Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 164/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. marca 2018 v senáte

zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Miroslava Duriša (sudca

spravodajca) a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť maloletého ,

zastúpeného zákonnou zástupkyňou matkou , , právne

zastúpeného advokátkou JUDr. Katarínou Adamovskou, Žižkova 6, Košice, vo veci

namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn.

v spojení s postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť maloletého o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

8. februára 2018 doručená sťažnosť maloletého (ďalej aj „sťažovateľ“),

zastúpeného zákonnou zástupkyňou matkou , ktorou namietal porušenie

svojich práv podľa (ďalej len „“) a podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej aj „označené konanie okresného súdu) v spojení s postupom

Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej aj „označené konanie krajského súdu).

Z podanej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ vystupuje v konaní okresného

súdu sp. zn. ako oprávnený v exekučnom konaní, predmetom ktorého malo

byť/je vymoženie dlžného výživného za obdobie od júla 2009 do júla 2012

vo výške 1 080 € a bežného výživného vo výške 110 € počnúc 1. augustom 2012 do

budúcna, priznaných rozsudkami okresného súdu č. k. -30 z 19. januára 2010,

č. k. -95 z 15. júna 2011 a č. k. -109 z 27. októbra 2011

v spojení s rozsudkami krajského súdu č. k. -51 z 9. júna 2010,

č. k. -144 z 9. júna 2010 a č. k. -132 z 28. marca 2012.

Exekučné konanie bolo začaté okresným súdom vydaným poverením na vykonanie

exekúcie č. 5802*102753 zo 6. novembra 2012, na podklade ktorého súdom poverený

exekútor , Exekútorský úrad, , vydal

upovedomenie o začatí exekúcie zo 6. novembra 2013, ktoré povinný v exekučnom konaní

, (ďalej len „povinný“), napadol námietkami ako

opravným prostriedkom v exekučnom konaní. Okresný súd svojím uznesením

č. k. -120 z 22. júla 2014 námietkam povinného v exekučnom konaní

vyhovel a krajský súd ich v odvolacom konaní svojím uznesením sp. zn.

z 30. decembra 2016 potvrdil. K ostatnému sa sťažovateľ vyjadril vo svojej sťažnosti

podanej ústavnému súdu.

Z podanej sťažnosti vyplýva, že podľa názoru sťažovateľa došlo k „prieťahovému

postupu“ tak okresného súdu, ako aj krajského súdu v označených konaniach, a to pri

rozhodovaní o námietkach povinného proti exekúcii, ako aj v odvolacom konaní vedenom

krajským súdom. Sťažovateľ poukázal na to, že «... podal na Okresný súd Košice I podanie

nazvané „Prosba o urýchlenie rozhodnutia“ zo dňa 13.04.2015 a následne podanie

nazvané „mal. - žiadosť o prešetrenie“ predsedovi Okresného súdu Košice I zo

dňa 19.10.2015... podal dňa 02.02.2017 na Krajskom súde v Košiciach Sťažnosť pre

prieťahy v konaní adresovanú predsedovi Krajského súdu v Košiciach. Na túto sťažnosť

dostala advokátka Sťažovateľa odpoveď zo dňa 14.02.2017, v ktorej predseda Krajského

súdu v Košiciach skonštatoval doteraz vzniknuté prieťahmi v konaní a ospravedlnil sa za ne

a oznámil Sťažovateľovi, že vo veci bolo rozhodnuté Krajským súdom v Košiciach

dňa 30.12.2016 s tým, že rozhodnutie bude Sťažovateľovi po jeho vyhotovení a vrátení spisu

súdu prvého stupňa, doručené súdom prvého stupňa.». Na podklade uvedených zistení

sťažovateľ akcentoval, že „... doposiaľ nebolo rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach

doručené, aj keď od rozhodnutia už uplynul viac ako rok!“. Dôsledkom tohto stavu je podľa

sťažovateľa to, že „na jednej strane zamestnávateľ Povinného

zadržiava na základe upovedomenia o začatí exekúcie povinnému časť mzdy vo výške

výživného, tieto peňažné prostriedky však zamestnávateľ neposiela súdnemu exekútorovi,

súdny exekútor z týchto dôvodov a pre absenciu právoplatného rozhodnutia o námietkach

proti exekúcii nemôže Oprávnenému/Sťažovateľovi poukazovať výživné, avšak ani Povinný

výživné neplatí, keďže mu je zadržiavané zo mzdy zamestnávateľom v zmysle vyššie

uvedeného.“.

Sťažovateľ v petite podanej sťažnosti navrhol, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na

ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručené a právo na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn.

porušené bolo.

2. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručené a právo na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn.

porušené bolo.

3. Krajskému súdu v Košiciach a Okresnému súdu Košice I prikazuje konať bez

zbytočných prieťahov.

4. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 2.000 Eur (slovom

dvetisíc eur), ktoré sú Okresný súd Košice I a Krajský súd v Košiciach povinné spoločne mu

zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Okresný súd Košice I a Krajský súd v Košiciach sú povinné uhradiť

trovy právneho zastúpenia v sume 325,42 Eur... “

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

Z obsahu podanej sťažnosti je zrejmé, že sťažovateľ napáda postup okresného súdu

v označenom konaní, v ktorom bolo uznesením tohto súdu pod č. k. -120

z 22. júla 2014 rozhodnuté o vyhovení námietkam povinného proti vedenej exekúcii, ako aj

postup krajského súdu v označenom konaní, v ktorom krajský súd svojím uznesením sp. zn.

z 30. decembra 2016 potvrdil uznesenie okresného súdu

č. k. -120 z 22. júla 2014 ako vecne správne, a to z dôvodu nedoručenia

tohto rozhodnutia účastníkom exekučného konania do času podania sťažnosti ústavnému

súdu.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez

zbytočných prieťahov. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho

záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým

a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo

záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Súčasťou rozhodovacej činnosti ústavného súdu je aj názor (,

, , , , , ,

, , , , , ),

v zmysle ktorého sa ochrana základnému právu podľa poskytuje

v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušovanie

základného práva označenými orgánmi verejnej moci (v tomto prípade okresným súdom

v konaní vedenom pod sp. zn. ) ešte trvalo. Ak v čase, keď sťažnosť

ústavnému súdu došla, už nedochádza k namietanému porušovaniu označeného základného

práva/práv, ústavný súd sťažnosť zásadne odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2

) bez ohľadu na to, z akých dôvodov skončilo toto porušovanie

(). Ústavný súd teda poskytuje ochranu základnému právu podľa čl. 48 ods. 2

(obdobne aj podľa dohovoru) len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto

ochrany porušenie predmetného základného práva ešte trvalo alebo k jeho

porušeniu dochádza (, , , , ).

Uvedený právny názor ústavného súdu je akceptovaný aj judikatúrou Európskeho súdu pre

ľudské práva (Miroslav Mazurek proti SR, rozhodnutie o sťažnosti č. 16970/05

z 3. 3. 2009).

Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru môže preto

vyplývať aj z toho, že porušenie uvedených práv sa namieta v takom konaní pred

všeobecným súdom, v ktorom už okresný súd meritórne rozhodol pred podaním sťažnosti

podľa (). Ak teda v čase, keď došla sťažnosť ústavnému

súdu, už nemôže dochádzať k porušovaniu označeného základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a v rovnakom rozsahu aj práva na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd

sťažnosť odmietne vychádzajúc pri tom z účelu týchto práv, ktorých spoločným

menovateľom je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca

sa rozhodnutia orgánu verejnej moci (, , , ).

V nadväznosti na svoje zistenia ústavný súd konštatuje, že okresný súd v označenom

konaní rozhodol o námietkach povinného svojím uznesením č. k. -120

z 22. júla 2014, ktoré bolo doručené ako matke maloletého

30. júla 2014. Uznesenie krajského súdu sp. zn. z 30. decembra 2016 bolo

doručené 6. marca 2017 a povinnému 9. augusta 2017 (po doručení spisu

z krajského súdu okresnému súdu 22. februára 2017). Vychádzajúc z citovanej judikatúry

ústavný súd konštatuje, že tak okresný súd v označenom konaní, ako aj krajský súd

v označenom konaní už v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu v predmetnej veci

nekonali a v dôsledku toho už nemohlo v označených konaniach okresného súdu

a krajského súdu dochádzať k porušovaniu sťažovateľom označeného základného práva

na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, v dôsledku

čoho ústavný súd odmieta ním podanú sťažnosť podľa

ako zjavne neopodstatnenú.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti bolo už bez právneho významu zaoberať sa

ďalšími návrhmi sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. marca 2018