Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 211/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. apríla 2018

predbežne prerokoval sťažnosť

, zastúpeného advokátkou

, vo veci namietaného

porušenia základných práv podľa a

a práv podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd a čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uznesením z 21. novembra 2017 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. februára

2018 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta

porušenie základných práv podľa a

(ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6 a čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici

(ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením

z 21. novembra 2017.

2. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že maloletá ,

(ďalej len „maloletá“), bola matkou (ďalej len „matka“) neoprávnene

zadržaná a premiestnená z miesta obvyklého pobytu v Spojenom kráľovstve Veľkej Británie

a Severného Írska na územie Slovenskej republiky. Sťažovateľ v sťažnosti k popisu

skutkových okolností predovšetkým uvádza: „Sťažovateľ s matkou maloletej boli životnými

partnermi v postavení druh a družka, sú rodičmi maloletej a že všetci mali spoločné

bydlisko na adrese: Spojené

kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska. Dňa 17. júna 2015 matka bez súhlasu

sťažovateľa odišla s maloletou z ich spoločného bydliska a obvyklého pobytu maloletej,

z Veľkej Británie, na územie Slovenskej republiky. Otcovstvo sťažovateľa je zapísané tak

v anglickom rodnom liste, ako aj rodnom liste slovenskom. Otcovstvo bolo deklarované

anglickým súdom High Court Of Justice, Family Division zo dňa 19. októbra 2015,

č. k. FD15900428.“

3. Sťažovateľ sa návrhom z 9. marca 2016 domáhal návratu maloletej do krajiny

obvyklého pobytu podľa Haagskeho dohovoru o občianskoprávnych aspektoch

medzinárodných únosov detí z 25. októbra 1980 (ďalej len „Haagsky dohovor“). Návrh bol

10. marca 2016 doručený Okresnému súdu Bratislava I a 21. marca 2016 bol postúpený

Okresnému súdu Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“). Okresný súd uznesením sp. zn.

z 3. júna 2016 návrh na nariadenie návratu maloletej zamietol a žiadnemu

účastníkovi náhradu trov nepriznal. V odôvodnení uznesenia okresný súd uvádza najmä:

„Súd v konaní vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, odporkyne,

oboznámením sa s vyjadreniami právnych zástupcov účastníkov konania, ako aj: návrh

navrhovateľa zo dňa 09.03.2016, list zo dňa 11.12.2015, rodný list maloletej spolu

s prekladom, rozhodnutie súdu Veľkej Británie s úradným prekladom a osvedčením zo dňa

08.10.2015... správa ÚPSVR Prievidza, odbor sociálnych vecí a rodiny zo dňa 07.04.2016

o prešetrení rodinných pomerov na maloletú, hodnotenie maloletej vypracované Materskou

školou, zo dňa 01.04.2016...

V danom prípade nie je sporné, že dieťa malo bezprostredne pred svojím

premiestnením matkou na územie Slovenskej republiky obvyklý pobyt v Londýne, na území

Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska. Rovnako ani skutočnosť, že matka

navrhovateľa o udelenie súhlasu s takýmto vycestovaním uskutočneným dňa 17.6.2015

nepožiadala, resp. ho matke neudelil, rovnako ani súd vo Veľkej Británii.

Vykonaným dokazovaním má súd preukázané, že Vrchný súd Veľkej Británie,

oddelenie rodinného práva, priznal navrhovateľovi rodičovskú zodpovednosť 08.10.2015,

po oprave 19.10.2015... Nebolo v konaní ani preukázané uzavretie akejkoľvek dohody

o rodičovskej zodpovednosti k malol. medzi účastníkmi konania.

Teda v čase premiestnenia dieťaťa na Slovensko (17.06.2015), disponovala

opatrovníckym právom len odporkyňa ako matka malol., ktorá mala z toho dôvodu právo

určiť miesto pobytu dieťaťa Slovensku.

Pre posúdenie existencie opatrovníckeho práva na strane navrhovateľa je dôležité

anglické právo z dôvodu, že v Anglicku malo malol. dieťa obvyklý pobyt aj v čase vzniku

jeho neoprávneného zadržania v októbri 2015, a to vzhľadom na krátkosť času, ktorý

uplynul od jeho odchodu z Anglicka, čo vyplýva aj z rozhodnutia Vrchného súdu v Anglicku.

Súd preto musel pristúpiť aj k skúmaniu podmienky, či bolo opatrovnícke právo

navrhovateľa k malol. skutočne vykonávané, ak by nedošlo k zadržaniu.

Z uvedeného, hoci navrhovateľ pristúpil k úradnému riešeniu jeho rodičovskej

zodpovednosti až po odchode odporkyne s malol. z Anglicka a spočiatku nemal o

záujem, sa súd skôr priklonil k tomu, že navrhovateľ si svoje opatrovnícke právo k malol.

do jej odchodu vykonával, a teda by ho, nebyť zadržania jej matkou

na Slovensku, aj skutočne vykonával.

Jednou z podmienok, ktoré musí súd v zmysle článku 13 Dohovoru

pri medzinárodnom únose malol. dieťaťa v zmysle Haagskeho dohovoru skúmať, je aj to, či

maloletému dieťaťu nehrozí vážne nebezpečenstvo, že by návrat vystavil dieťa fyzickej alebo

duševnej ujme alebo ho inak priviedol do neznesiteľnej situácie pre navrátenie malol.

dieťaťa.

Súd nemal zo strany navrhovateľa za preukázané, a nebolo to ani tvrdené,

zabezpečenie starostlivosti o maloletú v čase, keď je navrhovateľ v práci,

poskytovania zdravotnej starostlivosti po jej návrate, ale predovšetkým existenciu

sociálnych väzieb v novom prostredí, do ktorého ju navrhovateľ hodlá umiestniť, a v ktorom

pozná len navrhovateľa.

Súd nepovažoval vhodné navrátenie malol. do Anglicka hlavne kvôli jej naviazanosti

na prostredie, v ktorom malol., ako aj na ľudí, s ktorými t.č. žije, čo dosvedčil kolízny

opatrovník na základe šetrenia podniknutého v domácnosti matky malol., ako aj správy

materskej školy, ktorú malol. navštevuje. Na základe uvedeného mal súd za to, že

navrátením malol. do Anglicka by bola privedená do neznesiteľnej situácie, ktorá by ju

negatívne poznamenala.“

4. Sťažovateľ proti uzneseniu okresného súdu podal odvolanie a navrhoval, aby

odvolací súd uznesenie okresného súdu zmenil tak, že nariadi návrat maloletej. V dôvodoch

podaného odvolania poukazoval najmä na tieto skutočnosti: „... súd dôsledne nevyhodnotil

skutkové okolnosti v danej veci...

Maloleté dieťa má vytvorené u navrhovateľa všetky podmienky k tomu, aby bola

zo strany navrhovateľa zabezpečená náležitým spôsobom jeho starostlivosť a mohol tak

realizovať priznané rodičovské práva vo vzťahu k maloletému dieťaťu.

Na bývanie vo Veľkej Británii je maloleté dieťa zvyknuté, takže nemôžu nastať také

okolnosti, ktoré by mohli spôsobiť u maloletého dieťaťa psychickú ujmu spojenú s návratom

na územie Veľkej Británie.“

5. Krajský súd uznesením sp. zn. z 21. novembra 2017 rozhodnutie

okresného súdu potvrdil. Plne sa stotožnil so závermi okresného súdu a v odôvodnení

napadnutého uznesenia uviedol: „V zmysle ust. , odvolací súd

rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd

v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení

obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne

doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Po preskúmaní veci na základe podaného odvolania zo strany navrhovateľa dospel

krajský súd k záveru, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočný stav

v danej veci, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s vtedy platným ustanovením §132

a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil v súlade s ust. . Išlo

o ustanovenia vtedy platné podľa – . S dôvodmi súdu prvej

inštancie sa krajský súd stotožňuje a na tieto poukazuje.

Pre posúdenie dôvodnosti návrhu navrhovateľa považoval krajský súd za plne

súladný záver súdu prvej inštancie so skutkovým a právnym stavom o tom, že neboli dané

podmienky pre návrat maloletého dieťaťa ,

na územie Veľkej Británie, a to z dôvodu, tak ako na to správne poukazoval aj súd prvej

inštancie, že v čase rozhodnutia matky maloletého dieťaťa o presťahovaní sa s maloletým

dieťaťom na územie Slovenskej republiky bola odporkyňa ako matka maloletého dieťaťa

zapísaná ako jediný zákonný zástupca – rodič v rodnom liste maloletého dieťaťa. V čase

premiestnenia dieťaťa na územie Slovenskej republiky dňa 17.06.2015, disponovala

opatrovníckym právom len odporkyňa ako matka maloletého dieťaťa, ktorá mala z toho

dôvodu právo určiť miesto pobytu dieťaťa na území Slovenskej republiky. Pokiaľ ide

o rozhodnutie Vrchného súdu Veľkej Británie, oddelenie rodinného práva, tento priznal

rodičovskú zodpovednosť navrhovateľovi dňa 8.10.2015, po oprave od 19.10.2015, pričom

navrhovateľ dovtedy nebol zapísaný v rodnom liste maloletého dieťaťa ako jeho otec.

Nebola preukázaná ani akákoľvek dohoda o rodičovskej zodpovednosti k maloletej

medzi účastníkmi konania ešte predtým, ako sa matka maloletého dieťaťa

rozhodla presťahovať s maloletým dieťaťom na územie Slovenskej republiky.“

6. Sťažovateľ v sťažnosti uvádza, že premiestnením maloletej z krajiny obvyklého

pobytu došlo k zásahu do jeho práva na súkromie a rodinný život zaručeného v čl. 19 ods. 2

a dohovoru. Podľa názoru sťažovateľa krajský súd vydal arbitrárne rozhodnutie,

ktoré nemá oporu v zákone ani v Haagskom dohovore, pričom k možnosti aplikácie čl. 13

Haagskeho dohovoru nebolo vykonané žiadne dokazovanie.

7. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti rozhodol týmto nálezom:

„Krajský súd v Banskej Bystrici vo veci o nariadenie návratu maloletej do krajiny

obvyklého pobytu vedenej na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod spisovou značkou

svojim postupom porušil právo sťažovateľa na súdnu ochranu zaručené

v , práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného

v čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd práva na spravodlivé súdne

konanie (uverejnená pod č. ), práva na ochranu pred neoprávneným

zasahovaním do súkromného a rodinného života zaručeného v článku 19 ods. 2 SR

a právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života zaručeného v čl. 8 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 21.11.2017, č. k.

-435, sa zrušuje a Krajskému súdu v Banskej Bystrici sa prikazuje,

aby v konaní o nariadenie návratu maloletej do krajiny obvyklého pobytu vedenej

na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod spisovou značkou konal.

Sťažovateľovi priznáva náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 312,34 EUR,

ktoré je Krajský súd v Banskej Bystrici povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu

sťažovateľa do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.“

II.

8. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

9. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľov.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy zjavne

neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

10. Podľa každý má právo na ochranu pred neoprávneným

zasahovaním do súkromného a rodinného života.

11. Základné právo na súdnu ochranu podľa zaručuje, že každý

sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom

a nestrannom súde.

12. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

13. Podľa čl. 8 ods. 1 dohovoru každý má právo na rešpektovanie svojho

súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie.

III.

14. Sťažovateľ namieta, že napadnutým uznesením krajského súdu došlo k porušeniu

jeho základných práv podľa , 2 a a práv podľa a

dohovoru vydaním arbitrárneho rozhodnutia, ktoré nemá oporu v zákone ani v Haagskom

dohovore, tým, že nebolo vykonané dokazovanie, ktoré by potvrdzovalo návrat maloletej

nenariadiť, ako aj nedostatočnosťou, resp. absenciou odôvodnenia napadnutého uznesenia.

Porušenie práva zaručeného v a v dohovoru odôvodňuje konaním

matky maloletej, ktorá mu neumožňuje kontakt s maloletou, a následne poskytnutím

ochrany matke vo forme napadnutého uznesenia.

15. Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu

pri predbežnom prerokovaní veci je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným postupom

orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného

práva alebo slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej

súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.

Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní

ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva

alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie

(m. m. , , , , ,

).

16. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných

súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Pri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať

ani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou

ústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha

interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu

zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s alebo kvalifikovanou

medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci

všeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,

ak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne

neodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného

predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko

odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam

(m. m. , , , , ,

, ).

17. Súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa ,

ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je taktiež právo

účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne

dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom

súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (,

, ).

Ústavný súd pripomína, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky

nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný

význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia

bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania

(m. m. ). Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne

objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, preto postačuje na záver o tom, že

z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces

(m. m. , , , ).

Rovnako Európsky súd pre ľudské práva pripomenul, že súdne rozhodnutia musia

v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú. Článok 6 ods. 1 dohovoru

však nemožno chápať tak, že vyžaduje podrobnú odpoveď na každý argument, pričom

odvolací súd sa pri zamietnutí odvolania môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho

súdu (García Ruiz proti Španielsku z 21. 1. 1999).

18. Ústavný súd preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu v spojení

s uznesením okresného súdu a konštatuje, že krajský súd v napadnutom uznesení v kontexte

s uznesením okresného súdu dostatočne objasnil, z akých úvah pri aplikácii právnych

noriem vychádzal, pričom jeho právne závery sú aj podľa názoru ústavného súdu založené

na dostatočnom zistení skutkového stavu a sú výsledkom primeranej aplikácie a výkladu

príslušných ustanovení Haagskeho dohovoru, nie sú arbitrárne ani zjavne neodôvodnené,

a preto sú ústavne akceptovateľné a udržateľné. Napadnuté uznesenie krajského súdu sa

podrobne zaoberá odôvodnením hrozby ujmy v prípade návratu maloletej, ktorej existenciu

vyhodnotil z konkrétnych okolností nízkeho veku maloletej, jej prirodzenej naviazanosti

na matku a prostredníctvom nej na prostredie, v ktorom matka žije, ktoré je aktuálne

v Slovenskej republike, kde má momentálne vytvorené najlepšie podmienky na starostlivosť

o maloletú.

19. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti dospel k záveru, že medzi

obsahom základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu a práva na spravodlivé súdne

konanie ( a dohovoru) a napadnutým uznesením krajského súdu neexistuje

taká príčinná súvislosť, na základe ktorej by po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie

konanie reálne mohol rozhodnúť o porušení sťažovateľom označených práv. Ústavný súd

preto sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa ako zjavne

neopodstatnenú.

20. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ odvíja porušenie práv podľa čl. 19 ods. 2

a dohovoru od porušenia základného práva na súdnu ochranu a práva

na spravodlivé súdne konanie („...konaním matky bolo zasiahnuté do jeho práva

na súkromie a rodinný život... konaním porušovateľov bola poskytnutá ochrana... matke,

ktorá celý stav spôsobila...“).

Keďže ústavný súd sťažnosť v časti namietaného porušenia základného práva

na súdnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie odmietol ako zjavne

neopodstatnenú, konštatoval, že v takom prípade nemohlo dôjsť ani k porušeniu

sťažovateľom označeného základného práva podľa a práva podľa

ods. 1 dohovoru. Ústavný súd preto aj túto časť sťažnosti pri predbežnom prerokovaní

odmietol podľa ako zjavne neopodstatnenú.

Keďže ústavný súd sťažnosť sťažovateľa ako celok odmietol, o ďalších nárokoch

v nej uplatnených nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. apríla 2018