Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 199/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. apríla 2018

predbežne prerokoval sťažnosť , zastúpeného

advokátom , vo veci namietaného

porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa Slovenskej

republiky postupom a rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn.

zo 14. septembra 2017 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. januára

2018 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta

porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) postupom a rozsudkom Krajského súdu v Bratislave

(ďalej len „krajský súd“) sp. zn. zo 14. septembra 2017 (ďalej aj „napadnuté

rozhodnutie“).

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ sa návrhom na začatie

konania doručeným Okresnému súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) 30. decembra

2011 domáhal určenia, že je výlučným vlastníkom pozemku , parcelné číslo ,

2

o výmere 140 m, ostatné plochy, zapísaného na liste vlastníctva číslo (ďalej len

„sporný pozemok“), proti odporcom v 1. a 2. rade. V právnej veci návrhu sa konanie viedlo

na okresnom súde pod sp. zn. .

3. Okresný súd rozsudkom sp. zn. z 3. decembra 2012 (ďalej aj

„rozsudok okresného súdu“) rozhodol tak, že návrh sťažovateľa zamietol. Proti rozsudku

okresného súdu podal sťažovateľ odvolanie.

4. Na základe odvolania sťažovateľa krajský súd rozsudkom sp. zn.

zo 14. septembra 2017 rozhodol tak, že pripustil späťvzatie žaloby proti odporcovi v 1. rade

a konanie proti nemu zastavil a vo zvyšku napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil.

Rozsudok krajského súdu bol sťažovateľovi doručený 27. novembra 2017.

5. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti nesúhlasí so závermi okresného súdu a krajského

súdu, vznášajúc námietky proti vykonanému dokazovaniu, v sťažnosti vytýka, že sa

pri odôvodňovaní svojich rozhodnutí nevysporiadali so všetkými ním predloženými

dôkazmi a ani neuviedli odpoveď na jeho podstatné argumenty týkajúce sa užívania

sporného pozemku. Sťažovateľ v sťažnosti medzi inými uviedol:

«Sťažovateľ nepovažuje argumenty porušovateľa (Krajského súdu v Bratislave)

ktorými sú porušované jeho základného práva obsiahnuté v predmetnom uznesení

Krajského súdu Bratislava č. k. - 171 zo dňa 14.09.2017, za dostatočne

presvedčivé a namieta

- absenciu dostatočného odôvodnenia,

- absenciu dôvodov na rozhodnutie vydané v preskúmavanom konaní,

- arbitrárnosť rozhodnutí,

- formalistický prístup pri rozhodovaní,

- nepreskúmateľnosť rozhodnutí v dôsledku procesných pochybení,

- prekročenia ústavných limitov pre akceptovateľné rozdielne názory na právne

posúdenie veci.

Sťažovateľ má naďalej za to, že Rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave

v Rozsudku - 171 zo dňa 14.09.2017, došlo k porušeniu práv Sťažovateľa

v zmysle SR.

Odvolací súd pristúpil k rozhodnutiu arbitrárne a formalistický.

Sťažovateľ v odvolaní proti Rozsudku OS Bratislava III č. k. namietal,

že Rozsudok súdu prvej inštancie č. k. -126 trpí podľa názoru žalobcu

zmätočnosťou, je nepresvedčivý a nepreskúmateľný, pokiaľ sa jedná o dôvody, na základe

ktorých súd rozhodol spôsobom uvedeným vo výroku rozsudku, pretože súd prvej inštancie

neuviedol právne posúdenie svojho rozhodnutia, ďalej vôbec neodôvodnil prečo upustil

od vypočutia svedkyne a ďalších svedkov a preto sťažovateľ -

žalobca namieta, že Rozsudok OS Bratislava III, č. k. -126 nie je

preskúmateľný...

... Súd prvého stupňa bez odôvodnenia neakceptoval návrh Sťažovateľ - žalobcu

na vypočutie a aj ďalších svedkov, ktorých navrhol na vykonanie

dôkazov, ktorými by sa preukázalo nepretržité užívanie predmetnej parcely ako aj

dobromyseľnosť – „Oznámenie a upresnenie návrhu“ a toto odmietnutie neodôvodnil.

... Rozsudok odvolacieho súdu č. k. -171 neobsahuje vo vzťahu

k tvrdeniam žalobcu v odvolaní a tvrdeniu žalovaných vo vyjadrení k odvolaniu žiadne

odôvodnenie, z ktorého by bolo zrejmé ako sa odvolací súd vysporiadal s odvolacími

dôvodmi sťažovateľa v postavení žalobcu, najmä s námietkou sťažovateľa - žalobcu, že nie

je zrozumiteľné a riadne odôvodnené prečo svedkovia neboli na výsluch súdom pripustení,

ako sa vysporiadal s právnym posúdením súdu prvej inštancie a zisteným skutkovým stavom

v zmysle vykonaného dokazovania, uvedeného v odôvodnení rozsudku OS Bratislava III,

č. k. -126 a na základe čoho rozhodol odvolací súd výrokom č. III,

t. j. že vo zvyšku napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje, tak aby odvolací súd

riadne ozrejmil svoje myšlienkové pochody, spôsob hodnotenia dôkazov, skutkové zistenia

a vyvodené právne závery takým spôsobom, aby výsledok rozhodovacej činnosti bol jasný,

zrozumiteľný a dostatočne odôvodnený a aby sťažovateľ nemusel hľadať odpoveď

na nastolenú problematiku v rovine dohadov, aby sa s prijatými závermi bolo možné

stotožniť ako s logickým záverom procesu poznania nielen právnych záverov, ale aj záverov

skutkových, z ktorých právne závery vychádzajú.

... Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca ako protiklad odôvodnenia Rozsudku

odvolacieho súdu č. k. -171 odkazuje na rozhodnutie odvolacieho súdu

č. k. -2142 zo dňa 28.11.2017, v ktorom odvolací súd riadne ozrejmil svoje

myšlienkové pochody, spôsob hodnotenia dôkazov, skutkové zistenia a vyvodené právne

závery pričom výsledok rozhodovacej činnosti v tomto prípade je jasný, zrozumiteľný

a dostatočne odôvodnený obsahuje logický záver procesu poznania nielen právnych

záverov, ale aj záverov skutkových, z ktorých právne závery vychádzajú vo vzťahu

k posúdeniu odvolacích dôvod a odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie.»

6. Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sa sťažovateľ domáha, aby ústavný

súd nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa - ... na súdnu ochranu v zmysle

SR, bolo postupom Krajského súdu v Bratislave porušené.

2. Rozsudok Krajského súdu v Bratislave Krajského súdu v Bratislave sp. zn.

- 171 zo dňa 14.09.2017 ruší a vec vracia Krajskému súdu Bratislava

na ďalšie konanie.

3. Krajský súd v Bratislave je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia (2 právne

úkony zmysle § 11 ods. S7, § 13a ods. 1 písm. a/ a b/ a §16 ods. 3 Vyhlášky MS SR

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb v znení neskorších predpisov) sťažovateľovi - , bytom:... v sume

324,12 Eur, na účet právneho zástupcu , advokáta, do (2) dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

9. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

III.

10. Ako z petitu sťažnosti zjavne vyplýva, sťažovateľ namieta porušenie základného

práva na súdnu ochranu podľa napadnutým rozsudkom krajského súdu,

odôvodňujúc, že argumenty krajského súdu nie sú dostatočne presvedčivé a k rozhodnutiu

pristúpil arbitrárne a formalisticky.

11. Okresný súd rozsudkom sp. zn. z 3. decembra 2012 žalobu

sťažovateľa zamietol a v relevantnej časti odôvodnenia rozsudku uviedol:

„V prejednávanom prípade dôkazné bremeno zaťažovalo navrhovateľa, ktorý mal

povinnosť preukázať, že je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, parcely č. (správne

má byť , pozn.) o výmere 140 m². Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že

navrhovateľovi nesvedčí žiadny titul nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetnej

nehnuteľnosti. V konaní bolo preukázané, že predmetom kúpnej zmluvy, ktorú uzatvoril

navrhovateľ s , bola iná parcela a to konkrétne parcela č. ,

vinica o výmere 633 m². Navrhovateľ sa nemohol domnievať, že jej súčasťou je aj parcela č.

o výmere 140 m², preto ani titulom vydržania nemohol navrhovateľ nadobudnúť

vlastnícke právo k predmetnej parcele. Nepredložil súdu žiaden dôkaz, ktorým by preukázal

nepretržité užívanie predmetnej časti parcely, tzv. kamenišťa, či ako ho nazývali účastníci,

rúna a ani svoju dobromyseľnosť. Jediným titulom, od ktorého navrhovateľ odvodzoval svoj

nárok bola notárska zápisnica osvedčujúca vydržanie, avšak dôvody vydržania uvádzané

v nej navrhovateľ v tomto konaní ničím nepreukázal. Keďže navrhovateľ neuniesol dôkazné

bremeno, vlastnícke právo k spornej parcele nepreukázal, súd návrh zamietol.“

12. O odvolaní sťažovateľa proti rozsudku okresného súdu rozhodol krajský súd tak,

že pripustil späťvzatie žaloby proti odporcovi v 1. rade a konanie proti nemu zastavil

a vo zvyšku napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil. Krajský súd v odôvodnení

napadnutého rozhodnutia okrem iného uviedol:

„Žalobca na odvolacom pojednávaní predložil odvolaciemu súdu niekoľko listinných

dokumentov... ktorými však odvolací súd dokazovanie nedoplnil, nakoľko išlo o listinné

podklady, ktoré žalobca mohol predložiť ako dôkazy ešte v rámci konania pred súdom prvej

inštancie: žalobca neoznačil žiadnu relevantnú prekážku, ktorá by mu v označení alebo

predložení týchto listinných dôkazov ešte v rámci dokazovania pred súdom prvej inštancie,

bránila. Na predmetné listinné doklady preto odvolací súd neprihliadal.

Odvolací súd na odvolacom pojednávaní doplnil dokazovanie čítaním obsahu výpisu

z LV Č. kat. úz. (č. l. spisu), z ktorého zistil, že výlučným

vlastníkom tam zapísanej parcely č. o výmere 140 m², ostatné plochy, je už len

žalovaná 2. . ktorá ho nadobudla na základe Dohody o vyporiadaní

BSM, podľa V-1 1967/16 zo dňa 26. 7. 2016. Na základe tohto zistenia žalobca vzal svoj

žalobný návrh späť voči žalovanému 1, v celom rozsahu ( keď na ňom trval už len vo vzťahu

k žalovanej 2 ). So späťvzatím žaloby voči nemu žalovaný 1 súhlasil.“

13. Ústavný súd šetrením zistil, že napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi

doručené 27. novembra 2017. Dovolanie proti rozhodnutiu podané nebolo.

14. Podľa môže sťažnosť podať fyzická osoba

alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným

zásahom sa porušili jej základné práva alebo slobody, ak o ochrane týchto základných práv

a slobôd nerozhoduje iný súd.

15. Podľa sťažnosť nie je prípustná,

ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon

na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je

sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

16. Z vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv

a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných

súdov je založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný

súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne, t. j. na princípe subsidiarity.

17. Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu

základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd pri uplatňovaní svojej právomoci vychádza

zo zásady, že ukladá všeobecným súdom chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.

Právomoc ústavného súdu je preto subsidiárna a uplatní sa až vtedy, ak nie je daná

právomoc všeobecných súdov (m. m. ). Ústavný súd v systéme ochrany

základných práv a slobôd predstavuje ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý sa

uplatní až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa

na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu

subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53 ods. 1 zákona

o ústavnom súde (, , ). Zásada subsidiarity

reflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie zásahov ústavného súdu do právomoci

všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní o sťažnosti preskúmavané

().

18. Za situácie, ak právny poriadok pripúšťa iné možnosti nápravy uplatnením

riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov podľa Civilný

sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), nemožno sa domáhať

ochrany svojich práv v konaní pred ústavným súdom.

19. V slobodnej spoločnosti je predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva

hájili a starali sa o ne (vigilantibus iura). Ten, kto sa stavia k ochrane svojich práv

s neospravedlniteľnou ľahostajnosťou alebo nevedomosťou, nemôže s úspechom požadovať

ochranu týchto svojich práv ihneď na ústavnom súde, tak ako to urobil v tomto konaní

sťažovateľ prostredníctvom osoby práva znalej (advokáta), u ktorého platí notorieta, že

pozná platné právo.

20. Jedným zo základných princípov, na ktorých je vystavaná nová procesná úprava

dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku podľa , je princíp

uvedený v , a to princíp právnej istoty, ktorý je definovaný ako stav,

v ktorom každý môže očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou

rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít (Najvyšší súd Slovenskej republiky,

ústavný súd, Európsky súd pre ľudské práva, Súdny dvor Európskej únie). Zásadnou

zmenou v novej úprave prípustnosti dovolania podľa citovaného ustanovenia proti

rozhodnutiam odvolacieho súdu s výnimkami uvedenými v , ako aj v

je nerozlišovanie rozhodnutia z hľadiska jeho formy s tým obsahovým rozdielom, že len

dovolací súd bude rozhodovať o naplnení predpokladov prípustnosti dovolania

definovaných v .

21. Nevyužitie zákonnej možnosti podať dovolanie nemožno preto nahradzovať

sťažnosťou podanou ústavnému súdu, ktorý môže založiť svoju právomoc na konanie o nej

až vtedy, ak fyzická alebo právnická osoba nemala inú ústavnú a zákonnú možnosť účinnej

ochrany svojich práv. Túto možnosť sťažovateľ v tomto prípade mal.

22. Na základe uvedených zistení ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v tejto časti

odmietol podľa ako neprípustnú.

23. Ústavný súd však v danej veci zistil aj ďalší dôvod, pre ktorý nebolo možné

predmetnú sťažnosť prijať na ďalšie konanie.

24. Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej

podanie v lehote ustanovenej v . Táto lehota je

dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo

upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa,

keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť (,

, ). neumožňuje zmeškanie tejto

kogentnej lehoty odpustiť (napr. , ) a nedodržanie tejto lehoty je

zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25

ods. 2 ).

25. Ústavný súd považuje za preukázané, že napadnuté rozhodnutie bolo

sťažovateľovi doručené 27. novembra 2017. Ústavná sťažnosť bola podaná na poštovú

prepravu 30. januára 2018 a v ten istý deň aj ústavnému súdu doručená, teda nepochybne

po uplynutí dvojmesačnej lehoty podľa . Vzhľadom

na uvedené ústavný súd sťažnosť odmietol podľa aj

ako podanú oneskorene.

26. Ústavný súd je v zmysle návrhom

(sťažnosťou) viazaný. Citované ustanovenie pritom vo svojej judikatúre stabilne interpretuje

ako viazanosť petitom sťažnosti (napr. , ). Keďže v petite

sťažnosti sťažovateľ žiada vysloviť len porušenie základného práva na súdnu ochranu

podľa , nie je prípustné meritórne sa zaoberať námietkou porušenia aj

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“),

ktorú sťažovateľ, súdiac podľa časti III jeho sťažnosti, zrejme chcel uplatniť tiež. Ústavný

súd však v tejto súvislosti len stručne pripomína judikatúru Európskeho súdu pre ľudské

práva, podľa ktorej jeho úlohou nie je pri aplikácii uvedeného ustanovenia preskúmavať

a naprávať skutkové či právne chyby všeobecných súdov, pokiaľ nemali za následok

porušenie práv alebo slobôd zaručených dohovorom. Z pohľadu čl. 6 ods. 1 dohovoru je

pritom podstatné, či konanie ako celok bolo spravodlivé (porov. napríklad rozsudok

zo 6. 12. 2011, Popivčák proti Slovensku, sťažnosť č. 13665/07, bod 56).

27. Na základe uvedeného rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výroku

tohto rozhodnutia.

Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. apríla 2018