Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 177/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. marca 2018 v senáte

zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa), zo sudcu

Ladislava Orosza a sudcu Miroslava Duriša predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej

spoločnosti WM Consulting & Communication, s. r. o., Sad A. Kmeťa 24, Piešťany,

zastúpenej advokátskou kanceláriou Roman Kvasnica a partneri s. r. o., Žilinská cesta 130,

Piešťany, v mene ktorej koná advokát JUDr. Roman Kvasnica, vo veci namietaného

porušenia základného práva podľa a práva podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného

súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti WM Consulting & Communication, s. r. o.,

o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

10. augusta 2017 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti WM Consulting &

Communication, s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“, v citáciách aj „sťažovateľ“), ktorou

namieta porušenie svojho základného práva podľa

(ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Čadca (ďalej len

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté

konanie“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že 8. októbra 2015 sťažovateľka podala

okresnému súdu návrh na vydanie platobného rozkazu (ďalej len „návrh“), ktorým

si uplatňovala pohľadávku voči dlžníkovi:

(ďalej len „dlžník“), ktorú jej dlžník nezaplatil, a preto žiadala, aby súd zaviazal dlžníka

zaplatiť sťažovateľke sumu 28 073,06 € s príslušenstvom (ďalej len „žalovanú sumu“)

a trovy konania v sume 2 751,83 €.

Z dôvodu podaného návrhu je okresným súdom vedené „pod sp. zn.

súdne konanie vo veci sťažovateľa, t. j. žalobcu proti žalovanému – Dlžníkovi o zaplatenie

28.073,06 € spolu s príslušenstvom...“.

Sťažovateľka 10. mája 2016 zaslala okresnému súdu žiadosť o rozhodnutie vo veci

alebo nariadenie termínu pojednávania (ďalej aj „žiadosť“), ktorou sa domáhala,

aby okresný súd v tejto veci konal, t. j. aby vydal platobný rozkaz alebo nariadil termín

pojednávania.

Keďže ani po zaslaní žiadosti nebolo v tejto veci sťažovateľky rozhodnuté a ani

nebolo nariadené pojednávanie, sťažovateľka 25. augusta 2016, t. j. po dobe dlhšej

ako desať mesiacov odo dňa odoslania návrhu, zaslala okresnému súdu opätovnú žiadosť

o rozhodnutie vo veci alebo o nariadenie termínu pojednávania, ktorou sa opätovne

domáhala, aby okresný súd v tejto veci konal, t. j. vydal platobný rozkaz alebo nariadil

termín pojednávania.

Pretože „... ani po zaslaní Opätovnej žiadosti nebolo v tejto veci rozhodnuté vydaním

platobného rozkazu a ani nebolo vytýčené pojednávanie, t.j. súd nereagoval na Žiadosť ani

na Opätovnú žiadosť, sťažovateľ dňa 12. 12. 2016, t. j. po dobe dlhšej ako 14 mesiacov odo

dňa odoslania Žaloby, zaslal do rúk predsedovi Okresného súdu Čadca,

, sťažnosť na prieťahy v konaní podľa

o súdoch v znení neskorších predpisov...

Sťažovateľ dňa 31. 01. 2017 obdržal od predsedu Okresného súdu Čadca odpoveď

na Sťažnosť, v ktorej boli uvedené všetky kroky, ktoré Okresný súd Čadca vykonal v tomto

Súdnom konaní. Vzhľadom na tieto kroky predseda Okresného súdu Čadca uviedol,

že v Súdnom konaní boli spôsobené zbytočné prieťahy v konaní spôsobené postupom súdu,

pričom za účelom nápravy nariadil dohľad nad vecou.“.

Sťažovateľka v sťažnosti uvádza:

„Okresný súd Čadca napriek nariadenému dohľadu doposiaľ o veci nerozhodol

vydaním platobného rozkazu tak, ako to vo svojej Žalobe sťažovateľka navrhovala a ani

nenariadil vo veci pojednávanie.“

Ďalej sťažovateľka uvádza, že „Protiprávny stav, zapríčinený konaním,

resp. nečinnosťou Okresného súdu Čadca, spočíva v tom, že ani po uplynutí doby dlhšej ako

22 mesiacov odo dňa kedy sťažovateľ podal na Okresný súd Čadca Žalobu, nebolo

o podanej Žalobe sťažovateľa do dnešného dňa právoplatne rozhodnuté, a to z toho dôvodu,

že Okresný súd Čadca, do dnešného dňa nevydal meritórne rozhodnutie vo veci a ani

nevytýčil termín pojednávania na prejednanie tejto veci.

Postupom Okresného súdu Čadca, na základe ktorého došlo k prieťahom v konaní

vedenom pred Okresným súdom Čadca pod sp. zn. , sa sťažovateľ dostal

do právneho stavu neistoty ohľadom toho, ako súdne konanie vyvolané Žalobou sťažovateľa

skončí. Sťažovateľ je teda neustále v právnej neistote ohľadom toho, či bude Dlžník

zaviazaný zaplatiť sťažovateľovi žalovanú pohľadávku.

Sťažovateľ má za to, že je neprípustné, aby rozhodovanie o žalobe na zaplatenie

finančnej sumy proti Dlžníkovi, ktorý nie je ani spotrebiteľom (t. j. nejedná sa o spor

so slabšou stranou), trvalo vyše 22 mesiacov (t. j. takmer 2 roky). Sťažovateľ má za to,

že rozhodnutie o zaplatení peňažnej sumy je úkon, ktorý sa nevyznačuje právnou ani

faktickou zložitosťou a konania o zaplatenie peňažnej sumy tvoria bežnú súčasť

rozhodovacej agendy všeobecných súdov, ktorým je aj porušovateľ, a preto má za to,

že doba 22 mesiacov, počas ktorej je už Súdne konanie vedené, je neprimerane dlhá,

vzhľadom na to, že toto konanie sa nevyznačuje žiadnou právnou ani faktickou zložitosťou.

Sťažovateľ má za to, že Okresný súd Čadca v Súdom konaní nepostupuje adekvátne,

čo má za následok vzniknuté zbytočné prieťahy v konaní. Predovšetkým má sťažovateľ za to,

že je neprípustné, aby súd zaslal Žalobu na vyjadrenie žalovanému po uplynutí doby dlhšej

ako desať mesiacov odo dňa jej doručenia súdu (tak, ako to vyplýva z odpovede Okresného

súdu Čadca na sťažnosť zo dňa 23. januára 2017), a to až následne po tom čo súdu bolo

doručená Opätovná žiadosť, t. j. na Žiadosť súd absolútne nereagoval a nevykonal žiaden

úkon za účelom zrýchlenia konania.

Nakoľko Okresný súd Čadca nielenže právoplatne nerozhodol o sťažovateľovej

žalobe, ale doposiaľ nevydal žiadne meritórne rozhodnutie vo veci, nenariadil pojednávanie

na prejednanie veci a pravdepodobne ani nedoručil Dlžníkovi Žalobu na vyjadrenie, došlo

k porušeniu sťažovateľovho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov, a preto sťažovateľ nevidí žiadnu inú možnosť ako sa domôcť nápravy, okrem

podania sťažnosti na ústavný súd.

Sťažovateľ podaním Žiadosti, Opätovnej žiadosti ako i Sťažnosti sa aktívne domáhal

urýchlenia konania, a vyčerpal všetky prostriedky, ktoré má k dispozícií, aby došlo

k nastoleniu právnej istoty ohľadom jeho práva na zaplatenie sumy 28.073,06 € spolu

s príslušenstvom.

Vyššie uvedený postup Okresného súdu Čadca do účinnosti Občianskeho súdneho

poriadku bol nielen v rozpore s , ale zároveň, nakoľko

nie je doposiaľ rozhodnuté, dochádza v súčasnosti k porušovaniu základných zásad

zakotvených v a , t. j. zásady právnej istoty

a rýchlosti konania, nakoľko Okresný súd Čadca nepostupuje tak, aby ochrana práv

sťažovateľa bola rýchla a účinná.

Okresný súd Čadca svojou nečinnosťou spôsobuje zbytočné prieťahy v konaní,

v dôsledku ktorých dochádza k sústavnému porušovaniu základného práva sťažovateľa

na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a k porušeniu jeho práva na prerokovanie veci súdom v primeranej lehote

v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Tento stav

má za následok právnu neistotu sťažovateľa, týkajúcu sa jeho práva na zaplatenie sumy

28.073,06 € spolu s príslušenstvom voči Dlžníkovi nakoľko k stavu právnej istoty dochádza

až právoplatným rozhodnutím súdu, čo konštatoval Ústavný súd Slovenskej republiky

aj vo svojich rozhodnutiach (ÚS 221/04, , , ),

čo predpokladá prinajmenšom vydanie meritórneho rozhodnutia vo veci.“.

Vzhľadom na tieto skutočnosti sťažovateľka žiada, aby ústavný súd takto rozhodol:

„Okresný súd Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. porušil základné

právo spoločnosti WM Consulting & Communication, s. r. o., na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov zaručené v , ako

aj jej právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd.

Okresnému súdu Čadca v konaní, vedenom pod sp. zn. , prikazuje

konať bez zbytočných prieťahov.

Spoločnosti WM Consulting & Communication, s. r. o. priznáva právo na primerané

finančné zadosťučinenie v sume 1.000,- Eur (slovom: jedentisíc euro), ktoré jej je Okresný

súd Čadca povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Okresný súd Čadca je povinný zaplatiť sťažovateľovi náhradu trov konania k rukám

právneho zástupcu sťažovateľa v sume 374,81 € (2 úkony právnej služby – prevzatie a prvá

porada s klientom, písomné podanie – sťažnosť zo dňa 25. 04. 2017 – 2 x 147,33 €,

t. j. 294,66 €, 2 paušálne sumy náhrad 2 x 8,84 €, t. j. 17,68 € a 20 % DPH 62,47 €) v lehote

do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto nálezu.“

Návrh na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia sťažovateľka

odôvodňuje tým, že prieťahy v napadnutom konaní jej spôsobujú: „trvalý stav právnej

neistoty, nemajetkovú ujmu vyplývajúcu z neprimeranej dĺžky konania“.

V tejto sume sťažovateľka zohľadnila najmä dĺžku zbytočných prieťahov v konaní

a s nimi spojenú nemajetkovú ujmu sťažovateľky „spočívajúcu v pocitoch právnej neistoty

a straty dôvery v efektívne poskytnutie súdnej ochrany v predmetnej veci, ďalej nemajetkovú

ujmu sťažovateľa spočívajúcu v pocite právnej neistoty ohľadom toho ako bude súdne

konanie skončené a či bude Dlžník zaviazaný zaplatiť sťažovateľovi žalovanú sumu,

nakoľko až do doby pokým Okresný súd Čadca právoplatne nerozhodne sťažovateľ

nedisponuje žiadnym spôsobom, ktorým by docielil, aby Dlžník zaplatil svoj dlh, t. j.

žalovanú sumu, sťažovateľovi.“.

Sťažovateľka je toho názoru, že „len vyslovenie porušenia jej základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov ako aj práva na prejednanie veci

v primeranej lehote nebude dostatočným zadosťučinením ani opatrením a nebude tak

dovŕšená ochrana jeho porušených práv, nakoľko sťažovateľ poukázal na prieťahy

v súdnom konaní, v dôsledku ktorých došlo k porušeniu sťažovateľových práv, a to

Sťažnosťou, ktorou sa zároveň domáhal, aby Porušovateľ odstránil tieto prieťahy, avšak

Porušovateľ nevykonal opatrenia smerujúce k tomu, aby prestal porušovať sťažovateľove

práva.“.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,

ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý

je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil,

uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Sťažovateľka namieta, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní došlo

k porušeniu jej základného práva podľa a práva podľa

dohovoru.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru,

pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv

neexistuje zásadnejšia odlišnosť (napr. ), čo umožňuje preskúmať ich

namietané porušenie spoločne.

Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide

vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu

verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil

sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, alebo aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci

vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval

uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takúto možnosť reálne

nepripúšťajú (, , , , ).

Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného

práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie

(, tiež napr. , , , ).

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo na inom štátnom orgáne

sa právna neistota neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty

dochádza v zásade až právoplatným rozhodnutím súdu alebo štátneho orgánu. Preto

k rešpektovaniu, resp. naplneniu základného práva podľa nestačí, aby

štátne orgány vec prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet

(napr. , ).

Ústavný súd však vo svojej judikatúre už viackrát rozhodol (m. m. ,

, ), že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom

podať sťažnosť na prieťahy v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám

odstránil protiprávny stav zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov.

Zo zistení ústavného súdu pri príprave predbežného prerokovania sťažnosti vyplýva,

že okresný súd v napadnutom konaní rozhodol vo veci samej rozsudkom

zo 7. decembra 2017.

Z uvedeného vyplýva, že po podaní sťažnosti podľa

o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov a po podaní sťažnosti ústavnému súdu okresný súd prijal opatrenia smerujúce

k zabezpečeniu ochrany základného práva sťažovateľky.

V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoj právny názor vyplývajúci z jeho

doterajšej judikatúry, podľa ktorého ak sa náprava vo veci sťažovateľa zabezpečí v rámci

všeobecného súdnictva, tak ústavný súd v zásade nemôže vysloviť porušenie sťažovateľom

označeného základného práva (m. m. , ), pričom v okolnostiach

posudzovaného prípadu táto skutočnosť zakladá aj dôvod na odmietnutie sťažnosti

už pri jej predbežnom prerokovaní.

Námietka sťažovateľky je založená na argumente, že v napadnutom konaní zatiaľ

nebolo nariadené pojednávanie, resp. okresný súd v napadnutom konaní dosiaľ nerozhodol.

Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní

má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručeného v (, ,

). Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v je pojem

autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. S ohľadom

na konkrétne okolnosti veci sa totiž postup dotknutého súdu nemusí vyznačovať takými

významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“

v zmysle (napr. ).

V tejto súvislosti ústavný súd zdôrazňuje, že tieto skutočnosti ešte samy osebe

nemôžu viesť k záveru, že okresný súd bol vo veci dosiaľ úplne nečinný. Za podstatnú pre

posúdenie veci však ústavný súd považuje aj skutočnosť, že od podania žaloby

(8. októbra 2015) do vydania rozhodnutia v merite veci (7. decembra 2017) uplynulo

len 26 mesiacov.

Ústavný súd preskúmal obdobie od podania žaloby okresnému súdu do okamihu,

keď okresný súd vydal v merite veci rozhodnutie, a dospel k záveru, že z ústavnoprávneho

hľadiska toto obdobie ako celok (aj keď bolo poznačené počiatočným obdobím nečinnosti

okresného súdu) vzhľadom na konkrétne okolnosti posudzovanej veci – spor o zaplatenie

dlžnej sumy – a povahu (neprivilegovaný typ konania) nemožno posúdiť ako také, ktoré by

mohlo reálne založiť kvalifikovaný záver o porušení základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov zaručeného v , resp. práva na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru po prípadnom prijatí tejto

sťažnosti na ďalšie konanie.

Ústavný súd v nadväznosti na uvedené poukazuje aj na rozhodovaciu prax

a judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva v obdobných veciach, podľa ktorej

v civilných veciach dĺžka súdneho konania na jednom stupni v trvaní dva až tri roky

v závislosti od povahy veci nie je v rozpore s právom na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Na tomto základe ústavný súd sťažnosť sťažovateľky po predbežnom prerokovaní

odmietol podľa ako zjavne neopodstatnenú.

Keďže sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch

sťažovateľky v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd

už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. marca 2018