Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 649/2017
PDF · 283.53 KB
No categories available
II. ÚS 649/2017
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. mája 2018 v senáte
zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej, zo sudcu Lajosa Meszárosa a sudcu
Ladislava Orosza (sudca spravodajca) o sťažnosti obchodnej spoločnosti KOSIT a. s.,
Rastislavova 98, Košice, zastúpenej advokátskou kanceláriou IURISTICO s. r. o.,
Cimborkova 13, Košice, v mene ktorej koná advokát JUDr. Matej Kukura, PhD., ktorou
namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Košice-okolie v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 1/2011,
za účasti Okresného súdu Košice-okolie, takto
rozhodol:
1. Základné právo obchodnej spoločnosti KOSIT a. s. na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na
prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice-okolie v konaní
vedenom pod sp. zn. 8 C 1/2011 p o r u š e n é b o l i .
2. Okresnému súdu Košice-okolie p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.
8 C 1/2011 konal bez zbytočných prieťahov.
3. Obchodnej spoločnosti KOSIT a. s. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume
1 500 € (slovom tisícpäťsto eur), ktoré jej j e Okresný súd Košice-okolie p o v i n n ý
vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Košice-okolie j e p o v i n n ý uhradiť obchodnej spoločnosti
KOSIT a. s. trovy konania v sume 562,21 € (slovom päťstošesťdesiatdva eur a dvadsaťjeden
centov) na účet jej právnej zástupkyne advokátskej kancelárie IURISTICO s. r. o.,
Cimborkova 13, Košice, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. augusta
2017 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti KOSIT a. s., Rastislavova 98, Košice (ďalej
len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátskou kanceláriou IURISTICO s. r. o.,
Cimborkova 13, Košice, v mene ktorej koná advokát JUDr. Matej Kukura, PhD., ktorou
namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky
(ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice-okolie (ďalej
len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 1/2011 (ďalej aj „napadnuté
konanie“).
Zo sťažnosti, ako i z vyžiadaného spisu sp. zn. 8 C 1/2011 ústavný súd zistil, že
sťažovateľka v procesnom postavení žalobkyne je stranou napadnutého konania o zaplatenie
finančnej pohľadávky v sume 2 260,04 € s príslušenstvom z titulu náhrady škody
spôsobenej žalovaným (zamestnancom) pri dopravnej nehode (spojenej s pracovným
úrazom žalovaného). Návrh na vydanie platobného rozkazu sťažovateľka doručila
okresnému súdu 12. októbra 2010.
Sťažovateľka v sťažnosti popisuje doterajší priebeh napadnutého konania a v tejto
súvislosti najmä uvádza:
„Meritom sporu je preukázanie príčiny... dopravnej nehody, a teda skutočnosti, či
príčinou je porušenie bezpečnostných predpisov žalovaným alebo technický stav vozidla,
ktorý žalovaný nemohol ovplyvniť. Osobitosť tohto konania spočíva v potrebe analýzy
technických skutočností týkajúcich sa sporu.
Posúdenie tejto fundamentálnej otázky sporu si vyžiadalo vykonanie znaleckého
dokazovania. Počas trvania konania boli na nariadenie súdu vypracované dva znalecké
posudky: Znalecký posudok č. 12/2012 zo dňa 7. 2. 2012 a Znalecký posudok č. 4/2014 zo
dňa 29. 2. 2014. Okrem uvedeného znaleckého dokazovania bol v dobe pred začatím
konania vypracovaný Znalecký posudok č. 119/2008 zo dňa 10. decembra 2008 a ďalej bolo
vykonané šetrenie Inšpektorátu práce Košice. Výsledkom tohto šetrenia je Protokol
o vyšetrení príčin závažného pracovného úrazu zo dňa 23. septembra 2009.
Uvedené všetky tri znalecké posudky a protokol nie sú v rozpore a jednoznačne
identifikujú ako príčinu dopravnej nehody nedostatočné ukotvenie kontajnera na nosič,
ktoré mal zabezpečiť a následne vizuálnou kontrolou overiť žalovaný. Zhodnými závermi
troch znaleckých posudkov a šetrenia Inšpektorátu práce je zreteľné, že technické posúdenie
okolnosti je jednoznačné, a tak poskytuje súdu zreteľný základ na právne posúdenie veci.
... Okrem ospravedlnenia sa sťažovateľa z pojednávania zo dňa 9. 9. 2011 bola jeho
súčinnosť poskytovaná súdu bez prieťahov. Sťažovateľ poskytol všetky požadované
informácie a podklady, ktoré mal k dispozícií, nespôsobil svojím konaním prieťahy v konaní
a nenavrhoval úkony, ktoré sú s ohľadom na rozhodnutie vo veci bezpredmetné...
Návrh na vydanie platobného rozkazu podal sťažovateľ dňa 12. 10. 2010, odpor proti
vydanému platobnému rozkazu bol podaný dňa 25. 11. 2010...
Konajúcemu súdu postup v konaní po podaní odporu trval sedem mesiacov od
podania odporu do dňa 14. júna 2011, kedy nariadil pojednávanie na deň 9. septembra
2010.
... Táto tendencia liknavého správania sa konajúceho súdu sa prejavila aj v časti
vypracovania druhého súdneho znaleckého dokazovania. Uznesením zo dňa 10. mája 2012
súd nariadil kontrolné znalecké dokazovanie znalcom . Nariadený
znalecký posudok bol znalcom dodaný súdu dňa 3. marca 2014.
Podľa nášho názoru sa súd s takmer dvojročnou nečinnosťou znalca nevysporiadal
s ohľadom na zamedzenie prieťahov v konaní, nakoľko namiesto toho, aby po preskúmaní
nečinnosti znalca ustanovil iného znalca na znalecké dokazovanie, alebo pristúpil
k ukladaniu poriadkových opatrení, zvolil pasívny postup urgencií bez hrozby sankcie. Prvá
urgencia na vypracovanie znaleckého posudku je zo dňa 25. októbra 2012, čo je päť
mesiacov od uznesenia o nariadení znaleckého dokazovania. V tomto postupe urgencie
pokračoval súd až do dňa 19. decembra 2013, kedy prvýkrát urgoval vypracovanie
znaleckého posudku pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty. Následne dňa 11. februára
2014 uznesením rozhodol o predĺžení lehoty na vypracovanie znaleckého posudku...
Uvedeným postupom konajúceho súdu tak dodanie kontrolného znaleckého posudku
do konania trvalo dvadsať mesiacov.
Ďalším výrazom liknavej tendencie správania sa konajúceho súdu je osobitý postup
pri postúpení odvolania žalovaného zo dňa 9. marca 2012 voči uzneseniu č. k. 8 C/1/2011-
133 na odvolací súd. Konajúci súd postúpil odvolanie na odvolací súd dňa 9. júna 2014.
Krajský súd potvrdil toto rozhodnutie uznesením zo dňa 16. marca 2015. Vzhľadom na
predmet odvolacieho konania, a to rozhodovanie o znížení odmeny znalca, nebolo potrebné,
aby okresný súd vyčkával v ďalšom postupe vo veci samej kvôli rozhodovaniu o výške
odmeny znalca.
Po dodaní znaleckého posudku dňa 3. marca 2014 súd nariadil dňa 4. augusta 2015
pojednávanie na deň 9. októbra 2015. Na tomto pojednávaní zaviazal sťažovateľa k
dodaniu podkladov žalovanému, aby mohol žalovaný do konania dodať odborné vyjadrenie.
Takýto postup súdu po piatich rokoch konania nie je prijateľný.
V konaní, v ktorom boli vypracované dva súdom nariadené znalecké posudky znalcov
ustanovených súdom, súd od roku 2010 nepristúpil k právnemu posúdeniu veci, ale vo veci
o zaplatenie sumy 2 260,04 € s prísl. po listinnom znaleckom posudku, záveroch inšpekcie
práce a zhodných záveroch znaleckého posudku znalca zabezpečenom
súdom nariaďuje ďalšie znaleckého dokazovanie (znalecký posudok )
a prenecháva neadekvátny priestor žalovanému na odborné vyjadrenie, zároveň sám
zvažuje nariadenie ďalšieho znaleckého dokazovania. Takýto postup nie je dôvodný, pretože
základ žalobou uplatneného nároku je spoľahlivo preukázaný a odborné vyjadrenie nemá
váhu znaleckého posudku. Záverom v tejto časti je treba uviesť, že odborné vyjadrenie,
ktoré súd na pojednávaní dňa 9. októbra 2015 požadoval od žalovaného, dodal žalovaný
súdu až dňa 16. júna 2016.
Na pojednávaní dňa 12. mája 2017 súd uložil žalovanému, aby oznámil otázky, na
ktoré má odpovedať znalec v novonavrhnutom znaleckom dokazovaní. Z uvedeného sa dá
vyvodiť záujem súdu na nariadenie ďalšieho znaleckého posudku, kedy už tri znalecké
posudky skutkové otázky riešia jednoznačne a rovnako. Potreba ďalšieho znaleckého
posudku, je na účely tejto sťažnosti irelevantná...
Nespôsobilosť súdu rozhodnúť skutkovo jasný a právne nekomplikovaný spor na
jedinom stupni od roku 2010, s výhľadom, že sa v roku 2017 zopakuje ďalšie znalecké
dokazovanie, tentoraz dokonca znaleckým ústavom..., pričom zabezpečenie toho posledného
trvalo takmer dva roky, je v rozpore s podstatou skutočne fungujúcej spravodlivosti.“
Sťažovateľka sa na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti domáha, aby ústavný
súd o nej rozhodol nálezom, v ktorom vysloví, že postupom okresného súdu v napadnutom
konaní bolo porušené jej základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru, prikáže okresnému súdu konať v napadnutom konaní bez zbytočných
prieťahov, prizná jej finančné zadosťučinenie v sume 7 000 €, ako aj trovy právneho
zastupovania v konaní pred ústavným súdom.
Požadovanú výšku finančného zadosťučinenia sťažovateľka odôvodňuje takto:
«... Význam sporu pre sťažovateľa spočíva v narušení dôvery vo fungovanie
právneho poriadku.
Zároveň je imanentnou súčasťou narušenia dôvery pretrvávajúci stav neistoty
uplatnenia nárokov na súde. Súdne konanie trvá takmer sedem rokov, v ktorom je súd
opakovane nečinný s prestávkami trvajúcimi aj jeden rok, v ktorom vyzýva strany sporu
k vyjadreniu na znalecké posudky, ku ktorým sám nevie zaujať zreteľne stanovisko, ďalej
vyzýva na navrhnutie nových dôkazných prostriedkov po siedmych rokoch trvania konania,
v ktorom nie je dôkazná núdza, a vedie dokazovania spôsobom, ktorý nespeje
k materiálnemu vyriešeniu veci, ale len k opakovaniu dokazovania rovnakými dôkaznými
prostriedkami bez zdôvodnenia nutnosti tohto opakovania, bez toho, aby bolo jasné, prečo
je predchádzajúce dokazovanie nedostatočné a prečo bude opakované dokazovanie
spôsobilejšie poskytnúť súdu relevantnejší základ na rozhodnutie. Je zreteľné, že ani
prípadné vykonanie opakovaného dokazovania nebude mať pozitívny vplyv na posúdenie
veci, nakoľko buď potvrdí rozsiahle doteraz vykonané dokazovanie, alebo sa súd bude
musieť vyrovnať so situáciou, v ktorej bude musieť vysvetľovať, prečo závery nového
dokazovania rovnakými prostriedkami sú správnejšie ako prv vykonané dokazovanie, na
základe ktorého súd nedospel k záveru o jeho nesprávnosti, ani ho inak nevyhodnotil, ale ho
nečinne ignoruje. Od začiatku roka 2012 je postup súdu nesústredený a nekompetentný.
Úkony súdu tak nemožno považovať za smerujúce k nastoleniu právnej istoty medzi
stranami sporu.
Navrhované primerané zadosťučinenie vo výške 7 000 € je finančnou náhradou za
porušenie základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov doteraz trvajúcim
sedemročným súdnym konaním...
Primerané zadosťučinenie je v prípade sťažovateľa akousi „náplasťou“ za stratu
dôvery v právny štát, ktorý zabezpečí, aby sa každému dostalo to, čo mu právom patrí (ius
suum cuique tribuendi).»
Pred predbežným prerokovaním sa po predchádzajúcej výzve ústavného súdu
k sťažnosti vyjadrila predsedníčka okresného súdu v prípise sp. zn. 1 Spr V 537/17
z 21. septembra 2017, v ktorom sa uvádza:
«Konanie vedené pôvodne pod sp. zn. 8 C/1/2011 (pôvodne vedené pod sp. zn.
10 Ro/1551/2010) bolo začaté dňa 12. 10. 2010.
V konaní sp. zn. 8 C/1/2011 boli vykonané tieto úkony:
25. 11. 2010 - vydaný platobný rozkaz,
6. 12. 2010 - súdu doručený odpor proti platobnému rozkazu,
3. 1. 2011 - prevod veci do registra „C“,
13. 1. 2011 - uznesenie o vyrubení súdneho poplatku za podaný odpor, poučenie
o procesných právach a povinnostiach strán sporu, výzva žalovanému na vyjadrenie
k podanej žalobe,
8. 3. 2011 - zaslanie odporu na vyjadrenie žalobcovi.
23. 2. 2011 - zaplatenie súdneho poplatku za podaný odpor,
24. 3. 2011 - súdu doručené vyjadrenie žalobcu k odporu žalovaného,
6. 6. 2011 - vytýčenie termínu pojednávania na 9. 9. 2011, zaslanie vyjadrenia
žalobcu žalovanému,
5. 9. 2011 - úradný záznam, žiadosť o odročenie pojednávania pre prekážky na
strane žalobcu,
9. 9. 2011 - pojednávanie vo veci, odročené na 26. 10. 2011,
14. 9. 2011 - výzva žalobcovi na predloženie označených listinných dôkazov,
5. 10. 2011 - predloženie vyžiadaných listín žalobcom,
26. 10. 2011 - pojednávanie vo veci, odročené na neurčito za účelom nariadenia
znaleckého dokazovania, stranám sporu bolo uložené oznámiť otázky na znalca,
8. 11. 2011 - uznesenie o nariadení znaleckého dokazovania,
7. 2. 2012 - súdu doručený znalecký posudok s vyúčtovaním odmeny znalca,
10. 2. 2012 - uznesenie o priznaní odmeny znalcovi, zaslanie znaleckého posudku na
vyjadrenie stranám sporu,
19. 3. 2012 - súdu doručené vyjadrenie žalovaného k podanému znaleckému
posudku, odvolanie proti uzneseniu o priznaní odmeny znalca,
17. 4. 2012 - uznesenie o nariadení kontrolného znaleckého dokazovania,
7. 5. 2012 - námietka žalovaného voči osobe ustanoveného znalca,
10. 5. 2012 - lustrácia v zozname znalcov vedenom MS SR,
10. 5. 2012 - uznesenie o vyhovení námietke žalovaného proti osobe ustanoveného
znalca, ustanovenie nového znalca,
20. 6. 2012 - zaslanie spisu znalcovi,
30. 7. 2012 - návrat spisu z dôvodu závady v doručovaní, opätovní zaslanie spisu
znalcovi,
27. 8. 2012 - návrat spisu z dôvodu závady v doručovaní,
28. 8. 2012 - opätovné zaslanie spisu znalcovi,
26. 10. 2012 - urgencia znalca o vypracovanie znaleckého posudku v lehote 15 dní.
11. 12. 2012 - urgencia znalca o vypracovanie znaleckého posudku pod hrozbou
uloženia poriadkových opatrení,
22. 1. 2013 - úradný záznam o telefonickom kontaktovaní znalca, zaslanie urgencie
znalcovi na novú adresu,
4. 4. 2013 - urgencia znalca o vypracovanie znaleckého posudku pod hrozbou
uloženia poriadkových opatrení, žiadosť OO PZ Jasov o doručenie zásielky a prešetrenie
pobytu znalca,
20. 4. 2013 - súdu doručená správa o pobyte znalca,
19. 12. 2013 - urgencia znalca o vypracovanie znaleckého posudku pod hrozbou
uloženia poriadkových opatrení,
23. 1. 2014 - závada v doručovaní,
27. 1. 2014 - žiadosť OO PZ Jasov o doručenie zásielky a prešetrenie pobytu znalca,
10. 2. 2014 - súdu doručená správa o pobyte znalca, ospravedlnenie znalca za
nedodržanie lehoty na vypracovanie znaleckého posudku so žiadosťou o predĺženie lehoty
do konca februára 2014,
11. 2. 2014 - uznesenie o predĺžení lehoty na vypracovanie znaleckého posudku do
28. 2. 2014,
3. 3. 2014 - súdu doručený znalecký posudok s vyúčtovaním odmeny znalca,
13. 3. 2014 - uznesenie o priznaní odmeny znalcovi,
31. 3. 2014 - zaslanie znaleckého posudku stranám sporu na vyjadrenie,
16. 5. 2014 - zaslanie odvolania doručeného súdu dňa 19. 3. 2012 na vyjadrenie
žalobcovi,
27. 5. 2014 - súdu doručené vyjadrenie žalobcu,
9. 6. 2014 - predloženie spisu Krajskému súdu v Košiciach za účelom rozhodnutia
o podanom odvolaní,
11. 7. 2014 - vyjadrenie žalovaného k znaleckému posudku,
27. 1. 2015 - zaslanie odvolania žalovaného znalcovi s výzvou na vyjadrenie
a preukázanie dôvodnosti uplatneného času za spracovanie znaleckého posudku,, zaslanie
vyjadrenie žalobcu znalcovi a žalovanému,
12. 2. 2015 - súdu doručené vyjadrenie znalca k odvolaniu žalovaného,
3. 3. 2015 - zaslanie vyjadrenia znalca k odvolaniu žalovaného stranám sporu,
10. 4. 2015 - zaslanie vyjadrenia žalovaného k znaleckému posudku žalobcovi,
16. 3. 2015 - uznesenie odvolacieho súdu o potvrdení uznesenia súde prvej inštancie,
29. 4. 2015 - návrat spisu,
30. 4. 2015 - zaslanie rozhodnutia odvolacieho súdu stranám sporu a znalcovi,
9. 10. 2015 - pojednávanie vo veci, odročené na neurčito, žalobcovi uložené
predložiť označené listinné dôkazy,
23. 10. 2015 - súdu doručené požadované listiny žalobcom,
1. 3. 2016 - zaslanie podania žalobcu na vyjadrenie žalovanému,
4. 5. 2016 - výzva stranám sporu na oznámenie návrhov na dokazovanie,
16. 5. 2016, 17. 5. 2016 - súdu doručené odpovede strán sporu,
16. 6. 2016 - súdu doručené vyjadrenie žalovaného,
8. 7. 2016 - súdu doručené prílohy podania žalovaným,
1. 8. 2016 - výzva žalobcovi na vyjadrenie k podaniam žalovaného,
18. 8. 2016 - oznámenie o prevzatí zastupovania žalobcom so žiadosťou o predĺženie
lehoty na vyjadrenie k podaniam,
26. 9. 2016 - súdu doručené vyjadrenie žalobcu,
7. 4. 2017 - vytýčenie termínu pojednávania na 12. 5. 2017, zaslanie vyjadrenia
žalobcu žalovanému,
12. 5. 2017 - pojednávanie vo veci, odročené na neurčito, žalovanému uložené
v lehote 15 dní oznámiť otázky, na ktoré má odpovedať navrhované znalecké dokazovanie,
žalobcovi uložené v rovnakej lehote dodať doposiaľ chýbajú technickú dokumentáciu
o posudzovaných zariadeniach, v prípade, že sa u žalobcu nenachádza, je potrebné si
vyžiadať ju od príslušnej spoločnosti. Žalobca udal, že doručenie týchto listín nemôže
zabezpečiť, túto úlohu im súd nemôže dať, pretože tieto listiny nemajú. Žalobcovi uložené
v lehote 5 dní označiť subjekty, ktoré vykonávajú servis týchto zariadení so zameraním na
konkrétne posudzované zariadenia.
23. 5. 2017 - súdu doručené podanie žalobcu,
25. 5. 2017 - podanie žalobcu doručené na zaujatie stanoviska žalovanému s tým,
aby oznámil návrhy na dokazovanie,
8. 6. 2017 - oznámenie návrhov na dokazovanie žalovaným.
19. 6. 2017 - žiadosť o spoluprácu a doručenie listín,
13. 7. 2017 - zaslanie odpovede zhora žalovanému s výzvou na oznámenie návrhov
na dokazovanie,
21. 7. 2017 - oznámenie návrhov na dokazovanie žalovaným,
4. 8. 2017 - podanie žalovaného zaslané na vyjadrenie žalobcovi,
16. 8. 2017 - súdu doručená odpoveď žalobcu.
... Z prehľadu a priebehu vykonaných úkonov bolo zistené, že súd konal v konaní
priebežne a bez prieťahov, nebolo zistené dlhšie časové obdobie počas, ktorého súd vo veci
nevykonal žiaden úkon až do nariadenia kontrolného znaleckého dokazovania a zaslania
spisu znalcovi na vypracovanie znaleckého posudku dňa 20. 6. 2012. Po šetrení pobytu
znalca a opakovaných urgenciách bola znalcovi predĺžená lehota na vypracovanie
znaleckého posudku z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu znalca, pričom znalecký
posudok znalec podal dňa 3. 3. 2014.
Pre úplnosť uvádzam, že v období od 9. 6. 2014 do 29. 4. 2015 sa spis nachádzal na
Krajskom súde v Košiciach za účelom rozhodnutia o odvolaní voči uzneseniu o priznaní
odmeny znalcovi. Po návrate spisu sú v konaní vykonávané procesné úkony za účelom
doplnenia dokazovania vo veci.
V priebehu konania došlo z dôvodu preloženia dovtedajšieho zákonného sudcu na
výkon funkcie na Krajský súd v Košiciach dvakrát k zmene zákonného sudcu, a to dňa 1. 2.
2013 a dňa 6. 10. 2014, ktorí vo veci konali bezodkladne po pridelení veci a oboznámení sa
s obsahom spisu.
Vzhľadom na uvedené mám za to, že ústavná sťažnosť sťažovateľov nesmeruje proti
aktuálnemu, či trvajúcemu stavu nečinnosti súdu, a preto nie je prostriedkom na to, aby sa
predišlo zásahu do základných práv, resp. tomu, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej
nepokračovalo.»
Ústavný súd overil pravdivosť tvrdení okresného súdu o doterajšom priebehu
napadnutého konania ich porovnaním s predloženým spisovým materiálom a keďže mu
prehľad procesných úkonov uvedený v prípise predsedníčky okresného súdu zodpovedal,
pre potreby ďalšieho konania z neho vychádzal.
Ústavný súd sťažnosť sťažovateľky predbežne prerokoval a uznesením sp. zn.
IV. ÚS 649/2017 z 18. októbra 2017 ju prijal na ďalšie konanie v rozsahu namietaného
porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval predsedníčku okresného
súdu, aby prípadne doplnila svoje predchádzajúce vyjadrenie k sťažnosti a zároveň
oznámila, či trvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Predsedníčka okresného
súdu v prípise sp. zn. 1 SprV 537/2017 z 9. novembra 2017 oznámila, že netrvá na ústnom
prejednaní sťažnosti sťažovateľky, a k priebehu konania doplnila, že „... spis sp. zn.
8 C/1/2011 bol dňa 6. 10. 2017 prevedený novej zákonnej sudkyni
z dôvodu, že dovtedajšia zákonná sudkyňa , ku dňu 1. 10. 2017
ukončila výkon funkcie sudkyne na tunajšom súde“.
Následne ústavný súd vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľky, aby sa vyjadrila, či
trvá na konaní ústneho pojednávania, a zároveň jej zaslal vyjadrenie predsedníčky
okresného súdu sp. zn. 1 SprV 537/2017 z 9. novembra 2017 na vedomie a prípadné
zaujatie stanoviska.
Právna zástupkyňa sťažovateľky v podaní doručenom ústavnému súdu 23. novembra
2017 oznámila, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania a k veci v podstatnom
uviedla:
„K vyjadreniam predsedníčky Okresného súdu Košice-okolie k sťažnosti uvádzame,
že nie je možné súhlasiť s tým, že by činnosť súdu bola efektívna bez prieťahov.
K namietanému obdobiu od 9. júna 2014 do 29. apríla 2015, kedy sa spis nachádzal
na Krajskom súde v Košiciach pre rozhodnutie o znalečnom, treba uviesť, že takýto postup
t. j. postúpenie celého spisu na odvolací súd, nebol potrebný a bol v rozpore so zákonom.
V prvom rade treba uviesť, že bolo dobrou súdnou praxou, že pre uvedené prípady sa
spis rozdelil, aby napr. o znalečnom ako o parciálnej otázke mohol rozhodnúť odvolací súd
k čomu nepotreboval celý spis, a teda prvostupňový súd mohol pokračovať v konaní vo veci
samej. Od 1. júla 2007 však takýto postup predkladania veci odvolaciemu súdu bol
zapovedaný. Podľa § 209 ods. 2 C. s. p., ak odvolanie smeruje proti uzneseniu, ktorým súd
prvého stupňa nerozhodol vo veci samej, vec sa predloží odvolaciemu súdu pred
rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, len ak by bez rozhodnutia o odvolaní súd prvého
stupňa nemohol pokračované v konaní. Je zrejmé, že rozhodnutie o znalečnom nie je
otázkou, ktorá by bola nevyhnutná pre rozhodnutie vo veci samej, a to ani s prihliadnutím
k potrebe rozhodnúť o trovách konania...
Okolnosť zmeny zákonného sudcu nemôže byť na ťarchu strany, ktorej má štát
povinnosť zabezpečiť konanie bez prieťahov.
K výške primeraného zadosťučinenia poukazujeme na ustálenú judikatúru Súdu pre
Ľudské práva, ktorý pre podmienky Slovenskej republiky priznáva finančné zadosťučinenie
vo výške 1 000 za ročné prieťahy. Z uvedeného dôvodu sa nejedná o sumu neprimerane
vysokú;...
V tejto súvislosti opakujeme, že samotné vykonávanie úkonov zo strany súdu
neznamená, že súd koná bez zbytočných prieťahov. ... postup súdu bol v podstate od
počiatku nekoncentrovaný a od začiatku roka 2012 už zjavne vôbec nesmeruje k vyriešeniu
veci. Pre úplnosť uvádzame, že od posledného pojednávania dňa 12. mája 2017 súd
neurobil žiadny ďalší krok...
Pokiaľ ide o trovy konania, uplatňujeme si nárok na náhradu trov konania spolu vo
výške 562,21 € a to za tri úkony právnej služby (prevzatie príprava zastúpenia, podanie
sťažnosti a toto vyjadrenie) á 147,33€, spolu 441,99 €, náhradu výdavkov na miestne
telekomunikačné výdavky a miestne prepravné 3x 8,84 € spolu 26,52 €, daň z pridanej
hodnoty 93,70 € (základ dane 468,51 €).“
Vzhľadom na oznámenia právnej zástupkyne sťažovateľky a predsedníčky okresného
súdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade
s § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii
Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil od ústneho pojednávania,
pretože dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Predmetom konania pred ústavným súdom je rozhodovanie o tom, či postupom
okresného súdu v napadnutom konaní došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na
prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou
„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie
stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného
súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa
rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným
rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie
právnej istoty inak, ako právoplatným rozhodnutím súdu.“ (IV. ÚS 221/04).
Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z čl. 2
ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „CSP“), ako aj z čl. 17 CSP, podľa ktorého súd postupuje tak, aby vec bola čo
najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne
a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,
a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade
so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, IV. ÚS 99/07) zohľadňuje
tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),
správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). V súlade
s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd v rámci prvého kritéria
prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre
sťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02, IV. ÚS 187/07). Podľa uvedených kritérií
posudzoval ústavný súd aj sťažnosti sťažovateľky.
1. Pokiaľ ide o kritérium, ktorým je právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd
konštatuje, že rozhodovanie o peňažnom plnení z dôvodu náhrady škody tvorí štandardnú
a pritom kvantitatívne početnú súčasť rozhodovacej činnosti súdov, a preto ani
po zohľadnení konkrétnych okolností posudzovanej veci, ju nemožno považovať za právne
ani skutkovo zložitú. Zároveň ústavný súd však konštatuje, že potreba opakovaného
znaleckého dokazovania bola objektívne spôsobilá predĺžiť napadnuté konanie.
2. Správanie sťažovateľky ako strany sporu je druhým kritériom, ktoré sa uplatňuje
pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj
k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru. Ústavný súd zo zapožičaného súdneho spisu zistil, že sťažovateľka
významnejšou mierou neprispela k prieťahom v predmetnom konaní.
3. Napokon sa ústavný súd zaoberal hodnotením postupu okresného súdu
v napadnutom konaní, pričom vychádzal zo svojej ustálenej judikatúry, v zmysle ktorej
zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou
všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie
efektívne k odstráneniu právnej neistoty (II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08).
Z doterajšieho priebehu napadnutého súdneho konania vyplýva, že okresný súd koná
vo veci od októbra 2010 bez vydania meritórneho rozhodnutia. Za neefektívny ústavný súd
považuje predovšetkým postup okresného súdu pri zabezpečovaní vypracovania v poradí
druhého znaleckého posudku, ktorý trval neprimerane dlho (od 10. mája 2012 do 3. marca
2014) aj preto, že okresný súd toleroval pasivitu znalca a neuplatnil (hoci mohol a mal) proti
jeho postupu poriadkové opatrenia. Ústavný súd vzal pri svojom rozhodovaní do úvahy aj
skutočnosť, že celková doterajšia dĺžka napadnutého konania na prvom stupni (sedem a pol
roka) je zjavne neprimeraná.
Zohľadňujúc neprimeranú doterajšiu dĺžku napadnutého konania a neefektívny
postup okresného súdu, ústavný súd dospel k záveru, že v napadnutom konaní došlo
k zbytočným prieťahom, a teda aj k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 48
ods. 2 ústavy a jej práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).
III.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.
Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
Vzhľadom na skutočnosť, že napadnuté konanie nebolo v čase rozhodovania
ústavného súdu právoplatne skončené, ústavný súd okresnému súdu prikázal, aby
v napadnutom konaní konal bez zbytočných prieťahov (výrok 2 tohto nálezu).
IV.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného
finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho
domáha. Z ustanovenia § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ak ústavný súd
rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo
alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov
od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.
Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného
základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý
vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz
na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. IV. ÚS 210/04).
Sťažovateľka sa domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 7 000 €
z dôvodov citovaných v časti I tohto nálezu.
Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení ústavný súd vychádza
zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý
spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom
na konkrétne okolnosti prípadu.
Zohľadňujúc konkrétne okolnosti posudzovanej veci, najmä doterajšiu dĺžku
napadnutého konania, zistený neefektívny postup okresného súdu, správanie sťažovateľky
ako strany konania, ale aj predmet sporu (zaplatenie finančnej pohľadávky v sume 2 260 €
s prísl.), ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade bude priznanie finančného
zadosťučinenia v sume 1 500 € primerané konkrétnym okolnostiam posudzovaného prípadu
(bod 3 výroku tohto nálezu).
V.
Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby
úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.
Ústavný súd v zmysle § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodol o úhrade trov
konania sťažovateľky, ktoré jej vznikli v súvislosti s jej právnym zastupovaním.
Úhradu trov konania ústavný súd priznal sťažovateľke v uplatnenom rozsahu za tri
úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia, podanie sťažnosti a vyjadrenia
k veci) vykonané v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 13 ods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c),
§ 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších
predpisov (ďalej len „vyhláška“).
Tarifná odmena za jeden úkon právnej služby v roku 2017 je 147,33 €. Za tri úkony
tak prináleží suma 441,99 € a režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky) za tri úkony v sume
26,52 €, čo spolu predstavuje sumu 468,51 €. Právna zástupkyňa sťažovateľky preukázala,
že je platiteľkou dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“), preto ústavný súd zvýšil
priznanú odmenu o 20 % DPH na sumu 562,21 € (bod 4 výroku tohto nálezu).
Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej
zástupkyne sťažovateľky do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (§ 31a zákona
o ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 CSP).
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je
prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 23. mája 2018