Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 26/2018
PDF · 437.83 KB
No categories available
III. ÚS 26/2018
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. apríla 2018 v senáte
zloženom z predsedu senátu Rudolfa Tkáčika, zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu Mojmíra
Mamojku prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti REALITY LAURIN, a. s.,
Belanského 2725, Kysucké Nové Mesto, právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou
JUDr. Milan Chovanec s. r. o., Vojtecha Tvrdého 17, Žilina, v mene ktorej koná advokát
JUDr. Milan Chovanec, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva
na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom
pod sp. zn. 8 C 338/2012 a takto
rozhodol:
1. Základné právo obchodnej spoločnosti REALITY LAURIN, a. s., na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na
prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom
pod sp. zn. 8 C 338/2012 p o r u š e n é b o l i .
2 . Okresnému súdu Žilina p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.
8 C 338/2012 konal bez zbytočných prieťahov.
3. Obchodnej spoločnosti REALITY LAURIN, a. s., pr i z n á v a finančné
zadosťučinenie v sume 1 000 € (slovom tisíc eur), ktoré j e Okresný súd Žilina
p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. Okresný súd Žilina j e p o v i n n ý uhradiť obchodnej spoločnosti REALITY
LAURIN, a. s., trovy konania v sume 374,81 € (slovom tristosedemdesiatštyri eur
a osemdesiatjeden centov) na účet jej právneho zástupcu Advokátskej kancelárii
Dr. Milan Chovanec s. r. o., Vojtecha Tvrdého 17, Žilina, do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.
III. ÚS 26/2018-13 z 23. januára 2018 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť obchodnej spoločnosti REALITY LAURIN,
a. s., Belanského 2725, Kysucké Nové Mesto (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala
porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva
na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného
súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 338/2012 (ďalej aj
„napadnuté konanie“).
2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka ako žalovaná je stranou
v spore o zaplatenie peňažnej pohľadávky v sume 8 274,50 € z titulu náhrady škody,
resp. bezdôvodného obohatenia za neoprávnené užívanie nehnuteľnosti. Predmetné súdne
konanie začalo v roku 2012 a dosiaľ nie je právoplatne skončené.
3. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti rozhodol nálezom, ktorým
vysloví, že jej základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 338/2012 porušené
boli a prikáže okresnému súdu v napadnutom konaní konať bez zbytočných prieťahov.
Súčasne sa domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 10 000 € a úhrady trov
konania.
4. K sťažnosti sa okresný súd vyjadril podaním sp. zn. 1 SprS/44/2018 z 22. februára
2018. Po uvedení úkonov súdu v ich chronologickom poradí podpredsedníčka okresného
súdu konštatovala, že »... Predmetom uplatneného nároku je pohľadávka žalobcu na
zaplatenie sumy 8.274,58 eur spolu s úrokmi z omeškania právnym titulom peňažnej
náhrady za užívanie nehnuteľností žalovaným bez právneho dôvodu. Spolu s podanou
žalobou sa žalobca domáhal voči žalovanému vydania predbežného opatrenia, o ktorom
rozhodol súd prvej inštancie uznesením č. k. 8C/338/2012-15 zo dňa 24.01.2013...
... Po nariadení termínu pojednávania žalovaný doručil súdu písomné vyjadrenie k
žalobe o vydanie bezdôvodného obohatenia s označením ďalších dôkazných návrhov a s
poukazom na viaceré vypracované súdnoznalecké posudky a to k spornej výške
bezdôvodného obohatenia, ktorého zaplatenia sa žalobca v konaní domáha...
... Súčasťou obsahu vyjadrenia žalovaného je návrh na nepripustenie zastúpenia
žalobcu v konaní a to s poukazom na skutočnosť, že ako
zástupca žalobcu vystupuje v rôznych veciach Okresného súdu Žilina opätovne a súčasne
žalovaný navrhol prerušenie konania do právoplatného skončenia konaní vedených na
Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 25C/53/2010, 2C/363/2012 a pred Okresným súdom
Čadca pod sp. zn. 11 C/169/2009...
Sťažovateľ v procesnom postavení žalovaného navrhol konajúcemu súdu konanie
prerušiť, a to z dôvodov, že pokiaľ bude v žalovaným označených konaniach rozhodnuté o
zriadení vecného bremena k pozemkom vo vlastníctve žalobcu, predmetné konanie stratí
svoj zmysel, pretože žalovaný bude zaviazaný vyplatiť jednorazovú odplatu za zriadenie
vecného bremena...
... Z pripojenej chronológie procesných úkonov v predmetnej právnej veci vyplýva, že
súd plynule konal do okamihu rozhodnutia o priznaní oslobodenia žalobkyne od súdnych
poplatkov. Od uvedeného momentu vykazuje konanie prieťahy, keď pojednávanie nariadené
na deň 29.06.2016 bolo odročené a k ďalšiemu meritórnemu prejednaniu veci nedošlo...
... Pokiaľ Ústavný súd Slovenskej republiky vzhliadne v postupe tunajšieho súdu
nedôvodné prieťahy, navrhujem, aby súd s prihliadnutím na skutočnosť, že sťažnosť v
predmetnej právnej veci podal žalovaný, voči ktorému je uplatňovaný peňažný nárok, a
ktorý súčasne navrhol prerušenie konania vo väzbe na iné prebiehajúce súdne konania
Okresného súdu Žilina a Okresného súdu Čadca, obmedzil rozhodnutie Ústavného súdu na
konštatovanie prieťahov bez priznania finančného zadosťučinenia... ». Okresný súd zároveň
vyslovil súhlas s upustením od ústneho prejednania sťažnosti.
5. Sťažovateľka prostredníctvom právneho zástupcu podaním adresovaným
ústavnému súdu z 12. apríla 2018 uviedla, že netrvá na konaní verejného ústneho
pojednávania.
6. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona
o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že
od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
7. Z obsahu sťažnosti, jej príloh, ako aj z chronologického prehľadu úkonov ústavný
súd zistil tieto podstatné skutočnosti o priebehu napadnutého konania:
- 24. október 2012 – okresnému súdu boli doručené žaloba a návrh na nariadenie
predbežného opatrenia,
- 25. január 2013 – bolo vydané uznesenie o nariadení predbežného opatrenia, ktorým
sa žalovanému zakázalo nakladať s nehnuteľnosťou,
- 15. február 2013 – žalovaný podal odvolanie proti uzneseniu o nariadení
predbežného opatrenia,
- 25. február 2013 – žalobkyňa bola vyzvaná na zaplatenie súdneho poplatku za návrh
na nariadenie predbežného opatrenia a za žalobu vo veci samej,
- 3. apríl 2013 – spis predložený Krajskému súdu v Žiline na rozhodnutie o odvolaní
žalovaného,
- 24. apríl 2013 – spis bol vrátený okresnému súdu, uznesenie o nariadení predbežného
opatrenia Krajský súd v Žiline potvrdil,
- 25. apríl 2013 – bola zaslaná výzva žalobkyni na vyjadrenie k podaniu právneho
zástupcu žalovaného, ktorým navrhol ďalšie dôkazy s poukazom na znalecké
posudky s ohľadom na spornú výšku bezdôvodného obohatenia a navrhol nepripustiť
v konaní splnomocneného zástupcu žalobkyne,
- 4. jún 2013 – bolo vydané uznesenie o priznaní oslobodenia žalobkyne od súdnych
poplatkov,
- 13. máj 2016 – bolo zaslané predvolanie na termín pojednávania 29. júna 2016,
žalovanému bola zaslaná výzva na vyjadrenie k žalobe a žalobkyni bola zaslaná
výzva na vyjadrenie sa k zdroju príjmov na účel prehodnotenia priznaného
oslobodenia od platenia súdnych poplatkov,
- 29. jún 2016 – pojednávanie odročené na neurčito na účel vysporiadania sa s
procesnými návrhmi sporových strán z 25. apríla 2013,
- 23. november 2016 – stranám sporu bola zaslaná výzva na doplnenie dokazovania
v konaní,
- 1. august 2017 – spis pridelený novej zákonnej sudkyni v zmysle Dodatku č. 9
k Rozvrhu práce na rok 2017,
- 11. september 2017 – stranám sporu bolo zaslané oznámenie o zmene zákonného
sudcu,
- 12. september 2017 – bolo vydané uznesenie o nepripustení zastúpenia žalobkyne
zvoleným splnomocneným zástupcom,
- 18. október 2017 – žalobkyni bola zaslaná urgencia na zdokladovanie osobných
pomerov na účel prehodnotenia priznaného oslobodenia od súdnych poplatkov,
zákonná sudkyňa je toho času práceneschopná.
III.
8. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických alebo
právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práva alebo slobôd, alebo
ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom stanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
9. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov.
10. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom.
11. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru
Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť
zásadnú odlišnosť (m. m. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, IV. ÚS 105/07, IV. ÚS 90/2010).
12. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (to platí, aj pokiaľ ide o čl. 6 dohovoru, pozn.) vychádza
zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza
osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde
sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty
dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutí súdu alebo iným zákonom predvídaným
spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím
(m. m. IV. ÚS 221/04).
13. Pokiaľ ústavný súd v ďalšom texte poukazuje na Občiansky súdny poriadok
(ďalej len „OSP“), ide o platné znenie do 1. júla 2016.
14. Základnou povinnosťou súdu je zabezpečiť taký procesný postup v súdnom
konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
15. Táto povinnosť súdu vyplývala z § 6 OSP, ktorý súdom prikazoval, aby
v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola
rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety OSP, v zmysle ktorej len čo sa konanie
začalo, postupoval v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie
prejednaná a rozhodnutá.
16. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej
od 1. júla 2016 je expresis verbis zakotvená ako základný princíp civilného sporového
konania v čl. 17 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“), podľa ktorého súd
postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza
zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania
strán sporu a iných osôb.
17. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým
aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (m. m. III. ÚS 111/02,
IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická
zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup
samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.
18. Čo sa týka hodnotenia právnej a skutkovej zložitosti napadnutého konania,
ústavný súd konštatuje, že rozhodovanie o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáha peňažnej
náhrady za neoprávnené užívanie nehnuteľnosti, a to aj s prihliadnutím na priebeh
dokazovania, v snahe zastabilizovať výšku peňažného nároku žalovaného, nemožno
považovať za vec, ktorá vykazuje črty mimoriadnej zložitosti, zakladajúcej dôvod pre
výrazné predĺženie napadnutého konania. Sťažovateľka ako žalovaná nespochybnila nárok
žalobcu na zaplatenie náhrady za neoprávnené užívanie nehnuteľnosti, spornou otázkou je
len jej výška, ktorú žalobca opiera o znalecké posudky vypracované pre iné prebiehajúce
súdne konania.
19. V konaní o sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov ústavný súd okrem zložitosti veci skúma aj to, akým
spôsobom sa na prieťahoch konania podieľa osoba, ktorá podala sťažnosť vo veci porušenia
jej základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
V danom prípade sťažovateľka svojím správaním v namietanom konaní pred okresným
súdom neovplyvnila jeho dĺžku do tej miery, aby im bolo možné pričítať podiel na stave,
v akom sa vec nachádzala v čase podania sťažnosti ústavnému súdu. Zo samotného
vyjadrenia podpredsedníčky okresného súdu vyplýva, že „... zásadne je možné konštatovať,
že prieťahy, ku ktorým v konaní došlo, nespôsobil sťažovateľ a rovnako neboli zistené
prekážky postupu súdu podľa ustanovenia § 107 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku,
resp. § 162 a nasl. Civilného sporového poriadku...“.
20. Ústavný súd napokon hodnotil samotný postup okresného súdu v napadnutom
konaní.
21. Priebeh napadnutého konania bol plynulý do 4. júna 2013, následne je vykázaná
nečinnosť okresného súdu, a to až do 13. mája 2016, keď bolo nariadené pojednávanie
na 29. jún 2016. V časovom úseku troch rokov nebol zo strany okresného súdu uskutočnený
žiaden úkon. Podpredsedníčka okresného súdu, konštatovala že »... frekvencia jednotlivých
procesných úkonov súdu najmä od mesiaca jún 2013 do mesiaca august 2017, kedy
predmetná právna vec bola pridelená sudkyni , bola
ovplyvnená postupom zákonného sudcu a nevhodnou organizáciou jeho práce...».
Nad rámec uvedených skutočností podpredsedníčka okresného súdu uviedla, že voči
pôvodnému zákonnému sudcovi, ktorému bola vec pridelená, bolo pre viaceré zistené
pochybenia vedené disciplinárne konanie pre hrubé porušenie povinností sudcu s návrhom
na jeho odvolanie, pričom následne sa sudca listom z 3. novembra 2017 vzdal svojej
funkcie. Ústavný súd konštatuje, že uvedené dôvody nie je možné považovať
za akceptovateľné ospravedlnenie nečinnosti okresného súdu v napadnutom konaní. Nie je
celkom pochopiteľné, prečo zodpovední súdni funkcionári okresného súdu pripustili, aby sa
vo veci tri roky vôbec nekonalo, pričom od októbra 2017 sa v nej nekoná opätovne. Nejde
pritom o ojedinelý prípad okresného súdu vo vzťahu k sudcovi, ktorý bol niekoľko rokov
nečinný.
22. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd dospel k názoru, že postupom okresného
súdu v namietanom konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 338/2012 došlo k zbytočným
prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (výrok v bode 1 nálezu).
IV.
23. Pretože ústavný súd rozhodol, že základné právo sťažovateľky na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie jej
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru boli postupom okresného súdu
porušené, prikázal mu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov a odstránil tak stav
právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľka domáhajúca sa rozhodnutia súdu v jej veci
nachádza.
24. Z obsahu spisu vyplýva, že ani po pridelení veci novej zákonnej sudkyni nekoná
okresný súd vo veci dostatočne sústredene (od júna 2016 doteraz nebolo vo veci nariadené
pojednávanie), čo viedlo ústavný súd k rozhodnutiu o prikázaní okresnému súdu konať
vo veci bez zbytočných prieťahov a odstrániť tak stav právnej neistoty, v ktorej sa
sťažovateľka nachádza (výrok v bode 2 nálezu). Ústavný súd na tomto mieste dáva
do pozornosti okresnému súdu, že je povinný v konaní naďalej striktne postupovať
podľa ustanovení Civilného sporového poriadku (§ 470 ods. 1) vrátane využitia
prostriedkov procesného útoku, procesnej obrany podľa § 149 až 151 CSP a prospektívnej
sudcovskej koncentrácie § 153 CSP s ohľadom na ustanovenie § 470 ods. 2 druhej vety CSP
s tým, že sporové strany nemožno sankcionovať „do minulosti“, v ktorej uvedená právna
úprava neexistovala. Taktiež ústavný súd dáva do pozornosti okresného súdu ustanovenia
§ 183 a § 184 CSP, v zmysle ktorých je možné pojednávanie odročiť len z dôležitých
dôvodov a na konkrétny termín. To znamená, že podľa novej právnej úpravy účinnej
od 1. júla 2016 je odročovanie na neurčito zo zákona prakticky vylúčené.
25. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým
vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané
finančné zadosťučinenie.
26. Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde, ak sa sťažovateľ domáha
primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých
dôvodov sa ho domáha. Podľa čl. 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd
rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo
alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov
od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.
27. Sťažovateľka sa domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 10 000 €
z dôvodov, ktoré vo svojej sťažnosti uviedla. Svoj nárok na finančné zadosťučinenie
zdôvodnila porušením jej legitímnych očakávaní, že skutkovo nie zložitý spor bude po vyše
5 rokoch právoplatne rozhodnutý, a jej právnou neistotou vyvolanou prieťahmi v konaní,
ako aj samotným faktom, že dosiaľ nemôže s nehnuteľnosťou vo svojom výlučnom
vlastníctve nakladať (zákaz uložený uznesením o nariadení predbežného opatrenia, pozn.).
28. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného
práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje
nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho
porušenia základného práva (IV. ÚS 210/04). Podľa názoru ústavného súdu v tomto prípade
priznanie primeraného finančného zadosťučinenia prichádza do úvahy, avšak suma
požadovaná sťažovateľkou nie je primeraná. Pri určení finančného zadosťučinenia ústavný
súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva,
ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom
na okolnosti prípadu. Finančné zadosťučinenie je peňažnou protihodnotou utrpenej
nemajetkovej ujmy a v žiadnom prípade nemôže byť kompenzáciou za prípadný neúspech
v konaní.
29. S prihliadnutím na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu vedeného pod sp. zn
8 C 338/2012, dĺžku nečinnosti okresného súdu, ako aj so zreteľom na výšku peňažného
nároku uplatneného v napadnutom konaní považoval ústavný súd za primerané finančné
zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde sumu 1 000 € (výrok v bode 3
nálezu). Z obsahu spisového materiálu sa javí, že spornou je najmä výška nároku
uplatňovaného žalobkyňou, takže by zrejme nič nemalo brániť sťažovateľke pokúsiť sa
so žalobkyňou dohodnúť na zmieri aspoň o časti plnenia, čo by tiež nesporne ovplyvnilo
dĺžku konania.
30. Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej
vznikli v dôsledku jej právneho zastúpenia v konaní vedenom ústavným súdom
Advokátskou kanceláriou JUDr. Milan Chovanec s. r .o., v mene ktorej koná konateľ
a advokát JUDr. Milan Chovanec. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd
môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému
účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.
31. Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej
mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2016, ktorá bola 884 €.
32. Úhradu priznal úhradu za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu
zastúpenia, podanie sťažnosti) v súlade § 11 ods. 3 a §13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len
„vyhláška“). Úhrada za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2017 spolu s režijným
paušálom (2 x 8,84 €) predstavuje sumu trov konania celkom 374,81 € vrátane 20 % DPH,
vrátane ktorého je právny zástupca sťažovateľky platiteľom (§ 18 ods. 3 vyhlášky).
33. Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho
zástupcu sťažovateľky v lehote uvedenej v bode 4 výroku tohto nálezu (výrok v bode 4
nálezu).
34. Vzhľadom na čl.133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie
je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku
tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 24. apríla 2018