Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 137/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. marca 2018

predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpeného

advokátom JUDr. Tiborom Nagyom, Kukučínova 8, Nové Zámky, vo veci namietaného

porušenia , Všeobecnej deklarácie ľudských

práv a čl. 4 písm. a) a c) Európskeho dohovoru o občianstve rozhodnutím Okresného

riaditeľstva Policajného zboru v Leviciach sp. zn. ORPZ-LV-OPP1-P-29/2012 z 8. januára

2013 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu

Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. januára

2018 doručená sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľ“),

ktorou namietal porušenie (ďalej len „“),

čl. 15 Všeobecnej deklarácie ľudských práv (ďalej len „všeobecná deklarácia“) a čl. 4

písm. a) a c) Európskeho dohovoru o občianstve (ďalej len „dohovor o občianstve“)

rozhodnutím Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Leviciach (ďalej len „okresné

riaditeľstvo Policajného zboru“) sp. zn. ORPZ-LV-OPP1-P-29/2012 z 8. januára 2013

(ďalej aj „rozhodnutie o priestupku“).

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že okresné riaditeľstvo Policajného zboru

rozhodnutím o priestupku sp. zn. ORPZ-LV-OPP1-P-29/2012 z 8. januára 2013 uložilo

sťažovateľovi pokutu vo výške 33 €, ako aj povinnosť uhradiť trovy konania vo výške 16 €

pre porušenie ustanovení o občianskych preukazoch a o zmene

a doplnení niektorých zákonov bližšie špecifikovaných v označenom rozhodnutí.

Sťažovateľ totiž nadobudol štátne občianstvo Maďarska a odmietol sa vzdať slovenského

štátneho občianstva a odovzdať svoj občiansky preukaz, keďže sa naďalej cíti byť štátnym

občanom Slovenskej republiky. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie, ktoré bolo

rozhodnutím Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Nitre (ďalej len „krajské

riaditeľstvo Policajného zboru“) sp. zn. KRPZ-NR-OPP3-103-001/2013 zo 4. marca 2013

zamietnuté a rozhodnutie o priestupku bolo potvrdené. Sťažovateľ následne podal správnu

žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia krajského riaditeľstva Policajného zboru

zo 4. marca 2013, ktorú Krajský súd v Nitre (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom č. k.

-56 z 30. septembra 2015 zamietol. Proti rozhodnutiu krajského súdu podal

sťažovateľ odvolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len

„najvyšší súd“) rozsudkom sp. zn. z 19. októbra 2017 tak, že rozsudok

krajského súdu potvrdil. Tento rozsudok bol sťažovateľovi doručený 24. novembra 2017.

3. Sťažovateľ konštatujúc vyčerpanie všetkých opravných prostriedkov, resp. iných

právnych prostriedkov, ktoré mu právne predpisy na ochranu jeho práv a slobôd poskytujú,

ďalej uvádza, že sťažnosť podáva v lehote dvoch mesiacov odo dňa doručenia rozhodnutia

odvolacieho súdu a smeruje ju proti rozhodnutiu o priestupku z 8. januára 2013, ktoré bolo

vydané okresným riaditeľstvom Policajného zboru, pretože toto rozhodnutie hrubo porušuje

jeho základné právo zaručené mu , ako aj ďalšími medzinárodnými zmluvami.

Zastáva názor, že

Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len

„zákon o štátnom občianstve“) nie je v súlade s ním označovanými článkami ,

všeobecnej deklarácie a dohovoru o občianstve, a preto ide o protiústavné ustanovenie

zákona. Rozhodnutie vychádzajúce z tohto ustanovenia tak porušuje jeho „právo na štátne

občianstvo, resp. ukladá pokutu bez právneho základu“.

4. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom takto

rozhodol:

„Základné právo ... podľa

a čl. 15 Všeobecnej deklarácie ľudských práv a slobôd a čl. 4 písm. a) a c) Európskeho

dohovoru o štátnom občianstve rozhodnutím Okresného riaditeľstva Policajného zboru

v Leviciach sp. zn.: ORPZ-LV-OPP1-P-29/2012 zo dňa 08.01.2013 porušené bolo.

Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodnutie Okresného riaditeľstva Policajného

zboru v Leviciach sp. zn.: ORPZ-LV-OPP1-P-29/2012 zo dňa 08.01.2013 zrušuje.“

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje,

či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie.

7. Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,

ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh,

ktorý je zjavne neopodstatnený.

8. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, ak namietaným

rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci nemohlo vôbec dôjsť

k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď

pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným rozhodnutím, opatrením

alebo iným zásahom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť

preto možno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť

po jej prijatí na ďalšie konanie (porov. napr. , , ,

).

9. Právomoc ústavného súdu vyplývajúca z je vo vzťahu

k všeobecným súdom limitovaná princípom subsidiarity, podľa ktorého poskytuje ústavný

súd v konaní podľa ochranu základným právam alebo slobodám fyzických

osôb a právnických osôb za podmienky, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd. Ústavný súd totiž pri zakladaní svojej právomoci vychádza zo zásady, že všeobecné

súdy sú povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.

10. Pokiaľ ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby alebo

právnickej osoby zistí, že ochrany toho základného práva alebo slobody, porušenie ktorých

namieta, sa sťažovateľ mohol domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych

prostriedkov nápravy, prípadne iným zákonom upraveným spôsobom pred iným súdom

alebo pred iným štátnym orgánom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku

svojej právomoci na jej prerokovanie (medzi mnohými , ,

, , ).

11. Podstatou účinnej ochrany základných práv a slobôd sťažovateľa je okrem iného

aj opravný prostriedok, ktorý má fyzická osoba alebo právnická osoba k dispozícii

vo vzťahu k základnému právu alebo slobode, porušenie ktorých namieta, a ktorý

jej umožňuje odstrániť ten stav, ktorý považuje za porušenie svojho základného práva alebo

slobody (, ).

12. Ústavný súd je podľa viazaný návrhom

na začatie konania. Viazanosť ústavného súdu návrhom sa vzťahuje zvlášť na návrh výroku

rozhodnutia, ktorého sa sťažovateľ domáha. Ústavný súd tak môže rozhodnúť len o tom,

čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorého

označil za porušovateľa svojich práv ( ).

13. Sťažovateľ nasmeroval svoju sťažnosť proti rozhodnutiu okresného riaditeľstva

Policajného zboru o priestupku z 8. januára 2013, vo vzťahu ku ktorému disponoval

opravnými prostriedkami (odvolaním na krajskom riaditeľstve Policajného zboru a žalobou

v správnom súdnictve, o ktorej rozhodovali všeobecné súdy – krajský súd i najvyšší súd).

Všetky tieto opravné prostriedky sťažovateľ aj využil. Sťažovateľ kvalifikovane zastúpený

advokátom však v petite svojej sťažnosti nenamieta konečné súdne rozhodnutie v jeho veci,

t. j. rozhodnutie najvyššieho súdu, ale rozhodnutie prvostupňového orgánu – okresného

riaditeľstva Policajného zboru.

14. Ústavný súd v nadväznosti na uvedené konštatuje, že poskytnutie ochrany

v prípade potenciálneho porušenia dotknutých článkov v danom prípade spadalo

do právomoci nadriadených orgánov, čo vylučuje právomoc ústavného súdu. S ohľadom

na uvedenú skutočnosť, ako i na to, že ústavný súd je viazaný návrhom na začatie konania

v zmysle , bola sťažnosť sťažovateľa odmietnutá

pre nedostatok právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

15. Pretože sťažnosť sťažovateľa bola ako celok odmietnutá, bolo bez právneho

významu zaoberať sa ďalšími jeho požiadavkami uvedenými v petite sťažnosti,

rozhodovanie o ktorých je podmienené vyhovením sťažnosti v časti požadovaného

vyslovenia porušenia základných práv alebo slobôd ( ), k čomu v tomto

prípade nedošlo.

16. Nad rámec uvedeného ústavný súd k námietke sťažovateľa o nesúlade § 9 ods. 1

písm. b) zákona o štátnom občianstve s ním vymedzeným článkom poznamenáva,

že sťažovateľ nie je oprávnenou osobou na podanie návrhu podľa . V konaní

o sťažnosti podľa zas ústavný súd neposkytuje abstraktnú ochranu

ústavnosti ani neoveruje súlad ustanovení zákona s dotknutými článkami

a jej princípmi, ale zameriava sa na preskúmavanie konkrétneho prípadu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. marca 2018