Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 711/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-25

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 7. februára 2018 v senáte

zloženom z predsedu Ladislava Orosza (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily

Gajdošíkovej a sudcu Lajosa Mészárosa v konaní o sťažnosti ,

, zastúpeného advokátkou JUDr. Jelou Mikuškovou, Bzovícka 24,

Bratislava, ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa

Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn.

, za účasti Okresného súdu Piešťany, takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Piešťany p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. Okresný súd Piešťany j e p o v i n n ý uhradiť trovy

konania v sume 312,34 € (slovom tristodvanásť eur a tridsaťštyri centov) na účet jeho

právnej zástupkyne JUDr. Jely Mikuškovej, Bzovícka 24, Bratislava, do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. januára

2017 doručená sťažnosť , (ďalej len

„sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr. Jelou Mikuškovou, Bzovícka 24, Bratislava,

ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa a

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu

Piešťany (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj

„napadnuté konanie“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je v procesnom postavení žalobcu

stranou napadnutého konania vedeného okresným súdom o zaplatenie sumy 3 821,88 €

z titulu náhrady škody na nehnuteľnosti a zmluvnej pokuty podľa nájomnej zmluvy. Návrh

na vydanie platobného rozkazu bol podaný okresnému súdu 14. októbra 2013.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uvádza:

„Zo strany sťažovateľa boli splnené všetky podmienky na vydanie platobného

rozkazu, súdny poplatok vo výške 229,- € bol zo strany sťažovateľa zaplatený na účet súdu

ihneď po doručení výzvy dňa 22. 10. 2013.

Nakoľko súd od podania návrhu platobný rozkaz nevydal, sťažovateľ sa domáhal

urgenciou zo dňa 2. 12. 2013 o jeho vydanie, na ktorú odpoveď neprišla žiadna. Následne

urgenciou do rúk predsedu súdu zo dňa 27. 3. 2014 sa sťažovateľ opakovane domáhal

vydania platobného rozkazu resp. o konanie vo veci. Dňa 5. 5. 2014 došla právnej

zástupkyni sťažovateľa odpoveď predsedu Okresného súdu v Piešťanoch na urgenciu zo dňa

27. 3. 2014 nazvanú Upovedomenie o spôsobe vybavenia sťažnosti, z ktorej vyplýva, že spis

bol bez ďalšieho zdôvodnenia a bez vydania platobného rozkazu prevedený do registra C,

kde je vedený pod a dňa 1. 4. 2014 bol zaslaný návrh na vyjadrenie

žalovaným 1 a 2. Urgenciu sťažovateľa pritom predsedníčka súdu vyhodnotila ako

nedôvodnú. Uviedla, že ďalší priebeh konania závisí od vyjadrenia žalovaných ako aj od

poradia nápadu veci v senáte zákonného sudcu, ktorý vzhľadom na množstvo vecí v jeho

senáte vytyčuje pojednávania podľa poradia nápadu. Toto tvrdenie predsedníčky súdu si

bohužiaľ žalobca nemá možnosť overiť, ale po viac ako troch rokoch tomuto tvrdeniu

predsedníčky súdu neverí.

Odo dňa 5. 5. 2014, teda viac ako dva roky, kedy bola doručená právnej zástupkyni

odpoveď predsedníčky súdu, sťažovateľ nemá vedomosť o žiadnom úkone súdu, od podania

návrhu ubehlo už viac ako tri roky, čo považuje sťažovateľ za bezdôvodné prieťahy

v konaní...

Sťažovateľ tvrdí, že horeuvedeným postupom súdu, ktorým je nečinnosť súdu viac

ako tri roky od podania žaloby bolo porušené jeho právo ako účastníka konania na súdnu

ochranu podľa ) a ) , jeho právo podľa

čl. 6 ods. 1) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ako aj právo na

včasné a dôstojné prejednanie a rozhodnutie sporu bez zbytočných prieťahov.“

Na základe skutočností uvedených v sťažnosti sa sťažovateľ domáha, aby ústavný

súd nálezom vyslovil porušenie jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2

a práva podľa dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní,

priznal mu primerané finančné zadosťučinenie v sume 10 000 € a uložil okresnému súdu

povinnosť uhradiť mu trovy konania.

Pred predbežným prerokovaním veci sa po predchádzajúcej výzve ústavného súdu

k sťažnosti vyjadrila predsedníčka okresného súdu v prípise sp. zn. Spr 76/17 zo 7. februára

2017, v ktorom sa okrem iného uvádza:

„Predmetom konania je nárok na náhradu škody spôsobenej na užívanom byte

v nájme ako aj zaplatenie zmluvnej pokuty z nájomnej zmluvy. Žaloba na súd bola podaná

dňa 14. 10. 2013, pričom dňa 22. 10. 2013 súd vyzval navrhovateľa na zaplatenie súdneho

poplatku, ktorý bol uhradený 16. 12. 2013. Dňa 18. 12. 2013 dala vyššia súdna úradníčka

previesť vec z registra Ro do registra C bez vydania platobného rozkazu, pričom ak súd

posúdi, že vo veci nie je možné vydať platobný rozkaz, nemá žalobca možnosť si jeho

vydanie nárokovať. Dňa 26. 3. 2014 bol návrh s prílohami doručovaný žalobcom, ktorí ho

4. 4. 2014 prevzali a dňa 12. 6. 2014 sa k nemu vyjadrili s doložením odborného posúdenia.

Vzhľadom k tomu, že sudca mal v tom čase od 800 po 1.050 vecí v pojednávacej agende

vytyčoval veci na pojednávanie podľa poradia nápadu, preto v predmetnej veci nebol skôr

vytýčený termín pojednávania, ale až dňa 2. 2. 2017 na 15. 3. 2017.

Pri nedostatočnom personálnom obsadení súdu, keď napriek žiadostiam na MS SR

o navýšenie počtu sudcov sa Okresný súd Piešťany na začiatku roku 2016 dostal do stavu,

že mal len 7 sudcov vo výkone, nebol súd dostatočne personálne obsadený, čo malo za

následok navýšenie počtu vecí v senátoch sudcov a tým aj nemožnosť vo veciach neskôr

napadnutých vytyčovať termíny pojednávania skôr ako po dvoch rokoch od nápadu.“

Z prílohy podania sťažovateľa doručeného ústavnému súdu 13. marca 2017 vyplýva,

že sťažovateľ ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní nariadenom na 15. marec 2017

zo zdravotných dôvodov (práceneschopnosť). Z uvedeného podania ďalej vyplýva, že

okresný súd spolu s predvolaním na pojednávanie zaslal sťažovateľovi aj vyjadrenie

žalovaných na zaujatie stanoviska.

Ústavný súd sťažnosť sťažovateľa predbežne prerokoval a uznesením

č. k. -11 z 15. novembra 2017 ju prijal na ďalšie konanie v rozsahu

namietaného porušenia základného práva podľa a práva podľa

ods. 1 dohovoru a vo vzťahu k namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1

ju odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie predsedníčka okresného súdu ústavnému súdu

v prípise sp. zn. Spr 76/17 z 21. decembra 2017 oznámila, že súhlasí s tým, aby ústavný súd

upustil od ústneho pojednávania a vyjadrila sa k ďalšiemu priebehu napadnutého konania,

z ktorého vyplýva, že po doručení sťažnosti ústavnému súdu boli v napadnutom konaní

vykonané tieto procesné úkony:

1. Pojednávanie okresného súdu nariadené na 15. marec 2017 bolo odročené

pre ospravedlnenú neúčasť sťažovateľa.

2. Pojednávanie okresného súdu nariadené na 12. apríl 2017 bolo odročené

pre neprítomnosť sporových strán.

3. Pojednávanie okresného súdu nariadené na 13. september 2017 bolo odročené

na účel doplnenia dokazovania a predloženia návrhov sporových strán na doplnenie

dokazovania v lehote 21 dní.

4. Ďalšie pojednávanie okresného súdu vo veci nariadené na 2. február 2018 bolo

zrušené z dôvodu práceneschopnosti zákonného sudcu.

Následne ústavný súd vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľa, aby sa vyjadrila, či trvá

na konaní ústneho pojednávania, a zároveň jej zaslal vyjadrenia predsedníčky okresného

súdu sp. zn. Spr. 76/17 zo 7. februára 2017 a 21. decembra 2017 na vedomie a prípadné

zaujatie stanoviska. Právna zástupkyňa sťažovateľa v podaní z 30. januára 2018 oznámila

ústavnému súdu, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania a k vyjadreniam

predsedníčky okresného súdu v podstatnom uviedla, že „... nesúhlasíme s názorom súdu, že

v prejednávanej veci nebolo možné vydať platobný rozkaz, čo nebolo nijak vysvetlené a že

spis musel byť z toho dôvodu prevedený z registra Ro do registra C, a domnievame sa, že

toto prevedenie bolo účelové.

Taktiež si dovolím podotknúť, že nie je vinou sťažovateľa, že konajúci súd má

nedostatok personálneho obsadenia, čo je permanentná výhovorka súdov a dovolím si

predpokladať, že v prípade kontroly by sa zistilo, že boli prejednané a aj rozhodnuté veci aj

mimo predsedníčkou uvádzaného poradia.“

Vzhľadom na oznámenia predsedníčky okresného súdu a právnej zástupkyne

sťažovateľa, ústavný súd v súlade s § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) upustil od ústneho pojednávania, pretože dospel k záveru, že od neho nemožno

očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Predmetom konania pred ústavným súdom je rozhodovanie o tom, či postupom

okresného súdu v napadnutom konaní došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v a práva na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

si ústavný súd zároveň osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské

práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. ,

) a ich namietané porušenie možno preskúmavať spoločne.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa

rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak, ako právoplatným rozhodnutím súdu.“ ().

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z čl. 2

ods. 1 v znení neskorších predpisov

(ďalej len „CSP“), ako aj z , podľa ktorého súd postupuje tak, aby vec bola čo

najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne

a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade

so svojou doterajšou judikatúrou (, , ) zohľadňuje

tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje,

správanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou

Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd v rámci prvého kritéria prihliada aj

na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa

(, , ). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný

súd aj sťažnosť sťažovateľa.

1. Pokiaľ ide o kritérium, ktorým je právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd

konštatuje, že rozhodovanie o náhrade škody spôsobenej na nehnuteľnosti a o zmluvnej

pokute tvorí v zásade štandardnú súčasť činnosti súdov, pričom konkrétne okolnosti

posudzovanej veci ani obsah predmetného súdneho spisu neodôvodňujú záver jej o právnej

či faktickej zložitosti.

2. Správanie sťažovateľa ako účastníka konania je druhým kritériom, ktoré ústavný

súd uplatňuje pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru. Ústavný súd zo zapožičaného súdneho spisu zistil, že sťažovateľ neprispel

k predlženiu predmetného konania významnejším spôsobom, keďže v dôsledku

ospravedlniteľného dôvodu na strane sťažovateľa bolo odročené zatiaľ len jedno

pojednávanie (15. marca 2017, pozn.). Na pojednávaní nariadenom na 12. apríl 2017 boli

neprítomné obe sporové strany.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal hodnotením postupu okresného súdu

v napadnutom konaní, pričom vychádzal zo svojej ustálenej judikatúry, v zmysle ktorej

zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou

všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie

efektívne k odstráneniu právnej neistoty (, , ).

V rámci napadnutého konania ústavný súd identifikoval obdobie nečinnosti

okresného súdu od 18. decembra 2013 do 26. marca 2014 po prevedení žaloby do registra

civilných vecí bez vydania platobného rozkazu a predovšetkým od 12. júna 2014

do 2. februára 2017, keď bol nariadený prvý termín pojednávania vo veci po viac ako troch

rokoch od podania žaloby (14. októbra 2013, pozn.).

Pokiaľ okresný súd poukazuje na nedostatočné personálne obsadenie súdu

a množstvo nevybavených súdnych prípadov, k tomu ústavný súd v zhode so svojou

doterajšou ustálenou judikatúrou (pozri napr. , , ,

, ) konštatuje, že nedostatočné materiálno-technické vybavenie

a poddimenzované personálne obsadenie súdu nemôže byť na ťarchu účastníkov konania

a nemôže zbaviť okresný súd zodpovednosti za vzniknuté prieťahy.

Ústavný súd preto aj s prihliadnutím k celkovej doterajšej dĺžke napadnutého

konania a zisteným obdobiam neodôvodnenej nečinnosti okresného súdu dospel k záveru,

že v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom. Na tomto základe ústavný súd

rozhodol, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní bolo porušené základné právo

sťažovateľa podľa a jeho právo podľa dohovoru (bod 1

výroku tohto nálezu).

III.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Vzhľadom na skutočnosť, že napadnuté konanie nebolo v čase rozhodovania

ústavného súdu ešte právoplatne skončené, ústavný súd podľa prikázal

okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. konal bez zbytočných

prieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu).

IV.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha.

Sťažovateľ sa domáha priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume

10 000 €, požadované finančné zadosťučinenie však ničím neodôvodnil ani nepopísal

pociťovanú ujmu, a teda náležité odôvodnenie ako zákonom predpísaná náležitosť

uplatňovania fakultatívne priznávaného finančného zadosťučinenia napriek

kvalifikovanému právnemu zastúpeniu absentuje.

Ústavný súd v tejto súvislosti pripomína, že tento nedostatok zákonom predpísanej

náležitosti, ako vyplýva zo sťažnosti sťažovateľa, nie je povinný odstraňovať z úradnej

povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní

pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný

súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania

().

Na základe uvedenej skutočnosti ústavný súd v tejto časti návrhu nevyhovel (bod 4

výroku tohto nálezu).

V.

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľ si sťažnosťou uplatnil nárok na úhradu trov konania pred ústavným

súdom.

Ústavný súd v zmysle rozhodol o úhrade trov

konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho právnym zastupovaním. Úhradu

priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia, podanie sťažnosti)

vykonané v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 13 ods. 2, § 13a ods. 1 písm. a) a c) a § 16

ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších

predpisov (ďalej len „vyhláška“).

Tarifná odmena za každý úkon vykonaný v roku 2017 predstavuje sumu 147, 33 €,

čo spolu činí 294,66 €, a režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky) za dva úkony po 8,84 €, čo

spolu predstavuje sumu 312,34 € (bod 3 výroku tohto nálezu).

Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej

zástupkyne sťažovateľa do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (§ 31a zákona

o ústavnom súde v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. februára 2018