Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 79/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. februára 2018

predbežne prerokoval sťažnosť ,

zastúpeného obchodnou spoločnosťou JUDr. Róbert Fatura, advokát, s. r. o., Centrum

18/23, Považská Bystrica, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Róbert Fatura,

vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu

podľa „ a nasl.“ a práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom

Krajského súdu v Trenčíne č. k. -165 z 11. októbra 2017 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných

náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. januára

2018 doručená sťažnosť , (ďalej len

„sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu a inú právnu

ochranu podľa „ a nasl.“ (ďalej len „“) a práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“)

č. k. -165 z 11. októbra 2017 (ďalej len „napadnutý rozsudok“).

2. Zo sťažnosti vyplýva, že Okresný súd Považská Bystrica (ďalej len „okresný súd“)

vo veci žalobcu proti sťažovateľovi

ako žalovanému rozhodol rozsudkom č. k. -91 z 15. februára 2016, ktorým

žalobu zamietol. Proti uvedenému rozsudku podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol

krajský súd uznesením č. k. -107 z 28. marca 2017, ktorým rozsudok

okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Následne okresný súd rozsudkom

č. k. -144 z 8. júna 2017 vyhovel žalobe žalobcu. Z obsahu sťažnosti vyplýva,

že okresný súd uvedený rozsudok odôvodnil takto:

„na odbernom mieste vo vlastníctve žalovaného došlo k neoprávnenému odberu

plynu. V zmysle ust. o energetike ma odberateľ, ktorý

neoprávnene odoberal plyn, povinnosť uhradiť prevádzkovateľovi distribučnej siete

skutočne vzniknutú škodu. Za odberateľa v zmysle uvedeného je potrebné považovať

v zásade osobu, ktorá nakupuje plyn na účel vlastnej spotreby, ale ak takej niet, napríklad

preto, že na odbernom mieste dochádza k odberu plynu a žiadna osoba nemá na dodávku

plynu uzatvorenú zmluvu, teda žiadna osoba nie je kupujúcim plynu, je potrebné

za odberateľa plynu, ktorý ma povinnosť k náhrade škody, podľa odvolacieho súdu

považovať osobu, ktorá je vlastníkom odberného miesta. Vo svojej podstate ide o objektívnu

zodpovednosť za škodu spôsobenú neoprávneným odberom plynu, keď pre vznik

zodpovednosti za škodu nie je podstatné, či je zodpovedný subjekt - odberateľ

plynu /v zmysle uvedeného vlastník nehnuteľnosti - odberného miesta/ vznik škody zavinil

alebo nie. Opačným výkladom ustanovení zákona o energetike by viedol k znemožneniu

uplatnenia si práva na náhradu škody poškodeného, keď nemá k dispozícií žiadny zákonný

spôsob, ako sa o totožnosti takejto osoby dozvedel. Aplikácia práva pri takomto výklade by

potom znamenala porušenie garantovaného práva žalobcu na majetok.“

3. Proti uvedenému rozsudku okresného súdu sťažovateľ podal odvolanie, o ktorom

rozhodol krajský súd napadnutým rozsudkom tak, že rozsudok okresného súdu potvrdil,

ako uviedol sťažovateľ, „s odôvodnením, že súd prvej inštancie vec správne zistil skutkový

stav a správne ho právne posúdil“.

4. Sťažovateľ je toho názoru, že k porušeniu ním označených práv došlo z dôvodu,

že krajský súd „sa stal normotvorcom a zaviedol de facto objektívnu zodpovednosť

vlastníka nehnuteľnosti za neoprávnený odber plynu, pričom takáto zodpovednosť vlastníka

nehnuteľnosti nevyplýva zo žiadnej právnej úpravy. Podľa nášho názoru je zrejmé,

kto je zodpovedný za neoprávnený odber plynu a kto je povinný škodu žalobcovi nahradiť.“.

5. Sťažovateľ v sťažnosti citoval ustanovenia § 3 písm. c) bod 10 a § 82 ods. 2

o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov a uviedol, že z týchto ustanovení vyplýva nasledujúce:

„škodu za neoprávnený odber plynu je povinný nahradiť odberateľ a odberateľom je

osoba, ktorá nakupuje plyn na účel vlastnej spotreby. Sťažovateľ predmetnú nehnuteľnosť

neužíval, skutočného užívateľa nehnuteľnosti v období, kedy došlo k neoprávnenému odberu

oznámil sťažovateľ žalobcovi ešte pred podaním žaloby. V priebehu dokazovania na súde

prvej inštancie bolo jasne preukázané, kto predmetnú nehnuteľnosť užíval, preto sťažovateľ

nemôže znášať náhradu škody, ktorá bola spôsobená žalobcovi neoprávneným odberom

inou osobou, o ktorej žalobca vedel. Z vyššie uvedených dôvodov máme za to, že aj pri

aplikácií o energetike, sťažovateľ nie je povinný znášať náhradu

škody voči žalobcovi, keďže nekupoval plyn na účel vlastnej spotreby. Dokonca sťažovateľ

ani nemusel vedieť, že niekto v objekte plyn odoberá a žalobca taktiež porušil svoju

prevenčnú povinnosť predchádzať vzniku škody a mal urobiť opatrenia, aby znemožnil

čierny odber plynu.“

6. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vydal tento nález:

„1. Základné právo sťažovateľa , , trvale bytom

na súdnu a inú právnu ochranu upravenú v čl. 46

a nasl. a práva na spravodlivý súdny proces podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd Rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa

11.10.2017 č.k. -165 porušené bolo.

2. Ústavný súd zrušuje Rozsudok Krajského súdu Trenčín zo dňa 11.10.2017 č.k.

-165 a vracia mu vec na nové rozhodnutie.

3. , , trvale bytom Hliny

priznáva trovy konania a právneho zastúpenia v sume vo výške 390,50 Eur,

a to za dva úkony právnej služby - prevzatie a príprava veci (153,50 € + 9,21 € + 20%

DPH) a spísanie sťažnosti na Ústavný súd (153,50 € + 9,21 € + 20% DPH), ktoré

je Krajský súd Trenčín povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa,

spoločnosť JUDr. Róbert Fatura, advokát, s.r.o. na účet vedený v Tatra banke, a. s., č. ú.

261 (IBAN: 1784 8713) do 15 dní od právoplatnosti

tohto rozhodnutia (nálezu).“

II.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

9. Podľa , návrh na začatie konania sa ústavnému

súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne

proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu

a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)

zástupca.

10. Z odôvodnenia sťažnosti sťažovateľa predloženej ústavnému súdu síce vyplýva

argumentácia a podstata odôvodnenia rozsudku okresného súdu č. k. -144

z 8. júna 2017, ktorý bol potvrdený napadnutým rozsudkom krajského súdu, avšak

vo vzťahu k uvedenému potvrdzujúcemu rozhodnutiu krajského súdu sťažovateľ v sťažnosti

len uviedol, že krajský súd rozhodol s odôvodnením, „že súd prvej inštancie vec správne

zistil skutkový stav a správne ho právne posúdil“. V sťažnosti sťažovateľ neuviedol

prípadnú ďalšiu argumentáciu krajského súdu v napadnutom rozsudku, ale zároveň

ani nevytkol jeho prípadnú zjavnú neodôvodnenosť či arbitrárnosť. Predostrel síce svoju

argumentáciu, prečo by nemal znášať náhradu škody, ktorá bola spôsobená neoprávneným

odberom plynu, avšak v odôvodnení sťažnosti neuviedol žiadne relevantné námietky

ohľadom porušenia jeho základných práv a slobôd napadnutým rozsudkom krajského súdu.

11. Navyše, ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že k sťažnosti nebola pripojená

kópia napadnutého rozsudku krajského súdu, ktorým mali byť porušené základné práva

sťažovateľa, tak, ako to ukladá , teda sťažnosť nespĺňa

ani túto zákonom predpísanú náležitosť. Nepripojením kópie napadnutého rozsudku

k sťažnosti ústavný súd nemohol preveriť argumentáciu krajského súdu v jeho odôvodnení

a preskúmať jeho závery z hľadiska ich ústavnej udržateľnosti.

12. Podľa ústavného súdu má nedostatok odôvodnenia sťažnosti významné procesné

dôsledky. Je základnou povinnosťou sťažovateľa, aby čo najpresnejšie opísal skutkový stav,

z ktorého vyvodzuje svoj procesný nárok na ochranu poskytovanú ústavným súdom.

Okrem opísania skutkových okolností musí odôvodnenie sťažnosti obsahovať najmä právne

argumenty a právne posúdenie predloženého sporu. Nevyhnutnou podmienkou konania

ústavného súdu o individuálnej sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby

podľa je teda vznesenie relevantných námietok zo strany sťažovateľa

spočívajúcich v uvedení skutočností svedčiacich o porušení jeho základných práv alebo

slobôd rozhodnutím, opatrením, procesným postupom, prípadne inou aktivitou alebo

nečinnosťou konkrétneho orgánu verejnej moci (orgánu štátnej správy, územnej alebo

záujmovej samosprávy, súdu atď.). Vznesenie takýchto námietok podanie sťažovateľa

neobsahuje.

13. Pre úplnosť ústavný súd tiež dodáva, že v sťažnosti sťažovateľ namieta porušenie

jeho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu „podľa a nasl.“ .

Uvedené základné právo však vyplýva z . Z toho je zrejmá nepresnosť

označenia základného práva sťažovateľom.

14. Ústavný súd konštatuje, že uplatnenie jeho právomocí je viazané na splnenie

viacerých formálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1

, a a nasledujúcich ). V tejto súvislosti už ústavný

súd opakovane uviedol, že všeobecné náležitosti návrhu musí spĺňať každý návrh, a to tak

náležitosti týkajúce sa formy návrhu, ako aj jeho obsahu. Ústavný súd je potom viazaný

návrhom na začatie konania ( ). Osobitne to platí

v prípadoch, v ktorých osoby požadujúce ochranu svojich základných práv a slobôd

sú zastúpené advokátom ().

15. Ústavný súd v tejto súvislosti pripomína, že nedostatky zákonom predpísaných

náležitostí vyplývajúce z podania sťažovateľa nie je povinný odstraňovať z úradnej

povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní

pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný

súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania

(, , , a iné).

16. Podľa o advokácii a o zmene a doplnení

o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení

neskorších predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie postupovať s odbornou

starostlivosťou, ktorou sa rozumie, že koná čestne, svedomito, primeraným spôsobom

a dôsledne využíva všetky právne prostriedky a uplatňuje v záujme klienta všetko, čo podľa

svojho presvedčenia považuje za prospešné. Pritom dbá na účelnosť a hospodárnosť

poskytovaných právnych služieb.

17. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej

služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé

vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to

splnené zákonom ustanovené predpoklady.

18. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, zohľadniac aj to, že sťažovateľ je zastúpený

advokátom, ústavný súd odmietol jeho sťažnosť pre nesplnenie zákonom predpísaných

náležitostí už po jej predbežnom prerokovaní ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. februára 2018