Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 233/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-32

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. mája 2018 v senáte

zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Miroslava Duriša (sudca

spravodajca) a Ladislava Orosza prerokoval sťažnosť ,

, zastúpeného advokátom JUDr. Mariánom Ďurinom, Sibírska 1608/4,

Bratislava, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní

vedenom pod sp. zn. , za účasti Krajského súdu v Bratislave a takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l i .

2. Krajskému súdu v Bratislave p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 000 €

(slovom tisíc eur), ktoré j e mu Krajský súd v Bratislave p o v i n n ý vyplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Krajský súd v Bratislave j e p o v i n n ý uhradiť trovy

konania v sume 325,42 € (slovom tristodvadsaťpäť eur a štyridsaťdva centov) na účet jeho

právneho zástupcu advokáta JUDr. Mariána Ďurinu, Sibírska 1608/4, Bratislava, do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

29. januára 2018 doručená sťažnosť ,

(ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. Mariánom Ďurinom,

Sibírska 1608/4, Bratislava, ktorou namieta porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Zo sťažnosti, ako i z vyžiadaného spisu krajského súdu sp. zn.

vyplýva, že sťažovateľ od 16. marca 2015 vystupuje v procesnom postavení navrhovateľa

v napadnutom konaní, predmetom ktorého je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Sociálnej

poisťovne, ústredia Bratislava z 12. decembra 2014, ktorým bol znížený starobný dôchodok

sťažovateľa.

3. Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uvádza:

„Krajský súd v Bratislave počas uvedenej doby v podstate nevypočul žiadnych

účastníkov, ba ani svedkov - resp. robil tak len v obmedzenom rozsahu a nevyvodil z toho

žiadne právne konzekvencie, v dôsledku čoho vznikli tieto neúmerne dlhé prieťahy.

Celý tento dlhoročný súdny proces sa doposiaľ vyznačuje nezvyčajnou liknavosťou

a nie je vidieť dostatočný záujem Krajského súdu v Bratislave o spravodlivé a definitívne

vyriešenie tohto dlhodobého občiansko-právneho sporu. Možno aj zvýšenou chorobnosťou

sudcov. Krajský súd v Bratislave navzdor týmto okolnostiam nevie efektívne usporiadať

a dostatočne nedbá priebežné korigovanie rozvrhu práce jednotlivých sudcov tak. aby

súdne konania boli plynulé a sťažovateľova kauza bola dávno vyriešená.

V dôsledku zjavnej nečinnosti a nedohľadným prieťahom na Krajskom súde

v Bratislave, bol vytvorený veľký časový priestor na to, aby sťažovateľ bol zbytočne právne

zneistený. Za vznik tejto nepriaznivej situácie sa výdatnou mierou zaslúžil predovšetkým

svojou nečinnosťou Krajský súd v Bratislave.

Napriek dvom písomným žiadostiam sťažovateľa zo dňa 09.03.2016 a 31.08.2016

o vytýčenie pojednávania... sa tak dodnes nestalo a nie je predpoklad, aby sa táto kauza

právoplatne skončenia v najbližšej dobe. Je smutné, že z Krajského súdu nedostal dodnes

ani jednu odpoveď. Sťažovateľ sa ocitol v právnej neistote a navyše - Sociálna poisťovňa

mu znížila starobný dôchodok, každý mesiac mu strháva peniaze a sťažovateľ sa nevie ako

sa má ďalej brániť...

Veď 3 roky od podania návrhu je naozaj dostatočne dlhá doba, aby sa rozhodlo.

Pričom negatívne pocity vyvolané postupom súdu spôsobujú sťažovateľovi permanentný

stres, traumu a ohrozujú jeho zdravie pre spor, ktorý neúmerne dlho trvá...

... od začatia súdneho sporu 16.03.2015, príslušný súd nevyniesol žiadne meritórne

rozhodnutie, ktoré by nadobudlo právoplatnosť...

Zo súdneho spisu, čís. k.: . vedeného od 16.03.2015 Krajským súdom

v Bratislave, podľa sťažovateľa nepochybne vyplýva, že na vzniku a pretrvaní nepriaznivého

a nežiaduceho stavu v dĺžke celého konania v danej veci, majú podiel predovšetkým

nedostatky v činnosti tohto súdu, tak ako boli uvedené vyššie, čo viedlo k zbytočným

prieťahom v konaní.“

4. Sťažovateľ sa domáha aj priznania finančného zadosťučinenia v sume 5 000 €, čo

odôvodňuje takto:

„... Sťažovateľ sa domnieva, že doba... ktorá uplynula od podania návrhu až

doposiaľ, je ničím neospravedlniteľná. Účastník konania má právo na konanie bez

prieťahov a toto právo Krajský súd v Bratislave nemôže, ani vzhľadom na jeho subjektívne

pomery porušovať. Sťažovateľ vidí nemajetkovú ujmu v jej pretrvávajúcom pocite neistoty

vyplývajúcej zo situácie, keď má faktický a právny záujem o vyriešení jeho dôchodkového

nároku... sťažovateľ žiada v zmysle SR, aby Ústavný súd SR mu

priznal finančné zadosťučinenie. Podotýkame, že ide o typický dôchodkový spor, ktorý

medzičasom prerástol, sťažovateľ zostarol a začínajú sa uňho prejavovať aj sprievodné javy

ako sú choroby, tak bežné u staršieho človeka - čiže včasným a rýchlym vyriešením tohto

sporu by sa zabránilo aj ostatným neistotám a stresom. Má za to, že pretrvávajúce pocity

neistoty, márnosti a nespravodlivosti, vyplývajúce z tohto sporu, mali byť už dávno

vyriešené.

Definitívnym vyriešením tohto aktuálneho sporu a vynesením meritórneho

rozhodnutia by sa predišlo aj týmto ďalším frustrujúcim dôsledkom voči osobe

sťažovateľa.“

5. Na základe skutočností uvedených v sťažnosti sa sťažovateľ domáha, aby ústavný

súd nálezom vyslovil porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu v napadnutom konaní, prikázal

krajskému súdu konať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov, priznal mu

primerané finančné zadosťučinenie v sume 5 000 € a trovy konania v sume 380,28 €.

6. Pred predbežným prerokovaním veci sa po predchádzajúcej výzve ústavného

súdu k sťažnosti vyjadril predseda krajského súdu v prípise sp. zn.

z 13. marca 2018, v ktorom uvádza:

«JUDr. Beáta Jurgošová (zákonná sudkyňa, pozn.) uviedla, že návrh na

preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne ústredie - Bratislava so sídlom Ul.

29.augusta č. 8, 813 63 Bratislava (ďalej len „odporkyňa“), bol na Krajský súd v

Bratislave doručený dňa 16.03.2015. Dňa 18.03.2015 bola odporkyňa vyzvaná, aby sa

vyjadrila k opravnému prostriedku sťažovateľa v lehote 60 dní od doručenia a prípadne

zaslala aj zmenové rozhodnutie, pokiaľ bude vo veci vydané. Podaním zo dňa 26.05.2015,

doručeným tunajšiemu súdu dna 29.05.2015, odporkyňa zaslala súdu vyjadrenie k

opravnému prostriedku sťažovateľa. Krajský súd v Bratislave dňa 13.08.2015 vyzval

právneho zástupcu sťažovateľa, aby sa vyjadril k stanovisku odporkyne v lehote 15 dní od

doručenia. Dňa 02.09.2015 bolo tunajšiemu súdu doručené vyjadrenie sťažovateľa zo dňa

02.09.2015 k vyjadreniu odporkyne. Dňa 06.09.2016 tunajší súd zaslal odporkyni

vyjadrenie sťažovateľa zo dňa 02.09.2015. Odporkyňa k vyjadreniu sťažovateľa zo dňa

02.09.2015 zaslala doplňujúce vyjadrenie zo dňa 20.10.2016, doručené Krajskému súdu v

Bratislave dňa 26.10.2016. Krajský súd v Bratislave dňa 09.03.2018 zaslal právnemu

zástupcovi sťažovateľa doplňujúce vyjadrenie odporkyne zo dňa 20.10.2016. Vo veci sp. zn.

bolo dňa 12.03.2018 vytýčené pojednávanie na deň 05.06.2018.

JUDr. Beáta Jurgošová ďalej uviedla, že vybavuje aj staršiu agendu v dôchodkových

veciach 10Sd, 10Scud, agendu v správnych veciach v registri 9Sp, a aj agendu 7Sa

s urýchleným konaním vo veciach zaistenia, kde je stanovená lehota na vybavenie

7 pracovných dni a agendu 7SaZ, kde je stanovená lehota na rozhodnutie o správnej žalobe

do 90 dní od jej doručenia.

... vo veci sp. zn. je vytýčené pojednávanie na deň 05.06.2018...»

7. Ústavný súd overil správnosť prehľadu vykonaných procesných úkonov vo veci

spracovaného krajským súdom porovnaním s predloženým spisovým materiálom a keďže

obsahu spisu zodpovedal, pre potreby ďalšieho konania z neho ústavný súd vychádzal.

8. Ústavný súd sťažnosť sťažovateľa predbežne prerokoval a uznesením sp. zn.

z 5. apríla 2018 ju prijal na ďalšie konanie v rozsahu označených

základných práv sťažovateľa.

9. Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval predsedu krajského súdu,

aby oznámil, či trvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Predseda krajského

súdu v prípise sp. zn. z 3. mája 2018 oznámil, že netrvá na ústnom

prejednaní sťažnosti sťažovateľa.

10. Následne ústavný súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľa, aby sa vyjadril, či

trvá na konaní ústneho pojednávania, a zároveň mu zaslal vyjadrenie predsedu krajského

súdu sp. zn. z 3. mája 2018 na vedomie a prípadné zaujatie stanoviska.

11. Právny zástupca sťažovateľa v podaní doručenom ústavnému súdu 11. mája 2018

oznámil, že trvá na obsahu podanej sťažnosti a súhlasí s upustením od ústneho

pojednávania.

12. Vzhľadom na oznámenia právneho zástupcu sťažovateľa a predsedu krajského

súdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade

s o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) upustil od ústneho pojednávania,

pretože dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

13. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

14. Predmetom konania pred ústavným súdom je rozhodovanie o tom, či postupom

krajského súdu v napadnutom konaní došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v a práva na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

15. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa

rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak, ako právoplatným rozhodnutím súdu.“ ().

16. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z čl. 2

ods. 1 v znení neskorších predpisov

(ďalej aj „“ alebo „CSP“), ako aj z , podľa ktorého súd

postupuje tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza

zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania

strán sporu a iných osôb.

17. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom

v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd

v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (, , )

zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd

rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3).

V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd v rámci prvého

kritéria prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam

pre sťažovateľa (, , ). Podľa uvedených kritérií

posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľa.

18. Pokiaľ ide o kritérium, ktorým je právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd

konštatuje, že konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredia

Bratislava o znížení starobného dôchodku sťažovateľa (pretože je aj poberateľom

výsluhového príspevku, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok, pozn.) tvorí bežnú

a početnú súčasť rozhodovania správnych súdov. Zároveň ústavný súd vzal na zreteľ, že

otázka výšky dávky sociálneho zabezpečenia má pre sťažovateľa, ktorý už nie je zárobkovo

činný, mimoriadny význam, a preto je nevyhnutné, aby súdne konanie bolo skončené čo

najskôr.

19. Správanie sťažovateľa ako strany sporu je druhým kritériom, ktoré sa uplatňuje

pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj

k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru. Ústavný súd na základe zapožičaného súdneho spisu konštatuje, že sťažovateľ

k predĺženiu konania neprispel významnejšou mierou.

20. Napokon sa ústavný súd zaoberal hodnotením postupu krajského súdu

v namietanom konaní, pričom vychádzal zo svojej ustálenej judikatúry, v zmysle ktorej

zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou

všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie

efektívne k odstráneniu právnej neistoty (, , ).

21. V popísanom priebehu súdneho konania ústavný súd identifikoval dve obdobia

neodôvodnenej nečinnosti krajského súdu, keďže krajský súd zaslal vyjadrenie sťažovateľa

odporkyni s časovým odstupom jedného roka a vyjadrenie odporkyne sťažovateľovi

po uplynutí obdobia jedného a pol roka. Prvé pojednávanie vo veci bolo nariadené

(12. marec 2018, pozn.) po uplynutí obdobia troch rokov od doručenia návrhu krajskému

súdu, a to až po doručení tejto sťažnosti krajskému súdu (6. marec 2018, pozn.).

22.1 Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej

do 30. júna 2016 vyplývala z v znení

neskorších predpisov (ďalej len „OSP“), ktorý súdu prikazoval, aby v súčinnosti

so všetkými účastníkmi konania postupoval tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná,

ďalej z , podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd

i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prerokovaná a rozhodnutá.

22.2 Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej

od 1. júla 2016 je expresis verbis zakotvená ako základný princíp civilného sporového

konania v , podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo

najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne

a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

22.3 Keďže v danej veci je posudzovaný postup správneho súdu, ústavný súd

konštatuje, že podľa v znení

neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) ak tento zákon neustanovuje inak, použijú sa na

konanie pred správnym súdom primerane ustanovenia prvej a druhej časti Civilného

sporového poriadku okrem ustanovení o intervencii. Ak niektorá otázka nie je riešená ani

v , správny súd postupuje primerane podľa základných

princípov konania tak, aby sa naplnil účel správneho súdnictva.

22.4 Podľa konanie pred správnym súdom sa okrem princípov, na

ktorých spočíva a ktoré sa na konanie pred správnym súdom

použijú primerane, riadi aj princípmi uvedenými v ods. 2 až 12.

22.5 Jedným zo základných princípov konania v správnom súdnictve podľa § 5

ods. 7 je, že správny súd sám určuje poradie jednotlivých procesných úkonov tak, aby

konanie pred ním bolo rýchle a hospodárne.

22.6 Prieťahy v konaní či nečinnosť orgánu verejnej moci sú ústavným súdom

hodnotené ako iný zásah orgánu verejnej moci, ktorý môže byť jedno či viacrázový,

protiprávny a zároveň aj protiústavný útok týchto orgánov proti základným

zaručeným právam (slobodám), ktorý v čase rozhodovania ústavného súdu predstavuje

trvalé ohrozenie právne exitujúceho stavu, a taký útok sám osebe nie je výrazom

(výsledkom) riadnej rozhodovacej právomoci týchto orgánov. Z toho nevyhnutne vyplýva,

že dôsledkom takého zásahu orgánu verejnej moci nemožno čeliť inak, než ústavnou

sťažnosťou a na ňu nadväzujúcim nálezom ústavného súdu.

22.7 Reagujúc na vyjadrenie predsedu krajského súdu vychádzajúce z vyjadrenia

zákonnej sudkyne konajúcej vo veci vzhľadom na množstvo ďalšej agendy súdu, ústavný

súd k otázke posudzovania dĺžky konania a jej primeranosti (resp. neprimeranosti)

opakovane pripomína, že túto nemožno vyjadriť numericky, lebo je podmienená objektívne

charakterom prejednávanej veci a musí byť skúmaná s ohľadom na konkrétne okolnosti

prípadu, zložitosť veci, požiadavky na vykonávanie dokazovania v priebehu konania, ako

i správanie účastníkov a samotného súdu; do úvahy je pritom nutné vziať i to, čo je pre

sťažovateľa v „hre“ (porov. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Záborský

a Šmáriková v. Slovensko). Prieťahy v konaní však nemožno ospravedlniť všeobecne

známou preťaženosťou sudcov ani množstvom procesných úkonov sudcu; je totiž vecou

štátu, aby organizoval svoje súdnictvo tak, aby princípy súdnictva zakotvené v ústave

i v dohovore boli rešpektované a prípadné nedostatky v tomto smere nemôžu ísť na ťarchu

občanov, ktorí od súdu právom očakávajú ochranu svojich práv v primeranej dobe.

22.8 Vzhľadom na už uvedené skutočnosti, s prihliadnutím na opakované obdobia

neodôvodnenej nečinnosti krajského súdu (bod 21 odôvodnenia), ako aj na dôležitosť

predmetu konania pre sťažovateľa ústavný súd dospel k záveru, že v napadnutom konaní

došlo k zbytočným prieťahom ústavnej intenzity, preto rozhodol tak, že postupom krajského

súdu v napadnutom konaní bolo porušené základné právo sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2

a právo podľa dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).

III.

23. Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím

rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli

porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný

zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd

môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

24. Vzhľadom na skutočnosť, že napadnuté konanie nebolo v čase rozhodovania

ústavného súdu ešte právoplatne skončené, ústavný súd podľa vyslovil

príkaz adresovaný krajskému súdu, aby v napadnutom konaní konal bez zbytočných

prieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu).

IV.

25. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

26. Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Z vyplýva, že ak ústavný súd rozhodne

o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo

slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti

rozhodnutia ústavného súdu.

27. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany

porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo

spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie

porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva

(m. m. napr. ).

28. Sťažovateľ sa domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 5 000 €

z dôvodov citovaných v časti I tohto nálezu.

29. Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení ústavný súd vychádza

zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý

spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom

na konkrétne okolnosti prípadu.

30. Zohľadňujúc konkrétne okolnosti posudzovanej veci, najmä celkovú dĺžku a stav

napadnutého konania a zistenú nečinnosť krajského súdu, dospel ústavný súd k záveru, že

v danom prípade bude priznanie finančného zadosťučinenia v sume 1 000 € primerané

konkrétnym okolnostiam prípadu (bod 3 výroku tohto nálezu).

V.

31. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

32. Ústavný súd v zmysle rozhodol o úhrade

trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho právnym zastupovaním.

33. Úhradu priznal v uplatnenom rozsahu za dva úkony právnej služby (prevzatie

a prípravu zastúpenia a podanie sťažnosti) vykonané v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 13

ods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c), § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).

34. Tarifná odmena za úkon právnej služby vykonaný v roku 2018 predstavuje

sumu 153,50 €. Za dva úkony tak prináleží suma 307 € a režijný paušál (§ 16 ods. 3

vyhlášky) za dva úkony v roku 2018 v sume 18,42 €, čo spolu predstavuje sumu 325,42 €

(bod 4 výroku tohto nálezu).

35. Priznanú úhradu trov konania je krajský súd povinný zaplatiť na účet právneho

zástupcu sťažovateľa do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (§ 31a zákona

o ústavnom súde v spojení s ).

36. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. mája 2018