Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 185/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. mája 2018

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti Rapid life životná poisťovňa, a. s.

v konkurze, Garbiarska 2, Košice, zastúpenej advokátskou kanceláriou JUDr. Ivana

Semanová, advokátka spol. s r. o., Masarykova 21, Košice, v mene ktorej koná konateľka

a advokátka JUDr. Ivana Semanová, vo veci namietaného porušenia základného práva

na súdnu ochranu podľa a práva na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

uzneseniami Okresného súdu Košice I sp. zn. o späťvzatí návrhu

na vyhlásenie konkurzu a o vyhlásení konkurzu na majetok obchodnej spoločnosti Rapid

life životná poisťovňa, a. s., obomi z 23. januára 2018, a jeho predchádzajúcim postupom

v označenom konaní a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti Rapid life životná poisťovňa, a. s. v konkurze,

o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. marca

2018 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti Rapid life životná poisťovňa, a. s.,

Garbiarska 2, Košice (ďalej len „sťažovateľka), vo veci namietaného porušenia jej

základného práva na súdnu ochranu podľa (ďalej

len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uzneseniami Okresného súdu

Košice I (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. o späťvzatí návrhu na vyhlásenie

konkurzu (ďalej aj „uznesenie o späťvzatí návrhu“) a o vyhlásení konkurzu na majetok

obchodnej spoločnosti Rapid life životná poisťovňa, a. s. (ďalej aj „uznesenie o vyhlásení

konkurzu“; spolu aj „napadnuté uznesenia“), obomi z 23. januára 2018, a jeho

predchádzajúcim postupom v označenom konaní.

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka bola v nútenej správe

na základe rozhodnutia Národnej banky Slovenska (ďalej len „NBS“) č. k. NBS1-000-012-

201, č. z. 100-000-044-845 zo 14. júna 2017. Nútená správkyňa sťažovateľky vymenovaná

na základe menovacieho dekrétu NBS č. z. 100-000-044-909 zo 14. júna 2017 podala

návrh na vyhlásenie konkurzu sťažovateľky, o ktorom okresný súd rozhodol uznesením

sp. zn. z 23. januára 2018, ktorým začal proti nej konkurzné konanie.

Členovia predstavenstva sťažovateľky sa podaním doručeným okresnému súdu 15. januára

2018 označeným ako „späťvzatie návrhu na vyhlásenie konkurzu“ domáhali zastavenia

konkurzného konania. Okresný súd v označenom konaní rozhodol napadnutými

uzneseniami, ktorými späťvzatie návrhu na vyhlásenie konkurzu odmietol a vyhlásil

konkurz na majetok sťažovateľky.

3. Sťažovateľka v sťažnosti okresnému súdu vyčíta, že vec formalisticky a nesprávne

posúdil, preto napadnuté uznesenia považuje za arbitrárne a porušujúce jej označené práva.

Tvrdí, že bola „aktívne vecne legitimovaná“ na podanie späťvzatia návrhu aj napriek tomu,

že v čase podania jej návrhu bola v nútenej správe, keďže rozhodnutie o zavedení nútenej

správy, ako aj vymenovanie nútenej správkyne považuje za nezákonný paakt. V nadväznosti

na uvedenú argumentáciu považuje za ústavne neakceptovateľné aj napadnuté rozhodnutie

o vyhlásení konkurzu.

4. Podľa názoru sťažovateľky skutkové a právne závery uvedené v napadnutých

uzneseniach okresného súdu, ako aj jeho predchádzajúci postup sú z ústavného hľadiska

neudržateľné a majúce za následok porušenie jej označených práv, preto navrhla, aby

ústavný súd rozhodol nálezom, v ktorom vysloví porušenie jej označených práv, napadnuté

uznesenia zruší a vec vráti na ďalšie konanie a prizná jej náhradu trov konania.

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

7. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

8. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Cieľom predbežného prerokovania každého návrhu (vrátane sťažnosti

namietajúcej porušenie základných práv a slobôd) je rozhodnúť o prijatí návrhu na ďalšie

konanie alebo o jeho odmietnutí, a teda vylúčení z ďalšieho konania pred ústavným súdom

zo zákonom ustanovených dôvodov. Pri predbežnom prerokovaní návrhu takto ústavný súd

skúmal, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie. Podľa tohto zákonného ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je

zjavne neopodstatnený.

9. Ústavný súd už aj vzhľadom na argumentáciu sťažovateľky sa v prvom rade

zaoberal procesnou legitimáciou sťažovateľky aj v tomto konaní. Z predloženej plnej moci

vyplýva, že plná moc bola udelená v čase, keď sťažovateľka už bola v konkurze.

Pred vydaním uznesenia o vyhlásení konkurzu bola v nútenej správe na základe označených

rozhodnutí NBS (v bode 2 odôvodnenia tohto rozhodnutia). Tieto skutočnosti priamo

vyplývajú zo znenia plnej moci, z výpisu z obchodného registra dostupného na internete,

ako aj z označených rozhodnutí NBS. Plná moc je podpísaná predsedom predstavenstva

a ďalším členom predstavenstva. Z uvedeného nepochybne vyplýva, že plná moc je

podpísaná štatutármi spoločnosti, pričom táto spoločnosť bola v čase podania sťažnosti

adresovanej ústavnému súdu v konkurze. Vzhľadom na charakter napadnutých uznesení

okresného súdu (uznesenie o späťvzatí návrhu a uznesenie o vyhlásení konkurzu, pozn.)

ústavný súd nepovažoval sťažnosť sťažovateľky podanú členmi jej predstavenstva

za podanú zjavne neoprávnenou osobou, keďže späťvzatie návrhu na vyhlásenie konkurzu

podali práve členovia jej predstavenstva konajúci ako jej štatutárny orgán, hoci v čase

doručenia ich návrhu (späťvzatia) bola sťažovateľka v nútenej správe. Obdobne aj

vo vzťahu k uzneseniu o vyhlásení konkurzu ústavný súd dospel k záveru, že ani v tejto

časti nemožno považovať sťažnosť sťažovateľky podanú členmi predstavenstva za podanú

osobami zjavne neoprávnenými, keďže vyhlásením konkurzu zaniká nútená správa

podľa o poisťovníctve a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o poisťovníctve“).

V nadväznosti na zánik nútenej správy sťažovateľky sa obnovila pôsobnosť štatutárneho

orgánu, ktorá bola pozastavená zavedením nútenej správy (§ 149 ods. 1 zákona

o poisťovníctve, pozn.), i keď v obmedzenom režime, čo ale nevylučuje podanie sťažnosti

adresovanej ústavnému súdu štatutárnym orgánom sťažovateľky, keďže sťažnosť nemožno

považovať za súdne a iné konanie, ktoré sa týka majetku podliehajúceho konkurzu

patriaceho úpadcovi – sťažovateľke ( o konkurze

a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

10. Okresný súd v napadnutom uznesení o späťvzatí návrhu, v rámci ktorého

preskúmaval oprávnenie týchto osôb konať v mene spoločnosti, a konštatoval, že „v danom

prípade bolo späťvzatie návrhu na vyhlásenie konkurzu doručené zo strany osôb, ktoré

nedisponujú vyššie uvedeným dispozičným oprávneným a to z dôvodu, že na základe

rozhodnutia Národnej banky Slovenska o zavedení nútenej správy zo dňa 14.06.2017, č. sp.

NBS 1-000-012-201, č.z. 100-000-044-845 a zároveň menovacieho dekrétu Národnej banky

Slovenska zo dňa 14.06.2017, č.z. 100-000-044-909 je navrhovateľom

ako nútený správca dlžníka, a preto osoba, ktorá je v zmysle oprávnená na späťvzatie

návrhu na vyhlásenie konkurzu je len nútený správca, v danom prípade

...

Keďže samotné neupravuje situáciu, kedy dôjde k späťvzatiu návrhu

na vyhlásenie konkurzu zo strany neoprávnenej osoby, pričom uvedené neupravuje ani

, ktorý sa v súlade s ust.

primerane používa na konkurzné konanie, súd preto využitím analógie legis pri riešení

daného prípadu postupoval aplikáciou práva podľa právneho poriadku ako celku, podľa

princípov daného odvetvia práva, a teda aplikáciou ustanovení . upravuje postup

v prípade podania návrhu na vyhlásenie konkurzu neoprávnenou osobou a to tak, že návrh

podaný neoprávnenou osobou súd odmietne. Súd má v danom prípade s poukazom

na rozhodnutia Národnej banky Slovenska o zavedení nútenej správy zo dňa 14.06.2017,

č. sp. NBS1-000- 012-201, č.z. 100-000-044-845 a zároveň menovacieho dekrétu Národnej

banky Slovenska zo dňa 14.06.2017, č.z. 100-000-044-909 za preukázané, že späťvzatie

návrhu na vyhlásenie konkurzu bolo podané neoprávnenými osobami.

Na základe vyššie uvedeného, preto súd rozhodol tak, že predmetné späťvzatie

návrhu na vyhlásenie konkurzu odmietol.“.

11. Ústavný súd konštatuje, že citované dôvody a závery okresného súdu uvedené

v napadnutom uznesení o späťvzatí návrhu sú logické, primerane odôvodnené a vychádzajú

zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu. Označené uznesenie okresného súdu obsahuje

dostatok skutkových a právnych záverov a ústavný súd nezistil, že by jeho výklad a závery

boli svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené a nevyplýva z nich ani taká aplikácia

príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím

ich podstaty a zmyslu. Skutočnosť, že sťažovateľka sa s názorom okresného súdu

nestotožňuje, nepostačuje sama osebe na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo

arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu

(, , ) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo

na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd

nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane

ich dôvodov a námietok. V zmysle svojej judikatúry považuje ústavný súd za protiústavné

aj arbitrárne tie rozhodnutia, ktorých odôvodnenie je úplne odchylné od veci samej,

alebo aj extrémne nelogické so zreteľom na preukázané skutkové a právne skutočnosti

(, ).

12. Ústavný súd sa v tomto ohľade stotožňuje s okresným súdom prezentovaným

právnym názorom, podľa ktorého v okolnostiach veci členovia štatutárneho orgánu

sťažovateľky nemohli účinne podať v mene spoločnosti, ktorá bola v nútenej správe,

späťvzatie návrhu na vyhlásenie konkurzu, preto okresný súd dospel k akceptovateľnému

záveru o podaní návrhu neoprávnenou osobou.

13. Pokiaľ ide o napadnuté uznesenie okresného súdu o vyhlásení konkurzu

na majetok sťažovateľky, ústavný súd dospel k rovnakému záveru o zjavnej

neopodstatnenosti sťažnosti aj v tejto jej časti. Konštatuje, že návrh na vyhlásenie konkurzu

podala vymenovaná nútená správkyňa, ktorá však konala v rozsahu svojej právomoci, preto

reagujúc na námietku sťažovateľky v danom prípade nešlo o podanie osoby „bez skutočnej

aktívnej vecnej legitimácie“, a to ani v rámci dôvodov a argumentov sťažovateľky. Pokiaľ

sťažovateľka argumentovala rozhodnutím Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci

Kreditní průmyslová banka proti Českej republike (sťažnosť č. 29010/95) z 21. októbra

2003, v ktorom videla analógiu so svojím prípadom, ústavný súd konštatuje, že označené

rozhodnutie vychádza z odlišnej právnej situácie a právnej úpravy, preto je v okolnostiach

prípadu nepoužiteľné. Sťažovateľka totiž mohla proti rozhodnutiu NBS o zavedení nútenej

správy v jej spoločnosti podať rozklad podľa poučenia uvedeného v označenom rozhodnutí

NBS a následne využiť aj správnu žalobu, pretože v okolnostiach veci bola prípustná.

Vychádzajúc z uvedeného, možno konštatovať, že sťažovateľka mala nástroj na účinný

prístup k súdu, tak ako to požaduje čl. 6 ods. 1 dohovoru, preto jej argumentáciu vo vzťahu

k napadnutým uzneseniam okresného súdu, najmä však proti uzneseniu o vyhlásení

konkurzu na jej majetok možno považovať za nedôvodnú a nespôsobilú spochybniť

ústavnosť uznesenia okresného súdu o vyhlásení konkurzu. Na základe uvedených záverov

je ústavný súd toho názoru, že niet relevantnej spojitosti medzi napadnutým uznesením

okresného súdu o vyhlásení konkurzu na majetok sťažovateľky a namietaným porušením jej

označených práv. S prihliadnutím na odôvodnenosť napadnutého uznesenia, ako aj

s poukazom na to, že obsahom práva na spravodlivé súdne konanie nie je právo

na rozhodnutie v súlade s právnym názorom účastníka súdneho konania, resp. právo

na úspech v konaní (obdobne napr. , , ,

, ), ústavný súd sťažnosť aj v tejto časti odmietol podľa

z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

14. Keďže došlo k odmietnutiu sťažnosti, ústavný súd sa nezaoberal ďalšími návrhmi

sťažovateľky (návrh na zrušenie napadnutých uznesení okresného súdu, vrátenie veci

na ďalšie konanie, náhrada trov konania), pretože tieto sú viazané na to, že ústavný súd

sťažnosti vyhovie.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. mája 2018