Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 184/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. mája 2018

predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpeného

advokátom JUDr. Tomášom Plankom, Námestie slobody 10, Bratislava, vo veci

namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. z 28. novembra 2017 a rozsudkom Krajského súdu

v Bratislave sp. zn. , zo 17. júna 2015 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

18. apríla 2018 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou

namieta porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6

ods. 1 prvej vety Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)

sp. zn. z 28. novembra 2017 (ďalej len „napadnutý rozsudok najvyššieho

súdu“) a rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

, zo 17. júna 2015 (ďalej len „napadnutý rozsudok krajského

súdu“).

2. Po opísaní skutkového stavu sťažovateľ uviedol, že nesúhlasí s napadnutým

rozsudkom krajského súdu a napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu, keďže „konaním

a rozhodovaním Krajského súdu v Bratislave a Najvyššieho súdu SR bolo v dôsledku ich

arbitrárneho postoja a nesprávneho vyhodnotenia veci zasiahnuté do práva sťažovateľa na

spravodlivé súdne konanie“.

Sťažovateľ konštatoval, že podľa najvyššieho súdu „deklarované zdaniteľné obchody

nezodpovedali reálnemu plneniu v dvoch podstatných zložkách sporných faktúr - v osobe

platiteľa, ktorá plnenie sťažovateľovi mala poskytnúť a v smerovaní finančnej transakcie,

t.j. osobe, ktorá mala za sťažovateľovi dodané plnenia inkasovať. Najvyšší súd SR tvrdí, že

o týchto okolnostiach, ktoré tvoria nedostatok v podmienkach na odpočet dane, mal

sťažovateľ vedomosť, keďže dopravu na miesto určenia k sťažovateľovi realizoval priamo

český producent a cena za dodávky tovaru bola

vyplácaná priamo jeho vodičom, a nie uvedenému na faktúrach. Najvyšší

súd SR tu vychádzal z nesprávneho východiskového stavu, nakoľko platby sťažovateľa za

tovar boli realizované bezhotovostne podľa faktúr od .

Podľa Najvyššieho súdu SR na ekonomické vlastníctvo k predmetnému

tovaru neprešlo a ani nezískal právo disponovať s týmto tovarom ako vlastník. Uvedené

konštatovanie Najvyšší súd SR nejako neodôvodnil, ani nevysvetlil ako k tomuto záveru

došiel. V zmysle § 8 ods. 1 zákona o DPH sa dodaním tovaru rozumie prevod práva

nakladať s hmotným majetkom ako vlastník. Prevod práva nakladať s tovarom ako vlastník

pritom nie je nevyhnutne podmienený vlastníckym právom dodávateľa k tovaru. § 446

, špecificky upravuje pri kúpnej zmluve prevod

práva k tovaru, aj v situácii, keď dodávateľ nie je jeho vlastníkom.

... V tejto súvislosti sťažovateľ zdôrazňuje skutočnosť, že v zmysle citovaného

ustanovenia a právnej praxe sa dobromyseľnosť kupujúceho v zásade predpokladá

a existenciu opaku je povinná preukázať osoba, ktorá sa tohto opaku dovoláva.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že Najvyšší súd SR nesprávne interpretuje ustanovenie

§ 19 ods. 1 v spojení s §8 ods. 1. zákona o DPH a zároveň pri svojom rozhodovaní

nezohľadňuje uvedené ustanovenie, ktoré umožňuje nadobudnutie vlastníckeho práva k veci

aj od nevlastníka, pričom hlavným predpokladom nadobudnutia vlastníckeho práva

v zmysle tohto ustanovenia je dobrá viera kupujúceho v dobe uzavretia kúpnej zmluvy.

Ako už sťažovateľ v rámci súdneho konania a daňovej kontroly tvrdil, vzhľadom na

skutočnosť, že dodávky bravčového mäsa subjekt dlhodobo riadne

zabezpečoval a k dodávkam vyhotovoval riadne doklady, nemal sťažovateľ dôvod bližšie

zisťovať spôsob nadobudnutia predmetného bravčového mäsa od dodávateľa, čo potvrdzuje

aj ustálená judikatúra Najvyššieho súdu SR...

... Ďalej Najvyšší súd SR, ako aj Krajský súd v Bratislave konštatuje, že sťažovateľ

nepostupoval dostatočne obozretne pri preverovaní svojho obchodného partnera, nakoľko

si nepreveroval ekonomické pozadie , ktorý konal za . Sťažovateľ

však pri preverovaní dodávateľa vykonal všetky potrebné úkony, ktoré možno rozumne

požadovať na dostatočné preverenie dodávateľa. bol sťažovateľovi odporučený

samotným producentom , pričom zmenu reťazca tiež

inicioval samotný producent z dôvodu, že sťažovateľ sám nebol schopný realizovať

dostatočný odber tovaru. Sťažovateľ v rámci konania s odbornou starostlivosťou riadne

preveril, že je registrovaný pre DPH, bolo mu predložené osvedčenie

o registrácii ako platiteľa DPH. zároveň disponoval relevantnými

povoleniami príslušných orgánov na úseku veterinárnej a potravinárskej správy

vyžadovanými pre vykonávaný typ podnikateľskej činnosti. Najvyšší súd SR však arbitrárne

a bez akéhokoľvek odôvodnenia nepovažuje všetky vyššie uvedené kroky za dostatočné, čím

neprimerane rozširuje rozsah konania s odbornou starostlivosťou nad rámec ustálenej

praxe.

Sťažovateľ dal Najvyššiemu súdu SR do pozornosti skorší rozsudok Najvyššieho súdu

SR, č. k. zo dňa 29.6.2017, ktorým v obdobnej veci žalobcu a daňovníka

potvrdil rozsudok Krajského súdu v Bratislave, č. k. zo dňa 14.1.2016, ktorým

prvostupňovým súd zrušil žalobou napadnuté rozhodnutia daňových orgánov a vec vrátil na

ďalšie konanie. Najvyšší súd SR v uvedenej veci konštatoval nedostatočné odôvodnenie

rozhodnutí Finančného riaditeľstva SR a príslušného daňového úradu, nespĺňajúce kritéria

preskúmateľnosti správneho rozhodnutia, nakoľko v odôvodneniach absentuje úvaha,

ktorou boli daňové orgány vedené pri vykonávaných dôkazoch.

V rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sa síce konštatuje, že toto skoršie rozhodnutie

bolo brané na zreteľ, a tiež že v oboch prípadoch bol použitý rovnaký modus operandi,

avšak Najvyšší súd SR napriek podobnosti prípadov a rovnakej argumentácii ako aj

odôvodneniu záverov príslušného daňového úradu a Finančného riaditeľstva SR

nepovažuje rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave a rozhodnutia Daňového úradu spolu

s rozhodnutiami Finančného riaditeľstva SR za nedostatočne odôvodnené. Uvedeným tak

vytvára stav právnej neistoty, nakoľko v zásade identických prípadoch v súčasnosti existujú

dve protichodné rozhodnutia Najvyššieho súdu SR.“.

3. Sťažovateľ v petite navrhuje, aby ústavný súd vydal nález, ktorým vysloví

porušenie jeho v bode 1 označených práv napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu

a napadnutým rozsudkom krajského súdu, zruší napadnutý rozsudok najvyššieho súdu

a napadnutý rozsudok krajského súdu a vráti vec krajskému súdu na ďalšie konanie. Okrem

toho sa domáha aj priznania náhrady trov konania.

Sťažovateľ zároveň ústavnému súdu navrhuje i alternatívne znenie petitu sťažnosti,

v zmysle ktorého má ústavný súd po vyslovení porušenia jeho v bode 1 označených práv

napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu rozhodnúť o jeho zrušení a vrátení veci

najvyššiemu súdu na ďalšie konanie a zároveň mu priznať náhradu trov konania.

II.

4. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa podrobnosti

o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov

ustanoví zákon.

5. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

6. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

7. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným

zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo oprávnenosti

akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

8. Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie

sú dôvody na jeho odmietnutie podľa .

9. Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie

ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané

oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

10. Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti konštantne uvádza, že sťažnosť

podľa nemožno považovať za časovo neobmedzený právny prostriedok

ochrany základných práv alebo slobôd (napr. , , ,

). Preto jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie

je jej podanie v lehote ustanovenej v .

11. Podľa sťažnosť možno podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

12. Podľa ak tento zákon neustanovuje inak

a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane

ustanovenia (ďalej len „“) alebo .

13. Podľa lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa

končia uplynutím tohto dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, kedy nastala

skutočnosť určujúca začiatok lehoty.

14. Podľa ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň

pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

15. Lustráciou ústavného súdu bolo zistené, že napadnutý rozsudok najvyššieho súdu

a napadnutý rozsudok krajského súdu nadobudli právoplatnosť 15. februára 2018, a teda

lehotu dvoch mesiacov podľa v spojení s

je preto potrebné počítať od 15. februára 2018. Deň, ktorý sa svojím označením

zhoduje s dňom, kedy nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty, je 15. apríl 2018

(nedeľa). V zmysle posledným dňom na podanie tejto ústavnej sťažnosti

bol 16. apríl 2018 (pondelok). Sťažnosť sťažovateľa bola na poštovú prepravu daná až

17. apríla 2018 (utorok) a ústavnému súdu bola doručená 18. apríla 2018. Z uvedeného

vyplýva, že sťažnosť bola podaná už po zákonom ustanovenej lehote uvedenej v § 53 ods. 3

.

16. V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty zákon

o ústavnom súde neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej lehoty odpustiť (napr.

, ).

17. Z už uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť sťažovateľa pri predbežnom

prerokovaní odmietol podľa ako podanú oneskorene.

18. Keďže sťažnosť sťažovateľa bola odmietnutá ako celok už pri jej predbežnom

prerokovaní, rozhodovanie o ďalších návrhoch sťažovateľa v uvedenej veci stratilo

opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. mája 2018