmetom žaloby bol nárok na zaplatenie 1000,- eur, nárok bol zamietnutý, pričom

takýto nárok - resp. hrozba prípadnej povinnosti uhradiť takúto sumu nebola pre

sťažovateľa podstatná, likvidačná či schopná ohroziť jeho prevádzku či platobnú schopnosť.

Teda ujma, ak ju aj utrpel niektorý zo štatutárnych zástupcov nemohla presiahnuť prípadnú

hrozbu úhrady a v ich vnímaní nemohla byť nijak podstatná a závažná. Podľa môjho

presvedčenia k zadosťučineniu došlo viac rozhodnutím vo veci ako prípadným priznaním

zadosťučinenia.

Sudkyňa, ktorej bol spis pridelený JUDr. Beáta Svediaková vykonala a vynaložila

všetko možné úsilie pre zjednanie nápravy. Napriek tomu, že v ničom nepochybila

a nemožno jej nič vytknúť, prípadný nález vo veci sa bude zobrazovať v jej štatistických

výkazoch a bude mať vplyv na nazeranie na jej osobnosť sudcu. Vzhľadom na vyššie

uvedené okolnosti som predpokladal, že sťažovateľ vezme svoju sťažnosť späť.

Zároveň oznamujem, že Okresný súd Žilina súhlasí s tým, aby Ústavný súd

Slovenskej republiky podľa v platnom znení upustil od

ústneho prejednania prijatej sťažnosti, pretože od ústneho pojednávania nemožno očakávať

ďalšie objasnenie veci.“

3.2 Právny zástupca sťažovateľky vo svojom podaní k uvedenému vyjadreniu

okresného súdu uviedol:

„... 2. Máme za to, že z podanej sťažnosti a rovnako z vyjadrenia Okresného súdu

vyplýva, že došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov, a to porušením povinností zo strany Okresného súdu.

3. Vzhľadom na to, že v čase od podania sťažnosti bolo konanie vedené pod sp. zn.

skončené, netrváme na tom, aby Ústavný súd Slovenskej republiky prikázal

Okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov.

4. Vo vzťahu k finančnému zadosťučineniu naďalej trváme na tom, aby Ústavný súd

SR priznal sťažovateľovi finančné zadosťučinenie v požadovanej výške. Samotné priznanie

takéhoto zadosťučinenia, resp. jeho výška sa neodvíja od výšky pohľadávky uplatnenej

v konaní, v ktorom došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa. Rozhodujúci je v tomto

prípade fakt, že následkom neodôvodnených prieťahov bolo zotrvanie v stave právnej

neistoty a porušenie základného práva sťažovateľa. Cieľom finančného zadosťučinenia je

dovŕšenie ochrany porušeného základného práva, teda reparácia nemajetkovej ujmy

a odstránenie následkov právnej neistoty sťažovateľa spôsobenej dlhodobou nečinnosťou

Okresného súdu.

5. Zároveň týmto vyhlasujeme, že v zmysle

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov netrváme na ústnom pojednávaní v predmetnej veci.“

4. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v a práva na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

5. Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania

a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil takýto priebeh a stav

konania vedeného na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. :

Dňa 6. novembra 2009 podal (ďalej len „žalobca“) okresnému súdu

žalobný návrh o zaplatenie 1 000 € s prísl. proti sťažovateľke. Žalobca sa zaplatenia

uvedenej finančnej čiastky domáhal „z titulu odstúpenia od zmluvy“. Vec bola zaevidovaná

pod sp. zn. a bola pridelená na rozhodnutie sudkyni JUDr. G. Panákovej.

Dňa 16. novembra 2009 okresný súd vydal vo veci platobný rozkaz č. k.

-15.

Dňa 7. decembra 2009 sťažovateľka podala odpor proti uvedenému platobnému

rozkazu.

Dňa 9. decembra 2009 bola vec prevedená do oddelenia občianskoprávnych vecí pod

sp. zn. a bola pridelená na rozhodnutie sudcovi Mgr. D. Chamulovi.

V rovnaký deň okresný súd uznesením č. k. -30 uložil sťažovateľke povinnosť

zaplatiť súdny poplatok a žalobcovi bol zaslaný odpor na vyjadrenie.

Dňa 28. decembra 2009 sa žalobca písomne vyjadril k podanému odporu. V rovnaký

deň sťažovateľka uhradila súdny poplatok za podaný odpor.

Dňa 4. marca 2011 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 4. apríl 2011.

Dňa 4. apríla 2011 bolo pojednávanie na žiadosť sťažovateľky odročené na neurčito.

Dňa 7. apríla 2011 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 23. máj 2011.

Dňa 23. mája 2011 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito.

Dňa 1. augusta 2017 bola vec pridelená na rozhodnutie sudkyni JUDr.

L. Augustínovej, ktorá však uznesením okresného súdu č. k. -9 z 21. augusta

2017 bola vylúčená z prejednávania a rozhodovania o tejto veci, preto bola vec 22. augusta

2017 pridelená sudkyni JUDr. B. Svediakovej.

Dňa 6. septembra 2017 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 16. november 2017.

Dňa 16. novembra 2017 okresný súd rozsudkom č. k. -83 žalobu

zamietol.

III.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

7. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v konaní o zaplatenie 1 000 € s prísl. vedenom pod sp. zn. došlo

k porušovaniu základného práva sťažovateľky (ako žalovanej strany) na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov zaručeného v a práva na prejednanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

8. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“

garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci

v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.

, ).

9. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade

bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

garantované v , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti

každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,

správanie účastníka konania a postup súdu (napr. ). V súlade s judikatúrou ESĽP

ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho

význam pre sťažovateľa (napr. , , ). Podľa rovnakých

kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

9.1 Pokiaľ ide o kritérium zložitoť veci, ústavný súd konštatuje, že dĺžka tohto

občianskoprávneho konania podľa názoru ústavného súdu nebola závislá od zložitosti veci.

Napokon, skutočnosť, že by napadnutá vec bola fakticky alebo právne zložitá netvrdil ani

podpredseda okresného súdu.

9.2 Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľky

v preskúmavanom konaní, ústavný súd nezistil žiadnu významnú okolnosť, ktorá by mala

byť osobitne zohľadnená na jej ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo

v napadnutom konaní k zbytočným prieťahom.

9.3 Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu a konštatuje, že

okresný súd bol v predmetnej veci bez akýchkoľvek zákonných alebo iných dôvodov

nečinný od 28. decembra 2009 do 4. marca 2011 (viac ako 1 rok) a od 23. mája 2011 do

1. augusta 2017 (viac ako 6 rokov). Okresný súd teda viac ako sedem rokov vo veci

nevykonal žiadne úkony smerujúce k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľka

ako žalovaná počas napadnutého súdneho konania nachádzala, čo je základným účelom

práva zaručeného v citovaných článkoch a dohovoru (pozri napr. ).

K prieťahom pritom nedošlo v dôsledku zložitosti veci ani správania účastníkov, ale

výlučne v dôsledku postupu súdu. v pritom zaväzuje predovšetkým

súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie

vecí bez zbytočných prieťahov, a tým vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote. Obranu

podpredsedu okresného súdu, podľa ktorej „príčina prieťahov bola spôsobená nečinnosťou

zákonného sudcu“ Mgr. D. Chamulu (čo malo byť predmetom aj disciplinárneho konania),

nebolo možné akceptovať. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že ústavný súd pri

posudzovaní toho, či bolo porušené právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov, posudzoval postup súdu, a nie to, či toto právo bolo porušené

činnosťou (nečinnosťou) alebo postupom konkrétneho sudcu vybavujúceho danú vec (II.

ÚS 704/2015).

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie práva sťažovateľky na

prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v

a v čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

10. Pretože vo veci bol 16. novembra 2017 vyhlásený rozsudok č. k. 8 C 250/2009-

83, ústavný súd nevyhovel návrhu sťažovateľky podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona

o ústavnom súde a v tomto návrhu sťažovateľky rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku

tohto nálezu v bode 4.

11. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka požadovala priznať primerané finančné zadosťučinenie vo výške

12 000 €, pretože „je obchodnou spoločnosťou a absencia právnej istoty v prejednávanej

veci znamená pre ňu citeľné následky. Uvedenou právnou neistotou bola sťažovateľovi

spôsobená nielen materiálna, ale aj nemateriálna ujma“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva podľa dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre

sťažovateľku. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať jej aj finančné

zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia , ktoré podľa zásad

spravodlivosti s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľky

a vzhľadom aj na dlhodobú nečinnosť okresného súdu v napadnutom konaní (išlo

o zaplatenie 1 000 € s prísl.) považuje za primerané vo výške 750 €. Ústavný súd pritom

prihliadol na to, že cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je zmiernenie

nemajetkovej ujmy, nie prípadná náhrada škody (napr. ).

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia v bode 2.

12. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľke vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za tri

úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie sťažnosti z 20. októbra

2016 a písomné stanovisko k vyjadreniu okresného súdu z 25. januára 2018). Za dva úkony

vykonané v roku 2016 patrí odmena v sume dvakrát po 143 € a režijný paušál v sume

dvakrát po 8,58 € a za jeden úkon vykonaný v roku 2018 patrí odmena v sume 153,50 €

a režijný paušál v sume 9,21 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov), preto trovy právneho

zastúpenia sťažovateľky predstavujú celkovo sumu 465,87 €, ku ktorej bolo treba pripočítať

20 % DPH, teda sumu 93,17 €, t. j. trovy právneho zastúpenia sťažovateľky predstavujú

celkovo sumu 559,04 €.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľky

rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

13. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. februára 2018