Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 6/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-28

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. mája 2018 v senáte

zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej, zo sudcu Miroslava Duriša a sudcu

Ladislava Orosza (sudca spravodajca) o sťažnosti ,

, zastúpenej advokátkou JUDr. Kristínou Mitrovou Polkovou, Na Priekope 174/13,

Žilina, ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa

Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom

pod sp. zn. , za účasti Okresného súdu Žilina takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo na prejednanie

jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom

pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 500 €

(slovom päťsto eur), ktoré jej j e Okresný súd Žilina p o v i n n ý vyplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresný súd Žilina j e p o v i n n ý uhradiť trovy konania

v sume 475,05 € (slovom štyristosedemdesiatpäť eur a päť centov) na účet jej právnej

zástupkyne advokátky JUDr. Kristíny Mitrovej Polkovej, Na Priekope 174/13, Žilina,

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

23. októbra 2017 doručená sťažnosť ,

(ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátkou JUDr. Kristínou Mitrovou Polkovou,

Na Priekope 174/13, Žilina, ktorou namieta porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka v procesnom postavení

žalobkyne sa žalobou z 23. januára 2014 v napadnutom konaní domáhala doplatenia

funkčného platu sudcu z dôvodu nesprávneho výpočtu základného platu sudcu s úrokmi

z omeškania. Z dôvodu zaplatenia požadovanej istiny žalovaným 9. júla 2014 sťažovateľka

vzala žalobný návrh v tejto časti späť a konanie o ňom bolo zastavené uznesením okresného

súdu sp. zn. zo 7. júla 2015. Predmetom napadnutého konania zostalo

rozhodovanie o príslušenstve uplatneného nároku vo forme úrokov z omeškania.

Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uvádza:

„Ku dňu podania tejto sťažnosti súd prvej inštancie nenariadil pojednávanie, vo veci

nerozhodol a to i napriek tomu, že od podania žaloby uplynuli už takmer 3 roky

a 9 mesiacov...

1. Predmet konania pred súdom prvej inštancie je finančný nárok sťažovateľky

z obdobného ako pracovno-právneho vzťahu. Sťažovateľka uplatňovala v žalobe doplatenie

funkčného platu s príslušenstvom, pričom po doplatení funkčného platu po podaní žaloby

predmetom konania zostalo len príslušenstvo uplatneného nároku. Vec nie je zo skutkového

a právneho hľadiska vôbec zložitá, keď všeobecné súdy skutkovo i právne v rovnakých

veciach rozhodujú spravidla na jednom pojednávaní.

2. Správanie sťažovateľky žiadnym spôsobom nevytvorilo situáciu, ktorá by

odôvodňovala a ospravedlňovala dĺžku konania.

3. Podľa konštantnej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky zbytočné

prieťahy v konaní sú následkom najmä nečinnosti súdu, nesústredenou a neefektívnou

činnosťou súdu a nesprávnou činnosťou súdu.

V tejto súvislosti poukazuje sťažovateľka na absolútnu nečinnosť súdu prvej

inštancie, ktorá trvá od 23. 01. 2014, pretože okrem vydania procesných rozhodnutí,

v merite veci vôbec nekoná...

S poukazom na aktuálnu judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá

vyplýva z rozhodnutí Ištván a Ištvánová proti Slovenskej republike a Komanický proti

Slovenskej republike ale i Grešáková proti Slovenskej republike sťažnosť na prieťahy

adresovaná predsedovi súdu nie je účinným prostriedkom nápravy.

Sťažovateľka zároveň poukazuje na celkovú dĺžku konania, keď žalobu vo veci

podala 23. 01. 2014, teda stav jej právnej neistota trvá takmer 3 roky a 9 mesiacov a za

tejto situácie podanie sťažnosti na prieťahy orgánu štátnej správy súdov nemôže byť

účinným prostriedkom na odstránenie stavu, výsledkom ktorého je porušenie jej práva na

konanie bez zbytočných prieťahov a práva na rozhodnutie v primeranej lehote.“

Sťažovateľka sa domáha aj priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume

3 000 € s týmto odôvodnením:

„V súlade s ust. v znení noviel sťažovateľka

primerané finančné zadosťučinenie odôvodňuje pretrvávajúcim pocitom neistoty, pocitmi

márnosti a nespravodlivosti, ktoré vyplývajú z nečinnosti odporcu. Nemožno opomenúť,

že v merite veci súd prvej inštancie nekoná od 23. 01. 2014 a celková dĺžka konania

predstavuje už takmer 3 roky a 9 mesiacov.

Sťažovateľka je toho názoru, že navrhovaná suma primeraného finančného

zadosťučinenia je primeraná na zmiernenie nemajetkovej ujmy, ktorá vznikla zbytočnými

prieťahmi konajúceho súdu.“

Na základe uvedenej sťažnostnej argumentácie sa sťažovateľka domáha, aby ústavný

súd nálezom vyslovil porušenie jej základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní, prikázal

okresnému súdu konať vo veci bez zbytočných prieťahov a priznal jej finančné

zadosťučinenie vo výške 3 000 €, ako aj úhradu trov konania.

Ešte pred predbežným prerokovaním sťažnosti ústavný súd vyzval predsedu

okresného súdu, aby k nej zaujal stanovisko. Vo vyjadrení predsedu okresného súdu

sp. zn. z 28. novembra 2017 sa uvádza:

„... Procesný postup a frekvencia procesných úkonov súdu bola do značnej miery

ovplyvnená pomerom sťažovateľky k sudcom Okresného súdu Žilina, keďže sťažovateľka

je bývalou zamestnankyňou Okresného súdu Žilina, pre ktorú skutočnosť sa viacerí

sudcovia Okresného súdu Žilina cítili zaujatí na prejednanie a rozhodovanie predmetnej

právnej veci.

Dňa 22. 09. 2014 bola predmetná právna vec predložená na rozhodnutie o námietke

zaujatosti sudcu nadriadenému Krajskému súdu v Žiline. Z dôvodu, že žalovaný Krajský súd

v Žiline dňa 09. 07. 2014 zaplatil žalobkyni doplatok mzdy za rok 2011, žalobca v súlade

s vtedy platným a účinným ustanovením vzal žalobný návrh v časti

o zaplatenie žalovanej istiny späť a navrhol konanie v tejto časti zastaviť. Vzhľadom

na aktuálny výkon funkcie sudcu sťažovateľky na Krajskom súde v Žiline a z dôvodu,

že viacerí sudcovia Krajského súdu v Žiline sa obdobnou žalobou domáhali uloženia

povinnosti zaplatiť doplatok zníženého platu za rok 2011 s príslušenstvom, predseda

Krajského súdu v Žiline opatrením zo dňa 14. 01. 2015 určil na miesto vylúčených sudcov

Krajského súdu v Žiline nové zloženie senátu v danej veci pre rozhodovanie o námietke

zaujatosti sudcov Okresného súdu Žilina.

Krajský súd v Žiline bez rozhodnutia nadriadeného súdu ako predčasne predloženú

vec vrátil Okresnému súdu Žilina na doplnenie námietky zaujatosti vychádzajúc

z aktuálneho prístupu Najvyššieho súdu SR k otázkam vylúčenia sudcov z prejednávania

a rozhodovania určitej veci s oznámením, že predseda Okresného súdu Žilina predložil

súdenú vec v zmysle na rozhodnutie o pridelení veci, pričom z takéhoto

predloženia ani inej písomnosti predsedu súdu nie je zrejmé, ako posúdil jednotlivými

sudcami uvádzané skutočnosti, to znamená, či má za to, že nie je dôvod pochybovať

o nezaujatosti toho ktorého sudcu alebo naopak, či sa s konkrétnymi tvrdenými dôvodmi

vylúčenia stotožňuje a ich akceptuje.

Následne predseda Okresného súdu Žilina dňa 30. 03. 2015 opätovne predložil

predmetnú právnu vec podľa na rozhodnutie predpojatosti sudcov Okresného

súdu Žilina nadriadenému Krajskému súdu v Žiline, ktorý rozhodol uznesením

sp. zn. -39 zo dňa 13. 04. 2015 o vylúčení sudcov Okresného súdu Žilina

z prejednávania a rozhodovania veci menovite podľa výroku rozhodnutia.

Opatrením predsedu Okresného súdu Žilina bola predmetná vec pridelená náhodným

výberom sudcovi tunajšieho súdu spomedzi nevylúčených sudcov

a . Náhodným výberom bola predmetná právna vec pridelená

do senátu sudcovi Okresného súdu Žilina dňa 23. 01. 2014.

Uznesením Okresného súdu Žilina č. k. -45 zo dňa 07. 07. 2015 súd

konanie v časti žalovanej istiny zastavil a pripustil zmenu žalobného návrhu v súlade

s dispozitívnym úkonom žalobcu zo dňa 18. 08. 2015.

Predmetom konania v dôsledku čiastočného späťvzatia žaloby v časti žalovanej istiny

zostali iba úroky z omeškania. Následne súd doručoval dňa 10. 07. 2015 žalovaným žalobu

spolu s výzvou na vyjadrenie sa k veci. Od vyjadrenia sa procesných strán k podanej žalobe

z obsahu spisového materiálu nevyplývajú ďalšie procesné úkony súdu. To znamená,

že od 10. 07. 2015 sa predmetné konanie vyznačuje nečinnosťou súdu.“

Ústavný súd overil pravdivosť informácií okresného súdu o doterajšom priebehu

napadnutého konania ich porovnaním s predloženým spisovým materiálom a keďže

okresným súdom predložený prehľad procesných úkonov obsahu spisu zodpovedal,

pre potreby ďalšieho konania z neho vychádzal.

Ústavný súd sťažnosť sťažovateľky predbežne prerokoval a uznesením

sp. zn. zo 17. januára 2018 ju prijal na ďalšie konanie v rozsahu namietaného

porušenia základného práva podľa a práva podľa dohovoru.

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval predsedu okresného súdu,

aby prípadne doplnil predchádzajúce vyjadrenie k sťažnosti a zároveň oznámil, či trvá

na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Predseda okresného súdu v prípise

sp. zn. z 23. marca 2018 oznámil, že netrvá na ústnom prejednaní sťažnosti

sťažovateľky a svoje predchádzajúce vyjadrenie doplnil v podstatnom takto:

„... priebeh konania v právnej veci pod sp. zn. bol do značnej miery

ovplyvnený rozhodovaním nadriadeného súdu o námietke zaujatosti viacerých sudcov

Okresného súdu Žilina. Do senátu bol spis po rozhodnutí

nadriadeného odvolacieho súdu pridelený na prejednanie a rozhodnutie dňa 18. 06. 2015

(v pôvodnom stanovisku nesprávne uvedený dátum 23. 01. 2014). V uvedenom smere

opravujem nesprávny časový údaj vo vyjadrení zo dňa 28. 11. 2017. Ďalší priebeh konania

bol poznačený nevhodnou organizáciou práce zákonného sudcu.

Súčasne uvádzam, že z dôvodu opakovaného hrubého porušenia povinnosti sudcu

, ktorý ako zákonný sudca predmetnú vec prejednával, zistených

vo viacerých disciplinárnych konaniach a z dôvodu pochybení, zistených predsedom súdu

prieskumom senátu sudcu, bol voči sudcovi podaný návrh

na disciplinárne konanie pre hrubé porušenie povinností sudcu s návrhom na odvolanie

z funkcie sudcu. Následne sa sudca listom zo dňa 03. 11. 2017 vzdal svojej funkcie a jeho

funkcia sudcu dňa 30. 11. 2017 zanikla. K zmene zákonného sudcu v predmetnej právnej

veci došlo v súvislosti so zánikom funkcie sudcu dodatkom č. 12 k Rozvrhu práce

na rok 2017 účinným od 15. 12. 2017.

Aktuálne zákonná sudkyňa rozhodla uznesením

Okresného súdu Žilina č. k. -112 zo dňa 12. 03. 2018 o navrhovanej zmene

žaloby a dňa 14. 03. 2018 nariadila termín pojednávania na deň 23. 04. 2018.

Súčasne konštatujem, že v predmetnej právnej veci som nezistila prieťahy spôsobené

sťažovateľkou, prípadne objektívne prekážky v postupe súdu podľa ustanovenia § 161

a nasl. .

Pokiaľ Ústavný súd Slovenskej republiky vzhliadne v postupe tunajšieho súdu

neodôvodnené prieťahy, navrhujem, aby súd aj s prihliadnutím na skutočnosť,

že predmetom konania ostali len úroky z omeškania, obmedzil rozhodnutie Ústavného súdu

na konštatovanie prieťahov bez priznania finančného zadosťučinenia. V tejto súvislosti

navrhujem zohľadnenie povahy uplatneného nároku. jeho výšky a možnej ujmy, kedy

neistota spôsobená sťažovateľke postupom súdu by nemala suplovať nároky uplatnené

v predmetnom konaní.“

Následne ústavný súd vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľky, aby sa vyjadrila,

či trvá na konaní ústneho pojednávania, a zároveň jej zaslal vyjadrenie predsedu okresného

súdu sp. zn. z 23. marca 2018 na vedomie a prípadné zaujatie stanoviska.

Právna zástupkyňa sťažovateľky v podaní doručenom ústavnému súdu

16. apríla 2018 oznámila, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania a k veci

v podstatnom uviedla:

„... konanie súdu prvej inštancie sa vyznačuje tak nečinnosťou ako i neefektívnou

činnosťou, o čom svedčí skutočnosť, že v súvislosti s konaním o vylúčení sudcov okresného

súdu bol spis ako neúplný predložený nadriadenému súdu, ktorý spis vrátil súdu prvej

inštancie na doplnenie relevantných údajov.

Skutočnosť, že sťažovateľka vykonáva funkciu sudcu ju nemôže diskriminovať

v rozsahu jej práv, medzi ktoré patrí právo na konanie pred súdom bez zbytočných

prieťahov, oproti iným účastníkom civilného procesu.

Strana konania nenesie zodpovednosť za nečinnosť konkrétneho sudcu, prípadne

za organizáciu práce na súde, ktorý by mal vo veci konať.“

Sťažovateľka si týmto podaním uplatnila aj právo na úhradu trov konania v rozsahu

troch úkonov právnej služby.

Vzhľadom na oznámenia právnej zástupkyne sťažovateľky a predsedu okresného

súdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade

s o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) upustil od ústneho pojednávania,

pretože dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Predmetom konania pred ústavným súdom je rozhodovanie o tom, či postupom

okresného súdu v napadnutom konaní došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa

rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak, ako právoplatným rozhodnutím súdu.“ ().

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z čl. 2

ods. 1 v znení neskorších predpisov

(ďalej len „CSP“), ako aj z , podľa ktorého súd postupuje tak, aby vec bola

čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná

hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade

so svojou doterajšou judikatúrou (, , ) zohľadňuje

tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),

správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). V súlade

s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd v rámci prvého kritéria

prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam

pre sťažovateľa (, , ). Podľa uvedených kritérií

posudzoval ústavný súd aj sťažnosti sťažovateľky.

1. Pokiaľ ide o kritérium, ktorým je právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd

konštatuje, že rozhodovanie o peňažnom plnení a s ním spojenom úroku z omeškania tvorí

bežnú a početnú súčasť rozhodovacej činnosti súdov a ani konkrétne okolnosti

posudzovaného prípadu neodôvodňujú záver o právnej alebo skutkovej zložitosti veci.

Zároveň ústavný súd konštatuje, že po zastavení konania o späť vzatej časti žaloby

je od 7. júla 2015 predmetom konania len rozhodovanie o príslušenstve uplatneného nároku

(úrokoch z omeškania), čo nepochybne znižuje právnu neistotu sťažovateľky vo vzťahu

k výsledku konania a má vplyv na rozhodovanie ústavného súdu o výške primeraného

finančného zadosťučinenia.

2. Správanie sťažovateľa ako strany sporu je druhým kritériom, ktoré sa uplatňuje

pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým

aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru. Ústavný súd zo zapožičaného súdneho spisu zistil, že sťažovateľka neprispela

významnejšou mierou k prieťahom v predmetnom konaní.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal hodnotením postupu okresného súdu

v napadnutom konaní, pričom vychádzal zo svojej ustálenej judikatúry, v zmysle ktorej

zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou

všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie

efektívne k odstráneniu právnej neistoty (, , ).

Z priebehu súdneho konania vyplýva, že okresný súd po zastavení konania v časti

uplatňovanej istiny, o ostávajúcej časti úrokov z omeškania, bol nečinný po dobu dvoch

rokov (od 18. augusta 2015 do podania sťažnosti ústavnému súdu, pozn.), a to z dôvodu

nevhodnej organizácie práce zákonného sudcu, ktorému funkcia sudcu medzičasom zanikla.

Ústavný súd teda aj s prihliadnutím k neprimeranej celkovej dĺžke konania

a zistenému neefektívnemu postupu okresného súdu dospel k záveru, že v napadnutom

konaní došlo k zbytočným prieťahom. Na tomto základe rozhodol, že postupom okresného

súdu v napadnutom konaní boli porušené základné právo sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2

a právo podľa dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).

III.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Sťažovateľka sa tiež domáhala, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu konať

v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov. Vzhľadom na skutočnosť, že okresný súd

podľa zistenia ústavného súdu vo veci samej už rozhodol rozsudkom z 23. apríla 2018

a v čase rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti už spis nebol v dispozičnej sfére

okresného súdu, ústavný súd tejto časti sťažovateľkou navrhnutého petitu nevyhovel

(bod 4 výroku tohto nálezu).

IV.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Z ustanovenia vyplýva, že ak ústavný súd

rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo

alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov

od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. ).

Sťažovateľka sa domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 3 000 €

z dôvodov citovaných v časti I tohto nálezu.

Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení ústavný súd vychádza

zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý

spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom

na konkrétne okolnosti prípadu.

Zohľadňujúc konkrétne okolnosti posudzovanej veci, najmä celkovú dĺžku

napadnutého konania a význam zvyšného predmetu konania, vo vzťahu ku ktorému

je sťažovateľka v právnej neistote, ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade bude

priznanie finančného zadosťučinenia v sume 500 € zohľadňovať zásady spravodlivosti

a bude primerané konkrétnym okolnostiam prípadu (bod 2 výroku tohto nálezu).

V.

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,

aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd v zmysle rozhodol o úhrade trov

konania sťažovateľky, ktoré jej vznikli v súvislosti s jej právnym zastupovaním.

Úhradu trov konania priznal ústavný súd sťažovateľke v uplatnenom rozsahu

za tri úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia, podanie sťažnosti a vyjadrenia

k veci) vykonané v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 13 ods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c)

a vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších

predpisov (ďalej len „vyhláška“).

Tarifná odmena za jeden úkon právnej služby v roku 2017 je 147,33 € a v roku 2018

predstavuje sumu 153,50 €. Za dva úkony v roku 2017 a jeden v roku 2018 tak prináleží

suma 448,16 € a režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky) za tri úkony v sume 26,89 €, čo spolu

predstavuje sumu 475,05 € (bod 3 výroku tohto nálezu).

Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej

zástupkyne sťažovateľky do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (§ 31a zákona

o ústavnom súde v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. mája 2018