Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 185/2018
PDF · 164.23 KB
No categories available
III. ÚS 185/2018
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. mája 2018
predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti Rapid life životná poisťovňa, a. s.
v konkurze, Garbiarska 2, Košice, zastúpenej advokátskou kanceláriou JUDr. Ivana
Semanová, advokátka spol. s r. o., Masarykova 21, Košice, v mene ktorej koná konateľka
a advokátka JUDr. Ivana Semanová, vo veci namietaného porušenia základného práva
na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé
súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
uzneseniami Okresného súdu Košice I sp. zn. 31 K 28/2017 o späťvzatí návrhu
na vyhlásenie konkurzu a o vyhlásení konkurzu na majetok obchodnej spoločnosti Rapid
life životná poisťovňa, a. s., obomi z 23. januára 2018, a jeho predchádzajúcim postupom
v označenom konaní a takto
rozhodol:
Sťažnosť obchodnej spoločnosti Rapid life životná poisťovňa, a. s. v konkurze,
o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. marca
2018 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti Rapid life životná poisťovňa, a. s.,
Garbiarska 2, Košice (ďalej len „sťažovateľka), vo veci namietaného porušenia jej
základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej
len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uzneseniami Okresného súdu
Košice I (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 31 K 28/2017 o späťvzatí návrhu na vyhlásenie
konkurzu (ďalej aj „uznesenie o späťvzatí návrhu“) a o vyhlásení konkurzu na majetok
obchodnej spoločnosti Rapid life životná poisťovňa, a. s. (ďalej aj „uznesenie o vyhlásení
konkurzu“; spolu aj „napadnuté uznesenia“), obomi z 23. januára 2018, a jeho
predchádzajúcim postupom v označenom konaní.
2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka bola v nútenej správe
na základe rozhodnutia Národnej banky Slovenska (ďalej len „NBS“) č. k. NBS1-000-012-
201, č. z. 100-000-044-845 zo 14. júna 2017. Nútená správkyňa sťažovateľky vymenovaná
na základe menovacieho dekrétu NBS č. z. 100-000-044-909 zo 14. júna 2017 podala
návrh na vyhlásenie konkurzu sťažovateľky, o ktorom okresný súd rozhodol uznesením
sp. zn. 31 K 28/2017 z 23. januára 2018, ktorým začal proti nej konkurzné konanie.
Členovia predstavenstva sťažovateľky sa podaním doručeným okresnému súdu 15. januára
2018 označeným ako „späťvzatie návrhu na vyhlásenie konkurzu“ domáhali zastavenia
konkurzného konania. Okresný súd v označenom konaní rozhodol napadnutými
uzneseniami, ktorými späťvzatie návrhu na vyhlásenie konkurzu odmietol a vyhlásil
konkurz na majetok sťažovateľky.
3. Sťažovateľka v sťažnosti okresnému súdu vyčíta, že vec formalisticky a nesprávne
posúdil, preto napadnuté uznesenia považuje za arbitrárne a porušujúce jej označené práva.
Tvrdí, že bola „aktívne vecne legitimovaná“ na podanie späťvzatia návrhu aj napriek tomu,
že v čase podania jej návrhu bola v nútenej správe, keďže rozhodnutie o zavedení nútenej
správy, ako aj vymenovanie nútenej správkyne považuje za nezákonný paakt. V nadväznosti
na uvedenú argumentáciu považuje za ústavne neakceptovateľné aj napadnuté rozhodnutie
o vyhlásení konkurzu.
4. Podľa názoru sťažovateľky skutkové a právne závery uvedené v napadnutých
uzneseniach okresného súdu, ako aj jeho predchádzajúci postup sú z ústavného hľadiska
neudržateľné a majúce za následok porušenie jej označených práv, preto navrhla, aby
ústavný súd rozhodol nálezom, v ktorom vysloví porušenie jej označených práv, napadnuté
uznesenia zruší a vec vráti na ďalšie konanie a prizná jej náhradu trov konania.
II.
5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
6. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených
zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
7. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo
o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
8. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa. Cieľom predbežného prerokovania každého návrhu (vrátane sťažnosti
namietajúcej porušenie základných práv a slobôd) je rozhodnúť o prijatí návrhu na ďalšie
konanie alebo o jeho odmietnutí, a teda vylúčení z ďalšieho konania pred ústavným súdom
zo zákonom ustanovených dôvodov. Pri predbežnom prerokovaní návrhu takto ústavný súd
skúmal, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu
na ďalšie konanie. Podľa tohto zákonného ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých
prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané
zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj
návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť
uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je
zjavne neopodstatnený.
9. Ústavný súd už aj vzhľadom na argumentáciu sťažovateľky sa v prvom rade
zaoberal procesnou legitimáciou sťažovateľky aj v tomto konaní. Z predloženej plnej moci
vyplýva, že plná moc bola udelená v čase, keď sťažovateľka už bola v konkurze.
Pred vydaním uznesenia o vyhlásení konkurzu bola v nútenej správe na základe označených
rozhodnutí NBS (v bode 2 odôvodnenia tohto rozhodnutia). Tieto skutočnosti priamo
vyplývajú zo znenia plnej moci, z výpisu z obchodného registra dostupného na internete,
ako aj z označených rozhodnutí NBS. Plná moc je podpísaná predsedom predstavenstva
a ďalším členom predstavenstva. Z uvedeného nepochybne vyplýva, že plná moc je
podpísaná štatutármi spoločnosti, pričom táto spoločnosť bola v čase podania sťažnosti
adresovanej ústavnému súdu v konkurze. Vzhľadom na charakter napadnutých uznesení
okresného súdu (uznesenie o späťvzatí návrhu a uznesenie o vyhlásení konkurzu, pozn.)
ústavný súd nepovažoval sťažnosť sťažovateľky podanú členmi jej predstavenstva
za podanú zjavne neoprávnenou osobou, keďže späťvzatie návrhu na vyhlásenie konkurzu
podali práve členovia jej predstavenstva konajúci ako jej štatutárny orgán, hoci v čase
doručenia ich návrhu (späťvzatia) bola sťažovateľka v nútenej správe. Obdobne aj
vo vzťahu k uzneseniu o vyhlásení konkurzu ústavný súd dospel k záveru, že ani v tejto
časti nemožno považovať sťažnosť sťažovateľky podanú členmi predstavenstva za podanú
osobami zjavne neoprávnenými, keďže vyhlásením konkurzu zaniká nútená správa
podľa § 155 ods. 1 písm. b) zákona č. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o poisťovníctve“).
V nadväznosti na zánik nútenej správy sťažovateľky sa obnovila pôsobnosť štatutárneho
orgánu, ktorá bola pozastavená zavedením nútenej správy (§ 149 ods. 1 zákona
o poisťovníctve, pozn.), i keď v obmedzenom režime, čo ale nevylučuje podanie sťažnosti
adresovanej ústavnému súdu štatutárnym orgánom sťažovateľky, keďže sťažnosť nemožno
považovať za súdne a iné konanie, ktoré sa týka majetku podliehajúceho konkurzu
patriaceho úpadcovi – sťažovateľke (§ 47 ods. 5 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze
a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
10. Okresný súd v napadnutom uznesení o späťvzatí návrhu, v rámci ktorého
preskúmaval oprávnenie týchto osôb konať v mene spoločnosti, a konštatoval, že „v danom
prípade bolo späťvzatie návrhu na vyhlásenie konkurzu doručené zo strany osôb, ktoré
nedisponujú vyššie uvedeným dispozičným oprávneným a to z dôvodu, že na základe
rozhodnutia Národnej banky Slovenska o zavedení nútenej správy zo dňa 14.06.2017, č. sp.
NBS 1-000-012-201, č.z. 100-000-044-845 a zároveň menovacieho dekrétu Národnej banky
Slovenska zo dňa 14.06.2017, č.z. 100-000-044-909 je navrhovateľom
ako nútený správca dlžníka, a preto osoba, ktorá je v zmysle ZKR oprávnená na späťvzatie
návrhu na vyhlásenie konkurzu je len nútený správca, v danom prípade
...
Keďže samotné ZKR neupravuje situáciu, kedy dôjde k späťvzatiu návrhu
na vyhlásenie konkurzu zo strany neoprávnenej osoby, pričom uvedené neupravuje ani
zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorý sa v súlade s ust. § 196 ZKR
primerane používa na konkurzné konanie, súd preto využitím analógie legis pri riešení
daného prípadu postupoval aplikáciou práva podľa právneho poriadku ako celku, podľa
princípov daného odvetvia práva, a teda aplikáciou ustanovení ZKR. ZKR upravuje postup
v prípade podania návrhu na vyhlásenie konkurzu neoprávnenou osobou a to tak, že návrh
podaný neoprávnenou osobou súd odmietne. Súd má v danom prípade s poukazom
na rozhodnutia Národnej banky Slovenska o zavedení nútenej správy zo dňa 14.06.2017,
č. sp. NBS1-000- 012-201, č.z. 100-000-044-845 a zároveň menovacieho dekrétu Národnej
banky Slovenska zo dňa 14.06.2017, č.z. 100-000-044-909 za preukázané, že späťvzatie
návrhu na vyhlásenie konkurzu bolo podané neoprávnenými osobami.
Na základe vyššie uvedeného, preto súd rozhodol tak, že predmetné späťvzatie
návrhu na vyhlásenie konkurzu odmietol.“.
11. Ústavný súd konštatuje, že citované dôvody a závery okresného súdu uvedené
v napadnutom uznesení o späťvzatí návrhu sú logické, primerane odôvodnené a vychádzajú
zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu. Označené uznesenie okresného súdu obsahuje
dostatok skutkových a právnych záverov a ústavný súd nezistil, že by jeho výklad a závery
boli svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené a nevyplýva z nich ani taká aplikácia
príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím
ich podstaty a zmyslu. Skutočnosť, že sťažovateľka sa s názorom okresného súdu
nestotožňuje, nepostačuje sama osebe na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo
arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu
(II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, I. ÚS 204/2010) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo
na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd
nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane
ich dôvodov a námietok. V zmysle svojej judikatúry považuje ústavný súd za protiústavné
aj arbitrárne tie rozhodnutia, ktorých odôvodnenie je úplne odchylné od veci samej,
alebo aj extrémne nelogické so zreteľom na preukázané skutkové a právne skutočnosti
(IV. ÚS 150/03, I. ÚS 301/06).
12. Ústavný súd sa v tomto ohľade stotožňuje s okresným súdom prezentovaným
právnym názorom, podľa ktorého v okolnostiach veci členovia štatutárneho orgánu
sťažovateľky nemohli účinne podať v mene spoločnosti, ktorá bola v nútenej správe,
späťvzatie návrhu na vyhlásenie konkurzu, preto okresný súd dospel k akceptovateľnému
záveru o podaní návrhu neoprávnenou osobou.
13. Pokiaľ ide o napadnuté uznesenie okresného súdu o vyhlásení konkurzu
na majetok sťažovateľky, ústavný súd dospel k rovnakému záveru o zjavnej
neopodstatnenosti sťažnosti aj v tejto jej časti. Konštatuje, že návrh na vyhlásenie konkurzu
podala vymenovaná nútená správkyňa, ktorá však konala v rozsahu svojej právomoci, preto
reagujúc na námietku sťažovateľky v danom prípade nešlo o podanie osoby „bez skutočnej
aktívnej vecnej legitimácie“, a to ani v rámci dôvodov a argumentov sťažovateľky. Pokiaľ
sťažovateľka argumentovala rozhodnutím Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci
Kreditní průmyslová banka proti Českej republike (sťažnosť č. 29010/95) z 21. októbra
2003, v ktorom videla analógiu so svojím prípadom, ústavný súd konštatuje, že označené
rozhodnutie vychádza z odlišnej právnej situácie a právnej úpravy, preto je v okolnostiach
prípadu nepoužiteľné. Sťažovateľka totiž mohla proti rozhodnutiu NBS o zavedení nútenej
správy v jej spoločnosti podať rozklad podľa poučenia uvedeného v označenom rozhodnutí
NBS a následne využiť aj správnu žalobu, pretože v okolnostiach veci bola prípustná.
Vychádzajúc z uvedeného, možno konštatovať, že sťažovateľka mala nástroj na účinný
prístup k súdu, tak ako to požaduje čl. 6 ods. 1 dohovoru, preto jej argumentáciu vo vzťahu
k napadnutým uzneseniam okresného súdu, najmä však proti uzneseniu o vyhlásení
konkurzu na jej majetok možno považovať za nedôvodnú a nespôsobilú spochybniť
ústavnosť uznesenia okresného súdu o vyhlásení konkurzu. Na základe uvedených záverov
je ústavný súd toho názoru, že niet relevantnej spojitosti medzi napadnutým uznesením
okresného súdu o vyhlásení konkurzu na majetok sťažovateľky a namietaným porušením jej
označených práv. S prihliadnutím na odôvodnenosť napadnutého uznesenia, ako aj
s poukazom na to, že obsahom práva na spravodlivé súdne konanie nie je právo
na rozhodnutie v súlade s právnym názorom účastníka súdneho konania, resp. právo
na úspech v konaní (obdobne napr. II. ÚS 218/02, III. ÚS 198/07, II. ÚS 229/07,
I. ÚS 265/07, III. ÚS 139/08), ústavný súd sťažnosť aj v tejto časti odmietol podľa
§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.
14. Keďže došlo k odmietnutiu sťažnosti, ústavný súd sa nezaoberal ďalšími návrhmi
sťažovateľky (návrh na zrušenie napadnutých uznesení okresného súdu, vrátenie veci
na ďalšie konanie, náhrada trov konania), pretože tieto sú viazané na to, že ústavný súd
sťažnosti vyhovie.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 2. mája 2018