Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 198/2018
PDF · 195.75 KB
No categories available
IV. ÚS 198/2018
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. mája 2018 v senáte
zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Miroslava Duriša (sudca
spravodajca) a Ladislava Orosza prerokoval prijatú sťažnosť ,
, zastúpenej advokátom JUDr. Ladislavom Miklošom, Vodná 6, Košice, vo veci
namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Košice-okolie v konaní vedenom pod sp. zn.
16 C 296/2014 a takto
rozhodol:
1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jej
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd postupom Okresného súdu Košice-okolie v konaní vedenom pod sp. zn.
16 C 296/2014 p o r u š e n é b o l i .
2. Okresnému súdu Košice-okolie p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.
16 C 296/2014 konal bez zbytočných prieťahov.
3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € (slovom
tisíc eur), ktoré j e jej Okresný súd Košice-okolie p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Košice-okolie j e p o v i n n ý uhradiť trovy
konania v sume 325,42 € (slovom tristodvadsaťpäť eur a štyridsaťdva centov) na účet
advokáta JUDr. Ladislava Mikloša, Vodná 6, Košice, do dvoch mesiacov od právoplatnosti
tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením sp. zn.
IV. ÚS 198/2018-11 z 8. marca 2018 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť (ďalej len
„sťažovateľka“) vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom
Okresného súdu Košice-okolie (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.
16 C 296/2014 (ďalej len „napadnuté konanie“).
2. Zo sťažnosti a z vyžiadaného spisu okresného súdu vyplýva, že sťažovateľka je
účastníčkou napadnutého konania, ktorého predmetom je rozhodovanie o ňou podanej
žalobe „o náhradu škody a úhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej nezákonným rozhodnutím
a nesprávnym úradným postupom“. Žaloba bola okresnému súdu podaná 6. októbra 2014
a v čase podania sťažnosti ústavnému súdu nebolo napadnuté konanie právoplatne
skončené.
3. Sťažovateľka tvrdí, že postup okresného súdu v napadnutom konaní je ako celok
poznačený zbytočnými prieťahmi a okresný súd bol vo veci opakovane absolútne nečinný.
4. Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto
rozhodol:
„Základné právo sťažovateľky, , bytom
, na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky a podľa čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ľudských právach,
postupom Okresného súdu Košice - okolie, v konaní vedenom pod sp. zn.: 16C/296/2014,
porušené bolo.
Okresnému súdu Košice - okolie, v konaní vedenom pod sp. zn.: 16C/296/2014,
prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.
Sťažovateľke, , priznáva finančné zadosťučinenie v sume 3.000,- €...
Sťažovateľke, , priznáva náhradu trov konania titulom trov právneho
zastúpenia...“
5. K opodstatnenosti sťažnosti sa vyjadril aj okresný súd prostredníctvom svojej
predsedníčky prípisom sp. zn. 1 SprV 112/18 z 12. februára 2018, v ktorom je uvedené:
„V priebehu konania boli vykonávané úkony a to doručovanie oznámenia a poučenia
o procesných právach a povinnostiach a zároveň vyjadrenia k žalobe a vzájomné
vyjadrenia strán sporu a výziev až do apríla 2016 s výnimkou obdobia od 20.4.2015 do
marca 2016.
Podotýkam, že v priebehu konania spis bol na základe skutočností, že zákonná
sudkyňa JUDr. Lea Švrčeková sa vzdala výkonu funkcie sudcu ku dňu 1.10.2017 pridelený
sudkyni tunajšieho súdu JUDr. Ivete Puškášovej dňa 9.10.2017 a následne pri opätovnom
prerozdeľovaní spisu na základe opatrenia predsedu súdu bol spis sp.zn. 16C/296/2014
dňa 4.12.2017 pridelený na prejednanie a rozhodnutie sudkyni tunajšieho súdu
JUDr. Zuzane Sinčákovej, ktorá v tomto konaní začala priebežne konať.
Zároveň Vám oznamujem, že tunajší súd eviduje sťažnosť sťažovateľky
vedenej pod Spr 96/17 doručenej súdu dňa 27.12.2017, ktorá bola vzhľadom
na nečinnosť súdu v období od apríla 2015 do marca 2016 a od 19.4.2016 až do januára
2018 hodnotená ako dôvodná a nad ďalšou plynulosťou konania je vykonávaný dohľad
predsedníčkou súdu a to každé dva mesiace. Odpoveď na sťažnosť sťažovateľky bola
odoslaná dňa 9.1.2018.
Ústavná sťažnosť je účelovo podaná; sťažovateľka podala ústavnú sťažnosť už
dňa 22.1.2018 účelovo po vyhodnotení sťažnosti ako dôvodnej bez toho, aby súdu poskytla
príležitosť, aby sám odstránil protiprávny stav zapríčinený porušením základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov...
Vzhľadom na uvedené mám za to, že ústavná sťažnosť sťažovateľky nesmeruje proti
aktuálnemu, či trvajúcemu stavu nečinnosti súdu, a preto nie je prostriedkom na to, aby sa
predišlo zásahu do základných práv, resp. tomu, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej
nepokračovalo.
Mám za to, že sťažovateľkou žiadané finančné zadosťučinenie je neprimerane vysoké
a navrhujem ústavnému súdu, aby v prípade vyslovenia, že právo sťažovateľov
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v primeranej lehote porušené bolo,
priznal im nižšie ako žiadané finančné zadosť učinenie.“
6. Spoločne s vyjadrením okresného súdu bol ústavnému súdu doručený aj prehľad
doteraz vykonaných úkonov:
„14.10.2014 - výzva odoslaná žalobkyni na predloženie ďalších príloh k návrhu,
16.10.2014 - súdu doručené PZ žalobkyne doplnenie k návrhu,
21.10.2014 - súdu doručená závada v doručení výzvy žalobkyne (neznámy pobyt),
7.11.2014 - výzva zo dňa 14.10.2014 odoslaná PZ žalobkyne,
24.11.2014 - súdu doručené PZ žalobkyne doplnenie príloh k žalobe,
30.1.2015 - oznámenie a poučenie o procesných právach a povinnostiach stranám
sporu, zaslanie žaloby žalovaným v 1. - 3. rade s výzvou na vyjadrenie,
18.2.2015, 20.2.2015, 27.2.2015 - súdu doručené vyjadrenia žalovaných v 1. - 3.
rade k žalobe,
17.3.2015 - odoslané vzájomné vyjadrenia strán sporu,
8.4.2015 - referát VSÚ o pripojenie trestného spisu tunajšieho súdu sp.zn.
20.4.2015 - výzva PZ žalobkyne o preukázanie, predloženie dokladov a zaujatie
stanoviska k vyjadreniam žalovaného,
23.4.2015 - súdu doručené PZ žalobkyne späťvzatie žaloby voči žalovaným
v 1. a 3. rade,
10.3.2016 - výzva PZ žalobkyne o predloženie dôkazov; žalovaným v 1. - 3. rade
doručené vzájomné vyjadrenia,
29.3.2016 - súdu doručené podanie žalovaného v 3. rade - súhlas so späťvzatím
žaloby,
31.3.2016 - súdu doručené podanie žalovaného v 2. rade
1.4.2016 - súdu doručené podanie PZ žalobkyne - doplnenie prílohy,
8.4.2016 - PZ žalobkyne doručené podania žalovaného v 2. a 3. rade,
19.4.2016 - súdu doručené podanie PZ žalobkyne - doplnenie prílohy,
16.6.2016 - žalovaným doručované vzájomné vyjadrenia,
5.10.2017 - úradný záznam o prerozdelení spisu
9.10.2017 - potvrdenie - spis bol pridelení na prejednanie a rozhodnutie sudkyni
tunajšieho súdu JUDr. Ivete Puškášovej,
4.12.2017 - Opatrenie predsedu súdu č. 32,
6.12.2017 - potvrdenie - spis pridelený na prejednanie a rozhodnutie sudkyni
tunajšieho súdu JUDr. Zuzane Sinčákovej,
9.1.2018 - referát sudkyne VSÚ na vyhotovenie konceptu uznesenia o zastavení
konania voči žalovaným v 1. a 3. rade,
30.1.2018 - súdu doručené PZ žalobkyne návrh na vykonanie dokazovania,
8.2.2018 - uznesenie o zastavení konania spolu s oznámením o zmene zákonnej
sudkyne vo veci.“
7. Obsah súvisiaceho spisu okresného súdu potvrdzuje úkony uvedené v jeho
vyjadrení, a preto ústavný súd poukazuje len na úkony uvedené v tomto vyjadrení, ktoré
považuje za preukázané.
8. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona
o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že
od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
II.
9. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
10. Sťažovateľka sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne
prerokovala bez zbytočných prieťahov.
11. Sťažovateľka zároveň namieta aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého
každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote
prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.
12. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho
súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.
II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, IV. ÚS 105/07, IV. ÚS 90/2010).
13. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čo platí, aj pokiaľ ide a o čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza
zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza
osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde
sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty
dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným
spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím
súdu (m. m. IV. ÚS 221/04).
14. Základnou povinnosťou súdu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom
konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
15. Táto povinnosť súdu vyplývala do 30. júna 2016 z § 6 zákona č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“), ktorý súdom
prikazoval, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana
ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety OSP, podľa ktorej len čo sa
konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo
najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. V súčasnosti od 1. júla 2016 tieto povinnosti
vychádzajú zo zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len „CSP“), najmä z čl. 17 CSP, podľa ktorého súd postupuje v konaní tak,
aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom,
koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.
16. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní mohlo dôjsť k zbytočným
prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa
čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou
(III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú
právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho
konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha
prerokúvanej veci.
17.1 Predmetom napadnutého konania je rozhodovanie okresného súdu o žalobe
o „náhradu škody a úhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej nezákonným rozhodnutím
a nesprávnym úradným postupom“. Ústavný súd konštatuje, že právnu vec sťažovateľky
nemožno považovať za právne ani fakticky zložitú. Opak nebol namietaný ani vo vyjadrení
okresného súdu.
17.2 Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či v napadnutom konaní
mohlo dôjsť k zbytočným prieťahom, bolo správanie sťažovateľky ako účastníčky tohto
súdneho konania. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka sa žiadnym spôsobom nepričinila
o predĺženie napadnutého konania.
17.3 Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo
k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa
čl. 6 ods. 1 dohovoru, bol postup okresného súdu v napadnutom konaní.
18. Ústavný súd bez toho, aby odkazoval na prípadné kratšie obdobia nečinnosti
okresného súdu, konštatuje, že na celkovej dĺžke napadnutého konania sa v prvom rade
a predovšetkým podpísali dve dlhodobé obdobia absolútnej nečinnosti okresného súdu, a to
od 20. apríla 2015 do 10. marca 2016 a od 16. júna 2016 do 9. januára 2018, teda celkovo
v trvaní viac ako dvadsaťsedem mesiacov. Túto absolútnu nečinnosť, ktorá vyplýva
zo zapožičaného súdneho spisu a ktorú potvrdil aj samotný okresný súd vo svojom
vyjadrení, nemožno z ústavnoprávneho hľadiska ničím ospravedlniť. Takýto postup
okresného súdu v napadnutom konaní nemožno v žiadnom prípade označiť za postup, ktorý
by bol v súlade s § 100 ods. 1 prvej vety OSP, resp. v súlade s čl. 17 CSP, v zmysle ktorých
súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná.
19. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd dospel k záveru, že doterajším postupom
okresného súdu v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu
základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).
III.
20. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie základných práv podľa odseku 1 vzniklo
nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,
vo veci konal.
21. Vzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol, že základné právo sťažovateľky
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo
na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru bolo postupom
okresného súdu v napadnutom konaní porušené, prikázal mu, aby vo veci konal bez
zbytočných prieťahov a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza
sťažovateľka domáhajúca sa rozhodnutia súdu vo svojej veci (bod 2 výroku tohto nálezu).
22. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým
vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané
finančné zadosťučinenie.
23. Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného
finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho
domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
24. Sťažovateľka sa domáha priznania primeraného finančného zadosťučinenia
v sume 3 000 €, čo odôvodňuje tým, že „sa nejedná o zložitú vec, keďže bola spod obžaloby
oslobodená, pričom je potrebné preukázať iba zásah do jej osobnostných práv“, pričom
sama „žije v právnej neistote, termín pojednávania súdom do dnešného dňa vytýčený
nebol“.
25. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného
práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje
nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho
porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04). Podľa názoru ústavného súdu v tomto
prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného
zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym
súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru
priznáva so zreteľom na okolnosti prípadu.
26. S prihliadnutím na celkovú doterajšiu dĺžku napadnutého konania, berúc do
úvahy konkrétne okolnosti daného prípadu (predmet konania a celkovú dobu trvania
napadnutého konania, ako aj obdobia absolútnej nečinnosti okresného súdu), ústavný súd
považoval priznanie sumy 1 000 € za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4
zákona o ústavnom súde (bod 3 výroku tohto nálezu).
27. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej
vznikli v dôsledku jej právneho zastúpenia v konaní vedenom pred ústavným súdom.
28. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby
úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.
29. Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia
a podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 14 ods. 1 písm. a) a b) vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len
„vyhláška“), a to za dva úkony vykonané v roku 2018 v sume po 153,50 €, t. j. spolu 307 €,
čo spolu s režijným paušálom dvakrát v sume po 9,21 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje
sumu 325,42 €. Podanie právneho zástupcu sťažovateľky z 23. apríla 2018, ktoré bolo
ústavnému súdu doručené 25. apríla 2018, nevyhodnotil ústavný súd vzhľadom na jeho
obsah ako podanie relevantné pre rozhodnutie vo veci samej, a preto odmenu zaň nepriznal.
Trovy právneho zastúpenia teda boli priznané v celkovej sume 325,42 € (bod 4 výroku tohto
nálezu).
30. Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho
zástupcu sťažovateľky v lehote uvedenej v bode 4 výroku tohto nálezu.
31. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie
je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku
tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 23. mája 2018