Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 153/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. marca 2018 v senáte

zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Miroslava Duriša (sudca

spravodajca) a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti

MSK Consult, s. r. o., Zámocká 5, Bratislava, zastúpenej advokátkou JUDr. Petrou

Rumanovou, Zámocká 5, Bratislava, ktorou namieta porušenie svojho základného práva

podľa a práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd opatrením Okresného súdu Košice I

sp. zn. doručeným 20. novembra 2017, a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti MSK Consult, s. r. o., o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

29. decembra 2017 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti MSK Consult, s. r. o.,

Zámocká 5, Bratislava (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátkou JUDr. Petrou

Rumanovou, Zámocká 5, Bratislava, ktorou namieta porušenie svojho základného práva

podľa (ďalej len „“) a práva podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

opatrením Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.

oznámeným 20. novembra 2017 (ďalej len „napadnuté opatrenie“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka ako konkurzná veriteľka úpadcu

podaním z 27. júla 2017 s názvom „Námietka nepríslušnosti konkurzného súdu“

adresovaným okresnému súdu a doplneným podaním z 12. októbra 2017 namietala, že

úpadca má v obvode okresného súdu len formálne registrované sídlo v obchodnom registri,

ale centrum hlavných (hospodárskych) záujmov v zmysle nariadenia Rady (ES)

č. 1346/2000 z 29. mája 2000 o konkurznom konaní má úpadca v Prahe, v Českej republike,

kde sa nachádza aj jeho ďalšie sídlo. Z uvedeného sťažovateľka vyvodzuje príslušnosť súdu

v Českej republike na konkurzné konanie. Na podporu svojich tvrdení priložila písomné

materiály (zmluvy), v ktorých úpadca sám prehlasuje, že centrum jeho hlavných záujmov je

v Českej republike.

Sťažnosťou na prieťahy v konaní z 12. októbra 2017 podľa § 62 zákona

č. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov sa sťažovateľka domáhala nápravy, pretože sa domnievala, že o jej procesných

návrhoch okresný súd nekoná bez zbytočných prieťahov.

Predseda okresného súdu v odpovedi na sťažnosť sp. zn. Spr 125/2017

z 10. novembra 2017 sťažovateľku oboznámil okrem iného s tým, že okresný súd

vyhodnotil jej námietku miestnej nepríslušnosti okresného súdu ako nedôvodnú

a s poukazom na znenie v znení

neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) na ňu neprihliadol, čo bude riadne odôvodnené

v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, t. j. v uznesení o zrušení konkurzu. Z tejto

odpovede, ktorá bola sťažovateľke doručená 20. novembra 2017, sa sťažovateľka podľa

svojich tvrdení dozvedela o napadnutom opatrení, za ktoré považuje neprihliadnutie na jej

námietku.

Sťažovateľka v sťažnosti namieta najmä arbitrárnosť a svojvôľu pri posúdení jej

námietky, ako aj prekvapivosť napadnutého opatrenia v súvislosti s tým, že nemala

možnosť sa vyjadriť k súdom zamýšľanému subsumovaniu jej námietky pod .

V sťažnosti sa uvádza:

«Sťažovateľ podáva ústavnú sťažnosť proti opatreniu (resp. rozhodnutiu) Okresného

súdu Košice I v konaní v konkurznej veci úpadcu: ... vedenej na

Okresnom súde Košice I pod sp. zn. , ktorým rozhodol tak, že námietku

sťažovateľa o nepríslušnosti konkurzného súdu vyhodnotil ako nedôvodnú námietku

miestnej nepríslušnosti a o ktorej nevydal samostatné rozhodnutie (resp. oznámenie)...

Podľa názoru sťažovateľa Okresný súd Košice I rozhodol na podklade záverov, ktoré

sú arbitrárne a zjavne neopodstatnené a zároveň nimi neboli chránené označené základné

práva a slobody, ktoré mali byť chránené v rámci všeobecného súdnictva.

A keďže podľa nášho presvedčenia Okresný súd Košice I ako „primárny ochranca

práva“ (ktorý je prvotne povolaný, ale aj zodpovedný za ochranu a dodržiavania

základných ľudských práv a slobôd) zlyhal v oblasti ochrany subjektívnych práv sťažovateľa

(ktorý má v danom prípade aj ústavný rozmer), a to postupom, ktorý vykazuje znaky

maximálnej miery arbitrárnosti a svojvôle, a ktorý nemá legitímny základ, a súčasne ním

boli porušené aj základné práva sťažovateľa, tak tieto okolnosti zakladajú ingerenciu

ústavného súdu v danej právnej veci...

Sťažovateľ sa o vyhodnotení jeho námietky nepríslušnosti konkurzného súdu dozvedel

z doručenej odpovede Okresného súdu Košice I na sťažnosť na prieťahy v konaní zo dňa

20.11.2017. Sťažovateľovi nebolo doručené žiadne rozhodnutie ani oznámenie o tom, akým

spôsobom súd posúdil jeho námietku nepríslušnosti konkurzného súdu. Okresný súd Košice

I sa v odpovedi zo dňa 10.11.2017 odvoláva na ustanovenie

v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Civilný sporový

poriadok“ alebo “CSP”). Predmetné ustanovenie však pojednáva o námietke miestnej

nepríslušnosti súdu, pričom sa však podania sťažovateľa doručené súdu dňa 31.07.2017

a 13.10.2017 týkali predovšetkým nedostatku právomoci súdov Slovenskej republiky.

Okresný súd Košice I sa do dnešného dňa riadnym spôsobom s touto námietkou

nevysporiadal a neupovedomil o nej sťažovateľa. Je nemysliteľné, aby akékoľvek

rozhodnutie (opatrenie) súdu nebolo veriteľovi (eventuálne strane sporu, účastníkovi

konania) oznámené a doručené riadnym spôsobom, a to teda osobitnou listinou, v ktorej sa

subjekt podávajúci námietku dozvie, akým spôsobom o nej súd rozhodol a na podklade

akých úvah. Hoci súd absurdne vyhodnotil námietku nepríslušnosti konkurzného súdu ako

námietku miestnej nepríslušnosti súdu a zákon neukladá vydať o rozhodnutí o námietke

miestnej nepríslušnosti súdu osobitné rozhodnutie, veriteľ (strana sporu, účastník konania)

by mal byť súdom oboznámený o rozhodnutí o námietke minimálne formou listového

oznámenia...

Z podaní sťažovateľa doručených súdu dňa 31.07.2017 a 13.10.2017 je zrejmé, že

centrum hlavných záujmov úpadcu je v Českej republike...

Sťažovateľ poukázal na analogickú aplikáciu citovaného ustanovenia ,

ktorú vníma ako špeciálnu úpravu oproti ustanoveniam CSR Z ustanovenia je

zrejmé, že po tom, čo súd preskúma a zistí, že dlžník (úpadca) nemá na území Slovenskej

republiky centrum hlavných záujmov, konanie zastaví, pričom o tom vyhotoví rozhodnutie,

voči ktorému je prípustné odvolanie.

Konkurzný súd sa s námietkou sťažovateľa riadne nevysporiadal v zmysle

príslušných ustanovení zákona, ale podriadil ich nezmyselne pod námietku miestnej

nepríslušnosti (pričom v zásade ide o námietku právomoci súdov Slovenskej republiky).

Tým, že sa v podstate o vyhodnotení námietky sťažovateľ dozvedel zo sťažnosti na prieťahy

v konaní, súd porušil sťažovateľovo právo podľa vo

veci porušenia práva na spravodlivé súdne konanie podľa SR a

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a iné...

Možno zhrnúť, že konkurznému súdu vyčítame, že svoje rozhodnutie o námietke

nepríslušnosti konkurzného súdu riadne neodôvodnil a neoznámil (nedoručil), pričom

namietame aj prekvapivosť napadnutého rozhodnutia, keďže pred vydaním napadnutého

rozhodnutia nám nebolo umožnené vyjadriť sa k zamýšľanému postupu súdu (m.m. Čepek

proti Českej republike, č. 9815/10 zo dňa 5.9.2013). t.j. k posúdeniu námietky nepríslušnosti

konkurzného súdu ako námietky miestnej nepríslušnosti podľa ustanovenia .»

Na základe tejto sťažnostnej argumentácie sťažovateľka navrhuje ústavnému súdu,

aby po prijatí jej sťažnosti na ďalšie konanie vydal tento nález:

„1/ Základné právo sťažovateľa MSK Consult, s.r.o. podľa SR

a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd opatrením

(resp. rozhodnutím) Okresného súdu Košice I v konkurznej veci vedenej na Okresnom súde

Košice I pod spis. zn.: , ktorým rozhodol o námietke sťažovateľa

o nepríslušnosti konkurzného súdu ako nedôvodnej, oznámené sťažovateľovi

dňa 20.11.2017, porušené bolo.

2/ Zrušuje sa v celom rozsahu opatrenie (resp. rozhodnutie) Okresného súdu Košice I

v konkurznej veci vedenej na Okresnom súde Košice I pod spis. zn.: , ktorým

rozhodol o námietke sťažovateľa o nepríslušnosti konkurzného súdu ako nedôvodnej,

oznámené sťažovateľovi dňa 20.11.2017 a vec sa vracia Okresnému súdu Košice I na ďalšie

konanie, aby v nej znovu konal a rozhodol.

3/ Sťažovateľovi MSK Consult, s.r.o. priznáva náhradu trov konania, ktoré je

Okresný súd Košice I povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa do 15 dní

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané

náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je

zjavne neopodstatnený.

V nadväznosti na skutočnosť, že sťažovateľka namieta porušenie základného práva

podľa , ku ktorému malo dôjsť v súdnom konaní, ktoré ešte nie je

právoplatne skončené, ústavný súd poukazuje na svoju doterajšiu judikatúru, v zmysle

ktorej zásadne nazerá na právo na súdnu ochranu ako na právo „výsledkové“, to znamená,

musí mu zodpovedať proces ako celok, a skutočnosť, či napadnuté konanie ako celok bude

spravodlivé, závisí od pokračujúceho konania a rozhodnutia všeobecných súdov

(m. m. , , , ). V tejto súvislosti

ústavný súd vo svojej ustálenej judikatúre opakovane zdôrazňuje, že predpokladom na záver

o porušení základného práva na súdnu ochranu podľa je také

pochybenie všeobecného súdu, ktoré už nie je napraviteľné alebo odstrániteľné ďalšou

činnosťou všeobecného súdu, resp. využitím procesných prostriedkov poskytnutých

účastníkom konania platným a účinným procesným kódexom (m. m. ,

, ).

Aj z ďalšej judikatúry ústavného súdu (napr. , ), obdobne

ako z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Komanický c. Slovenská

republika, rozsudok zo 4. 6. 2002) vyplýva, že ústavný súd a Európsky súd pre ľudské práva

overujú, či konanie posudzované ako celok bolo spravodlivé v zmysle až 50 ,

resp. čl. 6 ods. 1 dohovoru.

V spojitosti s tým ústavný súd zastáva názor, že namietaný postup okresného súdu by

mohol zakladať porušenie označených práv sťažovateľky len v prípade, ak by bol spojený

s konkrétnym relevantným nepriaznivým dôsledkom pre ňu, ktorý by bol týmto postupom

spôsobený, a tento negatívny dôsledok by sa musel zároveň vzťahovať na výsledok konania

a nebolo by ho možné korigovať v ďalšom procesnom postupe, prípadne v opravných

konaniach.

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Sťažovateľka v podstatnom namieta, že k porušeniu ňou označených práv došlo

postupom okresného súdu v konkurznom konaní, ktorým bola námietka nepríslušnosti súdu

vyhodnotená podľa ako nedôvodná, na ktorú sa neprihliada, bez vydania

osobitného procesného rozhodnutia, a teda ide o svojvoľný a arbitrárny postup okresného

súdu. Zároveň vytýka napadnutému opatreniu aj prekvapivosť, keďže nebola vopred

oboznámená so zamýšľaným posúdením veci podľa .

Aplikujúc skôr uvedené právne názory na vec sťažovateľky ústavný súd upriamuje

pozornosť na skutočnosť, že sťažnosťou je napádaný postup okresného súdu v konkurznom

konaní, ktoré dosiaľ nebolo právoplatne skončené. V čase podania sťažnosti okresný súd len

„predbežne“ posúdil námietku sťažovateľky ako nedôvodnú, a keďže na nedôvodnú

námietku sa v zmysle neprihliada, okresný súd o nej ani nerozhodoval

(samostatným výrokom procesného rozhodnutia) a hodnotiace úvahy, z ktorých okresný súd

pri hodnotení jej nedôvodnosti vychádzal (a ktorých absenciu sťažovateľka namieta) budú

tvoriť až súčasť konečného rozhodnutia okresného súdu. Je nepochybné, že v takejto

procesnej situácii má sťažovateľka k dispozícii všetky procesné oprávnenia účastníka

konania pred okresným súdom, ktoré bude môcť podľa svojho presvedčenia uplatňovať

v pokračujúcom konaní, vrátane možnosti uplatňovať svoju opozitnú argumentáciu

v opravnom prostriedku proti konečnému uzneseniu okresného súdu.

Z dôvodu oddelenosti ústavného súdu od jednotnej sústavy všeobecných súdov, ktorá

sa prejavuje subsidiaritou právomoci ústavného súdu a vymedzením zákonných limitov jeho

ingerencie do prebiehajúceho konania pred všeobecným súdom, ako aj s poukazom na

znenie (sťažnosť môže podať fyzická osoba, ktorá tvrdí, že

právoplatným rozhodnutím sa porušili jej základné práva alebo slobody, ak o ochrane týchto

základných práv a slobôd nerozhoduje iný súd, pozn.) je z uvedených dôvodov potrebné

sťažnosť sťažovateľky považovať za podanú predčasne. Ústavný súd opakovane

zdôrazňuje, že je oprávnený na prípadné preskúmanie zlučiteľnosti právnych účinkov

rozhodnutia v tejto veci so základným právom sťažovateľky podľa ,

resp. právom podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia

konkurzného súdu, a to za predpokladu vyčerpania všetkých dostupných opravných

prostriedkov, ktoré sťažovateľke právny poriadok účinne poskytuje na ochranu jej

základných práv.

Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť

sťažovateľky podľa v spojení s odmietol ako

neprípustnú.

Nad rámec uvedeného v súvislosti s námietkou sťažovateľky, ktorú explicitne

po prvýkrát uplatňuje v sťažnosti, že podľa v prípade, ak spor alebo vec nepatrí do

právomoci súdu Slovenskej republiky, súd bezodkladne konanie zastaví, ústavný súd

považuje za vhodné poznamenať, že v zmysle ustálenej judikatúry ústavného súdu už

opakovane vyslovil, že ak sťažovateľ uplatní určitú námietku až v konaní pred ústavným

súdom, hoci ju mohol predtým uplatniť v konaní pred iným orgánom verejnej moci,

nemožno uznať, že splnil podmienky na vyčerpanie všetkých právnych prostriedkov

nápravy v zmysle (m. m. ,

). Sťažovateľke, ktorej štatutárnym orgánom je osoba znalá práva, nič nebráni

v tom, aby podľa svojho presvedčenia namietala prípadný nedostatok právomoci okresného

súdu, keďže jej doterajšia argumentácia v konaní bola vyhodnotená ako nedôvodná

námietka miestnej nepríslušnosti okresného súdu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. marca 2018