Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 27/2018
PDF · 409.97 KB
No categories available
III. ÚS 27/2018
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. apríla 2018 v senáte
zloženom z predsedu senátu Rudolfa Tkáčika, zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu Mojmíra
Mamojku prerokoval sťažnosť , , a
, , právne zastúpených advokátskou kanceláriou
v mene ktorej koná konateľ a advokát ,
, vo veci namietaného porušenia ich základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina
v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 131/2012 a takto
rozhodol:
1. Základné právo a na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo
na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom
pod sp. zn. 8 C 131/2012 p o r u š e n é b o l i .
2. Okresnému súdu Žilina p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.
8 C 131/2012 konal bez zbytočných prieťahov.
3. a p r i z n á v a finančné
zadosťučinenie každému v sume 750 € (slovom sedemstopäťdesiat eur), ktoré j e Okresný
súd Žilina p o v i n n ý vyplatiť im do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. Okresný súd Žilina j e p o v i n n ý uhradiť a
trovy konania v sume 374,81 € (slovom tristosedemdesiatštyri eur
a osemdesiatjeden centov) na účet ich právneho zástupcu advokátskej kancelárii
, , do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto
rozhodnutia.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.
III. ÚS 27/2018-13 z 9. januára 2018 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť a
, Nový domov 519/21, Žilina (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietali
porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva
na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného
súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 131/2012 (ďalej aj
„namietané konanie“).
2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovatelia sú žalobcami v konaní,
ktorého predmetom je peňažný nárok vo výške 2 995 € s príslušenstvom uplatnený titulom
náhrady škody, ktorá im mala vzniknúť výkonom prác zamestnancami žalovaného
pri manipulácii s káblami pri výmene elektrického zariadenia. Samotné konanie sa začalo
podaním žaloby na okresnom súde 28. mája 2012 a dosiaľ nie je právoplatne skončené.
3. Sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd o ich sťažnosti rozhodol nálezom, ktorým
vysloví, že ich základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy a právo na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 131/2012 porušené
boli a prikáže okresnému súdu v namietanom konaní konať bez zbytočných prieťahov.
Súčasne sa domáhali priznania finančného zadosťučinenia v sume 3 000 € a úhrady trov
konania.
4. V súvislosti s oznámením ústavného súdu o prijatí sťažnosti sťažovateľov
na ďalšie konanie sa k sťažnosti vyjadril okresný súd podaním sp. zn. 1 SprS/38/2018
z 22. februára 2018. Po uvedení úkonov súdu v ich chronologickom poradí podpredsedníčka
okresného súdu konštatovala, že „... z uvedenej chronológie procesných úkonov súdu
vyplýva, že vo veci bolo plynule súdom konané do 10.06.2013. Od uvedeného momentu do
pridelenia veci novému sudcovi dňa 01.08.207 vykazuje konanie nedôvodné prieťahy, ktoré
neboli zapríčinené sťažovateľmi ani objektívnymi prekážkami v postupe súdu podľa
ustanovenia § 161 a nasl CSP...
... Pokiaľ Ústavný súd Slovenskej republiky vzhliadne v postupe tunajšieho súdu
nedôvodné prieťahy, navrhujem, aby Ústavný súd SR priznal sťažovateľom primerané
zadosťučinenie so zreteľom na uplatňovanú výšku nároku a možnej ujmy, kedy neistota
spôsobená sťažovateľom postupom súdu, by nemala suplovať nároky uplatnené v konaní...
Okresný súd zároveň vyslovil súhlas s upustením od ústneho prejednania sťažnosti...“.
5. K vyjadreniu okresného súdu sťažovatelia prostredníctvom právneho zástupcu
zaujali stanovisko podaním, ktoré bolo ústavnému súdu doručené 13. marca 2018.
V uvedenom vyjadrení sa uvádza:
„... Okresný súd Žilina vo svojom vyjadrení chronologicky popisuje genézu konania s
akcentom na jednotlivé úkony, ktoré boli v priebehu konania realizované. S odkazom na
tieto skutočnosti Okresný súd Žilina konštatuje, že nečinnosť súdu v období od 10.06.2013
do 01.08.2017 bola spôsobená postupom dovtedajšieho zákonného sudcu, ktorému bola vec
pridelená. Okresný súd Žilina tiež deklaruje, že konanie vykazuje nedôvodné prieťahy, ktoré
neboli zapríčinené sťažovateľmi ani objektívnymi prekážkami v postupe súdu. Uvedené
tvrdenia preukazujú skutočnosť, že ústavná sťažnosť sťažovateľov bola podaná dôvodne...“
Zároveň sa sťažovatelia vyjadrili, že netrvajú na konaní verejného ústneho
pojednávania.
6. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona
o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že
od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
7. Z obsahu sťažnosti, jej príloh, ako aj z chronologického prehľadu úkonov ústavný
súd zistil tieto podstatné skutočnosti o priebehu napadnutého konania:
- 28. mája 2012 bol podaný návrh na vydanie platobného rozkazu, vec bola zapísaná
pod sp. zn. 19 Rob/199/2012,
- 12. júna 2012 bola zaslaná výzva žalobcom na špecifikáciu žalovanej istiny,
- 18. júna 2012 bola doručená úprava špecifikácie žalovanej istiny,
- 25. júna 2012 bol spis prevedený do registra C, konanie bolo vedené pod sp. zn.
8 C 131/2012 z dôvodu podaného odporu zo strany žalovaného,
- 18. júla 2012 bola zaslaná žaloba na vyjadrenie žalovanému,
- 7. augusta 2012 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie žalovaného k žalobe,
- 1. októbra 2012 bolo pojednávanie nariadené na 7. november 2012 na účel výsluchu
svedkov,
- 7. novembra 2012 sa konalo pojednávanie vo veci samej, bolo odročené na neurčito
na účel nariadenia znaleckého dokazovania,
- 13. novembra 2012 okresný súd vydal uznesenie o nariadení znaleckého dokazovania
a ustanovení znalca,
- 19. februára 2013 bol doručený vypracovaný znalecký posudok,
- 22. februára 2013 bolo vydané uznesenie o odmene znalca,
- 25. februára 2013 výzva na vyjadrenie sa k znaleckému posudku,
- 21. marca 2013 bolo doručené vyjadrenie žalovaného k znaleckému posudku,
- 22. marca 2013 bolo doručené vyjadrenie žalobcov k znaleckému posudku,
- 13. mája 2013 sa konalo pojednávanie vo veci samej, bolo odročené na 10. jún 2013,
- 10. júna 2013 bolo pojednávanie odročené na účel vyhodnotenia a prípadne
doplnenia dokazovania zo strany žalovaného,
- 11. novembra 2013 bolo okresnému súdu doručené doplnenie informácií ku konaniu
zo strany žalovaného,
- 1. augusta 2017 bol spis pridelený novej zákonnej sudkyni
,
- 29. novembra 2017 bol vyhotovený úradný záznam o stave prideleného spisu
napísaný novou zákonnou sudkyňou,
- 5. decembra 2017 bolo stranám sporu zaslané oznámenie o zmene zákonného
sudcu a žalobcom bola zaslaná výzva, či trvajú na podanej žalobe,
- 19. decembra 2017 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie žalobcov, že trvajú na
podanej žalobe,
- 9. januára 2018 bol nariadený termín pojednávania na 13. február 2018, ktorý bol
zrušený z dôvodu doteraz pretrvávajúcej práceneschopnosti zákonnej sudkyne.
III.
8. Podľa čl. 127 ods.1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických alebo
právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práva alebo slobôd, alebo
ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom stanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
9. Sťažovatelia sa svojou sťažnosťou domáhali vyslovenia porušenia základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne
prerokovala bez zbytočných prieťahov.
10. Sťažovatelia zároveň namietali aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého
každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote
prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.
11. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru
Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť
zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, IV. ÚS 105/07, IV. ÚS 90/2010).
12. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (to platí, aj pokiaľ ide o čl. 6 dohovoru, pozn.) vychádza
zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza
osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde
sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty
dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutí súdu alebo iným zákonom predvídaným
spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím
(m. m. IV. ÚS 221/04).
13. Pokiaľ ústavný súd v ďalšom texte poukazuje na Občiansky súdny poriadok
(ďalej len „OSP“), ide o znenie platné do 1. júla 2016.
14. Základnou povinnosťou súdu je zabezpečiť taký procesný postup v súdnom
konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
15. Táto povinnosť súdu vyplývala z § 6 OSP, ktorý súdom prikazoval, aby
v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola
rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety OSP, v zmysle ktorej len čo sa konanie
začalo, postupoval v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie
prejednaná a rozhodnutá.
16. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej
od 1. júla 2016 je expresis verbis zakotvená ako základný princíp civilného sporového
konania v čl. 17 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého súd postupuje v konaní tak,
aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom,
koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.
17. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým
aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02,
IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická
zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup
samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.
18. Čo sa týka hodnotenia právnej a skutkovej zložitosti napadnutého konania,
ústavný súd konštatuje, že rozhodovanie o žalobe o zaplatenie peňažnej pohľadávky z titulu
náhrady škody, aj s prihliadnutím na potrebu vykonania znaleckého dokazovania, tvorí
bežnú agendu všeobecných súdov, ktorá nevykazuje črty mimoriadnej zložitosti,
zakladajúcej dôvod pre výrazné predĺženie namietaného konania.
19. V konaní o sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov ústavný súd okrem zložitosti veci skúma aj to, akým
spôsobom sa na prieťahoch konania podieľa osoba, ktorá podala sťažnosť vo veci porušenia
jej základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
V danom prípade sťažovatelia svojím správaním v namietanom konaní pred okresným
súdom neovplyvnili jeho dĺžku tak, aby im bolo možné pričítať podiel na stave, v akom sa
vec nachádzala v čase podania sťažnosti ústavnému súdu.
20. Ústavný súd napokon hodnotil samotný postup okresného súdu v namietanom
konaní.
21. Priebeh namietaného konania bol plynulý do 10. júna 2013 a od tohto termínu až
po pridelenie veci novému zákonnému sudcovi (1. august 2017, pozn.) z obsahu spisového
materiálu nevyplývajú žiadne ďalšie procesné úkony okresného súdu. Samotné
konštatovanie podpredsedníčky okresného súdu, že „... nečinnosť súdu v období od
10.06.2013 do 01.08.2017 bola spôsobená postupom dovtedajšieho zákonného sudcu,
ktorému bola vec pridelená ... následne sa sudca listom zo dňa
03.11.2017 vzdal funkcie sudcu a jeho funkcia sudcu zanikla dňa 30.11.2017...“, nie je
možné považovať za akceptovateľné ospravedlnenie nečinnosti okresného súdu
v namietanom konaní.
22. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd dospel k názoru, že postupom okresného
súdu v namietanom konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 131/2012 došlo k zbytočným
prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie ich záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
IV.
23. Pretože ústavný súd rozhodol, že základné právo sťažovateľov na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie ich
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru bolo postupom okresného súdu
porušené, prikázal mu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov a odstránil tak stav
právnej neistoty, v ktorej sa sťažovatelia domáhajúci sa rozhodnutia súdu v ich veci
nachádzajú.
24. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým
vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané
finančné zadosťučinenie.
25. Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde, ak sa sťažovateľ domáha
primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých
dôvodov sa ho domáha. Podľa čl. 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd
rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo
alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od
právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.
26. Sťažovatelia sa domáhajú priznania finančného zadosťučinenia v sume 3 000 €
z dôvodov, ktoré vo svojej sťažnosti uviedli. Svoj nárok na finančné zadosťučinenie
zdôvodnili tým, že „... právna neistota v uvedenej právnej veci a porušovanie ich práva na
prerokovanie veci bez prieťahov a práva na prerokovanie záležitosti v primeranej lehote
pretrváva už veľa rokov ( pričom viac ako 4,5 rokov sa vo veci absolútne nekonalo)...“
27. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného
práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje
nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho
porušenia základného práva (IV. ÚS 210/04). Podľa názoru ústavného súdu v tomto prípade
priznanie primeraného finančného zadosťučinenia prichádza do úvahy, avšak suma
požadovaná sťažovateľmi nie je primeraná okolnostiam prípadu. Pri určení finančného
zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym
súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru
priznáva so zreteľom na okolnosti prípadu.
28. S prihliadnutím na doterajšiu celkovú dĺžku konania okresného súdu vedeného
pod sp. zn. 8 C 131/2012, vyše štvorročnú nečinnosť zákonného sudcu, ktorá nebola
vedením okresného súdu adekvátne riešená, ako aj so zreteľom na výšku nároku
uplatneného v namietanom konaní považoval ústavný súd priznanie sumy 750 €
pre každého zo sťažovateľov za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4
29. Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov konania sťažovateľov, ktoré mu
vznikli v dôsledku jeho právneho zastúpenia v konaní vedenom ústavným súdom
advokátskou kanceláriou v mene ktorej koná konateľ a advokát
. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže
v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému
účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.
30. Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej
mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2016, ktorá bola 884 €.
31. Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia,
podanie sťažnosti) v súlade § 11 ods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).
Úhrada za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2017 spolu s režijným paušálom (2 x
8,84 €) predstavuje sumu trov konania celkom 374,81 € vrátane 20 % DPH, vrátane ktorého
je právny zástupca sťažovateľov platiteľom (§ 18 ods. 3 vyhlášky).
32. Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho
zástupcu sťažovateľov v lehote uvedenej v bode 4 výroku tohto nálezu.
33. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie
je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku
tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 24. apríla 2018