Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 123/2018
PDF · 214.68 KB
No categories available
IV. ÚS 123/2018
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. mája 2018 v senáte
zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Miroslava Duriša (sudca
spravodajca) a Ladislava Orosza prerokoval prijatú sťažnosť obchodnej spoločnosti
Coryn, s. r. o., Jesenná 8, Prešov, zastúpenej advokátom JUDr. Michalom Feciľakom,
Jesenná 8, Prešov, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 38 ods. 2
Listiny základných práv a slobôd, ako aj práva na prejednanie záležitosti v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. 21 Cb 97/2011 a takto
rozhodol:
1. Základné právo obchodnej spoločnosti Coryn, s. r. o., na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 38 ods. 2
Listiny základných práv a slobôd a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. 21 Cb 97/2011 p o r u š e n é b o l i .
2. Okresnému súdu Prešov p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.
21 Cb 97/2011 konal bez zbytočných prieťahov.
3. Obchodnej spoločnosti Coryn, s. r. o., p r i z n á v a finančné zadosťučinenie
v sume 1 500 € (slovom tisícpäťsto eur), ktoré j e jej Okresný súd Prešov p o v i n n ý
vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Prešov j e p o v i n n ý uhradiť obchodnej spoločnosti Coryn, s. r. o.,
trovy konania v sume 382,65 € (slovom tristoosemdesiatdva eur a šesťdesiatpäť centov)
na účet advokáta JUDr. Michala Feciľaka, Jesenná 8, Prešov, do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením
č. k. IV. ÚS 123/2018-17 zo 14. februára 2018 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej
republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť obchodnej spoločnosti
Coryn, s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len
„listina“), ako aj práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom
Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.
21 Cb 97/2011 (ďalej len „napadnuté konanie“).
2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka vystupuje v napadnutom
konaní, ktorého predmetom je rozhodovanie o žalobe „o zaplatenie 3.053,02 EUR s prísl.“,
na strane žalovanej. Napadnuté konanie sa začalo v roku 2010 a ku dňu podania sťažnosti
na ústavnom súde nebolo právoplatne skončené.
3. Sťažovateľka tvrdí, že okresný súd je v jej právnej veci od januára 2013 absolútne
nečinný, čo potvrdil aj podpredseda okresného súdu v odpovedi na sťažnosti sťažovateľky
podľa § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov, v ktorej uviedol, že okresný súd „vo veci nekonal
od 17.04.2013 do 24.11.2017“.
4. Na základe uvedených skutočností sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd nálezom
takto rozhodol:
„1. Sťažnosti sa vyhovuje.
2. Okresný súd Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. 21 Cb 97/2011 porušil základné
právo spoločnosti Coryn, s.r.o., aby sa jej vec prerokovala bez zbytočných prieťahov,
zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a v čl. 38 ods. 2 Listiny základných
práv a slobôd a právo na prejednanie veci v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
3. Okresnému súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. 21 Cb 97/2011 prikazuje
konať bez zbytočných prieťahov.
4. Spoločnosti Coryn, s.r.o. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume
5.000,- EUR...
Sťažovateľ si uplatňuje nárok na náhradu trov konania a právneho zastúpenia...“
5. Okresný súd sa k prijatej sťažnosti sťažovateľky vyjadril prípisom sp. zn.
1 SprO 420/2018 z 13. marca 2018, v ktorom predseda okresného súdu uviedol, že „tunajší
súd vo veci nekonal od 17.04.2013 do 24.11.2017“, avšak v súčasnej dobe okresný súd koná
v napadnutom konaní bez prieťahov.
6. Okresný súd pripojil k vyjadreniu k sťažnosti aj tento prehľad dosiaľ vykonaných
procesných úkonov priebehu napadnutého konania:
„- dňa 24.09.2010 podaný návrh na vydanie platobného rozkazu na zaplatenie istiny
3.053,02 Eur s príslušenstvom - zaevidovaný pod sp. zn. 22Rob/348/2010,
- dňa 28.10.2010 zaslaná výzva na úhradu poplatku,
- dňa 10.11.2010 zložená suma 183,00 Eur,
- dňa 13.04.2011 vydaný platobný rozkaz vyšším súdnym úradníkom
,
dňa 06.05.2011 doručený odpor proti platobnému rozkazu advokátom
za odporcu: Coryn, s.r.o.,
dňa 09.05.2011 daný pokyn na zaslanie odporu navrhovateľovi spolu s výzvou na
vyjadrenie sa k odporu s tým, že odpor bol oprávneným subjektom včas podaný,
dňa 17.05.2011 v dôsledku odporu vec zaevidovaná do registra Cb s pridelením spisovej
značky 21Cb/97/2011 - zákonný sudca: JUDr. Jaroslav Kanderka,
- dňa 30.05.2011 navrhovateľ UniCredit doručil súdu vyjadrenie k odporu,
- dňa 14.06.2011 daný pokyn vyššej súdnej úradníčky - uložiť
uznesením žalovanému zaplatiť súdny poplatok za odpor vo výške 183,- Eur (uznesenie
zo dňa 22.06.2011 vydané vyššou súdnou úradníčkou ),
- dňa 22.06.2011 súd zaslal rovnopis vyjadrenia žalobcu zo dňa 25.05.2011
na vedomie ,
- dňa 27.06.2011 sudca JUDr. Jaroslav Kanderka vydal uznesenie - výzva účastníkov
konania, aby sa vyjadrili v lehote 15 dní, či súhlasia s rozhodnutím o veci bez nariadenia
pojednávania,
- dňa 05.08.2011 uhradená suma 183,- Eur odporcom Coryn, s.r.o. za odpor,
- dňa 16.09.2011 sudca dal referát na termín: dňa 15.12.2011 o 14.00 hod.
na č. dv. 216 s volaním všetkých zúčastnených strán (expedovaný asistentkou 23.11.2011),
dňa 12.12.2011 súdu doručená žiadosť od o ospravedlnenie sa a o odročenie
pojednávania z dôvodu práceneschopnosti,
- dňa 13.12.2011 doručené ospravedlnenie UniCredit-u spolu so špecifikáciou
žalovanej pohľadávky,
- dňa 15.12.2011 Zápisnica z pojednávania stým, že pojednávanie sa odročuje
na deň: 16.02.2012 o 15.00 hod. na č. dv. 216,
- dňa 05.01.2012 doručená žiadosť o odročenie pojednávania -
kolízia pojednávania na Okresný súd Bratislava II. - skôr doručené predvolanie, pokyn
sudcu dňa 23.01.2012 - vzhľadom na žiadosť právneho zástupcu zruš termín a nový termín
na deň: 16.02.2012 - expedované asistentkou 23.01.2012, dňa 15.03.2012
doručil žiadosť o ospravedlnenie a o odročenie z dôvodu kolízie pojednávania na Okresný
súd Prešov - predvolanie skôr doručené (15C/51/2009), dňa 02.04.2012 doručené
ospravedlnenie UniCredit-u,
- dňa 03.04.2012 Zápisnica o pojednávaní - pojednávanie odročené s určením
nového termínu na deň: 22.05.2012 o 10.00 hod. na č. dv. 322,
- dňa 22.05.2012 Zápisnica o pojednávaní - pojednávanie odročené s určením
nového termínu na deň: 16.10.2012 od 13.00 hod. na č. dv. 322 s tým, že bude opakovane
predvolaný žalobca,
- dňa 22.05.2012 spoločnosť Coryn, s.r.o. doručila vyjadrenie, dňa 06.06.2012
UniCredit leasing doručili vyjadrenie navrhovateľa, dňa 05.09.2012 doručil
oznámenie o ukončení právneho zastúpenia spoločnosti Coryn, s.r.o.,
- dňa 08.10.2012 vyhotovený úradný záznam o nazretí do súdneho spisu pánom
,
- dňa 15.10.2012 doručené súdu spoločnosťou Coryn, s.r.o. ospravedlnenie
z neúčasti na pojednávaní so žiadosťou o ospravedlnenie,
- dňa 16.10.2012 Zápisnica o pojednávaní - pojednávanie odročené na termín
18.12.2012o 13.00 hod. na č. dv. 322 za účelom predvolania účastníkov konania,
- dňa 14.12.2012 doručené spoločnosťou UniCredit ospravedlnenie,
- dňa 15.12.2012 Zápisnica o pojednávaní - pojednávanie odročené na neurčito
za účelom poskytnutia 15-dňovej lehoty žalovanej spoločnosti na doplnenie návrhu
na prerušenie konania,
- dňa 14.01.2013 doručený súdu spoločnosťou Coryn, s.r.o. návrh na prerušenie
konania, dňa 16.01.2013 zaslaný návrh protistrane a zároveň bola vyzvaná
KOOPERATIVA poisťovňa na splnenie povinnosti, uloženej súdom v žiadosti
zo dňa 22.05.2012, dňa 18.02.2013 doručené vyjadrenie navrhovateľa k výzve súdu -
UniCredit, dňa 13.03.2013 doručené poisťovňou KOOPERATIVA vyjadrenie - že trvajú na
vinkulácii poistného plnenia v prospech žalobcu,
- dňa 03.04.2013 doručená súdu žiadosť OS Bratislava I., v akom štádiu sa nachádza
súdne konanie 21Cb/97/2011 - dňa 17.04.2013 oznámenie, že konanie odročené na neurčito
za účelom rozhodnutia o návrhu na prerušenie konania,
- dňa 26.07.2016 doručená UniCredit-om žiadosť o informáciu o stave konania,
dňa 17.10.2017 doručené súdu oznámenie o prevzatí právneho zastúpenia žalobcu
UniCredit advokátskou kanceláriou ,
- dňa 13.11.2017 doručená advokátkou kanceláriou žiadosť
o zaslanie informácie o stave konania,
- dňa 24.11.2017 referát sudcu: volaj na termín 30.01.2018 na 10.30 hod.
na č. dv. 322 zúčastnené strany - termín expedovaný 30.11.2017,
- dňa 22.01.2018 zaslané upovedomenie o odročení pojednávania vytýčeného na deň
30.01.2018 s tým, že pojednávanie je zrušené z dôvodu práceneschopnosti sudcu,
- dňa 20.02.2018 Úradný záznam súdnej tajomníčky o pridelení spisu sudkyni -
JUDr. Berežnej,
- dňa 12.03.2018 sudkyňa JUDr. Berežná dala pokyn na vyhotovenie termínu
pojednávania na deň: 03.05.2018 o 13.00 hod. na č. dv. 216 stým, že termín bol expedovaný
dňa 12.03.2018.“
7. Obsah súvisiaceho spisu okresného súdu potvrdzuje úkony uvedené v jeho
vyjadrení, a preto ústavný súd poukazuje len na úkony uvedené v tomto vyjadrení, ktoré
považuje za preukázané.
8. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona
o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že
od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
II.
9. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
10. Sťažovateľka sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne
prerokovala bez zbytočných prieťahov.
11. Sťažovateľka ďalej namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 38
ods. 2 listiny, podľa ktorého každý má právo, aby jeho vec bola prerokovaná verejne, bez
zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť iba v prípadoch ustanovených zákonom.
12. Sťažovateľka zároveň namieta porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého
každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote
prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.
13. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre
ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.
II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, IV. ÚS 105/07, IV. ÚS 90/2010).
14. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čo platí, aj pokiaľ ide o čl. 38 ods. 2 listiny a o čl. 6 ods. 1
dohovoru) vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty,
v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným
prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia
neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu
alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak
ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04).
15. Základnou povinnosťou súdu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom
konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
16. Táto povinnosť súdu vyplývala do 30. júna 2016 z § 6 zákona č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“), ktorý súdom
prikazoval, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana
ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety OSP, podľa ktorej len čo sa
konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo
najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. V súčasnosti od 1. júla 2016 tieto povinnosti
vychádzajú zo zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len „CSP“), najmä z čl. 17 CSP, podľa ktorého súd postupuje v konaní tak,
aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom,
koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.
17. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní mohlo dôjsť k zbytočným
prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2
listiny, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou
judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá,
ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka
súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj
povaha prerokúvanej veci.
18.1 Predmetom napadnutého konania je rozhodovanie okresného súdu o návrhu na
vydanie platobného rozkazu „z titulu úhrady finančného vyrovnania po predčasnom
ukončení leasingovej zmluvy“. Ústavný súd konštatuje, že právnu vec sťažovateľky
nemožno hodnotiť ako náročnú po skutkovej a ani po právnej stránke. Opak nebol
namietaný ani vo vyjadrení okresného súdu.
18.2 Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či v napadnutom konaní
mohlo dôjsť k zbytočným prieťahom, bolo správanie sťažovateľky ako účastníčky tohto
súdneho konania. Ústavný súd konštatuje, že na predĺžení celkovej dĺžky napadnutého
konania sa podieľala aj samotná sťažovateľka, kvôli ktorej museli byť odročené viaceré
okresným súdom nariadené pojednávania. Na jej ťarchu možno pripísať odročenie
pojednávaní nariadených na 15. december 2011, 16. február 2012, 3. apríl 2012,
16. október 2012 a taktiež 15. december 2012 (bližšie už citovaný prehľad úkonov).
18.3 Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo
k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny, ako aj práva na prejednanie jej záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, bol postup okresného súdu v napadnutom
konaní.
19. Ústavný súd bez toho, aby odkazoval na prípadné kratšie obdobia nečinnosti
okresného súdu, konštatuje, že na celkovej dĺžke napadnutého konania sa v prvom rade
a predovšetkým podpísala dlhodobá nečinnosť okresného súdu v čase od 17. apríla 2013
do 24. novembra 2017, teda celkovo v trvaní viac ako štyri a pol roka. Túto absolútnu
nečinnosť, ktorá vyplýva zo zapožičaného súdneho spisu a ktorú potvrdil aj samotný
okresný súd vo svojom vyjadrení, nemožno z ústavnoprávneho hľadiska ničím ospravedlniť.
Takýto postup okresného súdu v napadnutom konaní nemožno v žiadnom prípade označiť
za postup, ktorý by bol v súlade s § 100 ods. 1 prvou vetou OSP, resp. v súlade s čl. 17 CSP,
v zmysle ktorých súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná.
20. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd dospel k záveru, že doterajším postupom
okresného súdu v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu
základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny, ako aj jej práva na prejednanie jej záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).
III.
21. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie základných práv podľa odseku 1 vzniklo
nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,
vo veci konal.
22. Vzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol, že základné právo sťažovateľky
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2
listiny, ako aj právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru bolo postupom okresného súdu v napadnutom konaní porušené, prikázal mu, aby
vo veci konal bez zbytočných prieťahov a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa
nachádza sťažovateľka domáhajúca sa rozhodnutia súdu vo svojej veci (bod 2 výroku tohto
nálezu).
23. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým
vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané
finančné zadosťučinenie.
24. Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného
finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho
domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
25. Sťažovateľka sa domáha priznania primeraného finančného zadosťučinenia
v sume 5 000 €, čo odôvodňuje tým, že doba, ktorá uplynula od podania návrhu na vydanie
platobného rozkazu do dňa podania jej sťažnosti podľa čl. 127 ústavy predstavuje viac ako
7 rokov, je neprimerane dlhá a ničím neospravedlniteľná, pričom ju spôsobil výhradne
okresný súd svojou nečinnosťou.
26. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného
práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje
nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho
porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04). Podľa názoru ústavného súdu v tomto
prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného
zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym
súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru
priznáva so zreteľom na okolnosti prípadu.
27. S prihliadnutím na celkovú doterajšiu dĺžku napadnutého konania, berúc do
úvahy konkrétne okolnosti daného prípadu (obchodnoprávnu povahu sporu, postavenie
sťažovateľky ako žalovanej v napadnutom konaní, celkovú dobu absolútnej nečinnosti
okresného súdu, ako aj správanie sťažovateľky ako účastníčky konania), ústavný súd
považoval priznanie sumy 1 500 € za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4
zákona o ústavnom súde (bod 3 výroku tohto nálezu).
28. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej
vznikli v dôsledku jej právneho zastúpenia v konaní vedenom pred ústavným súdom.
29. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby
úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.
30. Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia
a podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 14 ods. 1 písm. a) a b) vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len
„vyhláška“), a to za jeden úkon vykonaný v roku 2017 (prevzatie a príprava právneho
zastúpenia) a jeden vykonaný v roku 2018 (písomné podanie sťažnosti), teda sumu 147,33 €
za úkon vykonaný v roku 2017 a sumu 153,50 € za úkon vykonaný v roku 2018, čo spolu
s režijným paušálom vo výške 8,58 € a 9,21 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje sumu
318,88 €. Keďže advokát JUDr. Michal Feciľak je platcom dane z pridanej hodnoty (ďalej
len „DPH“), uvedená suma bola zvýšená o DPH vo výške 20 % podľa § 18 ods. 3 vyhlášky
a podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.
Trovy právneho zastúpenia vrátane započítania DPH a režijného paušálu teda boli priznané
v celkovej sume 382,65 € (bod 4 výroku tohto nálezu).
31. Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho
zástupcu sťažovateľky v lehote uvedenej v bode 4 výroku tohto nálezu.
32. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie
je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku
tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 23. mája 2018