Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 745/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-32

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. februára 2018

v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu Rudolfa

Tkáčika v konaní o sťažnosti , ,

zastúpeného , ,

konajúcou prostredníctvom advokáta a konateľa , ktorou

namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

postupom Okresného súdu Trenčín v konaní

o návrhu na zastavenie exekúcie vedenom pod sp. zn. , takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa postupom Okresného súdu Trenčín

v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Trenčín p r i k a z u j e v konaní vedenom pod sp. zn.

konať bez zbytočných prieťahov.

3. Jurajovi Krajčovičovi p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 5 000 €

(slovom päťtisíc eur), ktoré j e Okresný súd Trenčín p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Trenčín j e p o v i n n ý uhradiť trovy

právneho zastúpenia v sume 475,05 € (slovom štyristosedemdesiatpäť eur a päť centov)

na účet jeho právneho zástupcu ,

, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. júna

2017 doručená sťažnosť , (ďalej len

„sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) postupom Okresného súdu Trenčín (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. , v ktorom okresný súd rozhoduje o návrhu na zastavenie exekúcie

(ďalej aj „namietané konanie“).

2. Sťažovateľ v sťažnosti opísal podstatný časový priebeh namietaného exekučného

konania, k čomu navyše uviedol, že „ako I. inštančný súd, tak i II. inštančný súd opakovane

zastavovali exekučné konania z titulu uhradenia predmetnej - exekuovanej sumy. Rovnako

je nutné poznamenať, že samotný oprávnený v predmetnom exekučnom konaní používa

viacero obštrukčných úkonov, ktorým by predĺžil, či zvrátil priebeh exekučného konania. Je

však vecou všeobecného súdu, aby sa s týmito obštrukčnými úkonmi vysporiadal a v rámci

hospodárnosti konania, na takého úkony neprihliadal, prípadne ich v rámci svojich

procesných možností sankcionoval prostriedkami, ktoré mal k dispozícií.

... súdy v danej exekučnej veci konali ako tak plynulo do dňa 31.01.2011. Následne

Okresný súd Trenčín rozhodol o návrhu na zastavenie konania takmer po 2 a štvrť roku,

Krajský súd v Trenčíne po roku a Najvyšší súd SR tiež po 2 a štvrť roku. Následne nie je

nezanedbateľný ani fakt, že Okresný súd Trenčín napriek tomu, že vyzval oprávneného na

zloženie preddavku na znalecké dokazovanie aj s poučením o následkoch nezloženie

preddavku, tento oprávnený uhradil až po uplynutí lehoty... Okresný súd Trenčín mal

zložený preddavok na znalecké dokazovanie odo dňa 20.10.2016 a do dnešného dňa, t.j.

04.06.2017 znalca neustanovil, ale na druhú stranu sa nevysporiadal ani s návrhom na

zastavenie exekúcie a námietkou, resp. nesúhlasom s ustanovením znalca zo dňa 12.09.2017

v spojení s Doplnením zo dňa 20.03.2017.“.

3. Žiadané finančné zadosťučinenie sťažovateľ zdôvodnil permanentným stresom

z exekučného konania. Poukázal na skutočnosť, že „... mal možnosť odpredať niektoré časti

svojho majetku, avšak z dôvodu právnej istoty, resp. právnej ochrany jeho a tretích osôb -

nadobúdateľov, z obavy o možnosti odporovateľných žalôb v prípade potencionálneho

neúspechu v exekučnom konaní, nemohol od roku 2005 až doposiaľ, t.j. 12 rokov nakladať s

vlastným majetkom. Tento stav naďalej trvá. Sťažovateľ má za to, že ak by Okresný súd

Trenčín v predmetnej exekúcií konal bez prieťahov, tento čas jeho právnej neistoty a

neistého majetkového postavenia, by bol skrátený o niekoľko rokov.

Týmto konaním Okresného súdu Trenčín som bol Sťažovateľ a jeho rodina vystavená

neprimeranému stresu, tlaku a Sťažovateľ sa obáva o ich existenciu, nakoľko samotná suma

(predmet) exekučného konania je značne vysoká.

Domnievame sa, že suma vo výške 15 000,- EUR je adekvátnym finančným

zadosťučinením za vzniknutý stav... Sťažovateľ má za to, že žiadnym spôsobom neprispel k

vzniknutým prieťahom v exekučnom konaní, naopak sa snažil opakovane súdu predkladať

listinné a iné dôkazy tak, aby mohol bezodkladne rozhodnúť. V neposlednom rade je nutné

zdôrazniť, že sťažovateľ nemal žiadnu reálnu možnosť ovplyvniť priebeh, resp. dobu po

ktorú bol spis na odvolacom, či dovolacom súde. Rovnako ani to, či prvoinštančný súd

ustanoví znalca, alebo rozhodne priamo o jeho návrhu na zastavenie konania.“.

4. Po citácii a zdôvodnení právomoci ústavného súdu konať

o podanej sťažnosti navrhol sťažovateľ rozhodnúť takto:

„1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa postupom Okresného súdu

Trenčín v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. porušené bolo.

2. Okresnému súdu Trenčín sa prikazuje v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn.

konať bez zbytočných prieťahov.

3. sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 15 000,- EUR

(slovom pätnásťtisíc eur), ktoré je Okresný súd Trenčín povinný mu zaplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Trenčín je povinný uhradiť trovy právneho

zastúpenia v sume 676,04 EUR na účet jeho právneho zástupcu sťažovateľa do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

5. Na základe výzvy ústavného súdu sa k sťažnosti sťažovateľa vyjadril okresný súd

podaním z 20. septembra 2017 pod sp. zn. Spr 762/2017. Exekučné konanie vedené

pod sp. zn. pokladal za skutkovo a právne náročné z dôvodu zmeny v osobe

veriteľa pohľadávky, ktorá sa vymáha v danom exekučnom konaní, a preukazovania

pravosti listiny, na základe ktorej k takejto zmene došlo. Po podrobnom opísaní

jednotlivých úkonov okresný súd poukázal na opakované rozhodnutie o zastavení exekúcie,

čo však bolo Najvyšším súdom Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) zrušené

a vrátené na ďalšie konanie, keďže vyslovil názor, že okresný súd koná plynule a rýchlo.

6. Sťažovateľ predložil 18. januára 2018 svoje stanovisko k vyjadreniu okresného

súdu, ktoré považoval za snahu eliminovať negatívne dôsledky podanej sťažnosti, keďže

do chronologického prehľadu úkonov súdu boli zahrnuté aj podania účastníkov konania, ich

procesné návrhy a doplnenia. Zdôraznil, že predmetom ústavnej sťažnosti je predovšetkým

nečinnosť okresného súdu po 31. októbri 2011 a jeho nedôslednosť pri odôvodňovaní

rozhodnutí, oneskorené doručovanie podaní a rozhodnutí, príp. jeho procesné pochybenia,

čoho dôsledkom bolo ich zrušenie nadriadenými súdmi.

7. Uznesením ústavného súdu sp. zn. z 5. decembra 2017 bola

sťažnosť sťažovateľa prijatá na ďalšie konanie v súlade s § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“).

8. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania upustil od ústneho pojednávania

v predmetnej veci v súlade s , pretože po oboznámení sa

s obsahom súdneho spisu dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie

veci.

II.

9. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

10. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

11. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

účelom tohto základného práva je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu (m. m. ).

12. Základnou povinnosťou súdu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom

konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie alebo v ktorom sa ocitol účastník konania

na žalovanej strane. Uvedené platí bez výnimky aj vo vykonávacom (exekučnom) konaní.

13. Pri posudzovaní otázky, či v namietanom konaní došlo k zbytočným prieťahom,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade

so svojou doterajšou judikatúrou (, , ) zohľadňuje

tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje,

správanie účastníka konania a postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou Európskeho

súdu pre ľudské práva v rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada aj na predmet sporu

(povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (,

). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľa.

14. Predmetom namietaného exekučného konania pred okresným súdom, v ktorom

sťažovateľ vystupuje ako povinný, je vymoženie sumy 25 000 000 Sk s príslušenstvom

v prospech oprávneného . Uvedený oprávnený je osobou rozdielnou

od pôvodného veriteľa, ktorému bola pohľadávka priznaná právoplatným rozhodnutím

súdu. Keďže podľa tvrdenia sťažovateľa bol už dlh splnený, podával tento opakovane

návrhy na zastavenie exekúcie. O jeho návrhu z 12. septembra 2016 však nie je dosiaľ

právoplatne rozhodnuté. Oprávnený z exekučného konania preukazuje naďalej existenciu

dlhu a činí tak kópiou zmluvy o postúpení pohľadávky, preto ústavný súd pripúšťa určitú

skutkovú zložitosť veci, čo má vplyv na dĺžku rozhodovania o procesnom návrhu

sťažovateľa.

15. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či v namietanom konaní

došlo k zbytočným prieťahom, bolo správanie sťažovateľa ako účastníka exekučného

konania v postavení povinného. Ústavný súd vychádzajúc z obsahu spisu konštatuje,

že správanie sťažovateľa nebolo príčinou namietanej dĺžky konania. Naopak, sťažovateľ

reagoval na výzvy okresného súdu v stanovených lehotách a urgoval opakovane vydanie

rozhodnutia o návrhu na zastavenie exekúcie.

16. Tretím kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných

prieťahov v namietanom konaní, bol postup okresného súdu. Ústavný súd aplikujúc

, podľa ktorého je viazaný návrhom na začatie konania,

posudzoval dôvodnosť sťažnosti výlučne vo vzťahu k postupu okresného súdu

pri rozhodovaní o návrhoch sťažovateľa na zastavenie exekúcie. Preto za podstatné

považoval tieto úkony súdu:

- 30. jún 2006 –sťažovateľom vznesená námietka zaujatosti sudcov vybavujúcich

agendu Er a súdnych exekútorov, o ktorej sa rozhodovalo do 24. apríla 2007,

- 4. júl 2006 – podaný opakovaný návrh sťažovateľa na zastavenie exekúcie,

- 31. júl 2007 –súdu predložené oznámenie o zmene na strane oprávneného,

- 21. august 2007 – predložený oprávneným návrh na zámenu účastníkov na strane

oprávneného, o ktorom sa rozhodovalo do 15. januára 2008,

- 6. marec 2008 – podaný návrh sťažovateľa na zastavenie exekúcie podľa § 57

ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku,

- 22. máj 2008 – vydané uznesenie okresného súdu o zastavení exekúcie,

- 18. december 2008 – v dôsledku odvolania oprávneného Krajský súd v Trenčíne

(ďalej len „krajský súd“) uznesenie okresného súdu zrušil a konanie o návrhu sťažovateľa

na zastavenie exekúcie zastavil,

- 30. január 2009 – okresnému súdu doručené dovolanie sťažovateľa

proti rozhodnutiu krajského súdu,

- 24. marec 2009 – najvyšší súd zrušil uznesenie krajského súdu a vec mu vrátil

na ďalšie konanie,

- 9. jún 2009 – krajský súd uznesenie okresného súdu z 22. mája 2008 o zastavení

exekúcie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie,

- 18. november 2009 – okresný súd uznesením exekúciu zastavil,

- 19. január 2010 – krajský súd v dôsledku odvolania oprávneného uznesenie

okresného súdu z 18. novembra 2009 zmenil a návrh sťažovateľa na zastavenie exekúcie

zamietol,

- 5. máj 2010 – najvyšší súd v dôsledku dovolania sťažovateľa zrušil uznesenie

krajského súdu z 19. januára 2010 a vec mu vrátil na ďalšie konanie,

- 30. jún 2010 – krajský súd zrušil uznesenie okresného súdu o zastavení exekúcie

z 18. novembra 2009 a vec mu vrátil na ďalšie konanie,

- 11. október 2010 – okresný súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju,

- 31. január 2011 – krajský súd v dôsledku odvolania oprávneného zrušil uznesenie

okresného súdu z 11. októbra 2010 a vec mu vrátil na ďalšie konanie; spis bol vrátený

okresnému súdu 21. februára 2011,

- 5. september 2011 – okresný súd nariadil termín pojednávania na 27. september

2011,

- 27. september 2011, 11. november 2011, 24. január 2012 – uskutočnené

pojednávania pred okresným súdom,

- 21. marec 2012 – okresnému súdu doručený návrh sťažovateľa na povolenie

odkladu exekúcie,

- 2. apríl 2012 – povolený odklad exekúcie,

- 28. september 2012 – krajský súd v dôsledku odvolania oprávneného potvrdil

uznesenie okresného súdu o odklade exekúcie,

- 4. marec 2013 – okresný súd uznesením exekúciu zastavil,

- 28. február 2014 – krajský súd v dôsledku odvolania oprávneného potvrdil

uznesenie okresného súdu o zastavení exekúcie,

- 16. júl 2014 –okresnému súdu doručené dovolanie oprávneného proti uzneseniu

krajského súdu z 28. februára 2014,

- 27. august 2014 – spis predložený najvyššiemu súdu na rozhodnutie o dovolaní,

- 28. október 2014 – spis vrátený okresnému súdu z najvyššieho súdu na účel

odstránenia vád dovolania,

- 21. január 2015 – spis opakovane predložený najvyššiemu súdu,

- 26. máj 2016 – najvyšší súd uznesenie krajského súdu z 28. februára 2014

a uznesenie okresného súdu zo 4. marca 2013 zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie

konanie,

- 30. jún 2016 – okresnému súdu doručený návrh sťažovateľa na zastavenie exekúcie,

- 12. september 2016 –okresnému súdu doručený návrh sťažovateľa na zastavenie

a odklad exekúcie,

- 14. september 2016 – okresný súd návrh sťažovateľa na zastavenie exekúcie

doručený 30. júna 2016 zamietol,

- 14. september 2016 – okresný súd povolil odklad exekúcie do právoplatného

rozhodnutia o návrhu sťažovateľa na odklad exekúcie z 12. septembra 2016,

- 20. september 2017 – okresný súd uznesením exekúciu zastavil,

- 6. november 2017 – oprávnený podal proti uzneseniu o zastavení exekúcie

odvolanie,

- 19. január 2018 – spis predložený krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní.

17. S Poukazom na uvedené ústavný súd konštatuje postup okresného súdu

v primeraných časových intervaloch (po zohľadnení o nutnosti vysporiadať sa prednostne

s námietkami zaujatosti a okruhom účastníkov), avšak za neprípustnú považoval celkovú

dĺžku právnej neistoty sťažovateľa, počas ktorej je vystavený hrozbe exekúcie. Pochybenie

okresného súdu vzhliadol ústavný súd v neefektívnom konaní spočívajúcom

v nedostatočnom odôvodnení rozhodnutí, čo viedlo k opakovaným zrušeniam týchto

rozhodnutí nadriadenými súdmi. Neefektívne konanie okresného súdu spočívalo aj

v nevenovaní dostatočnej pozornosti príprave spisu pred jeho predložením na dovolacie

konanie, v dôsledku čoho sa konanie na dovolacom súde predĺžilo o päť mesiacov

(od 27. augusta 2014, keď bol spis predložený najvyššiemu súdu na rozhodnutie o dovolaní,

do 21. januára 2015, keď bol spis opakovane predložený najvyššiemu súdu). Za časovo

neprípustné obdobie právnej neistoty sťažovateľa považoval ústavný súd obdobie

od 12. septembra 2016 do 20. septembra 2017, počas ktorého nebolo rozhodnuté o jeho

poslednom návrhu na zastavenie exekúcie.

18. Uvedené skutočnosti vyúsťujú do záveru, že základné právo sťažovateľa

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa postupom

okresného súdu v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie vedenom pod sp. zn.

porušené bolo (výrok v bode 1 nálezu).

III.

19. Podľa druhej vety ak porušenie práv alebo slobôd

podľa čl. 127 ods. 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto

práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

20. O poslednom návrhu sťažovateľa na zastavenie exekúcie bolo rozhodnuté

v priebehu konania pred ústavným súdom. Toto rozhodnutie zatiaľ nenadobudlo

právoplatnosť, čo viedlo ústavný súd k rozhodnutiu o prikázaní okresnému súdu konať

vo veci bez zbytočných prieťahov a odstrániť tak stav právnej neistoty, v ktorej sa

sťažovateľ nachádza (výrok v bode 2 nálezu).

IV.

21. Sťažovateľ žiadal priznať finančné zadosťučinenie v sume 15 000 €.

22. Podľa môže ústavný súd svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

23. Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha.

24. Podľa má primerané finančné

zadosťučinenie povahu nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch. Ak ústavný súd

rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo

alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov

od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu ( ).

25. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušovania základného práva (). Podľa názoru ústavného súdu v tomto

prípade prichádzalo do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení jeho výšky

vychádzal ústavný súd zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské

práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva

so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

26. Ústavný súd prihliadnuc na okolnosti danej veci, najmä na dĺžku exekučného

konania, na to, že okresný súd o návrhu na zastavenie exekúcie rozhodol v čase konania

pred ústavným súdom, ale aj na zložitosť veci, priznal sťažovateľovi finančné

zadosťučinenie v sume 5 000 € (výrok v bode 3 nálezu).

27. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy.

28. Ústavný súd priznal sťažovateľovi trovy právneho zastúpenia za tri úkony

právnej služby (prevzatie a príprava zastupovania, podanie ústavnej sťažnosti, vyjadrenie

zo 16. januára 2018) podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), teda vo výške 1/6 výpočtového

základu v súlade s § 11 ods. 3 vyhlášky, teda 2 x 147,33 €, 2 x režijný paušál 8,84 €, 1 x

153,50 € a 1 x 9,21 €, čo spolu predstavuje sumu 475,05 €. Uvedená suma bola priznaná

bez DPH z dôvodu, že DPH zástupca sťažovateľa nežiadal, čo usúdil ústavný súd z jeho

prepočtu trov právneho zastúpenia uvedenom v sťažnosti. Úhradu trov konania je okresný

súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto rozhodnutia (výrok v bode 4 nálezu).

29. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. februára 2018