Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 243/2018
PDF · 127.07 KB
No categories available
IV. ÚS 243/2018
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 5. apríla 2018 v senáte
zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa) a sudcov
Miroslava Duriša a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť
,
vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 17 ods. 1, 2, 3 a 5,
čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 a 4 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj jeho
práv podľa čl. 5 ods. 1, 3 a 4 a čl. 6 ods. 1 a 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 5 Tpo 70/2016
z 20. decembra 2016 a
vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 17 ods. 2, čl. 19
ods. 2, čl. 22 ods. 1 a 2, čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 4, čl. 48 a čl. 50 ods. 3 v spojení s čl. 1
ods. 1, čl. 2 ods. 2 a čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 13 Listiny základných
práv a slobôd, ako aj čl. 5 ods. 1, čl. 6 ods. 1 a čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd rozhodnutím Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky
č. k. IV Pz 61/17/1000-11 zo 7. apríla 2017 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. marca 2018
doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného porušenia
jeho základných práv podľa čl. 17 ods. 1, 2, 3 a 5, čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 a 4 a čl. 48
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj jeho práv podľa čl. 5 ods. 1,
3 a 4 a čl. 6 ods. 1 a 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej
len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“)
sp. zn. 5 Tpo 70/2016 z 20. decembra 2016 (ďalej len „napadnuté uznesenie“) a vo veci
namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 17 ods. 2, čl. 19 ods. 2, čl. 22 ods. 1
a 2, čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 4, čl. 48 a čl. 50 ods. 3 v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2
a čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 13 Listiny základných práv a slobôd, ako aj čl. 5 ods. 1, čl. 6
ods. 1 a čl. 8 ods. 1 a 2 dohovoru rozhodnutím Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky
(ďalej len „generálna prokuratúra“) č. k. IV Pz 61/17/1000-11 zo 7. apríla 2017 (ďalej
len „rozhodnutie generálnej prokuratúry“).
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že uznesením Okresného súdu Zvolen (ďalej
len „okresný súd“) sp. zn. 0 Tp 395/2016 z 11. decembra 2016 (ďalej len „uznesenie
okresného súdu“) bol sťažovateľ vzatý do väzby z dôvodov podľa § 71 ods. 1 písm. a) a c)
zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov.
Proti uzneseniu okresného súdu podal sťažovateľ sťažnosť, o ktorej krajský súd
rozhodol napadnutým uznesením tak, že ju zamietol.
Sťažovateľ pred ústavným súdom tvrdí, že vo výrokovej časti napadnutého uznesenia
krajského súdu nebolo rozhodnuté o návrhu na náhradu väzby a že do konania pred
všeobecnými súdmi nebol pribratý tlmočník napriek tomu, že on sám nedostatočne ovláda
slovenský jazyk.
Sťažovateľ vo svojej sťažnosti ďalej žiada, aby sudcovia ústavného súdu Jana
Baricová a Peter Brňák boli z rozhodovania v jeho veci vylúčení. Tiež žiada, aby mu bol
ústavným súdom ustanovený právny zástupca.
Ďalej sťažovateľ poukazuje na „nezákonné“ rozhodnutie a značné prieťahy vo veci
vedenej pod sp. zn. III. ÚS 50/2018.
Sťažovateľ ďalej namieta nezákonný postup sudkyne spravodajkyne vo veci vedenej
pod sp. zn. III. ÚS 50/2018, ktorá neskúmala jeho vec urýchlene a následne ju nezákonne
odmietla.
Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom rozhodol,
že napadnutým uznesením krajského súdu a rozhodnutím generálnej prokuratúry došlo
k porušeniu jeho v petite sťažnosti označených práv a aby napadnuté uznesenia zrušil.
Zároveň navrhuje, aby ústavný súd rozhodol, že krajský súd a generálna prokuratúra
sú povinné vyplatiť mu 50 000 € každý do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému
súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne
proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu
a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)
zástupca.
Podľa § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak sa týka veci,
o ktorej ústavný súd už rozhodol, okrem prípadov, v ktorých sa rozhodovalo len
o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené.
Podľa § 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde k sťažnosti sa pripojí kópia právoplatného
rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.
Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch
mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom
zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ
mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.
II.1 K namietanému porušeniu práv sťažovateľa napadnutým uznesením
krajského súdu
Sťažovateľ namieta, že napadnutým uznesením krajského súdu boli porušené jeho
v petite sťažnosti označené práva, pretože vo výrokovej časti napadnutého uznesenia
krajského súdu nebolo rozhodnuté o návrhu na náhradu väzby a že do konania
pred všeobecnými súdmi nebol pribratý tlmočník napriek tomu, že sťažovateľ nedostatočne
ovláda slovenský jazyk.
K tomuto ústavný súd konštatuje, že o obsahovo rovnakej sťažnosti tohto
sťažovateľa proti napadnutému uzneseniu krajského súdu už rozhodol svojím uznesením
č. k. III. ÚS 50/2018-77 z 30. januára 2018, ktorou časť sťažnosti smerujúcu proti
napadnutému uzneseniu odmietol z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.
V zmysle judikatúry ústavného súdu (napr. II. ÚS 174/09) rozhodnutie o odmietnutí
návrhu na začatie konania pre zjavnú neopodstatnenosť v danej konkrétnej veci nemožno
považovať za rozhodnutie „o podmienkach konania“, ktoré má na mysli citované
ustanovenie § 24 zákona o ústavnom súde. Nejde o podmienku konania, ktorú možno
dodatočne splniť v ďalšom návrhu (resp. sťažnosti), ktorým sa napáda rovnaký postup
a rovnaké rozhodnutie, aké bolo napadnuté v predchádzajúcej sťažnosti, ktorá bola
odmietnutá ako zjavne neopodstatnená.
Vzhľadom na uvedené bolo potrebné túto časť sťažnosti odmietnuť ako neprípustný
návrh podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde.
II.2 K namietanému porušeniu práv sťažovateľa rozhodnutím generálnej
prokuratúry
Sťažovateľ namieta, že rozhodnutím generálnej prokuratúry boli porušené jeho
v petite sťažnosti označené práva.
Táto časť sťažnosti sťažovateľa smeruje proti rozhodnutiu generálnej prokuratúry
zo 7. apríla 2017, a teda je už prima facie podaná po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty
(§ 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde). Zákon o ústavnom súde neumožňuje zmeškanie
tejto lehoty odpustiť (napr. I. ÚS 235/03, I. ÚS 156/04, II. ÚS 267/04, IV. ÚS 35/04,
I. ÚS 109/06). Vzhľadom na uvedené bolo preto potrebné túto časť sťažnosti odmietnuť
podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako podanú oneskorene.
K tejto časti svojej sťažnosti sťažovateľ neuviedol žiadnu argumentáciu (§ 20 ods. 1
zákona o ústavnom súde) a ani k nej nepriložil kópiu ním napádaného rozhodnutia (§ 50
ods. 2 zákona o ústavnom súde), a preto bol dôvod na jej odmietnutie aj pre nesplnenie
zákonom predpísaných náležitostí. K tomuto ústavný súd pre úplnosť dodáva,
že o obsahovo porovnateľnej sťažnosti tohto sťažovateľa smerujúcej proti rozhodnutiu
generálnej prokuratúry už rozhodol svojím uznesením č. k. IV. ÚS 4/2018-49 zo 17. januára
2018 tak, že ju odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
Keďže sťažnosť sťažovateľa bola ako celok pri jej predbežnom prerokovaní
odmietnutá, ústavný súd sa ďalšími požiadavkami sťažovateľa nezaoberal, pretože
rozhodovanie o nich je podmienené vyslovením porušenia základného práva alebo slobody,
k čomu v danom prípade nedošlo.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 5. apríla 2018