Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 525/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-42

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 14. februára 2018

v senáte zloženom z predsedu Petra Brňáka, sudcu Milana Ľalíka a sudkyne Marianny

Mochnáčovej prerokoval prijatú sťažnosť ,

zastúpenej advokátskou kanceláriou ALMOND LEGAL s. r. o., Grösslingová 4, Bratislava,

v menej ktorej koná konateľka a advokátka JUDr. Magdaléna Pelíšek Fischerová, vo veci

namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa postupom Okresného súdu

Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa postupom Okresného súdu

Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 3 000 €

(slovom tritisíc eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava IV p o v i n n ý vyplatiť jej do

dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava IV j e p o v i n n ý uhradiť trovy

konania v sume 374,81 € (slovom tristosedemdesiatštyri eur a osemdesiatjeden centov) na

účet jej právnej zástupkyne ALMOND LEGAL s. r. o., Grösslingová 4, Bratislava, do

dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Sťažnosti vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. októbra

2017 doručená sťažnosť (ďalej len

„sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej základného práva na ochranu

vlastníctva podľa (ďalej len „“),

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

, práva na spravodlivé súdne konanie podľa Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva na ochranu majetku podľa

čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Okresného súdu Bratislava IV (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod

sp. zn. .

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka sa ako žalobkyňa

v súdnom konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. domáha určenia, že

nehnuteľnosť – rodinný dom patril do bezpodielového spoluvlastníctva manželov ku dňu

zániku bezpodielového spoluvlastníctva. Pôvodným žalovaným bol v konaní manžel

žalobkyne a po jeho úmrtí je ním dedič manžela žalobkyne, a to ich spoločný syn. Konanie

sa začalo v roku 2004. Okresný súd raz meritórne rozhodol rozsudkom č. k. -509

z 23. februára 2009, ktorý bol v odvolacom konaní zrušený rozsudkom Krajského súdu

v Bratislave č. k. -559 z 13. októbra 2009 a vec bola vrátená okresnému

súdu na ďalšie konanie. Okresný súd nariadil niekoľko pojednávaní a dve znalecké

dokazovania. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že namietané konanie trvá viac ako 13 rokov

a dosiaľ nie je právoplatne skončené.

3. Sťažovateľka v sťažnosti hodnotí doterajší priebeh namietaného konania ako

neefektívny a vyznačujúci sa prieťahmi, a tým postup okresného súdu ako postup

porušujúci ňou označené práva, a preto navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti rozhodol

týmto nálezom:

„1. Základné právo sťažovateľky... podľa ust. Slovenskej

republiky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ust. čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd a ust. čl. 1 Dodatkového Protokolu

k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd na spravodlivé súdne konanie

a právo vlastniť majetok podľa ust. postupom

Okresného súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. , porušené bolo.

2. Okresnému súdu Bratislava IV prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.

ďalej konal bez zbytočných prieťahov.

3. priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 10 000 EUR, ktoré

je jej Okresný súd Bratislava IV povinný vyplatiť do dvoch mesiacov odo dňa nadobudnutia

právoplatnosti nálezu.

4. Okresný súd Bratislava IV je povinný nahradiť sťažovateľke trovy konania

vo výške 374,81 EUR, na účet jej právneho zástupcu do dvoch mesiacov odo dňa

nadobudnutia právoplatnosti nálezu.“

4. Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením č. k. -20

z 8. novembra 2017 ju podľa § 25 ods. 1 a 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) prijal na ďalšie konanie v časti namietaného porušenia základného práva podľa čl. 48

ods. 2 a v ostatnej časti sťažnosť sťažovateľky odmietol pre zjavnú

neopodstatnenosť.

5. Na výzvu ústavného súdu sa k sťažnosti vyjadril okresný súd prípisom sp. zn.

Spr. 3719/2017 z 19. januára 2018 doručeným ústavnému súdu 24. januára 2018, v ktorom

okresný súd zdôraznil skutkovú aj právnu zložitosť veci s poukazom na potrebu nariadenia

znaleckého dokazovania (vo veci boli nariadené dve znalecké dokazovania). Okresný súd

poukázal na to, že k celkovej dĺžke konania prispelo aj správanie strán konania, ako aj

úmrtie pôvodného žalovaného, resp. náročnosť vymedzenia otázok pre znalcov či úmrtie

znalca ustanoveného na vypracovanie kontrolného posudku. Okresný súd vo svojom

vyjadrení označil aj objektívne dôvody, ktoré prispeli k celkovej dĺžke konania spočívajúce

v zmenách zákonných sudcov. Podľa okresného súdu sťažovateľkou označené základné

právo v danej veci porušené nebolo a v prípade, ak ústavný súd dospeje k inému záveru,

považuje okresný súd sťažovateľkou požadované finančné zadosťučinenie za neprimerane

vysoké.

6. Podaním doručeným ústavnému súdu 7. februára 2018 sťažovateľka v reakcii na

vyjadrenie okresného súdu zotrvala na dôvodnosti svojej sťažnosti.

7. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde vo veci sťažnosti sťažovateľky upustil od ústneho pojednávania, pretože

po oboznámení sa so stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci. V dôsledku toho senát predmetnú

sťažnosť prerokoval na svojom zasadnutí bez prítomnosti účastníkov, ich zástupcov

a verejnosti len na základe písomne podaných stanovísk účastníkov a obsahu na vec sa

vzťahujúceho súdneho spisu.

II.

8. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

9. Sťažovateľka sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného

práva podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov.

10. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa

rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak, ako právoplatným rozhodnutím súdu ().

11. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

12. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplývala do 30. júna 2016 z ustanovení

(ďalej len „OSP“), ktorý bol s účinnosťou od 1. júla 2016

zrušený a počnúc týmto dňom je úprava civilného sporového, civilného mimosporového

a správneho súdneho konania predmetom (ďalej aj „“),

(ďalej aj „“) a (ďalej

aj „SSP“).

13. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej

do 30. júna 2016 vyplývala z , ktorý súdu prikazoval, aby v súčinnosti so všetkými

účastníkmi konania postupoval tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100

ods. 1 , podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších

návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prerokovaná a rozhodnutá, ako aj z § 117 ods. 1

, podľa ktorého bol sudca povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie

účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov, a z , podľa ktorého sa

pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa

pojednávanie odročuje, predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa

bude konať nové pojednávanie.

14. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej

od 1. júla 2016 je expresis verbis zakotvená ako základný princíp civilného sporového

konania v a , podľa ktorých súd postupuje v konaní tak, aby vec bola

čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná

hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu (podľa Civilného

sporového poriadku), resp. účastníkov konania (podľa )

a iných osôb, pričom v zmysle sa okrem iných týmto základným princípom

civilného sporového konania spravuje aj konanie pred správnym súdom. Tento základný

princíp konania je premietnutý do ďalších ustanovení ,

a so zohľadnením

osobitostí jednotlivých druhov konaní tvoriacich predmet úpravy týchto poriadkov.

15. Povinnosť súdu konať bez prieťahov vyplýva napríklad z ,

podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne,

spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania, z ustanovení § 153

o sudcovskej koncentrácii konania, ďalej z ustanovení ‒

o predbežnom prejednaní sporu a následkoch neprítomnosti strán, aj z § 179 ods. 1, podľa

ktorého pojednávanie vedie súd tak, aby sa mohlo rozhodnúť spravidla na jedinom

pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania a účel tohto zákona, alebo § 183 ods. 1

prvej vety, podľa ktorej pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.

16. V zmysle sa citované ustanovenia

primerane použijú aj na konanie správneho súdu podľa ,

pričom povinnosť súdu konať bez prieťahov vyplýva aj z ustanovenia ,

podľa ktorého ak sa konanie začalo, postupuje v ňom správny súd i bez ďalších návrhov tak,

aby vec bola čo najrýchlejšie rozhodnutá. Správny súd pokračuje v konaní, aj keď sú

účastníci konania nečinní. Účastníci konania sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol

účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia

dôkazné prostriedky a dbajú na pokyny správneho súdu. Ďalej táto povinnosť správneho

súdu vyplýva z , podľa ktorého ak správny súd nariadi pojednávanie,

pripraví ho tak, aby bolo možné rozhodnúť vo veci spravidla na jedinom pojednávaní,

a z , podľa ktorého pojednávanie možno odročiť len z dôležitých dôvodov alebo

z dôvodu uskutočnenia neverejnej porady a vyhotovenia výroku rozhodnutia správneho

súdu. Správny súd môže odročiť pojednávanie aj vtedy, ak to účastníci konania zhodne

navrhnú.

17. Podľa na konania podľa tohto zákona (civilné mimosporové

konania, pozn.) sa použijú ustanovenia , ak tento zákon

neustanovuje inak. Povinnosť súdu konať v civilnom mimosporovom konaní bez prieťahov

je vyjadrená napr. aj v , podľa ktorého po začatí konania postupuje súd

v súčinnosti s ostatnými subjektmi konania tak, aby bola vec v čo najkratšom čase

prejednaná a rozhodnutá, ďalej v , podľa ktorého súd pokračuje v konaní, aj keď

sú účastníci nečinní, ale aj v ustanovení o vylúčení aplikácie okrem iných

ustanovení o koncentrácii konania (vrátane sudcovskej

koncentrácie konania).

18. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom

v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd

v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (, , )

zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna, faktická, prípadne procesná zložitosť

veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup samotného

súdu. V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd v rámci prvého

kritéria prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam

pre sťažovateľa (, , ). Podľa uvedených kritérií

posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľky.

19. Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že

predmet posudzovaného konania (určenie, že rodinný dom patril do bezpodielového

spoluvlastníctva manželov – žalobkyne a pôvodného žalovaného ku dňu zániku ich

manželstva) sa javí po skutkovej a právnej stránke ako zložitý, a to vzhľadom na potrebu

vykonania znaleckého dokazovania, keď stavebno-technické posúdenie stavby je v priamej

súvislosti s posúdením vlastníckej otázky. Náročnosť predmetu posudzovaného konania

čiastočne ospravedlňuje jeho doterajšiu dĺžku.

20. Správanie účastníkov konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či

v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu označených práv

sťažovateľky. Ústavný súd po oboznámení sa s priebehom posudzovaného konania

z vyžiadaného spisu okresného súdu konštatuje, že svojím správaním prispeli k doterajšej

dĺžke konania obe strany. Ospravedlňovanie sa z pojednávaní zo strany pôvodného odporcu

z dôvodu jeho zdravotného stavu objektívne čiastočne prispelo k predĺženiu konania bez

danosti jeho zavinenia. Podstatné je, že obe strany sporu zjavne prispeli k jeho celkovej

dĺžke nekoncentrovanými podaniami a opakovaným predkladaním listinných dôkazov

namiesto sústredeného komplexného predloženia svojich stanovísk a dôkazov vzťahujúcich

sa na vec, ktorými disponovali.

21. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v uvedenom konaní

došlo k zbytočným prieťahom, bol samotný postup okresného súdu v predmetnej veci.

22. Ústavný súd z vyžiadaného spisu okresného súdu sp. zn. , ktorý bol

ústavnému súdu predložený 24. januára 2018, zistil, že namietané konanie sa začalo

2. augusta 2004. V septembri 2004 okresný súd vyhovel návrhu sťažovateľky na nariadenie

predbežného opatrenia uznesením, ktoré bolo v odvolacom konaní potvrdené. Spis sa

nachádzal na odvolacom súde štyri mesiace. Druhýkrát rozhodoval okresný súd o nariadení

predbežného opatrenia uznesením z júna 2006, potvrdeným odvolacím súdom. Spis sa

nachádzal na odvolacom súde 9 mesiacov. Vec bola prejednaná na pojednávaniach

konaných 6. februára 2006, 10. septembra 2008, 17. decembra 2008, 4. februára 2009

a 23. februára 2009, na ktorom bol vyhlásený rozsudok vo veci samej vyhovujúci žalobe

sťažovateľky. Predmetný rozsudok bol na odvolanie žalovaného uznesením odvolacieho

súdu z 13. októbra 2009 zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie. Spis sa nachádzal na

odvolacom súde štyri mesiace. Vec bola následne prejednávaná na pojednávaniach 17. mája

2010, 1. júla 2010, 9. decembra 2010, 26. septembra 2011 a 27. októbra 2011. Uznesením

z 12. decembra 2011 bolo nariadené znalecké dokazovanie, ktoré po niekoľkých zmenách

v osobe znalcov a ich urgenciách bolo ukončené doručením znaleckého posudku 15. marca

2013, t. j. trvalo 1 rok a 3 mesiace. Z dôvodu úmrtia pôvodného žalovaného 27. septembra

2013 bolo uznesením z 28. októbra 2013 konanie prerušené do právoplatného skončenia

dedičského konania, ktoré bolo ukončené osvedčením o dedičstve právoplatným 27. marca

2015, t. j. prerušenie konania trvalo 1 rok a 5 mesiacov. Ďalšie pojednávanie vo veci sa

konalo 14. septembra 2015 a 4. novembra 2015 súd vykonal ohliadku miesta stavby

rodinného domu. Uznesením z 12. júla 2016 bola žalovanému uložená povinnosť zložiť

preddavok na ním navrhované kontrolné znalecké dokazovanie, ktoré súd nariadil

uznesením z 11. októbra 2016 a proti ktorému sťažovateľka podala sťažnosť. V roku 2017

okresný súd rozhodol o zamietnutí sťažnosti sťažovateľky, uložil jej povinnosť zložiť

preddavok na znalecké dokazovanie vzhľadom na ňou navrhované dokazovanie (ktorý do

predloženia spisu uhradený nebol), zasielal navzájom stranám nimi predkladané vyjadrenia

a komunikoval so znalcom o správnej formulácii znaleckých otázok. Spis bol znalcovi

predložený 15. novembra 2017 a následne vrátený súdu 7. decembra 2017 z dôvodu úmrtia

znalca. Posledný úkon okresného súdu pred predložením spisu ústavnému súdu bolo

uznesenie o ustanovení nového znalca z 15. januára 2018.

23. Ústavný súd konštatuje, že posudzované konanie toho času trvá viac ako 13

rokov a nebolo právoplatne skončené, a preto už vzhľadom na doterajšiu neprimeranú dĺžku

konania bez jeho právoplatného skončenia (aj bez podrobnejšieho vyhodnocovania

jednotlivých období nečinnosti alebo neefektívneho postupu okresného súdu) toto konanie

ako celok charakterizujú neprimerané prieťahy takej intenzity, ktoré zakladajú porušenie

označených práv sťažovateľky. Ústavný súd konštatuje, že ani náročnosť veci vyžadujúca si

časovo náročné dokazovanie a nekoncentrované správanie strán sporu nie je okolnosťou,

ktorá by v danom prípade s prihliadnutím na celkovú doterajšiu dĺžku konania mohla

zistené prieťahy v postupe okresného súdu v celom rozsahu ospravedlniť.

24. Ústavný súd preto uzatvára, že postupom okresného súdu v posudzovanom

konaní došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa .

III.

25. Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej

osoby podľa vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným

rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie,

opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal.

26. Vzhľadom na to, že v čase rozhodovania ústavného súdu konanie vo veci nie je

skončené, ústavný súd vyhovel návrhu sťažovateľky a v zmysle § 56 ods. 3 písm. a) zákona

o ústavnom súde uložil okresnému súdu príkaz konať vo veci bez prieťahov.

27. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie. Podľa ak sa sťažovateľ

domáha finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov

sa ho domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne

o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo

slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti

rozhodnutia ústavného súdu. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie

ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu

došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu

porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva

().

28. Sťažovateľka žiadala o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume

10 000 € z dôvodov uvedených v sťažnosti poukazujúc najmä na dlhotrvajúcu právnu

neistotu. Podľa názoru ústavného súdu prichádza v tomto prípade do úvahy priznanie

primeraného finančného zadosťučinenia. Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia

ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské

práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva

so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu. Ústavný súd považoval priznanie sumy 3 000 €

sťažovateľke za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom

súde. Pri ustálení sumy finančného zadosťučinenia ústavný súd prihliadal na celkovú dobu

posudzovaného súdneho konania a jeho priebeh a na mieru zavinenia okresného súdu na

vzniknutých prieťahoch v posudzovanom konaní. Ústavný súd v súlade s čl. 127 ods. 3

a časti sťažnosti, v ktorej sťažovateľka žiadala

priznať finančné zadosťučinenie nad ústavným súdom priznanú sumu, nevyhovel.

29. Ústavný súd priznal sťažovateľke ( ) úhradu

trov konania z dôvodu jej právneho zastúpenia advokátom.

30. Pri výpočte trov právneho zastúpenia ústavný súd vychádzal z príslušných

ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších

predpisov. Základná sadzba odmeny za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2017 je

147,33 € a hodnota režijného paušálu je 8,84 €.

31. S poukazom na výsledok konania vznikol sťažovateľke nárok na úhradu trov za

dva úkony právnej služby uskutočnené v roku 2017 (prevzatie a príprava zastúpenia

a podanie sťažnosti ústavnému súdu) v sume 312,34 € vrátane režijného paušálu. Keďže

právna zástupkyňa sťažovateľky je platcom dane z pridanej hodnoty, ústavný súd priznal

sťažovateľke náhradu trov právneho zastúpenia v sume 312,34 € spolu s 20 % daňou

z pridanej hodnoty v sume 62,47, t. j. spolu v sume 374,81 €. Ústavný súd nepriznal úhradu

trov za jeden úkon právnej služby (stanovisko k vyjadreniu okresného súdu), pretože toto

vyjadrenie neobsahovalo žiadne skutočnosti významné pre rozhodnutie ústavného súdu.

32. Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej

zástupkyne sťažovateľky ( v spojení s ).

33. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. februára 2018