Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 666/2017
PDF · 239.94 KB
No categories available
II. ÚS 666/2017
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 7. februára 2018 v senáte
zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Lajosa
Mészárosa (sudca spravodajca) prerokoval prijatú sťažnosť obchodnej spoločnosti
ALUMIX, s. r. o., Pusté 868, Rosina, právne zastúpenej spoločnosťou ADVOKÁTI
Müller § Dikoš, s. r. o, Závodská cesta 24, Žilina, v mene ktorej koná advokát Mgr. Martin
Dikoš, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom
pod sp. zn. 8 C 250/2009 a takto
rozhodol:
1. Základné právo obchodnej spoločnosti ALUMIX, s. r. o., na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom
pod sp. zn. 8 C 250/2009 p o r u š e n é b o l i .
2. Obchodnej spoločnosti ALUMIX, s. r. o., p r i z n á v a finančné zadosťučinenie
v sume 750 € (slovom sedemstopäťdesiat eur), ktoré jej j e Okresný súd Žilina
p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
3. Obchodnej spoločnosti ALUMIX, s. r. o., p r i z n á v a úhradu trov právneho
zastúpenia v sume 559,04 € (slovom päťstopäťdesiatdeväť eur a štyri centy), ktorú j e
Okresný súd Žilina p o v i n n ý vyplatiť na účet spoločnosti ADVOKÁTI Müller § Dikoš,
s. r. o, Závodská cesta 24, Žilina, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.
II. ÚS 666/2017-8 z 24. októbra 2017 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť obchodnej spoločnosti ALUMIX, s. r. o.
(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)
postupom Okresného súdu Žilina (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.
8 C 250/2009 (ďalej aj „napadnuté konanie“).
2. Z obsahu sťažnosti predovšetkým vyplynulo:
„... Sťažovateľ je obchodná spoločnosť, ktorá sa zaoberá výrobou a montážou brán,
plotov a zábradlí. Žalobca sa žalobou zo dňa 30.10.2009 podanou na súde dňa 06.11.2009
na vecne a mieste príslušnom Okresnom súde v Žiline, domáhal voči sťažovateľovi
zaplatenia sumy 1000,- EUR s príslušenstvom. Uvedená vec je na Okresnom súde vedená
pod sp. zn. 8C/250/2009.
... Do podania tejto ústavnej sťažnosti nebolo vo veci právoplatne rozhodnuté.
... Vo veci sa konalo dňa 23.05.2011 prvé a zároveň posledné pojednávanie, kde bol
vypočutý žalobca aj sťažovateľ, pojednávanie bolo odročené na neurčito z dôvodu potreby
ďalšieho dokazovania.
... Sťažnosťou zo dňa 14.10.2016 sťažovateľ predsedu Okresného súdu upozornil na
možné prieťahy v konaní.
... Napriek vyššie uvádzaným skutočnostiam do dnešného dňa nebolo vo veci
vytýčené pojednávanie a urobený ani iný úkon na odstránenie prieťahov konania.
... Pre posúdenie otázky, či v namietanom konaní došlo k zbytočným prieťahom, má
význam predovšetkým zložitosť veci, správanie účastníka konania a činnosť štátnych
orgánov zúčastnených na konaní.
... Postup sťažovateľa v procesnom postavení žalovaného možno hodnotiť ako
aktívny. Bez zbytočného odkladu reagovala na výzvy konajúceho súdu a aktívne sa
domáhala toho, aby jeho vec bola prejednaná a rozhodnutá. Sťažovateľ teda svojím
postupom nedal príčinu na prieťahy postupu súdu. Nie sú teda dané také významné
skutočnosti, ktorými by sťažovateľ podstatne, resp. závažnou mierou prispel k prieťahom
postupu súdu v predmetnom konaní.
... Pokiaľ sa jedná o právnu a faktickú zložitosť prejednávanej veci, táto sa skúma
so zreteľom na povahu veci a o čo v nej účastníkom ide. Predmetom konania je zaplatenie
peňažnej pohľadávky vo výšky 1.000,- Eur s príslušenstvom. Vzhľadom na existenciu
právnej úpravy na dané právne vzťahy nemožno vec hodnotiť ako právne zložitú, ide
o súčasť bežnej rozhodovacej činnosti všeobecných súdov. Rovnako v posudzovanom
prípade sa nejedná ani o faktickú zložitosť veci.
... V našom prípade nebolo do podania tejto sťažnosti orgánom s právomocou
vo veci konať právoplatne rozhodnuté takmer 83 mesiacov.
... Okresný súd v priebehu súdneho konania vypočul len účastníkov konania, ktoré
však neviedli k odstráneniu právnej neistoty v konaní. Zo zápisnice z pojednávania zo dňa
23.05.2011 vyplýva, že súd pojednávanie odročil na neurčito za účelom doplnenia
dokazovania, nový termín pojednávania nevytýčil však ani v nasledujúcom období. Okresný
súd teda neuskutočňoval efektívne úkony, ktoré prispeli k prieťahom v konaní. V uvedenom
období teda súd neuskutočnil nijaký procesne relevantný úkon smerujúci k rozhodnutiu
vo veci samej. Čo sa týka povahy veci, táto by mala byť v danom prípade rozhodujúca pri
postupe súdu, pretože ide o spor zo zmluvy o dielo, ktorej nedoriešenie vrhá na sťažovateľa
zlé svetlo u jeho klientov, nakoľko v súčasnej dobe si každý klient môže preveriť bonitu,
spoľahlivosť a lojalitu obchodnej spoločnosti s ktorou uzatvára kontrakt a preto vedené
súdne konanie je na ujmu dobrého mena sťažovateľa.
... Sťažovateľ je obchodnou spoločnosťou a absencia právnej istoty v prejednávanej
veci znamená pre ňu citeľné následky. Uvedenou právnou neistotou bola sťažovateľovi
spôsobená nielen materiálna, ale aj nemateriálna ujma.
... Vyššie uvedenými skutočnosťami odôvodňuje sťažovateľ nemajetkovú ujmu, ktorej
náhrady sa týmto domáha.
... Sme toho názoru, že nečinnosťou Okresného súdu Žilina vo veci vedenej pod
sp. zn. 8C/250/2009 došlo k porušeniu práva sťažovateľa priznanému mu v článku 48 ods. 2
Ústavy SR a v čl. 6 ods. 1 Dohovoru na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
V posudzovanom prípade aktívnej činnosti súdu nebránila žiadna zákonná prekážka. V čase
podania tejto ústavnej sťažnosti (uplatnenia ochrany) porušenie označeného základného
práva naďalej trvá.
... Na základe uvedeného skutkového a právneho stavu navrhujem, aby Ústavný súd
Slovenskej republiky vydal tento nález:
1. Základné právo sťažovateľa ALUMIX, s.r.o... na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci
v primeranej dobe podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 8C/250/2009
porušené bolo.
2. Sťažovateľovi ALUMIX, s.r.o... sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume
12.000,- EUR, ktoré je Okresný súd Žilina povinný vyplatiť mu do dvoch mesiacov od
právoplatnosti nálezu.
3. Okresnému súdu Žilina sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.
8C/250/2009 konal bez zbytočných prieťahov.
4. Sťažovateľovi ALUMIX, s.r.o... priznáva náhradu trov právneho zastúpenia
v sume 363,79 EUR ((2 úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné
podanie na súd), á 143,- EUR, t.j. 286.- EUR + režijný paušál za 2 úkony právnej služby,
á 8,58,- EUR, t.j. 17.16 EUR + DPH 20%, t.j. 60.63 EUR) vypočítané podľa ust. § 11
ods. 3, § 13a, § 16 a § 18 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb), ktorú je Okresný
súd Žilina povinný na účet právneho zástupcu navrhovateľa ADVOKÁTI Müller a Dikoš,
s.r.o..., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“
3. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili účastníci konania:
okresný súd, zastúpený jeho podpredsedom, listom sp. zn. 1SprS/602/2017 z 18. decembra
2017 a právny zástupca sťažovateľky stanoviskom k uvedenému vyjadreniu okresného súdu
z 25. januára 2018.
3.1 Podpredseda okresného súdu v danej veci uviedol tieto relevantné skutočnosti:
„... Žaloba bola podaná na súd dňa 8.12.2009. Dňa 16.11.2009 súd vydal platobný
rozkaz, proti ktorému bol podaný odpor, čím došlo k jeho zrušeniu. Pojednávania sa konali
v dňoch 4.4.2011 a 23.5.2011. Od uvedenej doby až do 22.8.2017 bol súd v konaní nečinný,
resp. jeho úkony nesmerovali bezprostredne k prejednaniu a rozhodnutiu veci a odstráneniu
neistoty strán v konaní. Vo veci rozhodla sudkyňa, ktorej bol spis pridelený opatrením
predsedu súdu rozsudkom dňa 16.11.2017, čím odstránila neistotu strán v konaní.
Sťažovateľ v danej veci vystupoval v spore na strane žalovaného. Rozsudkom bola
žaloba zamietnutá. Mám za to, že týmto došlo k odstráneniu neistoty na strane sťažovateľa.
Vo vzťahu k vzniku a príčinám neodôvodnených prieťahov musím uviesť, že som
nezistil skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že prieťahy boli spôsobené zavinením
samotného sťažovateľa alebo objektívnymi skutočnosťami.
Príčina prieťahov bola spôsobená nečinnosťou zákonného sudcu, ktorému bola vec
pridelená. Z dôvodu opakovaného hrubého porušenia povinností sudcu Mgr. Dušana
Chamulu zistených vo viacerých disciplinárnych konaniach, ako aj z dôvodu zistenia
pochybení, ktoré zistil predseda súdu prieskumom senátu sudcu 8C, bol voči sudcovi
podaný návrh na disciplinárne konanie pre hrubé porušenie povinností sudcu s návrhom na
odvolanie z funkcie sudcu. Následne listom zo dňa 3.11.2017 sa sudca vzdal funkcie sudcu
a jeho funkcia dňa 30.11.2017 zanikla.
Práve z dôvodu odstránenia prieťahov a nápravy pristúpil predseda súdu k tomu, že
časť spisov v senáte 8C bola prerozdelená medzi ostatných sudcov tunajšieho súdu ešte
dodatkom č. 9 v mesiaci august, ostávajúca časť spisov po zániku funkcie sudcu dodatkom
č. 11. Práve na základe sťažnosti sťažovateľa bola realizovaná náprava, o čom zrejme aj
mal vedomosť zákonný zástupca sťažovateľa, pretože manželka jedného z konateľov
vykonáva funkciu podpredsedníčky súdu. Spočiatku úkony smerovali voči sudcovi,
upozornenia a výzvy, aby konal spolu s návrhmi na disciplinárne konania a k faktickej
zmene sudcu došlo až po vyčerpaní iných možností nápravy. Odňatím veci totiž dochádza
k zmene zákonného sudcu, čo je rovnako vážny zásah do základných práv strán v sporovom
konaní a nemožno k nemu pristúpiť len po zistení nečinnosti. Z dôvodu, aby nečinnosťou
sudcu nedochádzalo k ďalším zásahom do práv účastníkov súdnych konaní, dodatkom
k rozvrhu práce Okresného súdu Žilina pre rok 2017 č. 9 boli reštančné veci pridelené
náhodným výberom ostatným sudcom tunajšieho súdu. Následne je pripravovaný dodatok
č. 12 na prerozdelenie ostatných vecí v senáte Mgr. Dušana Chamulu, ktoré budú pridelené
ostatným sudcom.
Vzhľadom k porušeniu povinností tunajšieho súdu stanovených čl. 48 ods. 2 a čl. 46
Ústavy Slovenskej republiky, princípov procesných povinností sudcu stanovených čl. 17
CSP navrhujem Ústavnému súdu SR, aby konštatoval porušenie práv sťažovateľa. Nakoľko
vo veci bolo rozhodnuté rozsudkom pre zmeškanie, nie je prípustné odvolanie voči rozsudku
a do dnešného dňa neboli súdu doručené iné podania pre zrušenie rozsudku, v prípade
právoplatnosti rozhodnutia navrhujem upustiť od uloženia príkazu konať bez zbytočných
prieťahov.
Priznanie finančného zadosťučinenia ponechávam na zvážení ústavného súdu.
Pokiaľ Ústavný súd Slovenskej republiky dospeje k názoru, že porušenie práv sťažovateľov
je takého charakteru, že je nevyhnuté priznať sťažovateľovi aj náhradu finančného
zadosťučinenia, navrhujeme, aby túto priznal v primeranej výške. Osobitne poukazujem na
fakt, že predmetom žaloby bol nárok na zaplatenie 1000,- eur, nárok bol zamietnutý, pričom
takýto nárok - resp. hrozba prípadnej povinnosti uhradiť takúto sumu nebola pre
sťažovateľa podstatná, likvidačná či schopná ohroziť jeho prevádzku či platobnú schopnosť.
Teda ujma, ak ju aj utrpel niektorý zo štatutárnych zástupcov nemohla presiahnuť prípadnú
hrozbu úhrady a v ich vnímaní nemohla byť nijak podstatná a závažná. Podľa môjho
presvedčenia k zadosťučineniu došlo viac rozhodnutím vo veci ako prípadným priznaním
zadosťučinenia.
Sudkyňa, ktorej bol spis pridelený JUDr. Beáta Svediaková vykonala a vynaložila
všetko možné úsilie pre zjednanie nápravy. Napriek tomu, že v ničom nepochybila
a nemožno jej nič vytknúť, prípadný nález vo veci sa bude zobrazovať v jej štatistických
výkazoch a bude mať vplyv na nazeranie na jej osobnosť sudcu. Vzhľadom na vyššie
uvedené okolnosti som predpokladal, že sťažovateľ vezme svoju sťažnosť späť.
Zároveň oznamujem, že Okresný súd Žilina súhlasí s tým, aby Ústavný súd
Slovenskej republiky podľa § 30 ods. 2 zákona č. 38/1993 Z.z. v platnom znení upustil od
ústneho prejednania prijatej sťažnosti, pretože od ústneho pojednávania nemožno očakávať
ďalšie objasnenie veci.“
3.2 Právny zástupca sťažovateľky vo svojom podaní k uvedenému vyjadreniu
okresného súdu uviedol:
„... 2. Máme za to, že z podanej sťažnosti a rovnako z vyjadrenia Okresného súdu
vyplýva, že došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov, a to porušením povinností zo strany Okresného súdu.
3. Vzhľadom na to, že v čase od podania sťažnosti bolo konanie vedené pod sp. zn.
8C/250/2009 skončené, netrváme na tom, aby Ústavný súd Slovenskej republiky prikázal
Okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov.
4. Vo vzťahu k finančnému zadosťučineniu naďalej trváme na tom, aby Ústavný súd
SR priznal sťažovateľovi finančné zadosťučinenie v požadovanej výške. Samotné priznanie
takéhoto zadosťučinenia, resp. jeho výška sa neodvíja od výšky pohľadávky uplatnenej
v konaní, v ktorom došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa. Rozhodujúci je v tomto
prípade fakt, že následkom neodôvodnených prieťahov bolo zotrvanie v stave právnej
neistoty a porušenie základného práva sťažovateľa. Cieľom finančného zadosťučinenia je
dovŕšenie ochrany porušeného základného práva, teda reparácia nemajetkovej ujmy
a odstránenie následkov právnej neistoty sťažovateľa spôsobenej dlhodobou nečinnosťou
Okresného súdu.
5. Zároveň týmto vyhlasujeme, že v zmysle § 30 ods. 2 zákona č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov netrváme na ústnom pojednávaní v predmetnej veci.“
4. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona
o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa
s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania
nemožno očakávať ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na
prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
II.
5. Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania
a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil takýto priebeh a stav
konania vedeného na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 8 C 250/2009:
Dňa 6. novembra 2009 podal (ďalej len „žalobca“) okresnému súdu
žalobný návrh o zaplatenie 1 000 € s prísl. proti sťažovateľke. Žalobca sa zaplatenia
uvedenej finančnej čiastky domáhal „z titulu odstúpenia od zmluvy“. Vec bola zaevidovaná
pod sp. zn. 18 Ro 182/09 a bola pridelená na rozhodnutie sudkyni JUDr. G. Panákovej.
Dňa 16. novembra 2009 okresný súd vydal vo veci platobný rozkaz č. k.
18 Ro 182/09-15.
Dňa 7. decembra 2009 sťažovateľka podala odpor proti uvedenému platobnému
rozkazu.
Dňa 9. decembra 2009 bola vec prevedená do oddelenia občianskoprávnych vecí pod
sp. zn. 8 C 250/2009 a bola pridelená na rozhodnutie sudcovi Mgr. D. Chamulovi.
V rovnaký deň okresný súd uznesením č. k. 8 C 250/2009-30 uložil sťažovateľke povinnosť
zaplatiť súdny poplatok a žalobcovi bol zaslaný odpor na vyjadrenie.
Dňa 28. decembra 2009 sa žalobca písomne vyjadril k podanému odporu. V rovnaký
deň sťažovateľka uhradila súdny poplatok za podaný odpor.
Dňa 4. marca 2011 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 4. apríl 2011.
Dňa 4. apríla 2011 bolo pojednávanie na žiadosť sťažovateľky odročené na neurčito.
Dňa 7. apríla 2011 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 23. máj 2011.
Dňa 23. mája 2011 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito.
Dňa 1. augusta 2017 bola vec pridelená na rozhodnutie sudkyni JUDr.
L. Augustínovej, ktorá však uznesením okresného súdu č. k. 8 C 250/2009-9 z 21. augusta
2017 bola vylúčená z prejednávania a rozhodovania o tejto veci, preto bola vec 22. augusta
2017 pridelená sudkyni JUDr. B. Svediakovej.
Dňa 6. septembra 2017 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 16. november 2017.
Dňa 16. novembra 2017 okresný súd rozsudkom č. k. 8 C 250/2009-83 žalobu
zamietol.
III.
6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak
porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
7. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného
súdu v konaní o zaplatenie 1 000 € s prísl. vedenom pod sp. zn. 8 C 250/2009 došlo
k porušovaniu základného práva sťažovateľky (ako žalovanej strany) na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
8. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.
Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“
garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva
(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci
v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.
9. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade
bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
garantované v čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti
každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,
správanie účastníka konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP
ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho
význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých
kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.
9.1 Pokiaľ ide o kritérium zložitoť veci, ústavný súd konštatuje, že dĺžka tohto
občianskoprávneho konania podľa názoru ústavného súdu nebola závislá od zložitosti veci.
Napokon, skutočnosť, že by napadnutá vec bola fakticky alebo právne zložitá netvrdil ani
podpredseda okresného súdu.
9.2 Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľky
v preskúmavanom konaní, ústavný súd nezistil žiadnu významnú okolnosť, ktorá by mala
byť osobitne zohľadnená na jej ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo
v napadnutom konaní k zbytočným prieťahom.
9.3 Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu a konštatuje, že
okresný súd bol v predmetnej veci bez akýchkoľvek zákonných alebo iných dôvodov
nečinný od 28. decembra 2009 do 4. marca 2011 (viac ako 1 rok) a od 23. mája 2011 do
1. augusta 2017 (viac ako 6 rokov). Okresný súd teda viac ako sedem rokov vo veci
nevykonal žiadne úkony smerujúce k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľka
ako žalovaná počas napadnutého súdneho konania nachádzala, čo je základným účelom
práva zaručeného v citovaných článkoch ústavy a dohovoru (pozri napr. I. ÚS 41/02).
K prieťahom pritom nedošlo v dôsledku zložitosti veci ani správania účastníkov, ale
výlučne v dôsledku postupu súdu. Ústava v čl. 48 ods. 2 pritom zaväzuje predovšetkým
súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie
vecí bez zbytočných prieťahov, a tým vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote. Obranu
podpredsedu okresného súdu, podľa ktorej „príčina prieťahov bola spôsobená nečinnosťou
zákonného sudcu“ Mgr. D. Chamulu (čo malo byť predmetom aj disciplinárneho konania),
nebolo možné akceptovať. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že ústavný súd pri
posudzovaní toho, či bolo porušené právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov, posudzoval postup súdu, a nie to, či toto právo bolo porušené
činnosťou (nečinnosťou) alebo postupom konkrétneho sudcu vybavujúceho danú vec (II.
ÚS 704/2015).
Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie práva sťažovateľky na
prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy
a v čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.
10. Pretože vo veci bol 16. novembra 2017 vyhlásený rozsudok č. k. 8 C 250/2009-
83, ústavný súd nevyhovel návrhu sťažovateľky podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona
o ústavnom súde a v tomto návrhu sťažovateľky rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku
tohto nálezu v bode 4.
11. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho
základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.
Sťažovateľka požadovala priznať primerané finančné zadosťučinenie vo výške
12 000 €, pretože „je obchodnou spoločnosťou a absencia právnej istoty v prejednávanej
veci znamená pre ňu citeľné následky. Uvedenou právnou neistotou bola sťažovateľovi
spôsobená nielen materiálna, ale aj nemateriálna ujma“.
Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie
porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre
sťažovateľku. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať jej aj finančné
zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad
spravodlivosti s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľky
a vzhľadom aj na dlhodobú nečinnosť okresného súdu v napadnutom konaní (išlo
o zaplatenie 1 000 € s prísl.) považuje za primerané vo výške 750 €. Ústavný súd pritom
prihliadol na to, že cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je zmiernenie
nemajetkovej ujmy, nie prípadná náhrada škody (napr. II. ÚS 67/03).
Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia v bode 2.
12. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému
účastníkovi konania jeho trovy.
Sťažovateľke vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za tri
úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie sťažnosti z 20. októbra
2016 a písomné stanovisko k vyjadreniu okresného súdu z 25. januára 2018). Za dva úkony
vykonané v roku 2016 patrí odmena v sume dvakrát po 143 € a režijný paušál v sume
dvakrát po 8,58 € a za jeden úkon vykonaný v roku 2018 patrí odmena v sume 153,50 €
a režijný paušál v sume 9,21 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov), preto trovy právneho
zastúpenia sťažovateľky predstavujú celkovo sumu 465,87 €, ku ktorej bolo treba pripočítať
20 % DPH, teda sumu 93,17 €, t. j. trovy právneho zastúpenia sťažovateľky predstavujú
celkovo sumu 559,04 €.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľky
rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.
13. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu
nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou
vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 7. februára 2018