Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 146/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-35

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. mája 2018 v senáte

zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej, zo sudcu Miroslava Duriša a sudcu

Ladislava Orosza (sudca spravodajca) prerokoval sťažnosť ,

, zastúpeného advokátskou kanceláriou JUDr. Milan Ficek, advokát s. r. o.,

Žilinská 14, Bratislava, v mene ktorej koná advokát JUDr. Milan Ficek, ktorou namieta

porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Námestovo v konaní vedenom pod sp. zn. , za účasti

Okresného súdu Námestovo, a takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Námestovo v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l i .

2. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 3 000 €

(slovom tritisíc eur), ktoré mu j e Okresný súd Námestovo p o v i n n ý vyplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresný súd Námestovo j e p o v i n n ý uhradiť trovy

konania v sume 570,06 € (slovom päťstosedemdesiat eur a šesť centov) na účet jeho právnej

zástupkyne advokátskej kancelárii JUDr. Milan Ficek, advokát s. r. o., Žilinská 14,

Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. augusta 2017

doručená sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľ“),

zastúpeného advokátskou kanceláriou JUDr. Milan Ficek, advokát s. r. o., Žilinská 14,

Bratislava, v mene ktorej koná advokát JUDr. Milan Ficek, ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Námestovo (ďalej aj „okresný

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté konanie okresného

súdu“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ v procesnom postavení žalobcu je

účastníkom napadnutého konania vedeného okresným súdom o zaplatenie sumy 9 792,21 €

s príslušenstvom, ktoré začalo podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu 3. apríla

2006 na Okresnom súde Dolný Kubín. V súvislosti s prechodom súdnictva

na novovzniknutý Okresný súd Námestovo bola táto vec pridelená na rozhodnutie

Okresnému súdu Námestovo 18. januára 2008, odkedy je vedená pod sp. zn.

(je pridelená tomu istému zákonnému sudcovi, pozn.).

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uvádza:

„... v roku 2008, došlo k postúpeniu veci na Okresný sudu Námestovo, ktorý vo veci

konal a aj rozhodol. Okresný súd Námestovo však vo veci rozhodol až dňa 19. 01. 2017, t. j.

po viac než 10 a pol roku od začatia konania.

Z uvedeného je zrejmé, že súd prvej inštancie v danej právnej veci konal s výraznými

a nedôvodnými prieťahmi, hoci rozhodovanie sporov týkajúcich sa vymáhania pohľadávok

patri medzi bežnú a pomerne jednoduchú agendu súdov. Okrem toho am skutková či právna

zložitosť veci nemôže byť dôvodom na neprimerané prieťahy v konaní...

Vyššie uvedené skutočnosti pritom platia o to viac ak súd prvej inštancie svoje

rozhodnutie oprel o údajne nesprávny petit, ktorý mal podľa názoru tohto súdu zohľadniť

vzájomnosť plnení sporových strán. Pritom pokiaľ mal súd prvej inštancie za to, že petit

žaloby, resp. návrhu na vydanie platobného rozkazu je nesprávny, je priam nepochopiteľné,

prečo konal tak dlhú dobu a vo veci rozhodol až po viac než desiatich rokoch. Navyše

vzhľadom na nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie musel sťažovateľ v tejto veci

podať odvolanie, čo súdne konanie opätovne predĺži. Pritom z hľadiska posudzovania dĺžky

súdneho konania sa v zmysle ustálenej praxe posudzuje súdne konanie až do právoplatného

skončenia veci ako jeden celok, a preto ak má vec v súčasnosti rozhodnúť odvolací súd,

prieťahy v konaní sa týkajú aj tohto odvolacieho súdu.

V mnohých prípadoch totiž Ústavný súd SR neposúdil celkovú dĺžku konania

prebiehajúceho na viacerých inštanciách alebo súdoch. Taktiež sa stalo, že Ústavný súd SR

odmietol sťažnosť z dôvodu, že v čase jej podania už bolo vo veci rozhodnuté, aj keď

neprávoplatne Obdobná prax bola v prípadoch, kedy vo veci už bolo rozhodnuté, avšak

konanie prebiehalo naďalej v otázke trov konania. ESĽP však v zmysle svojej ustálenej

judikatúry označil predmetný prístup za príliš formalistický a nesúladný so zárukami

článku 6 ods. 1 Dohovoru (napr. rozsudok Špatka proti Slovenskej republike z 15. decembra

2009, rozsudok A. R. spol. s r. o. proti Slovenskej republike z 9. februára 2010, rozsudok

Zarembová proti Slovenskej republike z 23. novembra 2010, rozsudok Sirotňák proti

Slovenskej republike z 21. decembra 2010, rozsudok Bubláková proti Slovenskej republike

z 15. februára 2011, rozsudok Čičmanec proti Slovenskej republike z 28. júna 2016).

S poukazom na uvedené preto nemôže byť prekážkou rozhodnutia Ústavného súdu

o prieťahoch fakt, že súd prvej inštancie vydal vo veci rozsudok, proti ktorému sa sťažovateľ

odvolal.

Z odpovede predsedníčky Okresného súdu Námestovo na sťažnosť na prieťahy

vyplýva, že k dĺžke súdneho konania prispeli aj okolnosti, ktoré podľa jej názoru nemohol

súd prvej inštancie objektívne ovplyvniť, a to vykonanie obhliadky prostredníctvom

dožiadaného Okresného súdu Bratislava IV, nemožnosť doručenia predvolaní žalobcovi

a štyri zmeny zákonného sudcu (pritom prieťahy spôsobené dožiadaným sudom alebo

zmenami zákonného sudcu nemožno v žiadnom prípade pričítať na ťarchu sťažovateľa.

Rovnako tak ani nemožnosť doručenia písomnosti žalobcovi nemôže byť dôvodom takýchto

výrazných prieťahov v súdnom konaní...

Neefektívnym a zdĺhavým procesným postupom Okresného súdu Námestovo

a postupom Krajského súdu v Žiline bolo porušené základné právo sťažovateľa na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd.“

Sťažovateľ sa domáha aj priznania primeraného finančného zadosťučinenia, čo

odôvodňuje takto:

„Konanie začalo ešte keď v roku 2006, čo znamená, že medzičasom už uplynulo viac

ako 11 rokov, počas ktorých som neustále v právnej neistote. Navyše odkedy súd prvej

inštancie vydal pre mňa nepochopiteľný rozsudok, sú dni, kedy musím na toto konanie

neustále myslieť. Takýto stav má na mňa zlý vplyv hlavne v po psychickej stránke. Pre súd

zrejme ide iba o ďalší prípad, ale z môjho uhľa pohľadu ide u nemala finančnú sumu, ktorá

nám chýba y rodinnom rozpočte. Odhliadnuc od stratených finančných prostriedkov,

nekonečné súdne konanie mi spôsobuje nervové napätie. Ktorého sa nedokážem zbaviť. Som

presvedčený, že nikdy nekončiaci stres poznačil aj moje zdravie, keď mi v júni roku 2010

bolo diagnostikované autoimunitné ochorenie, ktorého jediným preukázaným spúšťačom je

stres a psychická záťaž. Toto ochorenie je toho času nevyliečiteľné a zrejme sa s ním budem

trápiť až do konca svojho života. Kvôli tomuto ochoreniu som sa stal osobou s ťažkým

zdravotným postihnutím s mierou funkčného postihnutia - 50 %. Toto moje ochorenie

výrazne ovplyvňuje nielen môj život, ale život celej mojej rodiny. Aj s poukazom na tieto

skutočnosti požadujem od Okresného súdu Námestovo sumu 20.000,- € titulom primeraného

finančného zadosťučinenia za neprimeranú dĺžku súdneho konania a od Krajského súdu

v Žiline požadujem sumu 2.000,- € z toho istého titulu.“

Na základe skutočností uvedených v sťažnosti sa sťažovateľ domáha, aby ústavný

súd nálezom vyslovil porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu, ako aj krajského súdu

v napadnutých konaniach, priznal mu primerané finančné zadosťučinenie v sume 20 000 €

vo vzťahu k okresnému súdu a 2 000 € vo vzťahu ku krajskému súdu a uložil okresnému

súdu, ako aj krajskému súdu povinnosť uhradiť mu spoločne a nerozdielne trovy konania

v sume 374,80 €.

Z predloženého spisu okresného súdu v podstatnom vyplýva:

1. Návrh na vydanie platobného rozkazu sťažovateľ podal Okresnému súdu Dolný

Kubín 3. apríla 2006.

2. Okresný súd Dolný Kubín vyzval sťažovateľa na úhradu súdneho poplatku

24. apríla 2006.

3. Dňa 5. mája 2006 sťažovateľ uhradil súdny poplatok za návrh.

4. Okresný súd Dolný Kubín vydal 9. mája 2006 platobný rozkaz sp. zn.

.

5. Odporca podal 26. mája 2006 odpor proti platobnému rozkazu.

6. Vec bola 29. mája 2006 prevedená do oddelenia civilných vecí Okresného súdu

Dolný Kubín a bola jej pridelená sp. zn. .

7. Uznesením z 5. júna 2006 bol vyrubený odporcovi súdny poplatok za podaný

odpor, ktorý uhradil 17. júla 2006.

8. Okresný súd Dolný Kubín uskutočnil vo veci pojednávania 18. júla 2007,

27. augusta 2007 a 8. októbra 2007.

9. K 1. januáru 2008 vznikol Okresný súd Námestovo a vec bola pridelená

na rozhodnutie tomuto súdu v súvislosti s prechodom súdnictva 18. januára 2008 so sp. zn.

(bola pridelená tomu istému zákonnému sudcovi, pozn.).

10. Okresný súd Námestovo uskutočnil pojednávanie 5. januára 2009, ktoré bolo

odročené na účel doplnenia dokazovania.

11. Okresný súd následne nariadil termín pojednávania na 29. jún 2009, z ktorého sa

právny zástupca sťažovateľa vopred ospravedlnil z dôvodu kolízie termínov pojednávaní,

pričom sa ospravedlnil aj žalovaný.

12. Právny zástupca sťažovateľa navrhol na pojednávaní konanom 10. augusta 2009

vykonanie ohliadky na mieste samom prostredníctvom dožiadaného súdu.

13. Okresný súd 2. decembra 2009 požiadal Okresný súd Bratislava IV o vykonanie

ohliadky.

14. Okresný súd Bratislava IV listom z 19. apríla 2010 oznámil okresnému súdu

termín ohliadky – 14. mája 2010.

15. Dňa 29. júna 2010 bola vec pridelená v súlade s dodatkom č. 5 k rozvrhu práce

novému zákonnému sudcovi.

16. Okresný súd listom z 1. júla 2010 dopytoval dožiadaný súd o stave ohliadky

a listami zo 4. augusta 2010 a 7. septembra 2010 urgoval vybavenie svojej žiadosti.

17. Dožiadaný súd oznámil listom zo 17. septembra 2010, že žiaden z účastníkov sa

nedostavil na ohliadku, preto sa bude opakovať 8. októbra 2010.

18. Okresný súd dopytoval 25. októbra 2010 a 17. decembra 2010 dožiadaný súd, čo

sa týka výsledku ohliadky.

19. Dožiadaný súd 17. januára 2011 oznámil nový termín ohliadky určený

na 17. marec 2011 z dôvodu nedostavenia sa predvolaných osôb.

20. Okresný súd dopytoval opätovne 28. apríla 2011 dožiadaný súd, čo sa týka

výsledku ohliadky.

21. Dňa 17. marca 2011 sa uskutočnila ohliadka nehnuteľnosti dožiadaným súdom

za účasti sťažovateľa a svedka. Vybavené dožiadanie bolo okresnému súdu doručené

16. mája 2011.

22. Okresný súd nariadil termín pojednávania na 13. júl 2011, na ktoré sa účastníci

nedostavili, sťažovateľ svoju neúčasť ospravedlnil nedostatkom finančných prostriedkov

na cestovné (nezamestnaný, pozn.).

23. Okresný súd nariadil termín pojednávania na 17. august 2011, na ktoré sa

opätovne účastníci nedostavili.

24. Na výzvu okresného súdu, či trvá na podanej žalobe, sťažovateľ okresnému súdu

26. októbra 2011 oznámil, že vzhľadom na svoj zdravotný stav nemôže cestovať

na pojednávanie, a preto žiada, aby mohol vypovedať písomne.

25. Okresný súd nariadil termín pojednávania na 5. september 2012, na ktoré sa

účastníci opätovne nedostavili. Predvolanie okresný súd doručil odporcovi prostredníctvom

polície. Odporca sa ospravedlnil z neúčasti z dôvodu práce v zahraničí.

26. Okresný súd nariadil termín pojednávania na 15. október 2012, na ktoré sa

sťažovateľ nedostavil, pričom predvolanie sa mu nepodarilo doručiť ani prostredníctvom

polície.

27. Okresný súd nariadil termín pojednávania na 19. november 2012, na ktoré sa

účastníci nedostavili. Sťažovateľovi sa nepodarilo doručiť predvolanie, okresný súd preto

zisťoval jeho pobyt.

28. Okresný súd nariadil termín pojednávania na 6. február 2013, na ktoré sa

účastníci opätovne nedostavili, pričom sťažovateľovi sa nepodarilo doručiť predvolanie ani

prostredníctvom polície.

29. Okresný súd následne opätovne zisťoval pobyt sťažovateľa.

30. Okresný súd nariadil termín pojednávania na 2. marec 2013, pričom sťažovateľa

predvolal aj prostredníctvom mailu a v predvolaní mu oznámil, že nemožno nahradiť

výsluch účastníka písomným odpovedaním na otázky vzhľadom na zásadu bezprostrednosti

súdneho konania.

31. Dňa 24. februára 2015 oznámil sťažovateľ okresnému súdu, že udelil

splnomocnenie na svoje zastupovanie novej právnej zástupkyni a požiadal o nariadenie

nového termínu pojednávania.

32. Dňa 2. marca 2015 sa uskutočnilo pojednávanie vykonal za účasti odporcu

a zástupcu sťažovateľa.

33. Dňa 2. apríla 2015 bol spis pridelený novému zákonnému sudcovi.

34. Okresný súd na pojednávaní konanom 19. januára 2017 vyhlásil rozsudok sp. zn.

, ktorým žalobu zamietol a účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

35. Dňa 13. marca 2017 sťažovateľ podal odvolanie proti rozsudku z 19. januára

2017.

36. Okresný súd zaslal 24. marca 2017 odvolanie sťažovateľa na vyjadrenie

odporcovi.

37. Dňa 3. apríla 2017 bola vec pridelená novej zákonnej sudkyni okresného súdu.

38. Odporca doručil 11. apríla 2017 svoje vyjadrenie k odvolaniu sťažovateľa

okresnému súdu.

39. Dňa 5. mája 2017 zaslal okresný súd vyjadrenie odporcu k odvolaniu na vedomie

sťažovateľovi.

40. Dňa 10. mája 2017 podal vyjadrenie sťažovateľ.

41. Okresný súd zaslal vyjadrenie sťažovateľa odporcovi 2. júna 2017.

42. Dňa 3. júla 2017 sťažovateľ podal ďalšie písomné vyjadrenie.

43. Okresný súd zaslal 1. augusta 2017 odporcovi vyjadrenie sťažovateľa z 3. júla

2017.

44. Sťažovateľ podal 8. augusta 2017 sťažnosť ústavnému súdu.

45. Okresný súd predložil spis na účely rozhodnutia o odvolaní sťažovateľa

Krajskému súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) 10. októbra 2017.

46. Krajský súd 13. marca 2018 verejne vyhlásil rozsudok sp. zn. ,

ktorým potvrdil rozsudok okresného súdu a priznal žalovanému nárok na náhradu trov

odvolacieho konania (100 %).

47. Spis bol vrátený okresnému súdu 23. marca 2018. Okresný súd doručil rozsudok

odvolacieho súdu účastníkom 9. apríla 2018, čím rozsudok vo veci samej nadobudol

právoplatnosť.

Ústavný súd sťažnosť sťažovateľa predbežne prerokoval a uznesením sp. zn.

zo 6. marca 2018 ju prijal na ďalšie konanie v časti, ktorou sťažovateľ

namietal porušenie označených práv postupom okresného súdu v napadnutom konaní

a vo zvyšnej časti (vo vzťahu k postupu krajského súdu) sťažnosť odmietol ako zjavne

neopodstatnenú.

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval predsedníčku okresného

súdu, aby sa vyjadrila k sťažnosti a zároveň oznámila, či trvá na tom, aby sa vo veci konalo

ústne pojednávanie. Predsedníčka okresného súdu v prípise sp. zn. Spr 261/2018 z 13. apríla

2018 oznámila, že netrvá na ústnom prejednaní sťažnosti sťažovateľa a k sťažnosti sa

v podstatnom vyjadrila takto:

„... konanie sa začalo na Okresnom súde Dolný Kubín dňa 3. 4. 2006 podaním

návrhu na vydanie platobného rozkazu. Konanie bolo vedené pôvodne pod sp. zn.

5 , pričom po podaní odporu proti platobnému rozkazu bola vec dňa 29. 5.

2006 prevedená do občianskoprávneho oddelenia a bola jej pridelená nová sp. zn.

.

V súvislosti s prechodom súdnictva na novozriadený Okresný súd v Námestovo zák.

č. bola predmetná vec odovzdaná na vybavenie Okresnému súdu Námestovo,

kde bola pridelená zákonnému sudcovi a bola jej pridelená

nová spisová značka .

Konanie v predmetnej veci je v súčasnosti právoplatne skončené rozsudkom

Okresného súdu Námestovo zo dňa 19. 01. 2017, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa

9. 4. 2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. -308 zo dňa

13. 03. 2018.

Ako predsedníčka súdu som v roku 2017 vybavovala aj sťažnosť sťažovateľa na

prieťahy v predmetnom súdnom konaní, kde v sťažnostnom konaní som

nariadila dohľad nad plynulosťou súdneho konania v pravidelných trojmesačných lehotách.

K sťažnosti sťažovateľa chcem uviesť (tak ako som už konštatovala v sťažnostnom

konaní), že k predĺženiu konania tejto veci počas vedenia na Okresnom súde Námestovo

došlo v miere rozhodujúcej z objektívnych dôvodov, ktoré môže konajúci sudca ovplyvniť

len čiastočne (vykonanie ohliadky prostredníctvom dožiadaného Okresného súdu Bratislava

IV, ktoré vykonanie dôkazu trvalo skoro dva roky; správanie žalobcu, ktorému súd nemohol

doručiť písomnosti - predvolania na pojednávania a najmä, že štyrikrát došlo k zmene

zákonného sudcu vo veci).“

Následne ústavný súd vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľa, aby sa vyjadrila, či trvá

na konaní ústneho pojednávania, a zároveň jej zaslal vyjadrenie predsedníčky okresného

súdu sp. zn. Spr 261/2018 z 13. apríla 2018 na vedomie a prípadné zaujatie stanoviska.

Právna zástupkyňa sťažovateľa v podaní doručenom ústavnému súdu 2. mája 2018

oznámila, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania a k veci v podstatnom uviedla:

„Hoci rýchlosť vykonania miestnej obhliadky prostredníctvom dožiadaného súdu

nebol Okresný súd Námestovo spôsobilý priamo a efektívne ovplyvniť, rozhodne nejde

o okolnosť, ktorá by mala byť pričítaná na ťarchu sťažovateľa.

Sťažovateľ bol nútený požiadať o zmenu termínu vykonania obhliadky celkovo

dvakrát, čo rozhodne nie je dôvodom na to, aby jej vykonanie trvalo takmer dva roky. Na

ohliadku nariadenú na termín 14. 05. 2010 sťažovateľ nestihol prevziať z pošty uloženú

zásielku. V deň ohliadky mu projektant ohlásil, že už ide, a preto sťažovateľ súdu

elektronicky oznámil (asi 4 hodiny pred ohliadkou), že sa nestihne dostaviť. Následne, dňa

07. 10. 2010, sťažovateľ druhý a zároveň posledný krát požiadal o nový termín, pretože na

08. 10. 2010 sa nemohol dostaviť z pracovných dôvodov. V poradí tretí nariadený termín

(na deň 17. 03. 2011) už prebehol v poriadku.

Pokiaľ ide o problémy s doručovaním písomností sťažovateľovi, v tomto smere

spôsobuje problém fakt, že príslušný stavebný úrad od roku 2003 neukončil kolaudačné

konanie stavby, v ktorej má sťažovateľ trvalý pobyt. V tej veci preto už sťažovateľ pristúpil

k podaniu správnej žaloby. S poukazom na spomenuté prieťahy v správnom konaní nemôže

sťažovateľ dotknutú stavbu riadne užívať, a robia mu problémy aj na prvý pohľad

jednoduché veci, ako preberanie pošty v adrese trvalého pobytu.

... je hlavným dôvodom prieťahov na strane súdu fakt, že v priebehu konania došlo

štyrikrát k zmene zákonného sudcu. Pritom tento dôvod prieťahov nie je sťažovateľ žiadnym

spôsobom (ani vlastnou aktivitou) schopný ovplyvniť. Tento fakt preto sťažovateľovi nemôže

byť v žiadnom prípade na ujmu, ale je ho potrebné pričítať na ťarchu konajúcemu súdu. Za

personálne alebo iná organizačné dôvody na strane súdu, spôsobujúce prieťahy v súdnom

konaní, predsa nemôže niesť zodpovednosť sťažovateľ, ako účastník konania, resp. strana

sporu.

Záverom len pre úplnosť uvádzam, že... v dotknutom súdnom konaní došlo

k nedôvodným a zbytočným prieťahom, za ktoré zodpovedá práve konajúci súd –

OS Námestovo.“

Sťažovateľ si zároveň uplatnil trovy konania pred ústavným súdom v rozsahu troch

úkonov právnej služby v sume 570,05 €.

Vzhľadom na oznámenia právnej zástupkyne sťažovateľa a predsedníčky okresného

súdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade

s o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) upustil od ústneho pojednávania,

pretože dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Predmetom konania pred ústavným súdom je rozhodovanie o tom, či postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k porušeniu základného

práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

dohovoru.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa

rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak, ako právoplatným rozhodnutím súdu.“ ().

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z čl. 2

ods. 1 v znení neskorších predpisov

(ďalej len „CSP“), ako aj z , podľa ktorého súd postupuje tak, aby vec bola čo

najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne

a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade

so svojou doterajšou judikatúrou (, , ) zohľadňuje

tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),

správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). V súlade

s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd v rámci prvého kritéria

prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre

sťažovateľa (, , ). Podľa uvedených kritérií

posudzoval ústavný súd aj sťažnosti sťažovateľa.

1. Pokiaľ ide o kritérium, ktorým je právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd

konštatuje, že konanie, ktorého predmetom je rozhodovanie o zaplatení peňažnej sumy,

tvorí bežnú súčasť rozhodovacej činnosti okresných súdov. Ani konkrétne okolnosti

posudzovanej veci nesignalizujú, že by išlo o právne či skutkovo zložitejšiu vec, a to

napriek tomu, že v rámci dokazovania bolo potrebné zabezpečiť ohliadku nehnuteľnosti

dožiadaným súdom.

2.Správanie sťažovateľa ako strany sporu je druhým kritériom, ktoré sa uplatňuje pri

rozhodovaní o tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj

k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru. Zo súdneho spisu ústavný súd zistil, že sťažovateľ čiastočne prispel k predĺženiu

napadnutého konania, keďže v priebehu rokov 2012 a 2013 bolo doručovanie písomností

na jeho adresu trvalého pobytu spojené s opakovanými ťažkosťami, pričom z dôvodov

na jeho strane bolo potrebné opakovane odročovať už nariadené pojednávania (celkom

5-krát, pozn.). Ústavný súd tieto skutočnosti zohľadnil pri rozhodovaní o výške

primeraného finančného zadosťučinenia

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal hodnotením postupu okresného súdu

v napadnutom konaní, pričom vychádzal zo svojej ustálenej judikatúry, v zmysle ktorej

zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou

všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie

efektívne k odstráneniu právnej neistoty (, , ).

Z popísaného priebehu súdneho konania vyplýva, že okresný súd o žalobe

sťažovateľa koná od roku 2006, čo signalizuje jeho neefektívny postup v napadnutom

konaní, súvisiaci najmä s nevyužívaním poriadkových opatrení slúžiacich k zabezpečeniu

potrebnej súčinnosti strán konania. V priebehu napadnutého konania ústavný súd

identifikoval jedno obdobie neodôvodenej nečinnosti okresného súdu od januára 2013

do februára 2015.

Ústavný súd preto aj s prihliadnutím k neprimeranej celkovej dĺžke konania, zistenej

neefektívnej činnosti okresného súdu a obdobiu jeho neodôvodnenej nečinnosti dospel

k záveru, že v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom. Na tomto základe ústavný

súd rozhodol, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní bolo porušené základné

právo sťažovateľa podľa a právo podľa dohovoru (bod 1

výroku tohto nálezu).

III.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Vzhľadom na skutočnosť, že napadnuté konanie bolo v čase rozhodovania ústavného

súdu už právoplatne skončené (9. apríla 2018), ústavný súd podľa

nevyslovil príkaz okresnému súdu, aby v napadnutom konaní konal bez zbytočných

prieťahov.

IV.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Z ustanovenia vyplýva, že ak ústavný súd

rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo

alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov

od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. ).

Sťažovateľ sa domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 20 000 €

z dôvodov citovaných v časti I tohto nálezu.

Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení ústavný súd vychádza

zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý

spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom

na konkrétne okolnosti prípadu.

Zohľadňujúc konkrétne okolnosti posudzovanej veci, najmä celkovú dĺžku

napadnutého konania a zistenú nečinnosť okresného súdu, ako aj čiastočný (negatívny)

podiel sťažovateľa k celkovej dĺžke konania, ústavný súd dospel k záveru, že v danom

prípade bude priznanie finančného zadosťučinenia v sume 3 000 € primerané konkrétnym

okolnostiam posudzovanej veci (bod 2 výroku tohto nálezu).

V.

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd v zmysle rozhodol o úhrade trov

konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho právnym zastupovaním.

Úhradu priznal v uplatnenom rozsahu za tri úkony právnej služby (prevzatie

a prípravu zastúpenia, podanie sťažnosti a podanie písomného vyjadrenia vo veci) vykonané

v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 13 ods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3

vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách

a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov

(ďalej len „vyhláška“).

Tarifná odmena za úkon právnej služby v roku 2017 predstavuje sumu 147,33 €

a za úkon v roku 2018 sumu 153,50 €. Za dva úkony v roku 2017 a jeden v roku 2018 tak

prináleží suma 448,16 € a režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky) za dva úkony v roku 2017

a jeden úkon v roku 2018 v sume 26,89 €, čo spolu predstavuje sumu 475,25 €. Právny

zástupca sťažovateľa preukázal osvedčením o registrácii pre daň z pridanej hodnoty (ďalej

len „DPH“), že je platiteľom dane, a preto ústavný súd zvýšil priznanú odmenu o 20 %

DPH, čo spolu predstavuje sumu 570,06 € (bod 3 výroku tohto nálezu).

Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho

zástupcu sťažovateľa do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (§ 31a zákona

o ústavnom súde v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. mája 2018