Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 27/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-30

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. apríla 2018 v senáte

zloženom z predsedu senátu Rudolfa Tkáčika, zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu Mojmíra

Mamojku prerokoval sťažnosť , , a

, , právne zastúpených advokátskou kanceláriou

v mene ktorej koná konateľ a advokát ,

, vo veci namietaného porušenia ich základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina

v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo a na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a právo

na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom

pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Žilina p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. a p r i z n á v a finančné

zadosťučinenie každému v sume 750 € (slovom sedemstopäťdesiat eur), ktoré j e Okresný

súd Žilina p o v i n n ý vyplatiť im do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Žilina j e p o v i n n ý uhradiť a

trovy konania v sume 374,81 € (slovom tristosedemdesiatštyri eur

a osemdesiatjeden centov) na účet ich právneho zástupcu advokátskej kancelárii

, , do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-13 z 9. januára 2018 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť a

, Nový domov 519/21, Žilina (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietali

porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného v (ďalej len „“) a práva

na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj

„namietané konanie“).

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovatelia sú žalobcami v konaní,

ktorého predmetom je peňažný nárok vo výške 2 995 € s príslušenstvom uplatnený titulom

náhrady škody, ktorá im mala vzniknúť výkonom prác zamestnancami žalovaného

pri manipulácii s káblami pri výmene elektrického zariadenia. Samotné konanie sa začalo

podaním žaloby na okresnom súde 28. mája 2012 a dosiaľ nie je právoplatne skončené.

3. Sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd o ich sťažnosti rozhodol nálezom, ktorým

vysloví, že ich základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a právo na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa

dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. porušené

boli a prikáže okresnému súdu v namietanom konaní konať bez zbytočných prieťahov.

Súčasne sa domáhali priznania finančného zadosťučinenia v sume 3 000 € a úhrady trov

konania.

4. V súvislosti s oznámením ústavného súdu o prijatí sťažnosti sťažovateľov

na ďalšie konanie sa k sťažnosti vyjadril okresný súd podaním sp. zn.

z 22. februára 2018. Po uvedení úkonov súdu v ich chronologickom poradí podpredsedníčka

okresného súdu konštatovala, že „... z uvedenej chronológie procesných úkonov súdu

vyplýva, že vo veci bolo plynule súdom konané do 10.06.2013. Od uvedeného momentu do

pridelenia veci novému sudcovi dňa 01.08.207 vykazuje konanie nedôvodné prieťahy, ktoré

neboli zapríčinené sťažovateľmi ani objektívnymi prekážkami v postupe súdu podľa

ustanovenia a nasl ...

... Pokiaľ Ústavný súd Slovenskej republiky vzhliadne v postupe tunajšieho súdu

nedôvodné prieťahy, navrhujem, aby Ústavný súd SR priznal sťažovateľom primerané

zadosťučinenie so zreteľom na uplatňovanú výšku nároku a možnej ujmy, kedy neistota

spôsobená sťažovateľom postupom súdu, by nemala suplovať nároky uplatnené v konaní...

Okresný súd zároveň vyslovil súhlas s upustením od ústneho prejednania sťažnosti...“.

5. K vyjadreniu okresného súdu sťažovatelia prostredníctvom právneho zástupcu

zaujali stanovisko podaním, ktoré bolo ústavnému súdu doručené 13. marca 2018.

V uvedenom vyjadrení sa uvádza:

„... Okresný súd Žilina vo svojom vyjadrení chronologicky popisuje genézu konania s

akcentom na jednotlivé úkony, ktoré boli v priebehu konania realizované. S odkazom na

tieto skutočnosti Okresný súd Žilina konštatuje, že nečinnosť súdu v období od 10.06.2013

do 01.08.2017 bola spôsobená postupom dovtedajšieho zákonného sudcu, ktorému bola vec

pridelená. Okresný súd Žilina tiež deklaruje, že konanie vykazuje nedôvodné prieťahy, ktoré

neboli zapríčinené sťažovateľmi ani objektívnymi prekážkami v postupe súdu. Uvedené

tvrdenia preukazujú skutočnosť, že ústavná sťažnosť sťažovateľov bola podaná dôvodne...“

Zároveň sa sťažovatelia vyjadrili, že netrvajú na konaní verejného ústneho

pojednávania.

6. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že

od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

7. Z obsahu sťažnosti, jej príloh, ako aj z chronologického prehľadu úkonov ústavný

súd zistil tieto podstatné skutočnosti o priebehu napadnutého konania:

- 28. mája 2012 bol podaný návrh na vydanie platobného rozkazu, vec bola zapísaná

pod sp. zn. ,

- 12. júna 2012 bola zaslaná výzva žalobcom na špecifikáciu žalovanej istiny,

- 18. júna 2012 bola doručená úprava špecifikácie žalovanej istiny,

- 25. júna 2012 bol spis prevedený do registra C, konanie bolo vedené pod sp. zn.

z dôvodu podaného odporu zo strany žalovaného,

- 18. júla 2012 bola zaslaná žaloba na vyjadrenie žalovanému,

- 7. augusta 2012 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie žalovaného k žalobe,

- 1. októbra 2012 bolo pojednávanie nariadené na 7. november 2012 na účel výsluchu

svedkov,

- 7. novembra 2012 sa konalo pojednávanie vo veci samej, bolo odročené na neurčito

na účel nariadenia znaleckého dokazovania,

- 13. novembra 2012 okresný súd vydal uznesenie o nariadení znaleckého dokazovania

a ustanovení znalca,

- 19. februára 2013 bol doručený vypracovaný znalecký posudok,

- 22. februára 2013 bolo vydané uznesenie o odmene znalca,

- 25. februára 2013 výzva na vyjadrenie sa k znaleckému posudku,

- 21. marca 2013 bolo doručené vyjadrenie žalovaného k znaleckému posudku,

- 22. marca 2013 bolo doručené vyjadrenie žalobcov k znaleckému posudku,

- 13. mája 2013 sa konalo pojednávanie vo veci samej, bolo odročené na 10. jún 2013,

- 10. júna 2013 bolo pojednávanie odročené na účel vyhodnotenia a prípadne

doplnenia dokazovania zo strany žalovaného,

- 11. novembra 2013 bolo okresnému súdu doručené doplnenie informácií ku konaniu

zo strany žalovaného,

- 1. augusta 2017 bol spis pridelený novej zákonnej sudkyni

,

- 29. novembra 2017 bol vyhotovený úradný záznam o stave prideleného spisu

napísaný novou zákonnou sudkyňou,

- 5. decembra 2017 bolo stranám sporu zaslané oznámenie o zmene zákonného

sudcu a žalobcom bola zaslaná výzva, či trvajú na podanej žalobe,

- 19. decembra 2017 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie žalobcov, že trvajú na

podanej žalobe,

- 9. januára 2018 bol nariadený termín pojednávania na 13. február 2018, ktorý bol

zrušený z dôvodu doteraz pretrvávajúcej práceneschopnosti zákonnej sudkyne.

III.

8. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických alebo

právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práva alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom stanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

9. Sťažovatelia sa svojou sťažnosťou domáhali vyslovenia porušenia základného

práva podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov.

10. Sťažovatelia zároveň namietali aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého

každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote

prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

11. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru

Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť

zásadnú odlišnosť (napr. , , , ).

12. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (to platí, aj pokiaľ ide o dohovoru, pozn.) vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutí súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

(m. m. ).

13. Pokiaľ ústavný súd v ďalšom texte poukazuje na

(ďalej len „OSP“), ide o znenie platné do 1. júla 2016.

14. Základnou povinnosťou súdu je zabezpečiť taký procesný postup v súdnom

konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

15. Táto povinnosť súdu vyplývala z , ktorý súdom prikazoval, aby

v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola

rýchla a účinná, ďalej z prvej vety , v zmysle ktorej len čo sa konanie

začalo, postupoval v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie

prejednaná a rozhodnutá.

16. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej

od 1. júla 2016 je expresis verbis zakotvená ako základný princíp civilného sporového

konania v , podľa ktorého súd postupuje v konaní tak,

aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom,

koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

17. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým

aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup

samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

18. Čo sa týka hodnotenia právnej a skutkovej zložitosti napadnutého konania,

ústavný súd konštatuje, že rozhodovanie o žalobe o zaplatenie peňažnej pohľadávky z titulu

náhrady škody, aj s prihliadnutím na potrebu vykonania znaleckého dokazovania, tvorí

bežnú agendu všeobecných súdov, ktorá nevykazuje črty mimoriadnej zložitosti,

zakladajúcej dôvod pre výrazné predĺženie namietaného konania.

19. V konaní o sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov ústavný súd okrem zložitosti veci skúma aj to, akým

spôsobom sa na prieťahoch konania podieľa osoba, ktorá podala sťažnosť vo veci porušenia

jej základného práva podľa a práva podľa dohovoru.

V danom prípade sťažovatelia svojím správaním v namietanom konaní pred okresným

súdom neovplyvnili jeho dĺžku tak, aby im bolo možné pričítať podiel na stave, v akom sa

vec nachádzala v čase podania sťažnosti ústavnému súdu.

20. Ústavný súd napokon hodnotil samotný postup okresného súdu v namietanom

konaní.

21. Priebeh namietaného konania bol plynulý do 10. júna 2013 a od tohto termínu až

po pridelenie veci novému zákonnému sudcovi (1. august 2017, pozn.) z obsahu spisového

materiálu nevyplývajú žiadne ďalšie procesné úkony okresného súdu. Samotné

konštatovanie podpredsedníčky okresného súdu, že „... nečinnosť súdu v období od

10.06.2013 do 01.08.2017 bola spôsobená postupom dovtedajšieho zákonného sudcu,

ktorému bola vec pridelená ... následne sa sudca listom zo dňa

03.11.2017 vzdal funkcie sudcu a jeho funkcia sudcu zanikla dňa 30.11.2017...“, nie je

možné považovať za akceptovateľné ospravedlnenie nečinnosti okresného súdu

v namietanom konaní.

22. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd dospel k názoru, že postupom okresného

súdu v namietanom konaní vedenom pod sp. zn. došlo k zbytočným

prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie ich záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

IV.

23. Pretože ústavný súd rozhodol, že základné právo sťažovateľov na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a právo na prejednanie ich

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru bolo postupom okresného súdu

porušené, prikázal mu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov a odstránil tak stav

právnej neistoty, v ktorej sa sťažovatelia domáhajúci sa rozhodnutia súdu v ich veci

nachádzajú.

24. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

25. Podľa , ak sa sťažovateľ domáha

primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých

dôvodov sa ho domáha. Podľa ak ústavný súd

rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo

alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od

právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

26. Sťažovatelia sa domáhajú priznania finančného zadosťučinenia v sume 3 000 €

z dôvodov, ktoré vo svojej sťažnosti uviedli. Svoj nárok na finančné zadosťučinenie

zdôvodnili tým, že „... právna neistota v uvedenej právnej veci a porušovanie ich práva na

prerokovanie veci bez prieťahov a práva na prerokovanie záležitosti v primeranej lehote

pretrváva už veľa rokov ( pričom viac ako 4,5 rokov sa vo veci absolútne nekonalo)...“

27. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušenia základného práva (). Podľa názoru ústavného súdu v tomto prípade

priznanie primeraného finančného zadosťučinenia prichádza do úvahy, avšak suma

požadovaná sťažovateľmi nie je primeraná okolnostiam prípadu. Pri určení finančného

zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym

súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru

priznáva so zreteľom na okolnosti prípadu.

28. S prihliadnutím na doterajšiu celkovú dĺžku konania okresného súdu vedeného

pod sp. zn. , vyše štvorročnú nečinnosť zákonného sudcu, ktorá nebola

vedením okresného súdu adekvátne riešená, ako aj so zreteľom na výšku nároku

uplatneného v namietanom konaní považoval ústavný súd priznanie sumy 750 €

pre každého zo sťažovateľov za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4

.

29. Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov konania sťažovateľov, ktoré mu

vznikli v dôsledku jeho právneho zastúpenia v konaní vedenom ústavným súdom

advokátskou kanceláriou v mene ktorej koná konateľ a advokát

. Podľa ústavný súd môže

v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému

účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

30. Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej

mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2016, ktorá bola 884 €.

31. Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia,

podanie sťažnosti) v súlade § 11 ods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).

Úhrada za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2017 spolu s režijným paušálom (2 x

8,84 €) predstavuje sumu trov konania celkom 374,81 € vrátane 20 % DPH, vrátane ktorého

je právny zástupca sťažovateľov platiteľom (§ 18 ods. 3 vyhlášky).

32. Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho

zástupcu sťažovateľov v lehote uvedenej v bode 4 výroku tohto nálezu.

33. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku

tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. apríla 2018