Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
IV. ÚS 4/2018
PDF · 126.22 KB
No categories available
IV. ÚS 4/2018
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. januára 2018 v senáte
zloženom z predsedu Ladislava Orosza (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily
Gajdošíkovej a sudcu Miroslava Duriša predbežne prerokoval sťažnosť ,
, ktorou namieta porušenie
svojich základných práv podľa čl. 17 ods. 2, čl. 19 ods. 2, čl. 22 ods. 1 a 2, čl. 46 ods. 1,
čl. 47 ods. 4, čl. 48 a čl. 50 ods. 3 v spojení s namietaným porušením čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2
a čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, porušenie základného práva podľa čl. 13
Listiny základných práv a slobôd, ako aj práv podľa čl. 5 ods. 1, čl. 6 ods. 1 a čl. 8 ods. 1 a 2
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Zvolen
v konaniach vedených pod sp. zn. 4 T 118/2017 a sp. zn. 0 Tp 395/2016, bližšie
neoznačeným rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici, postupom Krajského súdu
v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. KSBA-V-981/2016-6Ntt-294/201, postupom
Okresnej prokuratúry Zvolen v konaniach vedených pod sp. zn. 4 Pn 197/17 a sp. zn.
3 PV 487/16/6611, rozhodnutím Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky
č. k. GP IV Pz 61/17/1000-11 zo 7. apríla 2017 a postupom Prezídia Policajného zboru,
národnej kriminálnej agentúry, národnej protizločineckej jednotky, expozitúry Bratislava
v bližšie neoznačenom konaní, a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných
náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 10. júla 2017,
27. júla 2017 a 15. augusta 2017 doručené podania , ,
(ďalej len „sťažovateľ“), v ktorých namieta
porušenie svojich základných práv podľa čl. 17 ods. 2, čl. 19 ods. 2, čl. 22 ods. 1 a 2, čl. 46
ods. 1, čl. 47 ods. 4, čl. 48 a čl. 50 ods. 3 v spojení s namietaným porušením čl. 1 ods. 1,
čl. 2 ods. 2 a čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), porušením
základného práva podľa čl. 13 Listiny základných práv a slobôd a práv podľa čl. 5 ods. 1,
čl. 6 ods. 1 a čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
postupom Okresného súdu Zvolen v konaniach vedených pod sp. zn. 4 T 118/2017 a sp. zn.
0 Tp 395/2016, bližšie neoznačeným rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici,
postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. KSBA-V-981/2016-
6Ntt-294/201, postupom Okresnej prokuratúry Zvolen v konaniach vedených pod sp. zn.
4 Pn 197/17 a sp. zn. 3 PV 487/16/6611, rozhodnutím Generálnej prokuratúry Slovenskej
republiky č. k. GP IV Pz 61/17/1000-11 zo 7. apríla 2017 a postupom Prezídia Policajného
zboru, národnej kriminálnej agentúry, národnej protizločineckej jednotky, expozitúry
Bratislava v bližšie neoznačenom konaní.
Z obsahu podaní sťažovateľa, ktoré podľa obsahu ústavný súd kvalifikoval ako
sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, možno vyvodiť, že nimi namieta porušenie svojich
práv, ku ktorému malo dôjsť v trestnom konaní (resp. trestných konaniach) vedených proti
sťažovateľovi.
Keďže označené podania sťažovateľa v predloženej podobe nespĺňali zákonom
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ustanovené náležitosti návrhu na začatie
konania pred ústavným súdom (resp. sťažnosti podanej podľa čl. 127 ods. 1 ústavy),
ústavný súd listom z 19. septembra 2017 vyzval advokáta ,
(ktorého sťažovateľ v podaní doručenom ústavnému súdu 10. júla 2017
označil ako svojho právneho zástupcu a predložil písomné splnomocnenie na svoje
zastupovanie v konaní pred ústavným súdom označeným advokátom, pozn.), na odstránenie
nedostatkov podania sťažovateľa adresovaného ústavnému súdu (vrátane jeho doplnení).
Ústavný súd právneho zástupcu sťažovateľa v označenom liste zároveň upozornil, že ak na
výzvu ústavného súdu v určenej lehote nezareaguje, resp. podanie sťažovateľa v načrtnutom
smere nedoplní a neodstráni jeho nedostatky, podanie sťažovateľa (resp. podania) môže
odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu nesplnenia zákonom
predpísaných náležitostí.
Listom z 26. septembra 2017 (doručeným ústavnému súdu 3. októbra 2017) advokát
ústavnému súdu oznámil (a prílohou preukázal), že sťažovateľovi
26. septembra 2017 vypovedal splnomocnenie na jeho právne zastupovanie v konaní
pred ústavným súdom „z dôvodu nespolupráce“.
Sťažovateľ následne podaním doručeným ústavnému súdu 5. októbra 2017 požiadal
ústavný súd o ustanovenie právneho zástupcu na jeho zastupovanie v konaní pred ústavným
súdom.
II.
Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh predbežne prerokuje
na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie
ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením
bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne
neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa
nemusí odôvodniť.
Ústavný súd po preskúmaní podania (resp. podaní) sťažovateľa adresovaného
ústavnému súdu konštatuje, že tieto neobsahujú zákonom o ústavnom súde ustanovené
náležitosti návrhu na začatie konania (sťažnosti podanej podľa čl. 127 ods. 1 ústavy).
Z podaní sťažovateľa predovšetkým nemožno vyvodiť jednoznačný a zrozumiteľný
návrh na rozhodnutie (petit) zodpovedajúci požiadavkám vyvoditeľným z § 56 zákona
o ústavnom súde, ktorý je v zmysle § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde obligatórnou
náležitosťou sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy. Sťažovateľ v každom zo svojich podaní
doručených ústavnému súdu rozširoval okruh ním namietaných konaní a navrhoval v nich
vždy iný spôsob rozhodnutia ústavného súdu. Sťažovateľ vo vzťahu k niektorým orgánom
verejnej moci, ktorých postup namietal, ani neoznačil konkrétne konania, resp. rozhodnutia,
ktorých sa jeho výhrady týkajú [konania vedené Krajským súdom v Banskej Bystrici
a národnou kriminálnou agentúrou Prezídia Policajného zboru; obligatórna náležitosť
sťažnosti podľa § 50 ods. 1 písm. b) zákona o ústavnom súde]. Sťažovateľ k väčšine
namietaných rozhodnutí, resp. postupov orgánov verejnej moci tiež nepripojil relevantnú
dokumentáciu, na základe ktorej by bolo možné preskúmať prípadnú opodstatnenosť jeho
výhrad (obligatórna náležitosť sťažnosti podľa § 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde). Najmä
v dôsledku uvedených nedostatkov (popri ich nejasnom odôvodnení) sú podania
sťažovateľa ako celok nezrozumiteľné, zmätočné a neumožňujú ústavnému súdu riadne
posúdenie splnenia všetkých zákonom ustanovených podmienok ich prípadnej prijateľnosti
na ďalšie konanie ako sťažnosti podanej podľa čl. 127 ods. 1 ústavy.
V nadväznosti na uvedené (aj v kontexte neskoršej žiadosti sťažovateľa
o ustanovenie právneho zástupcu) ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že sťažovateľ
podľa ním predloženého splnomocnenia bol v čase podania sťažnosti ústavnému súdu, ako
aj v čase výzvy ústavného súdu na odstránenie nedostatkov jeho podaní zastúpený
kvalifikovaným právnym zástupcom (advokátom). Bolo preto vecou sťažovateľa ako klienta
a ním splnomocneného advokáta ako jeho právneho zástupcu postupovať takým spôsobom,
aby sa sťažnosťou podanou ústavnému súdu domáhal ochrany svojich práv takým
spôsobom, ktorý spĺňa základné (zákonom ustanovené) štandardy konania pred ústavným
súdom. Na uvedenom konštatovaní nič nemení ani skutočnosť, že splnomocnený právny
zástupca sťažovateľa mu následne (po doručení výzvy na odstránenie nedostatkov podaní
sťažovateľa) vypovedal plnú moc na jeho zastupovanie v konaní pred ústavným súdom.
Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje aj na § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z.
o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní
(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, podľa ktorého advokát je povinný pri
výkone advokácie dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť
a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd
nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je advokát povinný vykonať tak, aby tieto úkony
boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj vytvoriť možnosť na prijatie
sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené všetky zákonom ustanovené predpoklady.
Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd zdôrazňuje, že taký rozsah nedostatkov
zákonom predpísaných náležitostí, akými trpí sťažnosť sťažovateľa, nie je povinný
odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup totiž slúži práve inštitút povinného
právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej
jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných
náležitostí podaní účastníkov konania (IV. ÚS 409/04).
Na základe uvedených skutočností ústavný súd pri predbežnom prerokovaní
sťažnosti dospel k záveru, že sťažnosť sťažovateľa, ktorý v čase jej podania, ako aj v čase
doručenia výzvy ústavného súdu na odstránenie nedostatkov jej náležitostí bol zastúpený
kvalifikovaným právnym zástupcom (advokátom), nemožno považovať za kvalifikovanú
sťažnosť, ktorá by zodpovedala požiadavkám vyvoditeľným z § 20 a § 50 v spojení s § 56
zákona o ústavnom súde. Ústavný súd preto podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
sťažnosť sťažovateľa odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 17. januára 2018