Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 56/2018
PDF · 165.26 KB
No categories available
III. ÚS 56/2018
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. februára 2018
predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti INKASO Pohľadávok, spol. s r. o.,
Hronského 2712, Vranov nad Topľou, vo veci namietaného porušenia jej základného práva
podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práva podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva podľa čl. 1 Dodatkového
protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 6 ECdo 9/2017 a postupom
Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. 12 CoE 441/2016 a takto
rozhodol:
Sťažnosť obchodnej spoločnosti INKASO Pohľadávok, spol. s r. o., o d m i e t a
pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. januára
2018 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti INKASO Pohľadávok, spol. s r. o.,
Hronského 2712, Vranov nad Topľou (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného
porušenia jej základného práva podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“), práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
(ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 6 ECdo 9/2017 a postupom
Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.
2. Sťažovateľka pri popise rozhodujúcich skutočností v sťažnosti uviedla:
„Okresný súd Spišská Nová Ves vydal dňa 04.11.2011 na základe návrhu
sťažovateľa (v exekučnom konaní vystupujúceho ako oprávneného) poverenie pre súdneho
exekútora na vymoženie istiny výške 66,38 € s príslušenstvom, a to na základe exekučného
titulu, ktorým bol zmenkový platobný rozkaz Krajského súdu Košice sp. zn. 1Zm 72/04 zo
dňa 25.01.2005. Na základe takto vydaného poverenia bola vedená exekúcia súdnym
exekútorom.
... Okresný súd Spišská Nová Ves exekúciu... zastavil podľa ustanovenia § 57 ods. 1
písm. m) Exekučného poriadku hoc sťažovateľ ako oprávnený, ktorý svoje právo zo zmenky
preukázal nepretržitým radom indosamentov, doplnil návrh na vykonanie exekúcie podľa
§ 243 ods. 6 Exekučného poriadku. Súd prvej inštancie uviedol, že tvrdenia oprávneného
v doplnení návrhu na vykonanie exekúcie považoval za nepreukázané a neprihliadol
na argumentáciu sťažovateľa ako oprávneného, že dôkazy týkajúce sa vlastného vzťahu
s povinným nevie priložiť z dôvodu, že spoločnosť o ktorej nadobudol
nepretržitým radov indosamentov zmenku medzičasom zanikla a oprávnený vzhľadom
na právny stav platný do 22.12.2015 nebol povinný v zmysle žiadneho právneho predpisu
platného v Slovenskej republike preukazovať vlastný vzťah s povinným a preto v jeho držbe
má len zmenku, zmenkový platobný rozkaz a dokumentáciu týkajúcu sa vymáhania
pohľadávky po vydaní súdneho rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti
povinnému. Súd prvej inštancie sa tiež v uznesení o zastavení exekúcie nevysporiadal
s argumentáciou oprávneného, že vzhľadom na abstraktný charakter zmenky vyplývajúci
z právneho stavu platného v čase podávania návrhu na vykonanie exekúcie nie je podľa
oprávneného možné od neho v roku 2016 žiadať doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie
pod sankciou zastavenia exekučného konania, pretože pokiaľ by došlo k zastaveniu exekúcie
išlo by o aplikáciu neprípustnej retroaktivity.
2
... Sťažovateľ ako oprávnený podal proti rozhodnutiu o zastavení exekúcie odvolanie,
o ktorom rozhodol Krajský súd v Košiciach tak, že rozhodnutie o zastavení exekúcie
uznesením potvrdil, pričom k odvolacím dôvodom oprávneného uviedol, že v danom prípade
sa nejedná o retroaktivitu, pretože zákonné ustanovenie § 39 ods. 4 Exekučného poriadku
stanovilo oprávnenému povinnosť do budúcna, t.j. v lehote 30 dní od účinnosti zákona
č. 438/2015 Z.z., ktorým bol zmenený a doplnený Exekučný poriadok (t.j. do 30 dní odo dňa
23.12.2015) opísať rozhodujúce skutočnosti, týkajúce sa vlastného vzťahu oprávneného
(resp. vlastného vzťahu jeho právneho predchodcu) s povinným. Krajský súd v Košiciach
ako odvolací súd sa uznesení nevysporiadal však vôbec s tým, že oprávnený zrozumiteľným
spôsobom v jeho odvolaní vysvetlil prečo ako právny nástupca pôvodného majiteľa zmenky
nevie opísať rozhodujúce skutočnosti, týkajúce sa vlastného vzťahu oprávneného (resp.
vlastného vzťahu jeho právneho predchodcu) s povinným a to vzhľadom na to. že podľa
právneho stavu platného do 22.12.2015 nebol povinný v zmysle žiadneho právneho
predpisu platného v Slovenskej republike preukazovať vlastný vzťah s povinným a
medzičasom pôvodný oprávnený zanikol.
... Oprávnený podal proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach dovolanie, o ktorom
rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením 6ECdo/9/2017 zo dňa 27.09.2017,
ktorým dovolanie oprávneného odmietol, pričom odmietnutie dovolania odôvodnil tým,
že dovolanie v exekučnej veci pre nesprávne právne posúdenie veci v zmysle ustanovenia
§ 421 ods. 2 C.s.p. vylúčená aj proti rozhodnutiu exekučného súdu, ktorým tento rozhodol
o odvolaní proti uzneseniu exekučného súdu o zastavení exekúcie, pretože uznesenie
o zastavení exekúcie sa rovná svojimi účinkami uzneseniu o zastavení konania v sporovom
konaní. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa z dôvodu odmietnutia dovolania teda
nezaoberal dôvodmi podaného dovolania.“
3. Sťažovateľka vzhľadom na uvedené skutočnosti vytkla, že jej ako oprávnenej
v exekučnom konaní nebola poskytnutá dostatočná súdna ochrana a najvyšší súd ani krajský
súd neposúdili jej exekučnú vec riadne a zákonne, keďže voči nej došlo k uplatneniu
nepovolenej retroaktivity, porušeniu princípu právnej istoty a zásahu do jej práva vlastniť
majetok.
3
4. Najvyšší súd podľa sťažovateľky nesprávne vyhodnotil neprípustnosť ňou
podaného dovolania, „pretože na rozhodovanie v exekučnom konaní nesprávne aplikoval
ustanovenie § 357 pism a) Civilného sporového poriadku a podľa sťažovateľa si nesprávne
vyložil, že uznesenie o zastavení exekúcie sa rovná svojimi účinkami uzneseniu o zastavení
konania v sporovom konaní a preto potom nesprávne odmietol podané dovolanie podľa
ustanovenia § 447 pism. c) Civilného sporového poriadku“.
5. Podľa sťažovateľky je porušením jej základného práva na súdnu ochranu a práva
vlastniť majetok „taký postup súdov, kde súdy zastavia exekúciu, ktorá je vedená základe
právoplatného exekučného titulu, ktorý bol súdom vydaný a aj nadobudol právoplatnosť
v čase, keď neplatila právna úprava ochrany spotrebiteľa, ktorá platí v súčasnosti
a konajúce súdy vyžadujú splnenie nesplniteľnej podmienky, pretože požadujú
aby oprávnený k ďalšiemu pokračovaniu exekúcie splnil podmienku opisu rozhodujúcich
skutočnosti týkajúcich sa vlastného vzťahu s povinným a podmienku pripojenia dôkazov.
Oprávnený však nadobudol nárok na vymáhanie dlhu od povinného v čase keď povinnosť
opisu rozhodujúcich skutočnosti týkajúceho sa vlastného vzťahu s povinným a pripojenie
dôkazov, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú neexistovala a preto oprávnený ani nemal
povinnosť, a ani potrebu si rozhodujúce skutočnosti zisťovať a ani dôkazy, ktoré tieto
skutočnosti osvedčujú zabezpečovať, resp. uchovávať. Oprávnený totiž mal v rukách
právoplatný a vykonateľný zmenkový platobný rozkaz, ktorý ho bez ďalšieho oprávňoval
na podanie návrhu na vykonanie exekúcie a súd na základe takéhoto návrhu a exekučného
titulu aj exekúciu povolil viesť. Nie je zároveň zanedbateľné, že v posudzovanom prípade
oprávnený nemôže objektívne opis rozhodujúcich skutočnosti týkajúcich sa vlastného
vzťahu s povinným a dôkazov, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú ani získať od pôvodného
účastníka právneho vzťahu, pretože pôvodný účastník právneho vzťahu ešte pred zmenou
zákona (22.12.2015) preukázateľne zanikol (v roku 2005) a aj povinnosť opatrovať /
archivovať akékoľvek doklady podľa osobitných právnych predpisov na úseku účtovníctva,
resp. daní, už neexistovala, pretože archivačná doba podkladov - dokumentov skončila
uplynutím konca kalendárneho roku, v ktorom, uplynula lehota desať rokov od skončenia
roka, ktorého sa týkajú...“.
4
6. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd vydal tento nález:
„Základné práva sťažovateľa - obchodnej spoločnosti INKASO Pohľadávok, spol.
s.r.o., spoločnosť zapísaná v Obchodnom registri OS Prešov, oddiel Sro, vložka č. 31661/P,
sídlo: Hronského 2712, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 36039039 podľa čl. 20 ods. 1
a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky vo veci vedenej pod spis. zn. 6ECdo/9/2017, boli porušené.
Ústavný súd uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 6ECdo/9/2017
zo dňa 27.09.2017 r u š í a vec č.k. 6ECdo/9/2017 vracia Najvyššiemu súdu Slovenskej
republiky na ďalšie konanie.“
7. Sťažovateľka v prípade, ak by nebolo zistené porušenie jej práv postupom
najvyššieho súdu, navrhla, aby ústavný súd vydal tento nález:
„Základné práva sťažovateľa - obchodnej spoločnosti INKASO Pohľadávok, spol.
s.r.o., spoločnosť zapísaná v Obchodnom registri OS Prešov, oddiel Sro, vložka č. 31661/P,
sídlo: Hronského 2712, 093 01 Vranov nad Topľou. IČO: 36039039 podľa čl. 20 ods. 1
a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Košiciach vo
veci vedenej pod spis. zn. 12CoE/441/2016, b o I i porušené.
Ústavný súd uznesenie Krajského súdu v Košiciach č.k. 12Co/441/20l6-19 zo dňa
30.12.2016 ruší a vec č.k. 12CoE/441/2016 vracia Krajského súdu v Košiciach na ďalšie
konanie.
Sťažovateľovi sa priznáva má nárok na náhradu trov konania.“
II.
8. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
5
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
9. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
10. Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania
sa ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho
podáva, prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha,
odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ
(navrhovatelia) alebo jeho (ich) zástupca.
11. Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania sa musí
pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom, ak tento zákon
neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie
pred ústavným súdom.
12. Ústavný súd po preskúmaní sťažnosti a jej príloh zistil, že k sťažnosti nie je
pripojené splnomocnenie na zastupovanie sťažovateľky advokátom, hoci z obsahu sťažnosti
vyplýva, že sťažovateľka má byť zastúpená advokátom JUDr. Róbertom Gombalom,
P. Rádayho 14/A, Lučenec, ktorý sťažnosť sťažovateľky aj podpísal.
6
13. Ústavný súd pripomína, že uplatnenie jeho právomocí je viazané na splnenie
viacerých formálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1
ústavy, § 20 a § 49 a nasledujúcich zákona o ústavnom súde). V tejto súvislosti už ústavný
súd opakovane uviedol, že všeobecné náležitosti návrhu musí spĺňať každý návrh, a to tak
náležitosti týkajúce sa formy návrhu, ako aj jeho obsahu. Ústavný súd je potom viazaný
návrhom na začatie konania (§ 20 ods. 4 zákona o ústavnom súde). Osobitne to platí
v prípadoch, v ktorých osoby požadujúce ochranu svojich základných práv a slobôd
sú zastúpené advokátom (III. ÚS 334/09).
14. Ústavný súd konštatuje, že k sťažnosti, ktorá bola doručená ústavnému súdu,
nebolo pripojené splnomocnenie na zastupovanie sťažovateľky advokátom v zmysle § 20
ods. 2 zákona o ústavnom súde, teda sťažnosť nespĺňa podstatnú zákonom predpísanú
náležitosť.
15. Ústavný súd v tejto súvislosti pripomína, že nedostatok zákonom predpísanej
náležitosti vyplývajúcej z podania sťažovateľky nie je povinný odstraňovať z úradnej
povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní
pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný
súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania
(IV. ÚS 409/04, IV. ÚS 168/05, III. ÚS 357/2010, III. ÚS 206/2010 a iné).
16. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd konštatuje, že sťažnosť
sťažovateľky v predloženej podobe vykazuje nedostatok náležitosti predpísanej zákonom
o ústavnom súde, a preto ju z uvedeného dôvodu odmietol už pri jej predbežnom
prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 7. februára 2018
7