Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 649/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-52

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. mája 2018 v senáte

zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej, zo sudcu Lajosa Meszárosa a sudcu

Ladislava Orosza (sudca spravodajca) o sťažnosti obchodnej spoločnosti KOSIT a. s.,

Rastislavova 98, Košice, zastúpenej advokátskou kanceláriou IURISTICO s. r. o.,

Cimborkova 13, Košice, v mene ktorej koná advokát JUDr. Matej Kukura, PhD., ktorou

namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Košice-okolie v konaní vedenom pod sp. zn. ,

za účasti Okresného súdu Košice-okolie, takto

rozhodol:

1. Základné právo obchodnej spoločnosti KOSIT a. s. na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a právo na

prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice-okolie v konaní

vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Košice-okolie p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. Obchodnej spoločnosti KOSIT a. s. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume

1 500 € (slovom tisícpäťsto eur), ktoré jej j e Okresný súd Košice-okolie p o v i n n ý

vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Košice-okolie j e p o v i n n ý uhradiť obchodnej spoločnosti

KOSIT a. s. trovy konania v sume 562,21 € (slovom päťstošesťdesiatdva eur a dvadsaťjeden

centov) na účet jej právnej zástupkyne advokátskej kancelárie IURISTICO s. r. o.,

Cimborkova 13, Košice, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. augusta

2017 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti KOSIT a. s., Rastislavova 98, Košice (ďalej

len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátskou kanceláriou IURISTICO s. r. o.,

Cimborkova 13, Košice, v mene ktorej koná advokát JUDr. Matej Kukura, PhD., ktorou

namieta porušenie svojho základného práva podľa

(ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice-okolie (ďalej

len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté

konanie“).

Zo sťažnosti, ako i z vyžiadaného spisu sp. zn. ústavný súd zistil, že

sťažovateľka v procesnom postavení žalobkyne je stranou napadnutého konania o zaplatenie

finančnej pohľadávky v sume 2 260,04 € s príslušenstvom z titulu náhrady škody

spôsobenej žalovaným (zamestnancom) pri dopravnej nehode (spojenej s pracovným

úrazom žalovaného). Návrh na vydanie platobného rozkazu sťažovateľka doručila

okresnému súdu 12. októbra 2010.

Sťažovateľka v sťažnosti popisuje doterajší priebeh napadnutého konania a v tejto

súvislosti najmä uvádza:

„Meritom sporu je preukázanie príčiny... dopravnej nehody, a teda skutočnosti, či

príčinou je porušenie bezpečnostných predpisov žalovaným alebo technický stav vozidla,

ktorý žalovaný nemohol ovplyvniť. Osobitosť tohto konania spočíva v potrebe analýzy

technických skutočností týkajúcich sa sporu.

Posúdenie tejto fundamentálnej otázky sporu si vyžiadalo vykonanie znaleckého

dokazovania. Počas trvania konania boli na nariadenie súdu vypracované dva znalecké

posudky: Znalecký posudok č. 12/2012 zo dňa 7. 2. 2012 a Znalecký posudok č. 4/2014 zo

dňa 29. 2. 2014. Okrem uvedeného znaleckého dokazovania bol v dobe pred začatím

konania vypracovaný Znalecký posudok č. 119/2008 zo dňa 10. decembra 2008 a ďalej bolo

vykonané šetrenie Inšpektorátu práce Košice. Výsledkom tohto šetrenia je Protokol

o vyšetrení príčin závažného pracovného úrazu zo dňa 23. septembra 2009.

Uvedené všetky tri znalecké posudky a protokol nie sú v rozpore a jednoznačne

identifikujú ako príčinu dopravnej nehody nedostatočné ukotvenie kontajnera na nosič,

ktoré mal zabezpečiť a následne vizuálnou kontrolou overiť žalovaný. Zhodnými závermi

troch znaleckých posudkov a šetrenia Inšpektorátu práce je zreteľné, že technické posúdenie

okolnosti je jednoznačné, a tak poskytuje súdu zreteľný základ na právne posúdenie veci.

... Okrem ospravedlnenia sa sťažovateľa z pojednávania zo dňa 9. 9. 2011 bola jeho

súčinnosť poskytovaná súdu bez prieťahov. Sťažovateľ poskytol všetky požadované

informácie a podklady, ktoré mal k dispozícií, nespôsobil svojím konaním prieťahy v konaní

a nenavrhoval úkony, ktoré sú s ohľadom na rozhodnutie vo veci bezpredmetné...

Návrh na vydanie platobného rozkazu podal sťažovateľ dňa 12. 10. 2010, odpor proti

vydanému platobnému rozkazu bol podaný dňa 25. 11. 2010...

Konajúcemu súdu postup v konaní po podaní odporu trval sedem mesiacov od

podania odporu do dňa 14. júna 2011, kedy nariadil pojednávanie na deň 9. septembra

2010.

... Táto tendencia liknavého správania sa konajúceho súdu sa prejavila aj v časti

vypracovania druhého súdneho znaleckého dokazovania. Uznesením zo dňa 10. mája 2012

súd nariadil kontrolné znalecké dokazovanie znalcom . Nariadený

znalecký posudok bol znalcom dodaný súdu dňa 3. marca 2014.

Podľa nášho názoru sa súd s takmer dvojročnou nečinnosťou znalca nevysporiadal

s ohľadom na zamedzenie prieťahov v konaní, nakoľko namiesto toho, aby po preskúmaní

nečinnosti znalca ustanovil iného znalca na znalecké dokazovanie, alebo pristúpil

k ukladaniu poriadkových opatrení, zvolil pasívny postup urgencií bez hrozby sankcie. Prvá

urgencia na vypracovanie znaleckého posudku je zo dňa 25. októbra 2012, čo je päť

mesiacov od uznesenia o nariadení znaleckého dokazovania. V tomto postupe urgencie

pokračoval súd až do dňa 19. decembra 2013, kedy prvýkrát urgoval vypracovanie

znaleckého posudku pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty. Následne dňa 11. februára

2014 uznesením rozhodol o predĺžení lehoty na vypracovanie znaleckého posudku...

Uvedeným postupom konajúceho súdu tak dodanie kontrolného znaleckého posudku

do konania trvalo dvadsať mesiacov.

Ďalším výrazom liknavej tendencie správania sa konajúceho súdu je osobitý postup

pri postúpení odvolania žalovaného zo dňa 9. marca 2012 voči uzneseniu č. k. 8 C/1/2011-

133 na odvolací súd. Konajúci súd postúpil odvolanie na odvolací súd dňa 9. júna 2014.

Krajský súd potvrdil toto rozhodnutie uznesením zo dňa 16. marca 2015. Vzhľadom na

predmet odvolacieho konania, a to rozhodovanie o znížení odmeny znalca, nebolo potrebné,

aby okresný súd vyčkával v ďalšom postupe vo veci samej kvôli rozhodovaniu o výške

odmeny znalca.

Po dodaní znaleckého posudku dňa 3. marca 2014 súd nariadil dňa 4. augusta 2015

pojednávanie na deň 9. októbra 2015. Na tomto pojednávaní zaviazal sťažovateľa k

dodaniu podkladov žalovanému, aby mohol žalovaný do konania dodať odborné vyjadrenie.

Takýto postup súdu po piatich rokoch konania nie je prijateľný.

V konaní, v ktorom boli vypracované dva súdom nariadené znalecké posudky znalcov

ustanovených súdom, súd od roku 2010 nepristúpil k právnemu posúdeniu veci, ale vo veci

o zaplatenie sumy 2 260,04 € s prísl. po listinnom znaleckom posudku, záveroch inšpekcie

práce a zhodných záveroch znaleckého posudku znalca zabezpečenom

súdom nariaďuje ďalšie znaleckého dokazovanie (znalecký posudok )

a prenecháva neadekvátny priestor žalovanému na odborné vyjadrenie, zároveň sám

zvažuje nariadenie ďalšieho znaleckého dokazovania. Takýto postup nie je dôvodný, pretože

základ žalobou uplatneného nároku je spoľahlivo preukázaný a odborné vyjadrenie nemá

váhu znaleckého posudku. Záverom v tejto časti je treba uviesť, že odborné vyjadrenie,

ktoré súd na pojednávaní dňa 9. októbra 2015 požadoval od žalovaného, dodal žalovaný

súdu až dňa 16. júna 2016.

Na pojednávaní dňa 12. mája 2017 súd uložil žalovanému, aby oznámil otázky, na

ktoré má odpovedať znalec v novonavrhnutom znaleckom dokazovaní. Z uvedeného sa dá

vyvodiť záujem súdu na nariadenie ďalšieho znaleckého posudku, kedy už tri znalecké

posudky skutkové otázky riešia jednoznačne a rovnako. Potreba ďalšieho znaleckého

posudku, je na účely tejto sťažnosti irelevantná...

Nespôsobilosť súdu rozhodnúť skutkovo jasný a právne nekomplikovaný spor na

jedinom stupni od roku 2010, s výhľadom, že sa v roku 2017 zopakuje ďalšie znalecké

dokazovanie, tentoraz dokonca znaleckým ..., pričom zabezpečenie toho posledného

trvalo takmer dva roky, je v rozpore s podstatou skutočne fungujúcej spravodlivosti.“

Sťažovateľka sa na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti domáha, aby ústavný

súd o nej rozhodol nálezom, v ktorom vysloví, že postupom okresného súdu v napadnutom

konaní bolo porušené jej základné právo podľa a právo podľa

ods. 1 dohovoru, prikáže okresnému súdu konať v napadnutom konaní bez zbytočných

prieťahov, prizná jej finančné zadosťučinenie v sume 7 000 €, ako aj trovy právneho

zastupovania v konaní pred ústavným súdom.

Požadovanú výšku finančného zadosťučinenia sťažovateľka odôvodňuje takto:

«... Význam sporu pre sťažovateľa spočíva v narušení dôvery vo fungovanie

právneho poriadku.

Zároveň je imanentnou súčasťou narušenia dôvery pretrvávajúci stav neistoty

uplatnenia nárokov na súde. Súdne konanie trvá takmer sedem rokov, v ktorom je súd

opakovane nečinný s prestávkami trvajúcimi aj jeden rok, v ktorom vyzýva strany sporu

k vyjadreniu na znalecké posudky, ku ktorým sám nevie zaujať zreteľne stanovisko, ďalej

vyzýva na navrhnutie nových dôkazných prostriedkov po siedmych rokoch trvania konania,

v ktorom nie je dôkazná núdza, a vedie dokazovania spôsobom, ktorý nespeje

k materiálnemu vyriešeniu veci, ale len k opakovaniu dokazovania rovnakými dôkaznými

prostriedkami bez zdôvodnenia nutnosti tohto opakovania, bez toho, aby bolo jasné, prečo

je predchádzajúce dokazovanie nedostatočné a prečo bude opakované dokazovanie

spôsobilejšie poskytnúť súdu relevantnejší základ na rozhodnutie. Je zreteľné, že ani

prípadné vykonanie opakovaného dokazovania nebude mať pozitívny vplyv na posúdenie

veci, nakoľko buď potvrdí rozsiahle doteraz vykonané dokazovanie, alebo sa súd bude

musieť vyrovnať so situáciou, v ktorej bude musieť vysvetľovať, prečo závery nového

dokazovania rovnakými prostriedkami sú správnejšie ako prv vykonané dokazovanie, na

základe ktorého súd nedospel k záveru o jeho nesprávnosti, ani ho inak nevyhodnotil, ale ho

nečinne ignoruje. Od začiatku roka 2012 je postup súdu nesústredený a nekompetentný.

Úkony súdu tak nemožno považovať za smerujúce k nastoleniu právnej istoty medzi

stranami sporu.

Navrhované primerané zadosťučinenie vo výške 7 000 € je finančnou náhradou za

porušenie základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov doteraz trvajúcim

sedemročným súdnym konaním...

Primerané zadosťučinenie je v prípade sťažovateľa akousi „náplasťou“ za stratu

dôvery v právny štát, ktorý zabezpečí, aby sa každému dostalo to, čo mu právom patrí (ius

suum cuique tribuendi).»

Pred predbežným prerokovaním sa po predchádzajúcej výzve ústavného súdu

k sťažnosti vyjadrila predsedníčka okresného súdu v prípise sp. zn.

z 21. septembra 2017, v ktorom sa uvádza:

«Konanie vedené pôvodne pod sp. zn. (pôvodne vedené pod sp. zn.

10 ) bolo začaté dňa 12. 10. 2010.

V konaní sp. zn. boli vykonané tieto úkony:

25. 11. 2010 - vydaný platobný rozkaz,

6. 12. 2010 - súdu doručený odpor proti platobnému rozkazu,

3. 1. 2011 - prevod veci do registra „C“,

13. 1. 2011 - uznesenie o vyrubení súdneho poplatku za podaný odpor, poučenie

o procesných právach a povinnostiach strán sporu, výzva žalovanému na vyjadrenie

k podanej žalobe,

8. 3. 2011 - zaslanie odporu na vyjadrenie žalobcovi.

23. 2. 2011 - zaplatenie súdneho poplatku za podaný odpor,

24. 3. 2011 - súdu doručené vyjadrenie žalobcu k odporu žalovaného,

6. 6. 2011 - vytýčenie termínu pojednávania na 9. 9. 2011, zaslanie vyjadrenia

žalobcu žalovanému,

5. 9. 2011 - úradný záznam, žiadosť o odročenie pojednávania pre prekážky na

strane žalobcu,

9. 9. 2011 - pojednávanie vo veci, odročené na 26. 10. 2011,

14. 9. 2011 - výzva žalobcovi na predloženie označených listinných dôkazov,

5. 10. 2011 - predloženie vyžiadaných listín žalobcom,

26. 10. 2011 - pojednávanie vo veci, odročené na neurčito za účelom nariadenia

znaleckého dokazovania, stranám sporu bolo uložené oznámiť otázky na znalca,

8. 11. 2011 - uznesenie o nariadení znaleckého dokazovania,

7. 2. 2012 - súdu doručený znalecký posudok s vyúčtovaním odmeny znalca,

10. 2. 2012 - uznesenie o priznaní odmeny znalcovi, zaslanie znaleckého posudku na

vyjadrenie stranám sporu,

19. 3. 2012 - súdu doručené vyjadrenie žalovaného k podanému znaleckému

posudku, odvolanie proti uzneseniu o priznaní odmeny znalca,

17. 4. 2012 - uznesenie o nariadení kontrolného znaleckého dokazovania,

7. 5. 2012 - námietka žalovaného voči osobe ustanoveného znalca,

10. 5. 2012 - lustrácia v zozname znalcov vedenom MS SR,

10. 5. 2012 - uznesenie o vyhovení námietke žalovaného proti osobe ustanoveného

znalca, ustanovenie nového znalca,

20. 6. 2012 - zaslanie spisu znalcovi,

30. 7. 2012 - návrat spisu z dôvodu závady v doručovaní, opätovní zaslanie spisu

znalcovi,

27. 8. 2012 - návrat spisu z dôvodu závady v doručovaní,

28. 8. 2012 - opätovné zaslanie spisu znalcovi,

26. 10. 2012 - urgencia znalca o vypracovanie znaleckého posudku v lehote 15 dní.

11. 12. 2012 - urgencia znalca o vypracovanie znaleckého posudku pod hrozbou

uloženia poriadkových opatrení,

22. 1. 2013 - úradný záznam o telefonickom kontaktovaní znalca, zaslanie urgencie

znalcovi na novú adresu,

4. 4. 2013 - urgencia znalca o vypracovanie znaleckého posudku pod hrozbou

uloženia poriadkových opatrení, žiadosť OO PZ Jasov o doručenie zásielky a prešetrenie

pobytu znalca,

20. 4. 2013 - súdu doručená správa o pobyte znalca,

19. 12. 2013 - urgencia znalca o vypracovanie znaleckého posudku pod hrozbou

uloženia poriadkových opatrení,

23. 1. 2014 - závada v doručovaní,

27. 1. 2014 - žiadosť OO PZ Jasov o doručenie zásielky a prešetrenie pobytu znalca,

10. 2. 2014 - súdu doručená správa o pobyte znalca, ospravedlnenie znalca za

nedodržanie lehoty na vypracovanie znaleckého posudku so žiadosťou o predĺženie lehoty

do konca februára 2014,

11. 2. 2014 - uznesenie o predĺžení lehoty na vypracovanie znaleckého posudku do

28. 2. 2014,

3. 3. 2014 - súdu doručený znalecký posudok s vyúčtovaním odmeny znalca,

13. 3. 2014 - uznesenie o priznaní odmeny znalcovi,

31. 3. 2014 - zaslanie znaleckého posudku stranám sporu na vyjadrenie,

16. 5. 2014 - zaslanie odvolania doručeného súdu dňa 19. 3. 2012 na vyjadrenie

žalobcovi,

27. 5. 2014 - súdu doručené vyjadrenie žalobcu,

9. 6. 2014 - predloženie spisu Krajskému súdu v Košiciach za účelom rozhodnutia

o podanom odvolaní,

11. 7. 2014 - vyjadrenie žalovaného k znaleckému posudku,

27. 1. 2015 - zaslanie odvolania žalovaného znalcovi s výzvou na vyjadrenie

a preukázanie dôvodnosti uplatneného času za spracovanie znaleckého posudku,, zaslanie

vyjadrenie žalobcu znalcovi a žalovanému,

12. 2. 2015 - súdu doručené vyjadrenie znalca k odvolaniu žalovaného,

3. 3. 2015 - zaslanie vyjadrenia znalca k odvolaniu žalovaného stranám sporu,

10. 4. 2015 - zaslanie vyjadrenia žalovaného k znaleckému posudku žalobcovi,

16. 3. 2015 - uznesenie odvolacieho súdu o potvrdení uznesenia súde prvej inštancie,

29. 4. 2015 - návrat spisu,

30. 4. 2015 - zaslanie rozhodnutia odvolacieho súdu stranám sporu a znalcovi,

9. 10. 2015 - pojednávanie vo veci, odročené na neurčito, žalobcovi uložené

predložiť označené listinné dôkazy,

23. 10. 2015 - súdu doručené požadované listiny žalobcom,

1. 3. 2016 - zaslanie podania žalobcu na vyjadrenie žalovanému,

4. 5. 2016 - výzva stranám sporu na oznámenie návrhov na dokazovanie,

16. 5. 2016, 17. 5. 2016 - súdu doručené odpovede strán sporu,

16. 6. 2016 - súdu doručené vyjadrenie žalovaného,

8. 7. 2016 - súdu doručené prílohy podania žalovaným,

1. 8. 2016 - výzva žalobcovi na vyjadrenie k podaniam žalovaného,

18. 8. 2016 - oznámenie o prevzatí zastupovania žalobcom so žiadosťou o predĺženie

lehoty na vyjadrenie k podaniam,

26. 9. 2016 - súdu doručené vyjadrenie žalobcu,

7. 4. 2017 - vytýčenie termínu pojednávania na 12. 5. 2017, zaslanie vyjadrenia

žalobcu žalovanému,

12. 5. 2017 - pojednávanie vo veci, odročené na neurčito, žalovanému uložené

v lehote 15 dní oznámiť otázky, na ktoré má odpovedať navrhované znalecké dokazovanie,

žalobcovi uložené v rovnakej lehote dodať doposiaľ chýbajú technickú dokumentáciu

o posudzovaných zariadeniach, v prípade, že sa u žalobcu nenachádza, je potrebné si

vyžiadať ju od príslušnej spoločnosti. Žalobca udal, že doručenie týchto listín nemôže

zabezpečiť, túto úlohu im súd nemôže dať, pretože tieto listiny nemajú. Žalobcovi uložené

v lehote 5 dní označiť subjekty, ktoré vykonávajú servis týchto zariadení so zameraním na

konkrétne posudzované zariadenia.

23. 5. 2017 - súdu doručené podanie žalobcu,

25. 5. 2017 - podanie žalobcu doručené na zaujatie stanoviska žalovanému s tým,

aby oznámil návrhy na dokazovanie,

8. 6. 2017 - oznámenie návrhov na dokazovanie žalovaným.

19. 6. 2017 - žiadosť o spoluprácu a doručenie listín,

13. 7. 2017 - zaslanie odpovede zhora žalovanému s výzvou na oznámenie návrhov

na dokazovanie,

21. 7. 2017 - oznámenie návrhov na dokazovanie žalovaným,

4. 8. 2017 - podanie žalovaného zaslané na vyjadrenie žalobcovi,

16. 8. 2017 - súdu doručená odpoveď žalobcu.

... Z prehľadu a priebehu vykonaných úkonov bolo zistené, že súd konal v konaní

priebežne a bez prieťahov, nebolo zistené dlhšie časové obdobie počas, ktorého súd vo veci

nevykonal žiaden úkon až do nariadenia kontrolného znaleckého dokazovania a zaslania

spisu znalcovi na vypracovanie znaleckého posudku dňa 20. 6. 2012. Po šetrení pobytu

znalca a opakovaných urgenciách bola znalcovi predĺžená lehota na vypracovanie

znaleckého posudku z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu znalca, pričom znalecký

posudok znalec podal dňa 3. 3. 2014.

Pre úplnosť uvádzam, že v období od 9. 6. 2014 do 29. 4. 2015 sa spis nachádzal na

Krajskom súde v Košiciach za účelom rozhodnutia o odvolaní voči uzneseniu o priznaní

odmeny znalcovi. Po návrate spisu sú v konaní vykonávané procesné úkony za účelom

doplnenia dokazovania vo veci.

V priebehu konania došlo z dôvodu preloženia dovtedajšieho zákonného sudcu na

výkon funkcie na Krajský súd v Košiciach dvakrát k zmene zákonného sudcu, a to dňa 1. 2.

2013 a dňa 6. 10. 2014, ktorí vo veci konali bezodkladne po pridelení veci a oboznámení sa

s obsahom spisu.

Vzhľadom na uvedené mám za to, že ústavná sťažnosť sťažovateľov nesmeruje proti

aktuálnemu, či trvajúcemu stavu nečinnosti súdu, a preto nie je prostriedkom na to, aby sa

predišlo zásahu do základných práv, resp. tomu, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej

nepokračovalo.»

Ústavný súd overil pravdivosť tvrdení okresného súdu o doterajšom priebehu

napadnutého konania ich porovnaním s predloženým spisovým materiálom a keďže mu

prehľad procesných úkonov uvedený v prípise predsedníčky okresného súdu zodpovedal,

pre potreby ďalšieho konania z neho vychádzal.

Ústavný súd sťažnosť sťažovateľky predbežne prerokoval a uznesením sp. zn.

z 18. októbra 2017 ju prijal na ďalšie konanie v rozsahu namietaného

porušenia základného práva podľa a práva podľa dohovoru.

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval predsedníčku okresného

súdu, aby prípadne doplnila svoje predchádzajúce vyjadrenie k sťažnosti a zároveň

oznámila, či trvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Predsedníčka okresného

súdu v prípise sp. zn. z 9. novembra 2017 oznámila, že netrvá na ústnom

prejednaní sťažnosti sťažovateľky, a k priebehu konania doplnila, že „... spis sp. zn.

bol dňa 6. 10. 2017 prevedený novej zákonnej sudkyni

z dôvodu, že dovtedajšia zákonná sudkyňa , ku dňu 1. 10. 2017

ukončila výkon funkcie sudkyne na tunajšom súde“.

Následne ústavný súd vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľky, aby sa vyjadrila, či

trvá na konaní ústneho pojednávania, a zároveň jej zaslal vyjadrenie predsedníčky

okresného súdu sp. zn. z 9. novembra 2017 na vedomie a prípadné

zaujatie stanoviska.

Právna zástupkyňa sťažovateľky v podaní doručenom ústavnému súdu 23. novembra

2017 oznámila, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania a k veci v podstatnom

uviedla:

„K vyjadreniam predsedníčky Okresného súdu Košice-okolie k sťažnosti uvádzame,

že nie je možné súhlasiť s tým, že by činnosť súdu bola efektívna bez prieťahov.

K namietanému obdobiu od 9. júna 2014 do 29. apríla 2015, kedy sa spis nachádzal

na Krajskom súde v Košiciach pre rozhodnutie o znalečnom, treba uviesť, že takýto postup

t. j. postúpenie celého spisu na odvolací súd, nebol potrebný a bol v rozpore so zákonom.

V prvom rade treba uviesť, že bolo dobrou súdnou praxou, že pre uvedené prípady sa

spis rozdelil, aby napr. o znalečnom ako o parciálnej otázke mohol rozhodnúť odvolací súd

k čomu nepotreboval celý spis, a teda prvostupňový súd mohol pokračovať v konaní vo veci

samej. Od 1. júla 2007 však takýto postup predkladania veci odvolaciemu súdu bol

zapovedaný. Podľa , ak odvolanie smeruje proti uzneseniu, ktorým súd

prvého stupňa nerozhodol vo veci samej, vec sa predloží odvolaciemu súdu pred

rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, len ak by bez rozhodnutia o odvolaní súd prvého

stupňa nemohol pokračované v konaní. Je zrejmé, že rozhodnutie o znalečnom nie je

otázkou, ktorá by bola nevyhnutná pre rozhodnutie vo veci samej, a to ani s prihliadnutím

k potrebe rozhodnúť o trovách konania...

Okolnosť zmeny zákonného sudcu nemôže byť na ťarchu strany, ktorej má štát

povinnosť zabezpečiť konanie bez prieťahov.

K výške primeraného zadosťučinenia poukazujeme na ustálenú judikatúru Súdu pre

Ľudské práva, ktorý pre podmienky Slovenskej republiky priznáva finančné zadosťučinenie

vo výške 1 000 za ročné prieťahy. Z uvedeného dôvodu sa nejedná o sumu neprimerane

vysokú;...

V tejto súvislosti opakujeme, že samotné vykonávanie úkonov zo strany súdu

neznamená, že súd koná bez zbytočných prieťahov. ... postup súdu bol v podstate od

počiatku nekoncentrovaný a od začiatku roka 2012 už zjavne vôbec nesmeruje k vyriešeniu

veci. Pre úplnosť uvádzame, že od posledného pojednávania dňa 12. mája 2017 súd

neurobil žiadny ďalší krok...

Pokiaľ ide o trovy konania, uplatňujeme si nárok na náhradu trov konania spolu vo

výške 562,21 € a to za tri úkony právnej služby (prevzatie príprava zastúpenia, podanie

sťažnosti a toto vyjadrenie) á 147,33€, spolu 441,99 €, náhradu výdavkov na miestne

telekomunikačné výdavky a miestne prepravné 3x 8,84 € spolu 26,52 €, daň z pridanej

hodnoty 93,70 € (základ dane 468,51 €).“

Vzhľadom na oznámenia právnej zástupkyne sťažovateľky a predsedníčky okresného

súdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade

s o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) upustil od ústneho pojednávania,

pretože dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Predmetom konania pred ústavným súdom je rozhodovanie o tom, či postupom

okresného súdu v napadnutom konaní došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v a práva na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa

rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak, ako právoplatným rozhodnutím súdu.“ ().

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z čl. 2

ods. 1 v znení neskorších predpisov

(ďalej len „CSP“), ako aj z , podľa ktorého súd postupuje tak, aby vec bola čo

najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne

a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade

so svojou doterajšou judikatúrou (, , ) zohľadňuje

tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),

správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). V súlade

s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd v rámci prvého kritéria

prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre

sťažovateľa (, , ). Podľa uvedených kritérií

posudzoval ústavný súd aj sťažnosti sťažovateľky.

1. Pokiaľ ide o kritérium, ktorým je právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd

konštatuje, že rozhodovanie o peňažnom plnení z dôvodu náhrady škody tvorí štandardnú

a pritom kvantitatívne početnú súčasť rozhodovacej činnosti súdov, a preto ani

po zohľadnení konkrétnych okolností posudzovanej veci, ju nemožno považovať za právne

ani skutkovo zložitú. Zároveň ústavný súd však konštatuje, že potreba opakovaného

znaleckého dokazovania bola objektívne spôsobilá predĺžiť napadnuté konanie.

2. Správanie sťažovateľky ako strany sporu je druhým kritériom, ktoré sa uplatňuje

pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj

k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru. Ústavný súd zo zapožičaného súdneho spisu zistil, že sťažovateľka

významnejšou mierou neprispela k prieťahom v predmetnom konaní.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal hodnotením postupu okresného súdu

v napadnutom konaní, pričom vychádzal zo svojej ustálenej judikatúry, v zmysle ktorej

zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou

všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie

efektívne k odstráneniu právnej neistoty (, , ).

Z doterajšieho priebehu napadnutého súdneho konania vyplýva, že okresný súd koná

vo veci od októbra 2010 bez vydania meritórneho rozhodnutia. Za neefektívny ústavný súd

považuje predovšetkým postup okresného súdu pri zabezpečovaní vypracovania v poradí

druhého znaleckého posudku, ktorý trval neprimerane dlho (od 10. mája 2012 do 3. marca

2014) aj preto, že okresný súd toleroval pasivitu znalca a neuplatnil (hoci mohol a mal) proti

jeho postupu poriadkové opatrenia. Ústavný súd vzal pri svojom rozhodovaní do úvahy aj

skutočnosť, že celková doterajšia dĺžka napadnutého konania na prvom stupni (sedem a pol

roka) je zjavne neprimeraná.

Zohľadňujúc neprimeranú doterajšiu dĺžku napadnutého konania a neefektívny

postup okresného súdu, ústavný súd dospel k záveru, že v napadnutom konaní došlo

k zbytočným prieťahom, a teda aj k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 48

ods. 2 a jej práva podľa dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).

III.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Vzhľadom na skutočnosť, že napadnuté konanie nebolo v čase rozhodovania

ústavného súdu právoplatne skončené, ústavný súd okresnému súdu prikázal, aby

v napadnutom konaní konal bez zbytočných prieťahov (výrok 2 tohto nálezu).

IV.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Z ustanovenia vyplýva, že ak ústavný súd

rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo

alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov

od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. ).

Sťažovateľka sa domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 7 000 €

z dôvodov citovaných v časti I tohto nálezu.

Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení ústavný súd vychádza

zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý

spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom

na konkrétne okolnosti prípadu.

Zohľadňujúc konkrétne okolnosti posudzovanej veci, najmä doterajšiu dĺžku

napadnutého konania, zistený neefektívny postup okresného súdu, správanie sťažovateľky

ako strany konania, ale aj predmet sporu (zaplatenie finančnej pohľadávky v sume 2 260 €

s prísl.), ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade bude priznanie finančného

zadosťučinenia v sume 1 500 € primerané konkrétnym okolnostiam posudzovaného prípadu

(bod 3 výroku tohto nálezu).

V.

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd v zmysle rozhodol o úhrade trov

konania sťažovateľky, ktoré jej vznikli v súvislosti s jej právnym zastupovaním.

Úhradu trov konania ústavný súd priznal sťažovateľke v uplatnenom rozsahu za tri

úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia, podanie sťažnosti a vyjadrenia

k veci) vykonané v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 13 ods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c),

vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších

predpisov (ďalej len „vyhláška“).

Tarifná odmena za jeden úkon právnej služby v roku 2017 je 147,33 €. Za tri úkony

tak prináleží suma 441,99 € a režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky) za tri úkony v sume

26,52 €, čo spolu predstavuje sumu 468,51 €. Právna zástupkyňa sťažovateľky preukázala,

že je platiteľkou dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“), preto ústavný súd zvýšil

priznanú odmenu o 20 % DPH na sumu 562,21 € (bod 4 výroku tohto nálezu).

Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej

zástupkyne sťažovateľky do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (§ 31a zákona

o ústavnom súde v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. mája 2018