Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 157/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. marca 2018 v senáte

zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Miroslava Duriša

(sudca spravodajca) a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej

spoločnosti S.O.A., s. r. o. Kračúnovce, Kračúnovce 97, zastúpenej advokátom

JUDr. Pavlom Lechmanom, Kračúnovce 97, ktorou namieta porušenie svojho základného

práva podľa postupom Okresného súdu Košice I

v konaní vedenom pod sp. zn. , a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti S.O.A., s. r. o. Kračúnovce, o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

23. januára 2018 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti S.O.A., s. r. o. Kračúnovce,

Kračúnovce 97 (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. Pavlom

Lechmanom, Kračúnovce 97, ktorou namieta porušenie svojho základného práva

podľa (ďalej len „“) postupom Okresného

súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej aj „napadnuté konanie“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka v procesnom postavení

žalobkyne je účastníčkou napadnutého konania o zaplatenie sumy 26 510,82 €

s príslušenstvom z titulu bezdôvodného obohatenia na úkor žalobkyne, a to neoprávneným

vyťažením drevnej hmoty z lesných pozemkov v jej vlastníctve.

Okresný súd vo veci rozhodol rozsudkom sp. zn. z 18. novembra

2010, ktorý bol v odvolacom konaní zrušený uznesením Krajského súdu v Košiciach

sp. zn. z 19. septembra 2012 z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci

okresným súdom a vec bola vrátená okresnému súdu na ďalšie konanie.

Po neúspešných pokusoch o mimosúdne urovnanie sporu okresný súd vydal

rozsudok sp. zn. z 19. mája 2017, ktorým konanie v časti (o 7 090,75 €)

zastavil, žalovanému uložil povinnosť vyplatiť žalobkyni sumu 367 € s príslušenstvom,

v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, priznal žalovanému právo na úhradu trov konania

a uložil žalobkyni uhradiť trovy dokazovania.

Proti tomuto rozsudku okresného súdu sťažovateľka podala odvolanie

z 10. augusta 2017. Spis bol (podľa vyjadrenia predsedu okresného súdu, pozn.) predložený

Krajskému súdu v Košiciach na odvolacie konanie 6. decembra 2017. Sťažnosť

sťažovateľky adresovaná ústavnému súdu bola podaná na poštovú prepravu

22. januára 2018.

Sťažovateľka v sťažnosti popísala priebeh súdneho konania a okrem iného uvádza:

„Okresný súd Košice 1 vydal platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný odpor.

Súd nariadil vo veci pojednávanie a vec bola pridelená sudkyni JUDr. Blažene Szpyrcovej.

Od prevzatia veci sudkyňa vytýčila niekoľko pojednávaní, ktoré neviedli k rozhodnutiu veci

v súlade s ust. ; až po 10 rokoch, uznesením zo dňa 23. 07. 2008 sudkyňa určila

súdneho znalca , ktorý vyhotovil znalecký posudok č. 23/2008

dňa 23. 07. 2008, ktorý stanovil výnos z predaja drevnej hmoty v sume 585 049,- Sk (teda

pri konverznom kurze 1 € = 30,126 Sk v sume 19 420,07 €), teda sudkyňa nariadila

znalecké dokazovanie v čase keď už súdny znalec nemohol vychádzať z tvaromiestnej

obhliadky, keďže išlo o ťažbu drevnej hmoty, a za 10 rokov sa predmetný lesný porast

značne zmenil, pričom oproti znaleckému posudku vyhotoveného

dňa 01. 02. 1998. teda bezprostredne po vykonanej ťažbe dreva, boli tržby z drevnej hmoty

stanovené v sume 928 027,- Sk, a po odrátaní priamych nákladov v sume 214 269,-Sk, bol

výnos z vyťaženej drevnej hmoty v sume 713 758,- Sk s prísl. a prirátaním výdavkov na

prípravu pôdy na zalesnenie a zalesnenie holiny, čo už neznášal žalovaný, v sume 84 907,-

Sk bola uplatňovaná suma 798 665 Sk s prísl. (teda pri konverznom kurze 1 € = 30,126 Sk

suma 26 510,82 €) v predmetnom konaní.

Vzhľadom k tomu, že toto konanie prebiehalo už dlho, žalobca súhlasil s priznaním

sumy aj podľa znaleckého posudku , súd však tento návrh (napriek existencii

znaleckého posudku, ktorého vyhotovenie nariadil súd) neakceptoval a prieťahy sa

realizovali naďalej.

Žalovaný sa so značným odstupom času neskôr bránil tým, že postupoval

pri vykonanej ťažbe dreva oprávnene, lebo mu v zmysle vznikol

nájomný vzťah.

Súd nebral do úvahy námietky žalobcu, že žalovaný ako povinná osoba bol podľa § 9

v znení neskorších predpisov povinný do 60 dní od podanej výzvy

uzavrieť dohodu o vydaní nehnuteľnosti. Výzva bola žalovanému doručená podaním zo dňa

06. 02. 1992. Rozhodnutie Pozemkového úradu Spišská Nová Ves o navrátení majetku

nadobudlo právoplatnosť dňa 23. 09. 1994, čo teda bolo doručené žalovanému, čo však

žalovaný nerešpektoval a vykonal neoprávnenú ťažbu drevnej hmoty v období september

1994 až október 1996. Súd taktiež nebral do úvahy námietku žalobcu, že nájomný vzťah

je dvojstranný právny úkon a platí tu až 684 . Nájomná

zmluva je konsenzuálnou zmluvou t.j. vzniká v okamihu, kedy sa zmluvné strany dohodnú

na jej obsahu. Písomnú formu musí mať zmluva o nájme pôdy, poľnohospodárkeho podniku

a lesného pozemku. Nedodržanie písomnej formy nájomnej zmluvy ustanovenej zákonom

spôsobí absolútnu neplatnosť právneho úkonu ( ).

Súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 18. 11. 2010, ktorým návrh žalobcu zamietol.

Proti rozsudku podal žalobca odvolanie dňa 30. 11. 2010. Odvolací súd uznesením

zo dňa 19. 09. 2015 zrušil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a vrátil na ďalšie

konanie.

Žalobca poukazoval na to, že tak ako prvostupňový súd, tak aj odvolací súd

sa zaoberali nájmom, ktorého sa žalobca nedomáhal. Súd sa nemôže zaoberať iným

právnym vzťahom, iným právom, ani iným plnením, než sú uvedené v žalobe a nemôže

priznať iné plnenie ako je žiadané v petite. Podľa je súd viazaný žalobným

návrhom žalobcu...

Na základe uvedených skutočností a doplnenými priloženými listinami, je sťažovateľ

presvedčený, že jeho základné právo na súdnu ochranu a prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručené v a prerokovanie jeho

záležitosti v primeranej lehote, je porušené.

Prvostupňový súd rozhodol vo veci rozsudkom, sp. zn.: dňa 19. mája

2017, pričom písomné vyhotovenie rozsudku bolo žalobcovi doručené dňa 7. augusta 2017,

proti ktorému žalovaný podal odvolanie zo dňa 10.08.2017, avšak do dnešného

dňa 18.01.2018 sudkyňa nepredložila spis s odvolaním odvolaciemu súdu, čím znova

dochádza k prieťahom konania.

Sťažovateľ má za to, že porušenie jeho práv je výsledkom vyše 18 ročného

prejednávania veci Okresným súdom Košice I...

Sťažovateľ si dovoľuje požiadať Ústavný súd Slovenskej republiky, aby... rozhodol

tiež o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia sťažovateľovi za porušenie jeho

základného práva v sume 1 000 € za každý rok konania t.j. za 18 rokov, a to z dôvodov:

1. že Okresný súd Košice ako porušovateľ, porušuje ústavné právo sťažovateľa

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky,

2. že počas celého konania súd nerešpektuje a nekoná v súlade s (napríklad

podľa a ) ani , najmä (zásada ne ultra petitum).“

Na základe uvedenej sťažnostnej argumentácie sťažovateľka navrhuje, aby ústavný

súd po prijatí jej sťažnosti na ďalšie konanie nálezom vyslovil porušenie jej základného

práva podľa „“ (podľa obsahu sťažnosti ide o )

postupom okresného súdu v napadnutom konaní, prikázal okresnému súdu konať

v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov, priznal sťažovateľke finančné

zadosťučinenie v sume 18 000 € a úhradu trov konania pred ústavným súdom.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Z ustálenej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že o zjavne neopodstatnený návrh ide

vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia

označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho

prijatí na ďalšie konanie (). Dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú

neopodstatnenosť je absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom alebo

slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom do takéhoto práva

alebo slobody na strane druhej. Ak ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť medzi

namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých

navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne

(obdobne napr. , , ).

Podľa je ústavný súd viazaný návrhom

na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť

ústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje vo viazanosti petitom, teda tou

časťou sťažnosti, v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa domáha (§ 20 ods. 1

), čím zároveň vymedzí rozsah a predmet konania pred ústavným

súdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na to môže

ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti,

a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorého označil za porušovateľa svojich práv.

Platí to predovšetkým v situácii, keď je sťažovateľ zastúpený zvoleným advokátom

(m. m. , , ).

Predmetom prieskumu ústavného súdu je v tomto konaní o sťažnosti sťažovateľky

opodstatnenosť jej tvrdenia o porušení jej základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov a predpokladom vyslovenia tohto porušenia je trvajúce súdne

konanie, v ktorom je okresný súd nečinný alebo je jeho postup neefektívny takým

významným spôsobom, že ide o stav nezlučiteľný s garantovaným základným právom

podľa .

Ústavný súd pri posudzovaní sťažností, ktorými sťažovatelia namietajú porušenie

svojho základného práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry,

v zmysle ktorej ústavný súd poskytuje týmto právam ochranu len vtedy, ak bola sťažnosť

pred ústavným súdom uplatnená v čase, keď k namietanému porušeniu tohto práva ešte

mohlo dochádzať alebo porušenie v tom čase ešte mohlo trvať (m. m. ,

, , ). Ak v čase, keď sťažnosť bola ústavnému súdu

doručená, už nemôže dochádzať k porušovaniu základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa , ústavný súd sťažnosť odmietne

ako zjavne neopodstatnenú podľa (napr. ).

Ústavný súd dáva v tejto súvislosti do pozornosti skutočnosť, že sťažovateľka podala

sťažnosť, ktorou namieta postup okresného súdu v čase (23. januára 2018, pozn.),

keď vo veci už bolo okresným súdom rozhodnuté (19. mája 2017, pozn.), zároveň okresný

súd vykonal všetky procesné úkony súvisiace s predložením veci na odvolacie konanie

a vec postúpil odvolaciemu súdu, na ktorom od 6. decembra 2017 dosiaľ prebieha odvolacie

konanie. Z uvedeného zistenia teda vyplýva, že v sťažnosti označený porušovateľ – okresný

súd už v čase podania sťažnosti nemohol byť pôvodcom trvajúceho protiprávneho stavu

spôsobilého zasiahnuť do garantovaného základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov a nie je možné mu teda v súčasnosti trvanie nečinnosti

či neefektívnosti postupu v konaní pripisovať, pretože vec bola prejednaná a konanie

je na (inom) odvolacom súde, ktorý sťažovateľka v sťažnosti ako porušovateľa jej

základného práva neoznačila. Zároveň za tejto procesnej situácie nemožno zo strany

ústavného súdu vysloviť príkaz adresovaný okresnému súdu konať v napadnutom konaní

bez zbytočných prieťahov (ako sa sťažovateľka svojou sťažnosťou domáha), pretože tento

všetky procesné úkony, na ktoré bol oprávnený a povinný, už v čase podania sťažnosti

ústavnému súdu vykonal.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd dospel k záveru, že vo veci sťažovateľky v čase

podania sťažnosti nejde o trvajúci zásah zo strany okresného súdu, ktorý sťažovateľka

označila ako jediného porušovateľa svojho základného práva podľa ,

čo vylučuje, aby bolo možné po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie konštatovať porušenie

označených práv sťažovateľky trvajúcim zásahom okresného súdu, preto jej sťažnosť

odmietol podľa ako zjavne neopodstatnenú.

Nad rámec uvedeného ústavný súd považuje za vhodné poznamenať, že dĺžka

napadnutého súdneho konania sa už na prvý pohľad javí ako zásadne neprimeraná, avšak

ústavný súd (viazaný petitom sťažnosti sťažovateľky) zohľadňuje aj procesnú

zodpovednosť účastníkov konania za včasnosť uplatňovania ich procesných oprávnení, a to

najmä s poukazom na účelnosť poskytnutia ochrany základnému právu na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov zo strany ústavného súdu len v čase trvania protiprávneho

stavu.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku stratilo opodstatnenie zaoberať sa

ďalšími návrhmi sťažovateľky, keďže rozhodovanie o nich je viazané na vyslovenie

porušenia práva alebo slobody ( prvá veta ).

Pre úplnosť ústavný súd dodáva, že toto rozhodnutie nebráni sťažovateľke v podaní

sťažnosti ústavnému súdu pre porušovanie jej základných práv v konaní v prípade, ak zotrvá

na stanovisku, že po prípadnom vrátení veci okresnému súdu odvolacím súdom v ďalšom

priebehu napadnutého konania dochádza k zbytočným prieťahom.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. marca 2018