Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 745/2017
PDF · 207.99 KB
No categories available
III. ÚS 745/2017
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. februára 2018
v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu Rudolfa
Tkáčika v konaní o sťažnosti , ,
zastúpeného , ,
konajúcou prostredníctvom advokáta a konateľa , ktorou
namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Trenčín v konaní
o návrhu na zastavenie exekúcie vedenom pod sp. zn. 27 Er 69/2005, takto
rozhodol:
1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Trenčín
v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie vedenom pod sp. zn. 27 Er 69/2005
p o r u š e n é b o l o .
2. Okresnému súdu Trenčín p r i k a z u j e v konaní vedenom pod sp. zn.
27 Er 69/2005 konať bez zbytočných prieťahov.
3. Jurajovi Krajčovičovi p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 5 000 €
(slovom päťtisíc eur), ktoré j e Okresný súd Trenčín p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. Okresný súd Trenčín j e p o v i n n ý uhradiť trovy
právneho zastúpenia v sume 475,05 € (slovom štyristosedemdesiatpäť eur a päť centov)
na účet jeho právneho zástupcu ,
, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. júna
2017 doručená sťažnosť , (ďalej len
„sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) postupom Okresného súdu Trenčín (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom
pod sp. zn. 27 Er 69/2005, v ktorom okresný súd rozhoduje o návrhu na zastavenie exekúcie
(ďalej aj „namietané konanie“).
2. Sťažovateľ v sťažnosti opísal podstatný časový priebeh namietaného exekučného
konania, k čomu navyše uviedol, že „ako I. inštančný súd, tak i II. inštančný súd opakovane
zastavovali exekučné konania z titulu uhradenia predmetnej - exekuovanej sumy. Rovnako
je nutné poznamenať, že samotný oprávnený v predmetnom exekučnom konaní používa
viacero obštrukčných úkonov, ktorým by predĺžil, či zvrátil priebeh exekučného konania. Je
však vecou všeobecného súdu, aby sa s týmito obštrukčnými úkonmi vysporiadal a v rámci
hospodárnosti konania, na takého úkony neprihliadal, prípadne ich v rámci svojich
procesných možností sankcionoval prostriedkami, ktoré mal k dispozícií.
... súdy v danej exekučnej veci konali ako tak plynulo do dňa 31.01.2011. Následne
Okresný súd Trenčín rozhodol o návrhu na zastavenie konania takmer po 2 a štvrť roku,
Krajský súd v Trenčíne po roku a Najvyšší súd SR tiež po 2 a štvrť roku. Následne nie je
nezanedbateľný ani fakt, že Okresný súd Trenčín napriek tomu, že vyzval oprávneného na
zloženie preddavku na znalecké dokazovanie aj s poučením o následkoch nezloženie
preddavku, tento oprávnený uhradil až po uplynutí lehoty... Okresný súd Trenčín mal
zložený preddavok na znalecké dokazovanie odo dňa 20.10.2016 a do dnešného dňa, t.j.
04.06.2017 znalca neustanovil, ale na druhú stranu sa nevysporiadal ani s návrhom na
zastavenie exekúcie a námietkou, resp. nesúhlasom s ustanovením znalca zo dňa 12.09.2017
v spojení s Doplnením zo dňa 20.03.2017.“.
3. Žiadané finančné zadosťučinenie sťažovateľ zdôvodnil permanentným stresom
z exekučného konania. Poukázal na skutočnosť, že „... mal možnosť odpredať niektoré časti
svojho majetku, avšak z dôvodu právnej istoty, resp. právnej ochrany jeho a tretích osôb -
nadobúdateľov, z obavy o možnosti odporovateľných žalôb v prípade potencionálneho
neúspechu v exekučnom konaní, nemohol od roku 2005 až doposiaľ, t.j. 12 rokov nakladať s
vlastným majetkom. Tento stav naďalej trvá. Sťažovateľ má za to, že ak by Okresný súd
Trenčín v predmetnej exekúcií konal bez prieťahov, tento čas jeho právnej neistoty a
neistého majetkového postavenia, by bol skrátený o niekoľko rokov.
Týmto konaním Okresného súdu Trenčín som bol Sťažovateľ a jeho rodina vystavená
neprimeranému stresu, tlaku a Sťažovateľ sa obáva o ich existenciu, nakoľko samotná suma
(predmet) exekučného konania je značne vysoká.
Domnievame sa, že suma vo výške 15 000,- EUR je adekvátnym finančným
zadosťučinením za vzniknutý stav... Sťažovateľ má za to, že žiadnym spôsobom neprispel k
vzniknutým prieťahom v exekučnom konaní, naopak sa snažil opakovane súdu predkladať
listinné a iné dôkazy tak, aby mohol bezodkladne rozhodnúť. V neposlednom rade je nutné
zdôrazniť, že sťažovateľ nemal žiadnu reálnu možnosť ovplyvniť priebeh, resp. dobu po
ktorú bol spis na odvolacom, či dovolacom súde. Rovnako ani to, či prvoinštančný súd
ustanoví znalca, alebo rozhodne priamo o jeho návrhu na zastavenie konania.“.
4. Po citácii čl. 48 ods. 2 ústavy a zdôvodnení právomoci ústavného súdu konať
o podanej sťažnosti navrhol sťažovateľ rozhodnúť takto:
„1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu
Trenčín v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 27Er/69/2005 porušené bolo.
2. Okresnému súdu Trenčín sa prikazuje v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn.
27Er/69/2005 konať bez zbytočných prieťahov.
3. sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 15 000,- EUR
(slovom pätnásťtisíc eur), ktoré je Okresný súd Trenčín povinný mu zaplatiť do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Trenčín je povinný uhradiť trovy právneho
zastúpenia v sume 676,04 EUR na účet jeho právneho zástupcu sťažovateľa do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“
5. Na základe výzvy ústavného súdu sa k sťažnosti sťažovateľa vyjadril okresný súd
podaním z 20. septembra 2017 pod sp. zn. Spr 762/2017. Exekučné konanie vedené
pod sp. zn. 27 Er 69/2005 pokladal za skutkovo a právne náročné z dôvodu zmeny v osobe
veriteľa pohľadávky, ktorá sa vymáha v danom exekučnom konaní, a preukazovania
pravosti listiny, na základe ktorej k takejto zmene došlo. Po podrobnom opísaní
jednotlivých úkonov okresný súd poukázal na opakované rozhodnutie o zastavení exekúcie,
čo však bolo Najvyšším súdom Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) zrušené
a vrátené na ďalšie konanie, keďže vyslovil názor, že okresný súd koná plynule a rýchlo.
6. Sťažovateľ predložil 18. januára 2018 svoje stanovisko k vyjadreniu okresného
súdu, ktoré považoval za snahu eliminovať negatívne dôsledky podanej sťažnosti, keďže
do chronologického prehľadu úkonov súdu boli zahrnuté aj podania účastníkov konania, ich
procesné návrhy a doplnenia. Zdôraznil, že predmetom ústavnej sťažnosti je predovšetkým
nečinnosť okresného súdu po 31. októbri 2011 a jeho nedôslednosť pri odôvodňovaní
rozhodnutí, oneskorené doručovanie podaní a rozhodnutí, príp. jeho procesné pochybenia,
čoho dôsledkom bolo ich zrušenie nadriadenými súdmi.
7. Uznesením ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 745/2017 z 5. decembra 2017 bola
sťažnosť sťažovateľa prijatá na ďalšie konanie v súlade s § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“).
8. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania upustil od ústneho pojednávania
v predmetnej veci v súlade s § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde, pretože po oboznámení sa
s obsahom súdneho spisu dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie
veci.
II.
9. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
10. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.
11. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou
účelom tohto základného práva je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza
osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde
sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty
dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným
spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím
súdu (m. m. IV. ÚS 221/04).
12. Základnou povinnosťou súdu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom
konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie alebo v ktorom sa ocitol účastník konania
na žalovanej strane. Uvedené platí bez výnimky aj vo vykonávacom (exekučnom) konaní.
13. Pri posudzovaní otázky, či v namietanom konaní došlo k zbytočným prieťahom,
a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade
so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje
tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje,
správanie účastníka konania a postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou Európskeho
súdu pre ľudské práva v rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada aj na predmet sporu
(povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00,
II. ÚS 32/02). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľa.
14. Predmetom namietaného exekučného konania pred okresným súdom, v ktorom
sťažovateľ vystupuje ako povinný, je vymoženie sumy 25 000 000 Sk s príslušenstvom
v prospech oprávneného . Uvedený oprávnený je osobou rozdielnou
od pôvodného veriteľa, ktorému bola pohľadávka priznaná právoplatným rozhodnutím
súdu. Keďže podľa tvrdenia sťažovateľa bol už dlh splnený, podával tento opakovane
návrhy na zastavenie exekúcie. O jeho návrhu z 12. septembra 2016 však nie je dosiaľ
právoplatne rozhodnuté. Oprávnený z exekučného konania preukazuje naďalej existenciu
dlhu a činí tak kópiou zmluvy o postúpení pohľadávky, preto ústavný súd pripúšťa určitú
skutkovú zložitosť veci, čo má vplyv na dĺžku rozhodovania o procesnom návrhu
sťažovateľa.
15. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či v namietanom konaní
došlo k zbytočným prieťahom, bolo správanie sťažovateľa ako účastníka exekučného
konania v postavení povinného. Ústavný súd vychádzajúc z obsahu spisu konštatuje,
že správanie sťažovateľa nebolo príčinou namietanej dĺžky konania. Naopak, sťažovateľ
reagoval na výzvy okresného súdu v stanovených lehotách a urgoval opakovane vydanie
rozhodnutia o návrhu na zastavenie exekúcie.
16. Tretím kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných
prieťahov v namietanom konaní, bol postup okresného súdu. Ústavný súd aplikujúc
§ 20 ods. 4 zákona o ústavnom súde, podľa ktorého je viazaný návrhom na začatie konania,
posudzoval dôvodnosť sťažnosti výlučne vo vzťahu k postupu okresného súdu
pri rozhodovaní o návrhoch sťažovateľa na zastavenie exekúcie. Preto za podstatné
považoval tieto úkony súdu:
- 30. jún 2006 –sťažovateľom vznesená námietka zaujatosti sudcov vybavujúcich
agendu Er a súdnych exekútorov, o ktorej sa rozhodovalo do 24. apríla 2007,
- 4. júl 2006 – podaný opakovaný návrh sťažovateľa na zastavenie exekúcie,
- 31. júl 2007 –súdu predložené oznámenie o zmene na strane oprávneného,
- 21. august 2007 – predložený oprávneným návrh na zámenu účastníkov na strane
oprávneného, o ktorom sa rozhodovalo do 15. januára 2008,
- 6. marec 2008 – podaný návrh sťažovateľa na zastavenie exekúcie podľa § 57
ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku,
- 22. máj 2008 – vydané uznesenie okresného súdu o zastavení exekúcie,
- 18. december 2008 – v dôsledku odvolania oprávneného Krajský súd v Trenčíne
(ďalej len „krajský súd“) uznesenie okresného súdu zrušil a konanie o návrhu sťažovateľa
na zastavenie exekúcie zastavil,
- 30. január 2009 – okresnému súdu doručené dovolanie sťažovateľa
proti rozhodnutiu krajského súdu,
- 24. marec 2009 – najvyšší súd zrušil uznesenie krajského súdu a vec mu vrátil
na ďalšie konanie,
- 9. jún 2009 – krajský súd uznesenie okresného súdu z 22. mája 2008 o zastavení
exekúcie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie,
- 18. november 2009 – okresný súd uznesením exekúciu zastavil,
- 19. január 2010 – krajský súd v dôsledku odvolania oprávneného uznesenie
okresného súdu z 18. novembra 2009 zmenil a návrh sťažovateľa na zastavenie exekúcie
zamietol,
- 5. máj 2010 – najvyšší súd v dôsledku dovolania sťažovateľa zrušil uznesenie
krajského súdu z 19. januára 2010 a vec mu vrátil na ďalšie konanie,
- 30. jún 2010 – krajský súd zrušil uznesenie okresného súdu o zastavení exekúcie
z 18. novembra 2009 a vec mu vrátil na ďalšie konanie,
- 11. október 2010 – okresný súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju,
- 31. január 2011 – krajský súd v dôsledku odvolania oprávneného zrušil uznesenie
okresného súdu z 11. októbra 2010 a vec mu vrátil na ďalšie konanie; spis bol vrátený
okresnému súdu 21. februára 2011,
- 5. september 2011 – okresný súd nariadil termín pojednávania na 27. september
2011,
- 27. september 2011, 11. november 2011, 24. január 2012 – uskutočnené
pojednávania pred okresným súdom,
- 21. marec 2012 – okresnému súdu doručený návrh sťažovateľa na povolenie
odkladu exekúcie,
- 2. apríl 2012 – povolený odklad exekúcie,
- 28. september 2012 – krajský súd v dôsledku odvolania oprávneného potvrdil
uznesenie okresného súdu o odklade exekúcie,
- 4. marec 2013 – okresný súd uznesením exekúciu zastavil,
- 28. február 2014 – krajský súd v dôsledku odvolania oprávneného potvrdil
uznesenie okresného súdu o zastavení exekúcie,
- 16. júl 2014 –okresnému súdu doručené dovolanie oprávneného proti uzneseniu
krajského súdu z 28. februára 2014,
- 27. august 2014 – spis predložený najvyššiemu súdu na rozhodnutie o dovolaní,
- 28. október 2014 – spis vrátený okresnému súdu z najvyššieho súdu na účel
odstránenia vád dovolania,
- 21. január 2015 – spis opakovane predložený najvyššiemu súdu,
- 26. máj 2016 – najvyšší súd uznesenie krajského súdu z 28. februára 2014
a uznesenie okresného súdu zo 4. marca 2013 zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie
konanie,
- 30. jún 2016 – okresnému súdu doručený návrh sťažovateľa na zastavenie exekúcie,
- 12. september 2016 –okresnému súdu doručený návrh sťažovateľa na zastavenie
a odklad exekúcie,
- 14. september 2016 – okresný súd návrh sťažovateľa na zastavenie exekúcie
doručený 30. júna 2016 zamietol,
- 14. september 2016 – okresný súd povolil odklad exekúcie do právoplatného
rozhodnutia o návrhu sťažovateľa na odklad exekúcie z 12. septembra 2016,
- 20. september 2017 – okresný súd uznesením exekúciu zastavil,
- 6. november 2017 – oprávnený podal proti uzneseniu o zastavení exekúcie
odvolanie,
- 19. január 2018 – spis predložený krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní.
17. S Poukazom na uvedené ústavný súd konštatuje postup okresného súdu
v primeraných časových intervaloch (po zohľadnení o nutnosti vysporiadať sa prednostne
s námietkami zaujatosti a okruhom účastníkov), avšak za neprípustnú považoval celkovú
dĺžku právnej neistoty sťažovateľa, počas ktorej je vystavený hrozbe exekúcie. Pochybenie
okresného súdu vzhliadol ústavný súd v neefektívnom konaní spočívajúcom
v nedostatočnom odôvodnení rozhodnutí, čo viedlo k opakovaným zrušeniam týchto
rozhodnutí nadriadenými súdmi. Neefektívne konanie okresného súdu spočívalo aj
v nevenovaní dostatočnej pozornosti príprave spisu pred jeho predložením na dovolacie
konanie, v dôsledku čoho sa konanie na dovolacom súde predĺžilo o päť mesiacov
(od 27. augusta 2014, keď bol spis predložený najvyššiemu súdu na rozhodnutie o dovolaní,
do 21. januára 2015, keď bol spis opakovane predložený najvyššiemu súdu). Za časovo
neprípustné obdobie právnej neistoty sťažovateľa považoval ústavný súd obdobie
od 12. septembra 2016 do 20. septembra 2017, počas ktorého nebolo rozhodnuté o jeho
poslednom návrhu na zastavenie exekúcie.
18. Uvedené skutočnosti vyúsťujú do záveru, že základné právo sťažovateľa
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom
okresného súdu v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie vedenom pod sp. zn.
27 Er 69/2005 porušené bolo (výrok v bode 1 nálezu).
III.
19. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy druhej vety ak porušenie práv alebo slobôd
podľa čl. 127 ods. 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto
práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
20. O poslednom návrhu sťažovateľa na zastavenie exekúcie bolo rozhodnuté
v priebehu konania pred ústavným súdom. Toto rozhodnutie zatiaľ nenadobudlo
právoplatnosť, čo viedlo ústavný súd k rozhodnutiu o prikázaní okresnému súdu konať
vo veci bez zbytočných prieťahov a odstrániť tak stav právnej neistoty, v ktorej sa
sťažovateľ nachádza (výrok v bode 2 nálezu).
IV.
21. Sťažovateľ žiadal priznať finančné zadosťučinenie v sume 15 000 €.
22. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd svojím rozhodnutím, ktorým
vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané
finančné zadosťučinenie.
23. Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného
finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho
domáha.
24. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde má primerané finančné
zadosťučinenie povahu nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch. Ak ústavný súd
rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo
alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov
od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu (§ 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde).
25. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného
práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje
nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho
porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04). Podľa názoru ústavného súdu v tomto
prípade prichádzalo do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení jeho výšky
vychádzal ústavný súd zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské
práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva
so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.
26. Ústavný súd prihliadnuc na okolnosti danej veci, najmä na dĺžku exekučného
konania, na to, že okresný súd o návrhu na zastavenie exekúcie rozhodol v čase konania
pred ústavným súdom, ale aj na zložitosť veci, priznal sťažovateľovi finančné
zadosťučinenie v sume 5 000 € (výrok v bode 3 nálezu).
27. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému
účastníkovi konania jeho trovy.
28. Ústavný súd priznal sťažovateľovi trovy právneho zastúpenia za tri úkony
právnej služby (prevzatie a príprava zastupovania, podanie ústavnej sťažnosti, vyjadrenie
zo 16. januára 2018) podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky
č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb
v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), teda vo výške 1/6 výpočtového
základu v súlade s § 11 ods. 3 vyhlášky, teda 2 x 147,33 €, 2 x režijný paušál 8,84 €, 1 x
153,50 € a 1 x 9,21 €, čo spolu predstavuje sumu 475,05 €. Uvedená suma bola priznaná
bez DPH z dôvodu, že DPH zástupca sťažovateľa nežiadal, čo usúdil ústavný súd z jeho
prepočtu trov právneho zastúpenia uvedenom v sťažnosti. Úhradu trov konania je okresný
súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto rozhodnutia (výrok v bode 4 nálezu).
29. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie
je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 13. februára 2018