Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 220/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. apríla 2018

predbežne prerokoval sťažnosť a , , zastúpených

advokátom JUDr. Petrom Schmidlom, advokátska kancelária, Záhorácka 11/A, Malacky,

vo veci namietaného porušenia základného práva podľa Slovenskej

republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky vo veci č. k.

XVI/1 Pz 548/17/1000-10 a jej oznámením z 22. januára 2018 a takto

rozhodol:

Sťažnosť a o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. marca

2018 doručená sťažnosť a (ďalej aj „sťažovatelia“) vo veci

namietaného porušenia základného práva podľa

(ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej

republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) vo veci č. k. XVI/1 Pz 548/17/1000-10 a jej

oznámením z 22. januára 2018 (ďalej len „napadnuté oznámenie“).

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Malacky (ďalej

len „okresný súd“) podľa bola schválená dohoda o vine

a treste uzavretá medzi prokurátorkou Okresnej prokuratúry Malacky a obvinenými

a , pričom okresný súd uznal obvinených za vinných,

že spolu so skupinou neznámych páchateľov 18. septembra 2016 fyzicky napadli

sťažovateľov ako poškodených tak, že obvinený udrel krompáčom

poškodeného do oblasti krku, následkom čoho poškodený spadol na zem

a zostal ležať na zemi. Následne obvinený spolu so skupinou neznámych

páchateľov napadli kovovými tyčami poškodeného , ktorého opakovane

udierali po celom tele. Týmto konaním spôsobili poškodenému otras

mozgu, zlomeninu nosových kostí s posunom úlomkov, tržnú ranu na tvári pod pravou

očnicou dĺžky 2 cm, pomliaždenie pravého oka s krvácaním pod spojivku a tieto zranenia si

vyžiadali lekárske ošetrenie s dobou liečenia 14 dní a poškodenému

spôsobili zlomeninu zygomaticko-maxilárneho komplexu vpravo, odlomenie korunného

výbežku sánky vpravo, pomliaždeniny a odreniny chrbta a drieku a tieto zranenia si

vyžiadali liečenie v trvaní 28 dní. Týmto konaním obvinení spáchali prečin ublíženia

na zdraví podľa v jednočinnom súbehu s prečinom

výtržníctva podľa , formou

spolupáchateľstva podľa , za čo okresný súd obvineného

odsúdil na samostatný peňažný trest vo výške 600 eur a náhradný trest odňatia

slobody vo výmere 6 mesiacov a obvineného odsúdil na samostatný peňažný

trest vo výške 400 eur a náhradný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov. Okresný súd

sťažovateľov ako poškodených odkázal s nárokom na náhradu škody na občianske súdne

konanie.

2.1 Následne 3. októbra 2017 sťažovatelia zaslali podnet na preskúmanie postupu

Okresnej prokuratúry Malacky, lebo boli toho názoru, že schválená dohoda je zrejme

neprimeraná, a to najmä vo vzťahu k uloženým trestom obvineným, ako aj čo sa týka

výroku o náhrade škody poškodených, ktorá bola riadne uplatnená v prípravnom konaní aj

v konaní o dohode o vine a treste na Okresnej prokuratúre Malacky. Vo svojom podnete

opätovne poukázali na nesprávnu právnu kvalifikáciu zisteného skutku orgánmi činnými

v trestnom konaní.

2.2 Dňa 25. januára 2018 bolo sťažovateľom doručené napadnuté oznámenie

generálnej prokuratúry, ktorým bolo sťažovateľom oznámené, že po preskúmaní veci sa

prokurátorka, ktorá podnet vybavila, nestotožnila s právnym názorom sťažovateľov

vo vzťahu k navrhovanej právnej kvalifikácii a právne posúdenie konania obvinených

zo strany orgánov činných v trestnom konaní považuje za správne.

3. Z postupu už spomínaných orgánov činných v trestnom konaní je podľa

sťažovateľov dostatočne zrejmé, že poverený príslušník Obvodného oddelenia Policajného

zboru Malacky, ako aj Okresná prokuratúra Malacky a napokon i generálna prokuratúra

neuviedli zákonný a jasný dôvod, prečo sťažovateľmi predložené dôkazy nezohľadnili aj

napriek skutočnosti, že tieto dôkazy mali podstatný význam pre ďalšie rozhodnutie.

V trestnom konaní nebol sťažovateľom podľa ich slov priznaný nárok na náhradu škody

v tzv. adhéznom konaní napriek tomu, že škoda na zdraví bola zistená znaleckým

skúmaním. Okrem toho sťažovatelia poukazujú na skutočnosť, že páchatelia boli trestne

stíhaný za menej závažný skutok v súvislosti s predmetnou vecou, kde im boli uložené

prísne podmienečné tresty odňatia slobody. Zo spôsobu útoku páchateľov je podľa

sťažovateľov dostatočne zrejmé, že takto vedeným útokom mali v úmysle im spôsobiť

ťažkú ujmu na zdraví. Bolo len vecou náhody, že zranenia, ktoré boli sťažovateľom

napokon spôsobené, boli z trestnoprávneho hľadiska podľa sťažovateľov iba ľahkého

charakteru. Na základe už uvedených skutočností bolo podľa mienky sťažovateľov zrejmé,

že dozorujúci prokurátor dostatočne v rámci vykonávania dozoru nad prebiehajúcim

trestným konaním nezabezpečil, ba priam umožnil, aby sa obvinení, ktorí sa už v minulosti

dopustili závažných trestných činov, mohli naďalej pohybovať na slobode. V prípade

správnej právnej kvalifikácie skutku by im boli podľa názoru sťažovateľov uložené

nepodmienečné tresty odňatia slobody.

4. Sťažovatelia navrhli vydať tento nález:

„Základné práva sťažovateľov na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

SR a právo na spravodlivé konanie podľa postupom Generálnej

prokuratúry SR, sp. zn. XVI/1 Pz 548/17/1000-10 zo dňa 22.01.2018, porušené boli.

Zároveň sa zrušuje rozsudok Okresného súdu Malacky, sp. zn. - 243 zo

dňa 27.09.2017.

Generálna prokuratúra SR je povinná uhradiť sťažovateľovi trovy konania v sume

322,70 Eur na účet jeho právneho zástupcu.“

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané

náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je

zjavne neopodstatnený.

6. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, ak namietaným

rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci nemohlo vôbec dôjsť

k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre

nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným rozhodnutím, opatrením alebo

iným zásahom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto

možno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po

jej prijatí na ďalšie konanie (porov. napr. , , ,

).

III.

7. Ústavný súd predovšetkým podotýka, že pokiaľ ide o právo na súdnu ochranu

podľa , uvedené právo nemohlo byť v prejednávanej veci vôbec

dotknuté. Súčasťou práva na súdnu ochranu totiž nie je právo fyzickej osoby alebo

právnickej osoby, aby na základe podaného trestného oznámenia bol orgán prokuratúry

povinný zahájiť trestné stíhanie alebo zahájiť trestné stíhanie pre oznamovateľom označený

trestný čin či podať obžalobu proti označeným osobám s právnou kvalifikáciou skutku

podľa predstáv oznamovateľa (porov. , , ,

).

7.1 Ani z čl. 6 dohovoru nevyplýva právo na začatie a vedenie trestného stíhania

proti tretej osobe alebo právo na jej odsúdenie v trestnom konaní pre konkrétny, napr.

poškodenou osobou artikulovaný trestný čin [porov. rozhodnutie Európskeho súdu pre

ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vo veci Dziedzic proti Poľsku z 25. 11. 2003, č. 50428/99,

bod 6; rozsudok vo veci Helmers v. Švédsko z 29. 10. 1991, č. 11826/85, bod 29; rozsudok

vo veci Kusmierek v. Poľsko z 21. 9. 2004, č. 10675/02, bod 48]. Už z tohto dôvodu je

preto možné sťažnosť považovať v zmysle za zjavne

neopodstatnenú a možno ju z tohto dôvodu odmietnuť.

7.2 Ústavný súd však ďalej dôvodí, že si je vedomý judikatúry ESĽP, ktorú

reflektoval aj vo svojej rozhodovacej činnosti, podľa ktorej zlyhanie štátu pri vyšetrovaní

niektorých trestných činov môže viesť k porušeniu čl. 2 (pozri medzi mnohými rozsudok

veľkého senátu vo veci McCann a ďalší proti Spojenému kráľovstvu z 27. 9. 1995,

č. 18984/91, bod 161 alebo rozsudok Isayeva, Yusupova a Bazayeva proti Rusku

z 24. 2. 2005, č. 57947/00, body 209 – 213), čl. 3 (rozsudok vo veci Assenov a ďalší proti

Bulharsku z 28. 10. 1998, č. 24760/94, bod 102; podobne nález ústavného súdu sp. zn.

z 27. júna 2003), čl. 4 (rozsudok vo veci Rantsev proti Cypru a Rusku

zo 7. 1. 2010, č. 25965/04, bod 288) a výnimočne tiež k porušeniu sťažovateľmi

označeného čl. 8 dohovoru.

7.3 Pri zásahoch do práva zaručeného čl. 8 dohovoru však ESĽP vyžaduje trestne

právnu ochranu len veľmi výnimočne. Pozitívny záväzok štátu viesť účinné vyšetrovanie sa

vzťahuje len na veľmi závažné zásahy do samotnej podstaty tohto práva („where

fundamental values and essential aspects of private life are at stake“ – pozri rozsudok

vo veci X a Y proti Holandsku z 26. 3. 1985, č. 8978/80, bod 27; ďalej napr. rozsudok

vo veci Söderman proti Švédsku z 12. 11. 2013, č. 5786/08, body 82 – 85). Takými sú

predovšetkým vážne zásahy do fyzickej či psychickej integrity, ako sú napríklad prípady

domáceho násilia (rozhodnutie vo veci M. T. a S. T. proti Slovensku z 29. 5. 2012,

č. 59968/07, body 58 a 64), sexuálneho násilia (pohlavné zneužívanie či znásilnenie, pozri

napr. rozsudok vo veci X a Y proti Holandsku z 26. 3. 1985, č. 8978/80, bod 27) či

fyzického násilia voči skupinám vyžadujúcim špeciálnu ochranu, ako sú napr. deti

(rozsudok vo veci Remetin proti Chorvátsku z 11. 12. 2012, č. 29525/10, bod 91).

V ostatných prípadoch postačí ochrana prostriedkami iných právnych odvetví.

7.4 Sťažovatelia namietajú, že právna kvalifikácia skutku, ktorého sa na ich osobách

dopustili obvinení, mala byť odlišná od tej, ktorá zakladala prijatie dohody o vine a treste

s obvinenými a prijatie rozsudku okresného súdu.

7.5 Ústavný súd k tomu uvádza, že orgány činné v trestnom konaní riadne skutok

vyšetrili, prokuratúra uzatvorila s obvinenými dohodu o vine a treste tak, ako to

predpokladá , a okresný súd rozsudkom schválil v súlade s Trestným

poriadkom túto dohodu o vine a treste, obvinených uznal za vinných a uložil im tresty

predpokladané . Vo veci sťažovateľov teda došlo k objasneniu

trestného činu, identifikácii páchateľov trestného činu, preukázaniu trestnej zodpovednosti

konkrétnych páchateľov trestného činu, odsúdeniu páchateľov trestného činu i potrestaniu

páchateľov trestného činu, ktorý bol na sťažovateľoch spáchaný. Postupu orgánov činných

v trestnom konaní, prokuratúry i okresného súdu nemožno z ústavného hľadiska (ani pri

zohľadnení judikatúry ESĽP) nič vytknúť.

7.6 To, že sťažovatelia nesúhlasia s právnou kvalifikáciou skutku tak, ako ju ustálili

orgány činné v trestnom konaní, prokuratúra i okresný súd, nemôže byť v danom prípade

na podklade napadnutého oznámenia generálnej prokuratúry predmetom prieskumu

ústavným súdom. Ústavný súd nie je súdom skutkovým či opravnou inštanciou v rámci

trestného konania či trestného súdnictva a v zásade mu neprináleží preskúmavať to, ako

právne kvalifikovali konkrétny skutok orgány činné v trestnom konaní, prokuratúra a súdy.

Úloha ústavného súdu sa v rámci trestného konania (predsúdneho či súdneho) obmedzuje

na dohľad nad zachovaním hmotných a procesných ústavných práv osôb, ktorým či

dohovor garantujú v rámci trestného konania určité subjektívne hmotné a procesné ústavné

práva a dohľad nad riadnym plnením pozitívneho záväzku štátu viesť účinné vyšetrovanie,

porušenie ktorého by viedlo k veľmi závažnému zásahu do samotnej podstaty konkrétnych

ústavných (zväčša hmotných – pozri vyššie) práv. Ústavný súd teda v zásade nie je

oprávnený hodnotiť samotné vyšetrovanie trestného činu alebo právnu kvalifikáciu skutku,

či váhu jednotlivých dôkazov v trestnom konaní.

7.7 Ústavný súd citlivo vníma, že vzhľadom na skutočnosť, že sťažovatelia ako

poškodení v trestnom konaní nie sú oprávnení podať proti rozsudku okresného súdu, ktorým

došlo k schváleniu dohody o vine a treste, odvolanie ( ),

v spojení s druhom trestu (peňažný trest) a výškou trestu (600 eur a 400 eur), uloženým

obvineným/páchateľom trestného činu, a najmä v spojení s poškodením zdravia, ktoré

utrpeli následkom spáchaného trestného činu na ich osobách, považujú sťažovatelia opísaný

výsledok trestného konania za nedostatočný či nespravodlivý a pociťujú, že nedošlo u nich

k naplneniu predstáv o spravodlivom potrestaní páchateľov trestného činu, ktorého sa stali

obeťou a spôsob spáchania ktorého aj podľa názoru ústavného súdu naráža na hranice

civilizovaného spoločenstva a spolunažívania. Ústavný súd musí ale poukázať, že pokiaľ

sťažovatelia ako poškodení nesúhlasili s dohodou o vine a treste, okresný súd ich správne

odkázal podľa v spojení s poslednou vetou

s náhradou škody na civilný proces. Trestné právo je právom verejným a predstavuje

prostriedok ultima ratio pri vyvodení zodpovednosti konkrétnej osoby za deliktuálne

konanie, pričom prostredníctvom trestného práva sa chráni predovšetkým verejný záujem

a odsúdením páchateľa a uložením trestu sa zabezpečuje individuálna a generálna prevencia

pred ďalším páchaním trestnej činnosti. Pri poškodení určitého súkromného právom

chráneného záujmu konkrétnej osoby deliktuálnym konaním tretej osoby (napr. aj

spáchaním trestného činu) právny poriadok vo všeobecnosti poskytuje poškodenému

ochranu jeho subjektívnych práv a chránených záujmov najmä prostredníctvom odvetví

súkromného práva, predovšetkým občianskoprávne prostriedky ochrany práva. Aj preto

okresný súd správne odkázal sťažovateľov na civilné súdne konanie, v ktorom sťažovatelia

budú oprávnení domáhať sa proti už uvedeným obvineným páchateľom trestného činu

jednak náhrady škody na zdraví, ktorá im vznikla v súvislosti s ublížením na zdraví (§ 420

a ), ako aj domáhať sa primeraného zadosťučinenia (

ods. 1 ) či domáhať sa náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch

( ), ktorá im bola spôsobená v dôsledku trestného činu

spáchaného na ich osobách.

7.8 Z prezentovaných dôvodov bol ústavný súd nútený sťažnosť sťažovateľov

odmietnuť podľa ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. apríla 2018