Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 26/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-27

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. apríla 2018 v senáte

zloženom z predsedu senátu Rudolfa Tkáčika, zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu Mojmíra

Mamojku prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti REALITY LAURIN, a. s.,

Belanského 2725, Kysucké Nové Mesto, právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou

JUDr. Milan Chovanec s. r. o., Vojtecha Tvrdého 17, Žilina, v mene ktorej koná advokát

JUDr. Milan Chovanec, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom

pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo obchodnej spoločnosti REALITY LAURIN, a. s., na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a právo na

prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom

pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2 . Okresnému súdu Žilina p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. Obchodnej spoločnosti REALITY LAURIN, a. s., pr i z n á v a finančné

zadosťučinenie v sume 1 000 € (slovom tisíc eur), ktoré j e Okresný súd Žilina

p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Žilina j e p o v i n n ý uhradiť obchodnej spoločnosti REALITY

LAURIN, a. s., trovy konania v sume 374,81 € (slovom tristosedemdesiatštyri eur

a osemdesiatjeden centov) na účet jej právneho zástupcu Advokátskej kancelárii

Dr. Milan Chovanec s. r. o., Vojtecha Tvrdého 17, Žilina, do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-13 z 23. januára 2018 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť obchodnej spoločnosti REALITY LAURIN,

a. s., Belanského 2725, Kysucké Nové Mesto (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala

porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného v (ďalej len „“) a práva

na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj

„napadnuté konanie“).

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka ako žalovaná je stranou

v spore o zaplatenie peňažnej pohľadávky v sume 8 274,50 € z titulu náhrady škody,

resp. bezdôvodného obohatenia za neoprávnené užívanie nehnuteľnosti. Predmetné súdne

konanie začalo v roku 2012 a dosiaľ nie je právoplatne skončené.

3. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti rozhodol nálezom, ktorým

vysloví, že jej základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa

dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. porušené

boli a prikáže okresnému súdu v napadnutom konaní konať bez zbytočných prieťahov.

Súčasne sa domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 10 000 € a úhrady trov

konania.

4. K sťažnosti sa okresný súd vyjadril podaním sp. zn. z 22. februára

2018. Po uvedení úkonov súdu v ich chronologickom poradí podpredsedníčka okresného

súdu konštatovala, že »... Predmetom uplatneného nároku je pohľadávka žalobcu na

zaplatenie sumy 8.274,58 eur spolu s úrokmi z omeškania právnym titulom peňažnej

náhrady za užívanie nehnuteľností žalovaným bez právneho dôvodu. Spolu s podanou

žalobou sa žalobca domáhal voči žalovanému vydania predbežného opatrenia, o ktorom

rozhodol súd prvej inštancie uznesením č. k. -15 zo dňa 24.01.2013...

... Po nariadení termínu pojednávania žalovaný doručil súdu písomné vyjadrenie k

žalobe o vydanie bezdôvodného obohatenia s označením ďalších dôkazných návrhov a s

poukazom na viaceré vypracované súdnoznalecké posudky a to k spornej výške

bezdôvodného obohatenia, ktorého zaplatenia sa žalobca v konaní domáha...

... Súčasťou obsahu vyjadrenia žalovaného je návrh na nepripustenie zastúpenia

žalobcu v konaní a to s poukazom na skutočnosť, že ako

zástupca žalobcu vystupuje v rôznych veciach Okresného súdu Žilina opätovne a súčasne

žalovaný navrhol prerušenie konania do právoplatného skončenia konaní vedených na

Okresnom súde Žilina pod sp. zn. , a pred Okresným súdom

Čadca pod sp. zn. ...

Sťažovateľ v procesnom postavení žalovaného navrhol konajúcemu súdu konanie

prerušiť, a to z dôvodov, že pokiaľ bude v žalovaným označených konaniach rozhodnuté o

zriadení vecného bremena k pozemkom vo vlastníctve žalobcu, predmetné konanie stratí

svoj zmysel, pretože žalovaný bude zaviazaný vyplatiť jednorazovú odplatu za zriadenie

vecného bremena...

... Z pripojenej chronológie procesných úkonov v predmetnej právnej veci vyplýva, že

súd plynule konal do okamihu rozhodnutia o priznaní oslobodenia žalobkyne od súdnych

poplatkov. Od uvedeného momentu vykazuje konanie prieťahy, keď pojednávanie nariadené

na deň 29.06.2016 bolo odročené a k ďalšiemu meritórnemu prejednaniu veci nedošlo...

... Pokiaľ Ústavný súd Slovenskej republiky vzhliadne v postupe tunajšieho súdu

nedôvodné prieťahy, navrhujem, aby súd s prihliadnutím na skutočnosť, že sťažnosť v

predmetnej právnej veci podal žalovaný, voči ktorému je uplatňovaný peňažný nárok, a

ktorý súčasne navrhol prerušenie konania vo väzbe na iné prebiehajúce súdne konania

Okresného súdu Žilina a Okresného súdu Čadca, obmedzil rozhodnutie Ústavného súdu na

konštatovanie prieťahov bez priznania finančného zadosťučinenia... ». Okresný súd zároveň

vyslovil súhlas s upustením od ústneho prejednania sťažnosti.

5. Sťažovateľka prostredníctvom právneho zástupcu podaním adresovaným

ústavnému súdu z 12. apríla 2018 uviedla, že netrvá na konaní verejného ústneho

pojednávania.

6. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že

od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

7. Z obsahu sťažnosti, jej príloh, ako aj z chronologického prehľadu úkonov ústavný

súd zistil tieto podstatné skutočnosti o priebehu napadnutého konania:

- 24. október 2012 – okresnému súdu boli doručené žaloba a návrh na nariadenie

predbežného opatrenia,

- 25. január 2013 – bolo vydané uznesenie o nariadení predbežného opatrenia, ktorým

sa žalovanému zakázalo nakladať s nehnuteľnosťou,

- 15. február 2013 – žalovaný podal odvolanie proti uzneseniu o nariadení

predbežného opatrenia,

- 25. február 2013 – žalobkyňa bola vyzvaná na zaplatenie súdneho poplatku za návrh

na nariadenie predbežného opatrenia a za žalobu vo veci samej,

- 3. apríl 2013 – spis predložený Krajskému súdu v Žiline na rozhodnutie o odvolaní

žalovaného,

- 24. apríl 2013 – spis bol vrátený okresnému súdu, uznesenie o nariadení predbežného

opatrenia Krajský súd v Žiline potvrdil,

- 25. apríl 2013 – bola zaslaná výzva žalobkyni na vyjadrenie k podaniu právneho

zástupcu žalovaného, ktorým navrhol ďalšie dôkazy s poukazom na znalecké

posudky s ohľadom na spornú výšku bezdôvodného obohatenia a navrhol nepripustiť

v konaní splnomocneného zástupcu žalobkyne,

- 4. jún 2013 – bolo vydané uznesenie o priznaní oslobodenia žalobkyne od súdnych

poplatkov,

- 13. máj 2016 – bolo zaslané predvolanie na termín pojednávania 29. júna 2016,

žalovanému bola zaslaná výzva na vyjadrenie k žalobe a žalobkyni bola zaslaná

výzva na vyjadrenie sa k zdroju príjmov na účel prehodnotenia priznaného

oslobodenia od platenia súdnych poplatkov,

- 29. jún 2016 – pojednávanie odročené na neurčito na účel vysporiadania sa s

procesnými návrhmi sporových strán z 25. apríla 2013,

- 23. november 2016 – stranám sporu bola zaslaná výzva na doplnenie dokazovania

v konaní,

- 1. august 2017 – spis pridelený novej zákonnej sudkyni v zmysle Dodatku č. 9

k Rozvrhu práce na rok 2017,

- 11. september 2017 – stranám sporu bolo zaslané oznámenie o zmene zákonného

sudcu,

- 12. september 2017 – bolo vydané uznesenie o nepripustení zastúpenia žalobkyne

zvoleným splnomocneným zástupcom,

- 18. október 2017 – žalobkyni bola zaslaná urgencia na zdokladovanie osobných

pomerov na účel prehodnotenia priznaného oslobodenia od súdnych poplatkov,

zákonná sudkyňa je toho času práceneschopná.

III.

8. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických alebo

právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práva alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom stanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

9. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

10. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom.

11. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru

Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť

zásadnú odlišnosť (m. m. , , , ).

12. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (to platí, aj pokiaľ ide o dohovoru, pozn.) vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutí súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

(m. m. ).

13. Pokiaľ ústavný súd v ďalšom texte poukazuje na

(ďalej len „OSP“), ide o platné znenie do 1. júla 2016.

14. Základnou povinnosťou súdu je zabezpečiť taký procesný postup v súdnom

konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

15. Táto povinnosť súdu vyplývala z , ktorý súdom prikazoval, aby

v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola

rýchla a účinná, ďalej z prvej vety , v zmysle ktorej len čo sa konanie

začalo, postupoval v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie

prejednaná a rozhodnutá.

16. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej

od 1. júla 2016 je expresis verbis zakotvená ako základný princíp civilného sporového

konania v (ďalej aj „“), podľa ktorého súd

postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza

zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania

strán sporu a iných osôb.

17. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým

aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (m. m. ,

, ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup

samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

18. Čo sa týka hodnotenia právnej a skutkovej zložitosti napadnutého konania,

ústavný súd konštatuje, že rozhodovanie o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáha peňažnej

náhrady za neoprávnené užívanie nehnuteľnosti, a to aj s prihliadnutím na priebeh

dokazovania, v snahe zastabilizovať výšku peňažného nároku žalovaného, nemožno

považovať za vec, ktorá vykazuje črty mimoriadnej zložitosti, zakladajúcej dôvod pre

výrazné predĺženie napadnutého konania. Sťažovateľka ako žalovaná nespochybnila nárok

žalobcu na zaplatenie náhrady za neoprávnené užívanie nehnuteľnosti, spornou otázkou je

len jej výška, ktorú žalobca opiera o znalecké posudky vypracované pre iné prebiehajúce

súdne konania.

19. V konaní o sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov ústavný súd okrem zložitosti veci skúma aj to, akým

spôsobom sa na prieťahoch konania podieľa osoba, ktorá podala sťažnosť vo veci porušenia

jej základného práva podľa a práva podľa dohovoru.

V danom prípade sťažovateľka svojím správaním v namietanom konaní pred okresným

súdom neovplyvnila jeho dĺžku do tej miery, aby im bolo možné pričítať podiel na stave,

v akom sa vec nachádzala v čase podania sťažnosti ústavnému súdu. Zo samotného

vyjadrenia podpredsedníčky okresného súdu vyplýva, že „... zásadne je možné konštatovať,

že prieťahy, ku ktorým v konaní došlo, nespôsobil sťažovateľ a rovnako neboli zistené

prekážky postupu súdu podľa ustanovenia a nasl. ,

resp. a nasl. ...“.

20. Ústavný súd napokon hodnotil samotný postup okresného súdu v napadnutom

konaní.

21. Priebeh napadnutého konania bol plynulý do 4. júna 2013, následne je vykázaná

nečinnosť okresného súdu, a to až do 13. mája 2016, keď bolo nariadené pojednávanie

na 29. jún 2016. V časovom úseku troch rokov nebol zo strany okresného súdu uskutočnený

žiaden úkon. Podpredsedníčka okresného súdu, konštatovala že »... frekvencia jednotlivých

procesných úkonov súdu najmä od mesiaca jún 2013 do mesiaca august 2017, kedy

predmetná právna vec bola pridelená sudkyni , bola

ovplyvnená postupom zákonného sudcu a nevhodnou organizáciou jeho práce...».

Nad rámec uvedených skutočností podpredsedníčka okresného súdu uviedla, že voči

pôvodnému zákonnému sudcovi, ktorému bola vec pridelená, bolo pre viaceré zistené

pochybenia vedené disciplinárne konanie pre hrubé porušenie povinností sudcu s návrhom

na jeho odvolanie, pričom následne sa sudca listom z 3. novembra 2017 vzdal svojej

funkcie. Ústavný súd konštatuje, že uvedené dôvody nie je možné považovať

za akceptovateľné ospravedlnenie nečinnosti okresného súdu v napadnutom konaní. Nie je

celkom pochopiteľné, prečo zodpovední súdni funkcionári okresného súdu pripustili, aby sa

vo veci tri roky vôbec nekonalo, pričom od októbra 2017 sa v nej nekoná opätovne. Nejde

pritom o ojedinelý prípad okresného súdu vo vzťahu k sudcovi, ktorý bol niekoľko rokov

nečinný.

22. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd dospel k názoru, že postupom okresného

súdu v namietanom konaní vedenom pod sp. zn. došlo k zbytočným

prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie jej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (výrok v bode 1 nálezu).

IV.

23. Pretože ústavný súd rozhodol, že základné právo sťažovateľky na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a právo na prejednanie jej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru boli postupom okresného súdu

porušené, prikázal mu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov a odstránil tak stav

právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľka domáhajúca sa rozhodnutia súdu v jej veci

nachádza.

24. Z obsahu spisu vyplýva, že ani po pridelení veci novej zákonnej sudkyni nekoná

okresný súd vo veci dostatočne sústredene (od júna 2016 doteraz nebolo vo veci nariadené

pojednávanie), čo viedlo ústavný súd k rozhodnutiu o prikázaní okresnému súdu konať

vo veci bez zbytočných prieťahov a odstrániť tak stav právnej neistoty, v ktorej sa

sťažovateľka nachádza (výrok v bode 2 nálezu). Ústavný súd na tomto mieste dáva

do pozornosti okresnému súdu, že je povinný v konaní naďalej striktne postupovať

podľa ustanovení () vrátane využitia

prostriedkov procesného útoku, procesnej obrany podľa až 151 a prospektívnej

sudcovskej koncentrácie s ohľadom na ustanovenie druhej vety

s tým, že sporové strany nemožno sankcionovať „do minulosti“, v ktorej uvedená právna

úprava neexistovala. Taktiež ústavný súd dáva do pozornosti okresného súdu ustanovenia

a , v zmysle ktorých je možné pojednávanie odročiť len z dôležitých

dôvodov a na konkrétny termín. To znamená, že podľa novej právnej úpravy účinnej

od 1. júla 2016 je odročovanie na neurčito zo zákona prakticky vylúčené.

25. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

26. Podľa , ak sa sťažovateľ domáha

primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých

dôvodov sa ho domáha. Podľa ak ústavný súd

rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo

alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov

od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

27. Sťažovateľka sa domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 10 000 €

z dôvodov, ktoré vo svojej sťažnosti uviedla. Svoj nárok na finančné zadosťučinenie

zdôvodnila porušením jej legitímnych očakávaní, že skutkovo nie zložitý spor bude po vyše

5 rokoch právoplatne rozhodnutý, a jej právnou neistotou vyvolanou prieťahmi v konaní,

ako aj samotným faktom, že dosiaľ nemôže s nehnuteľnosťou vo svojom výlučnom

vlastníctve nakladať (zákaz uložený uznesením o nariadení predbežného opatrenia, pozn.).

28. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušenia základného práva (). Podľa názoru ústavného súdu v tomto prípade

priznanie primeraného finančného zadosťučinenia prichádza do úvahy, avšak suma

požadovaná sťažovateľkou nie je primeraná. Pri určení finančného zadosťučinenia ústavný

súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva,

ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom

na okolnosti prípadu. Finančné zadosťučinenie je peňažnou protihodnotou utrpenej

nemajetkovej ujmy a v žiadnom prípade nemôže byť kompenzáciou za prípadný neúspech

v konaní.

29. S prihliadnutím na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu vedeného pod sp. zn

, dĺžku nečinnosti okresného súdu, ako aj so zreteľom na výšku peňažného

nároku uplatneného v napadnutom konaní považoval ústavný súd za primerané finančné

zadosťučinenie podľa sumu 1 000 € (výrok v bode 3

nálezu). Z obsahu spisového materiálu sa javí, že spornou je najmä výška nároku

uplatňovaného žalobkyňou, takže by zrejme nič nemalo brániť sťažovateľke pokúsiť sa

so žalobkyňou dohodnúť na zmieri aspoň o časti plnenia, čo by tiež nesporne ovplyvnilo

dĺžku konania.

30. Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej

vznikli v dôsledku jej právneho zastúpenia v konaní vedenom ústavným súdom

Advokátskou kanceláriou JUDr. Milan Chovanec s. r .o., v mene ktorej koná konateľ

a advokát JUDr. Milan Chovanec. Podľa ústavný súd

môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému

účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

31. Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej

mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2016, ktorá bola 884 €.

32. Úhradu priznal úhradu za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu

zastúpenia, podanie sťažnosti) v súlade § 11 ods. 3 a §13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len

„vyhláška“). Úhrada za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2017 spolu s režijným

paušálom (2 x 8,84 €) predstavuje sumu trov konania celkom 374,81 € vrátane 20 % DPH,

vrátane ktorého je právny zástupca sťažovateľky platiteľom (§ 18 ods. 3 vyhlášky).

33. Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho

zástupcu sťažovateľky v lehote uvedenej v bode 4 výroku tohto nálezu (výrok v bode 4

nálezu).

34. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku

tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. apríla 2018