Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 198/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-24

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. mája 2018 v senáte

zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Miroslava Duriša (sudca

spravodajca) a Ladislava Orosza prerokoval prijatú sťažnosť ,

, zastúpenej advokátom JUDr. Ladislavom Miklošom, Vodná 6, Košice, vo veci

namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Košice-okolie v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo na prejednanie jej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd postupom Okresného súdu Košice-okolie v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Košice-okolie p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € (slovom

tisíc eur), ktoré j e jej Okresný súd Košice-okolie p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Košice-okolie j e p o v i n n ý uhradiť trovy

konania v sume 325,42 € (slovom tristodvadsaťpäť eur a štyridsaťdva centov) na účet

advokáta JUDr. Ladislava Mikloša, Vodná 6, Košice, do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením sp. zn.

-11 z 8. marca 2018 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť (ďalej len

„sťažovateľka“) vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Okresného súdu Košice-okolie (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej len „napadnuté konanie“).

2. Zo sťažnosti a z vyžiadaného spisu okresného súdu vyplýva, že sťažovateľka je

účastníčkou napadnutého konania, ktorého predmetom je rozhodovanie o ňou podanej

žalobe „o náhradu škody a úhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej nezákonným rozhodnutím

a nesprávnym úradným postupom“. Žaloba bola okresnému súdu podaná 6. októbra 2014

a v čase podania sťažnosti ústavnému súdu nebolo napadnuté konanie právoplatne

skončené.

3. Sťažovateľka tvrdí, že postup okresného súdu v napadnutom konaní je ako celok

poznačený zbytočnými prieťahmi a okresný súd bol vo veci opakovane absolútne nečinný.

4. Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto

rozhodol:

„Základné právo sťažovateľky, , bytom

, na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

Slovenskej republiky a podľa čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ľudských právach,

postupom Okresného súdu Košice - okolie, v konaní vedenom pod sp. zn.: ,

porušené bolo.

Okresnému súdu Košice - okolie, v konaní vedenom pod sp. zn.: ,

prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľke, , priznáva finančné zadosťučinenie v sume 3.000,- €...

Sťažovateľke, , priznáva náhradu trov konania titulom trov právneho

zastúpenia...“

5. K opodstatnenosti sťažnosti sa vyjadril aj okresný súd prostredníctvom svojej

predsedníčky prípisom sp. zn. z 12. februára 2018, v ktorom je uvedené:

„V priebehu konania boli vykonávané úkony a to doručovanie oznámenia a poučenia

o procesných právach a povinnostiach a zároveň vyjadrenia k žalobe a vzájomné

vyjadrenia strán sporu a výziev až do apríla 2016 s výnimkou obdobia od 20.4.2015 do

marca 2016.

Podotýkam, že v priebehu konania spis bol na základe skutočností, že zákonná

sudkyňa JUDr. Lea Švrčeková sa vzdala výkonu funkcie sudcu ku dňu 1.10.2017 pridelený

sudkyni tunajšieho súdu JUDr. Ivete Puškášovej dňa 9.10.2017 a následne pri opätovnom

prerozdeľovaní spisu na základe opatrenia predsedu súdu bol spis sp.zn.

dňa 4.12.2017 pridelený na prejednanie a rozhodnutie sudkyni tunajšieho súdu

JUDr. Zuzane Sinčákovej, ktorá v tomto konaní začala priebežne konať.

Zároveň Vám oznamujem, že tunajší súd eviduje sťažnosť sťažovateľky

vedenej pod Spr 96/17 doručenej súdu dňa 27.12.2017, ktorá bola vzhľadom

na nečinnosť súdu v období od apríla 2015 do marca 2016 a od 19.4.2016 až do januára

2018 hodnotená ako dôvodná a nad ďalšou plynulosťou konania je vykonávaný dohľad

predsedníčkou súdu a to každé dva mesiace. Odpoveď na sťažnosť sťažovateľky bola

odoslaná dňa 9.1.2018.

Ústavná sťažnosť je účelovo podaná; sťažovateľka podala ústavnú sťažnosť už

dňa 22.1.2018 účelovo po vyhodnotení sťažnosti ako dôvodnej bez toho, aby súdu poskytla

príležitosť, aby sám odstránil protiprávny stav zapríčinený porušením základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov...

Vzhľadom na uvedené mám za to, že ústavná sťažnosť sťažovateľky nesmeruje proti

aktuálnemu, či trvajúcemu stavu nečinnosti súdu, a preto nie je prostriedkom na to, aby sa

predišlo zásahu do základných práv, resp. tomu, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej

nepokračovalo.

Mám za to, že sťažovateľkou žiadané finančné zadosťučinenie je neprimerane vysoké

a navrhujem ústavnému súdu, aby v prípade vyslovenia, že právo sťažovateľov

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v primeranej lehote porušené bolo,

priznal im nižšie ako žiadané finančné zadosť učinenie.“

6. Spoločne s vyjadrením okresného súdu bol ústavnému súdu doručený aj prehľad

doteraz vykonaných úkonov:

„14.10.2014 - výzva odoslaná žalobkyni na predloženie ďalších príloh k návrhu,

16.10.2014 - súdu doručené PZ žalobkyne doplnenie k návrhu,

21.10.2014 - súdu doručená závada v doručení výzvy žalobkyne (neznámy pobyt),

7.11.2014 - výzva zo dňa 14.10.2014 odoslaná PZ žalobkyne,

24.11.2014 - súdu doručené PZ žalobkyne doplnenie príloh k žalobe,

30.1.2015 - oznámenie a poučenie o procesných právach a povinnostiach stranám

sporu, zaslanie žaloby žalovaným v 1. - 3. rade s výzvou na vyjadrenie,

18.2.2015, 20.2.2015, 27.2.2015 - súdu doručené vyjadrenia žalovaných v 1. - 3.

rade k žalobe,

17.3.2015 - odoslané vzájomné vyjadrenia strán sporu,

8.4.2015 - referát VSÚ o pripojenie trestného spisu tunajšieho súdu sp.zn.

,

20.4.2015 - výzva PZ žalobkyne o preukázanie, predloženie dokladov a zaujatie

stanoviska k vyjadreniam žalovaného,

23.4.2015 - súdu doručené PZ žalobkyne späťvzatie žaloby voči žalovaným

v 1. a 3. rade,

10.3.2016 - výzva PZ žalobkyne o predloženie dôkazov; žalovaným v 1. - 3. rade

doručené vzájomné vyjadrenia,

29.3.2016 - súdu doručené podanie žalovaného v 3. rade - súhlas so späťvzatím

žaloby,

31.3.2016 - súdu doručené podanie žalovaného v 2. rade

1.4.2016 - súdu doručené podanie PZ žalobkyne - doplnenie prílohy,

8.4.2016 - PZ žalobkyne doručené podania žalovaného v 2. a 3. rade,

19.4.2016 - súdu doručené podanie PZ žalobkyne - doplnenie prílohy,

16.6.2016 - žalovaným doručované vzájomné vyjadrenia,

5.10.2017 - úradný záznam o prerozdelení spisu

9.10.2017 - potvrdenie - spis bol pridelení na prejednanie a rozhodnutie sudkyni

tunajšieho súdu JUDr. Ivete Puškášovej,

4.12.2017 - Opatrenie predsedu súdu č. 32,

6.12.2017 - potvrdenie - spis pridelený na prejednanie a rozhodnutie sudkyni

tunajšieho súdu JUDr. Zuzane Sinčákovej,

9.1.2018 - referát sudkyne VSÚ na vyhotovenie konceptu uznesenia o zastavení

konania voči žalovaným v 1. a 3. rade,

30.1.2018 - súdu doručené PZ žalobkyne návrh na vykonanie dokazovania,

8.2.2018 - uznesenie o zastavení konania spolu s oznámením o zmene zákonnej

sudkyne vo veci.“

7. Obsah súvisiaceho spisu okresného súdu potvrdzuje úkony uvedené v jeho

vyjadrení, a preto ústavný súd poukazuje len na úkony uvedené v tomto vyjadrení, ktoré

považuje za preukázané.

8. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že

od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

9. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

10. Sťažovateľka sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného

práva podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov.

11. Sťažovateľka zároveň namieta aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého

každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote

prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

12. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho

súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.

, , , ).

13. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (čo platí, aj pokiaľ ide a o dohovoru) vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu (m. m. ).

14. Základnou povinnosťou súdu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom

konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

15. Táto povinnosť súdu vyplývala do 30. júna 2016 z

v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“), ktorý súdom

prikazoval, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana

ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z prvej vety , podľa ktorej len čo sa

konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo

najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. V súčasnosti od 1. júla 2016 tieto povinnosti

vychádzajú zo v znení neskorších

predpisov (ďalej len „CSP“), najmä z , podľa ktorého súd postupuje v konaní tak,

aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom,

koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

16. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní mohlo dôjsť k zbytočným

prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou

(, , ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú

právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho

konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha

prerokúvanej veci.

17.1 Predmetom napadnutého konania je rozhodovanie okresného súdu o žalobe

o „náhradu škody a úhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej nezákonným rozhodnutím

a nesprávnym úradným postupom“. Ústavný súd konštatuje, že právnu vec sťažovateľky

nemožno považovať za právne ani fakticky zložitú. Opak nebol namietaný ani vo vyjadrení

okresného súdu.

17.2 Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či v napadnutom konaní

mohlo dôjsť k zbytočným prieťahom, bolo správanie sťažovateľky ako účastníčky tohto

súdneho konania. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka sa žiadnym spôsobom nepričinila

o predĺženie napadnutého konania.

17.3 Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru, bol postup okresného súdu v napadnutom konaní.

18. Ústavný súd bez toho, aby odkazoval na prípadné kratšie obdobia nečinnosti

okresného súdu, konštatuje, že na celkovej dĺžke napadnutého konania sa v prvom rade

a predovšetkým podpísali dve dlhodobé obdobia absolútnej nečinnosti okresného súdu, a to

od 20. apríla 2015 do 10. marca 2016 a od 16. júna 2016 do 9. januára 2018, teda celkovo

v trvaní viac ako dvadsaťsedem mesiacov. Túto absolútnu nečinnosť, ktorá vyplýva

zo zapožičaného súdneho spisu a ktorú potvrdil aj samotný okresný súd vo svojom

vyjadrení, nemožno z ústavnoprávneho hľadiska ničím ospravedlniť. Takýto postup

okresného súdu v napadnutom konaní nemožno v žiadnom prípade označiť za postup, ktorý

by bol v súlade s prvej vety , resp. v súlade s , v zmysle ktorých

súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná.

19. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd dospel k záveru, že doterajším postupom

okresného súdu v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu

základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa

dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).

III.

20. Podľa ak porušenie základných práv podľa odseku 1 vzniklo

nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,

vo veci konal.

21. Vzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol, že základné právo sťažovateľky

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a právo

na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru bolo postupom

okresného súdu v napadnutom konaní porušené, prikázal mu, aby vo veci konal bez

zbytočných prieťahov a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

sťažovateľka domáhajúca sa rozhodnutia súdu vo svojej veci (bod 2 výroku tohto nálezu).

22. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

23. Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

24. Sťažovateľka sa domáha priznania primeraného finančného zadosťučinenia

v sume 3 000 €, čo odôvodňuje tým, že „sa nejedná o zložitú vec, keďže bola spod obžaloby

oslobodená, pričom je potrebné preukázať iba zásah do jej osobnostných práv“, pričom

sama „žije v právnej neistote, termín pojednávania súdom do dnešného dňa vytýčený

nebol“.

25. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušovania základného práva (). Podľa názoru ústavného súdu v tomto

prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného

zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym

súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru

priznáva so zreteľom na okolnosti prípadu.

26. S prihliadnutím na celkovú doterajšiu dĺžku napadnutého konania, berúc do

úvahy konkrétne okolnosti daného prípadu (predmet konania a celkovú dobu trvania

napadnutého konania, ako aj obdobia absolútnej nečinnosti okresného súdu), ústavný súd

považoval priznanie sumy 1 000 € za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4

(bod 3 výroku tohto nálezu).

27. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej

vznikli v dôsledku jej právneho zastúpenia v konaní vedenom pred ústavným súdom.

28. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

29. Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia

a podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 14 ods. 1 písm. a) a b) vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len

„vyhláška“), a to za dva úkony vykonané v roku 2018 v sume po 153,50 €, t. j. spolu 307 €,

čo spolu s režijným paušálom dvakrát v sume po 9,21 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje

sumu 325,42 €. Podanie právneho zástupcu sťažovateľky z 23. apríla 2018, ktoré bolo

ústavnému súdu doručené 25. apríla 2018, nevyhodnotil ústavný súd vzhľadom na jeho

obsah ako podanie relevantné pre rozhodnutie vo veci samej, a preto odmenu zaň nepriznal.

Trovy právneho zastúpenia teda boli priznané v celkovej sume 325,42 € (bod 4 výroku tohto

nálezu).

30. Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho

zástupcu sťažovateľky v lehote uvedenej v bode 4 výroku tohto nálezu.

31. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku

tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. mája 2018