Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 135/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-29

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 31. mája 2018 v senáte

zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej, zo sudcu Miroslava Duriša a sudcu

Ladislava Orosza (sudca spravodajca) o sťažnosti ,

, zastúpeného advokátom Mgr. Martinom Paškalom, Záhradnícka 27, Bratislava,

ktorou namieta porušenie základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Okresného súdu Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. , za účasti

Okresného súdu Nitra, takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Nitra v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l i .

2. Ing. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 3 000 €

(slovom tritisíc eur), ktoré mu j e Okresný súd Nitra p o v i n n ý zaplatiť do dvoch

mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresný súd Nitra j e p o v i n n ý uhradiť trovy konania

v sume 312,34 € (slovom tristodvanásť eur a tridsaťštyri centov) na účet jeho právneho

zástupcu Mgr. Martina Paškalu, Záhradnícka 27, Bratislava, do dvoch mesiacov od

nadobudnutia právoplatnosti tohto nálezu.

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. mája 2017

doručená sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľ“),

zastúpeného advokátom Mgr. Martinom Paškalom, Záhradnícka 27, Bratislava, ktorou

namieta porušenie základného práva podľa (ďalej

len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Nitra (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté konanie“).

Zo sťažnosti a z príloh k nej priložených vyplýva, že sťažovateľ v procesnom

postavení žalobcu sa žalobným návrhom doručeným okresnému súdu 6. marca 2007

domáhal, aby mu žalovaná vyplatila z titulu vykonaných stavebných prác sumu 412 090,30

Sk s príslušenstvom. Okresný súd na základe platobného rozkazu č. k. -23

z 26. apríla 2007 (ďalej len „platobný rozkaz“) zaviazal žalovanú na plnenie, avšak

uznesením č. k. -39 z 5. marca 2008 platobný rozkaz zrušil pre jeho

nedoručenie žalovanej do vlastných rúk.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uvádza:

„... Prvé pojednávanie sa uskutočnilo dňa 08. 09. 2008, kde bolo navrhnuté

vypočutie svedkov medzi inými aj , ktorý bol konateľom

spoločnosti (technický dozor). Ďalšie pojednávania sa uskutočnili dňa

19. 11. 2008, 23. 02. 2009 a svedok bol vypočutý dňa 18. 03. 2009.

Ako vyplýva zo zápisnice o pojednávaní dňa 29. 04. 2009 pojednávanie bolo odročené na

dobu neurčitú s tým, že bude robený dopyt na znalca zo zoznamu znalcov vedeného

Ministerstvom spravodlivosti SR k tomu, aby sa vyjadril, či je možné oceniť stavebné práce

na základe rozpočtu, projektovej dokumentácie, dodacích listov a stavebných denníkov...

Uznesením č. k. -138 zo dňa 16. 6. 2009 bolo zrušené uznesenie

o ustanovení znalca a súd ustanovil znalca na

vypracovanie znaleckého posudku. Znalec oznámil dňa 04. 8. 2009

súdu, že podklady nachádzajúce sa v spise sú nedostatočné a vzhľadom na uvedené nemôže

znalecký posudok vypracovať. Následne súd rozhodol rozsudkom č. k. -201

zo dňa 05. 02. 2010 tak, že žalobu sťažovateľa zamietol. Sťažovateľ napadol rozsudok

odvolaním, pričom Krajský súd v Nitre uznesením č. k. -235 zo dňa 07. 07.

2010 predmetný rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.“

Po vrátení veci okresnému súdu sa pojednávania uskutočnili 7. februára 2011,

13. apríla 2011, 1. júna 2011 a 28. novembra 2011, pričom súdny znalec bol na účely

vypracovania znaleckého posudku ustanovený až 14. februára 2012. Po vyhotovení

znaleckého posudku sa ďalšie pojednávania vo veci uskutočnili 25. marca 2013 a 26. júna

2013. Uznesením okresného súdu č. k. -433 zo 7. januára 2014 bol

ustanovený súdny znalec , pričom na naliehanie sťažovateľa

okresný súd tomuto súdnemu znalcovi položil otázky týkajúce sa rozsahu a ceny stavebných

prác.

Po vyhotovení znaleckého posudku sa na pojednávaní uskutočnenom 23. mája 2016

vykonal výsluch súdneho znalca a okresný súd po jeho vypočutí odročil pojednávanie

na 21. september 2016. Ešte pred pojednávaním sťažovateľ predložil okresnému súdu

súkromný znalecký posudok, ku ktorému sa mala možnosť vyjadriť žalovaná. Na základe

pripomienok žalovanej sťažovateľ oznámil okresnému súdu, že žiada určenie lehoty

na doplnenie súkromného znaleckého posudku, pričom žalovaná prostredníctvom svojej

právnej zástupkyne oznámila, že nemá návrhy na doplnenie dokazovania.

Sťažovateľ v tejto súvislosti uvádza, že „Súd... odročil pojednávanie na 28. 11.

2016. Doplnenie súkromného znaleckého posudku bolo doručené súdu dňa 02. 11. 2016...

E-mailovou správou zo dňa 15. 11. 2016 oznámil súd právnemu zástupcovi sťažovateľa, že

termín pojednávania sa ruší z dôvodu ospravedlnenia právneho zástupcu žalovanej, ktoré

zasiela v prílohe. Ako vyplýva z návrhu na zrušenie pojednávania zo dňa 14. 11. 2016

právna zástupkyňa žalovanej žiadala zrušiť pojednávanie z dôvodu vypracovania

súkromného znaleckého posudku. S uvedeným postupom súdu sťažovateľ nesúhlasil, na čo

mu súd odpovedal, že termín bol zrušený. Uvedená e-mailová správa bola posledným

úkonom súdu, o ktorom má sťažovateľ vedomosť.“.

Podľa sťažovateľa k porušeniu jeho základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru došlo tým, že

- od vydania platobného rozkazu do jeho zrušenia okresným súdom uplynula doba

1 roka,

- po vrátení veci Krajským súdom v Nitre okresný súd pristúpil k ustanoveniu

súdneho znalca až po 17 mesiacoch,

- okresný súd položil súdnym znalcom v dvoch prípadoch sugestívnu otázku mimo

rámec ich pôsobnosti (súdny znalec posudzoval rozpory vo výpovediach svedkov), ktorej

kladným zodpovedaním podmienil odpovede na ostatné otázky,

- medzi jednotlivými pojednávaniami sa vyskytli dvakrát jedenapolročné „pauzy“,

- pojednávanie odročené na 28. november 2016 bolo zrušené napriek skutočnosti, že

právna zástupkyňa žalovanej výslovne uviedla, že nemá návrhy na doplnenie dokazovania

a tri dni pred pojednávaním svoj názor zmenila a požadovala jeho zrušenie z dôvodu určenia

lehoty na vypracovanie súkromného znaleckého posudku,

- celková dĺžka napadnutého konania, ktorá presahuje dobu 10 rokov, je neprimeraná.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí

sťažnosti na ďalšie konanie o nej rozhodol nálezom tak, že vysloví porušenie jeho

základného práva podľa a práva podľa dohovoru postupom

okresného súdu v napadnutom konaní a okresnému súdu prikáže v napadnutom konaní

konať bez zbytočných prieťahov, prizná sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie

v sume 20 000 € a úhradu trov konania v sume 312,34 €.

Priznanie primeraného finančného zadosťučinenia sťažovateľ odôvodňuje morálnou

škodou, ktorú utrpel v súvislosti s napadnutým konaním, ktoré nie je ani po 11 rokoch

právoplatne skončené.

Ústavný súd sťažnosť sťažovateľa predbežne prerokoval a uznesením sp. zn.

zo 14. februára 2018 ju prijal na ďalšie konanie v rozsahu označených

práv, ktorých porušenie namietal.

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval predsedníčku okresného

súdu, aby sa vyjadrila k sťažnosti a zároveň oznámila, či trvá na tom, aby sa vo veci konalo

ústne pojednávanie. Predsedníčka okresného súdu v prípise sp. zn. Spr. 377/2018

z 23. apríla 2018 oznámila, že súhlasí s tým, aby ústavný súd upustil od ústneho

pojednávania, pričom zároveň ústavný súd informovala, že vo veci bol na pojednávaní

9. apríla 2018 vyhlásený rozsudok, ktorého písomné vyhotovenie sa vypracúva.

Predsedníčka okresného súdu zároveň vo svojom stanovisku zdôraznila, že

zo spisového materiálu, ako aj z vyjadrenia vo veci konajúcej zákonnej sudkyne vyplýva, že

okresný súd vo veci nebol nečinný a jednotlivé úkony vykonával v časových intervaloch,

ktoré zodpovedajú značnej pracovnej zaťaženosti zákonnej sudkyne. V konkrétnostiach

ďalej uviedla, že „... súd vo veci vytýčil celkom 22 pojednávaní, vykonával rozsiahle

dokazovanie, vrátane znaleckého dokazovania, vypočúval viacerých svedkov, zabezpečoval

listinné doklady, pričom vec už raz meritórne rozhodol v roku 2010, ktoré rozhodnutie bolo

odvolacím súdom zrušené. V ďalšom konaní sa súd riadil právnym názorom odvolacieho

súdu, ktorý konštatoval, že nie je dôvod nevykonať ďalšie dokazovanie ustanovením

ďalšieho znalca a v prípade vyjadrenia jedného znalca o nemožnosti vykonania znaleckého

posudku, je možné zistiť prípadnú objektívnu nemožnosť u viacerých znalcov. V súčasnej

dobe je vec už druhý krát meritórne rozhodnutá. Z rozsiahleho spisového materiálu

/t. č. 863 strán/, ako aj z chronológie jednotlivých úkonov, medzi ktorými neboli žiadne

obdobia neprimerane dlhej zbytočnej nečinnosti, mám zato, že sťažnosť sťažovateľa nie je

dôvodná.“.

Súčasťou prípisu sp. zn. Spr. 377/2018 z 23. apríla 2018 bol aj prehľad procesných

úkonov vykonaných v napadnutom konaní a konštatovanie, že sťažovateľ sa žalobou proti

žalovanej domáha zaplatenia sumy 412 090,30 Sk z titulu nárokov plynúcich zo zmluvy

o dielo uzavretej medzi sťažovateľom a žalovanou.

Z prehľadu procesných úkonov vykonaných v napadnutom konaní vyplýva:

„Vo veci bol vydaný platobný rozkaz č. k. - 23 zo dňa 26. 04. 2007,

ktorý bol zrušený uznesením č. k. -39 zo dňa 05.03.2008, pre jeho

nedoručenie žalovanej do vlastných rúk v súlade s ustanovením . Po

nadobudnutí právoplatnosti bol spis prevedený do registra Cb dňa 09. 04. 2008 a pridelený

na konanie sudkyni . V období od vydania platobného rozkazu do

jeho zrušenia súd opakovane doručoval platobný rozkaz a vykonával šetrenie smerujúce

k zisteniu adresy žalovanej, čo je zrejmé zo spisu.

Po prevedení veci do reg. Cb pod sp. zn. sudkyňa vykonala prvý

procesný úkon dňa 14. 04. 2008 (doručovanie žaloby na vyjadrenie), pričom doručenie bolo

vykonané Mestskou políciou Nitra dňa 20. 05. 2008. Dňa 02. 06. 2008 bolo vo veci

nariadené prvé pojednávanie na termín 13. 08. 2008, Nakoľko právna zástupkyňa žalovanej

požiadala z dôvodu čerpania dovolenky o zmenu termínu a súd jej žiadosti vyhovel, bol vo

veci nariadený nový termín na 08. 09. 2008. Na tomto pojednávaní boli vypočuté strany

sporu a pojednávanie bolo odročené za účelom výsluchu svedkov na termín 19. 11. 2008.

Predvolaní svedkovia sa na toto pojednávanie dostavili a boli vypočutí (štyria). Ďalší dvaja

svedkovia boli predvolaní na pojednávanie dňa 26. 01. 2009, avšak nakoľko sa ospravedlnil

právny zástupca žalobcu, súd zmenil termín pojednávania na 23. 02. 2009. Na toto

pojednávanie sa dostavil predvolaný svedok a ďalších navrhnutých svedkov mala

zabezpečiť žalovaná na termín pojednávania dňa 18. 03. 2009. Pojednávanie dňa 18. 03.

2009 sa uskutočnilo, svedkovia boli vypočutí a za účelom predloženia listinných dôkazov

žalovanou bolo pojednávanie odročené na termín 29. 04. 2009. Pojednávanie dňa 29. 04.

2009 sa uskutočnilo a bolo odročené na neurčito, za účelom zistenia, či vzhľadom na rozsah

listinných dôkazov a dokumentácie je možné vo veci vypracovať posudok a zistiť rozsah

a cenu prác vykonaných žalobcom od uzavretia zmluvy ku dňu jej ukončenia žalovanou

a následného nariadenia znaleckého dokazovania. Dňa 04. 06. 2009 bol vo veci ustanovený

znalec za účelom vypracovania znaleckého posudku. Dňa 12. 06. 2009

znalec súdu doručil žiadosť o zrušenie uznesenia, ktorým bol ustanovený v konaní za znalca

(nedostatok odbornosti). O zmene znalca bolo rozhodnuté uznesením č. k.

138 zo dňa 16. 06. 2009. ktorým bol ustanovený nový znalec . Spis bol

znalcovi odovzdaný dňa 22. 07. 2009. Listom zo dňa 04. 09. 2009 znalec súdu oznámil, že

v spise nie sú postačujúce podklady na vypracovanie odpovedí položených súdom, teda

znalecký posudok nie je možné vypracovať. Súd stanovisko znalca zaslal právnym

zástupcom strán konania dňa 08. 09. 2009, k čomu zaslal vyjadrenie právny zástupca

žalobcu dňa 26. 10. 2009. K tomuto vyjadreniu sa písomne vyjadril znalec dňa 09. 11. 2009.

Dňa 12. 11. 2009 súd vo veci nariadil pojednávanie na termín 18. 01. 2010. Na

pojednávaní boli oboznámené listinné dôkazy, prednesené záverečné reči a pojednávanie

bolo odročené za účelom vyhlásenia rozsudku na 05. 02. 2010. Na pojednávaní dňa 05. 02.

2010 súd vyhlásil rozsudok č. k. -201, ktorý bol doručený advokátom strán

sporu. Súd žalobu zamietol, pretože žalobca neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal, že

vykonal práce a dodal stavebný materiál vo väčšom rozsahu ako mu bola zaplatená cena ku

dňu odstúpenia od zmluvy. Žalobca podal voči rozsudku v zákonnej lehote odvolanie. Spis

bol Krajskému súdu v Nitre predložený dňa 24. 03. 2010. Krajský súd v Nitre uznesením

č. k. -235 zo dňa 07. 07. 2010 zrušil rozsudok Okresného súdu Nitra a vrátil

mu vec na ďalšie konanie. Spis bol Okresnému súdu Nitra vrátený dňa 20. 08. 2010.

V odôvodnení uznesenia odvolací súd uviedol, že súd prvého stupňa sa nedostatočne

vysporiadal s platnosťou zmluvy, prípadným bezdôvodným obohatením na strane žalovanej.

Zároveň uviedol, že nie je dôvod nevykonať ďalšie dokazovanie ustanovením ďalšieho

znalca a v prípade vyjadrenia jedného znalca o nemožnosti vykonania znaleckého posudku,

je možné zistiť prípadnú objektívnu nemožnosť u viacerých znalcov. Po vrátení veci boli

vyzvaní právni zástupcovia strán sporu o podanie návrhov na doplnenie dokazovania.

Právna zástupkyňa žalovanej dňa 07. 09. 2010 oznámila, že v tomto štádiu konania nemá

návrhy na doplnenie dokazovania. Návrhy na doplnenie dokazovania oznámil právny

zástupca žalobcu na základe výzvy súdu dňa 27. 09. 2010 a okrem iného navrhol aj

znalecké dokazovanie. Súd si na základe návrhu právneho zástupcu žalobcu vyžiadal od

príslušného stavebného úradu projektovú dokumentáciu, ktorá bola súdu doručená dňa 15.

10. 2010. Dňa 19. 10. 2010 súd vo veci nariadil pojednávanie na termín 15. 12. 2010, na

ktoré predvolal svedkov navrhnutých žalobcom. Právna zástupkyňa žalovanej požiadala o

zmenu termínu z dôvodu čerpania dovolenky, čomu súd vyhovel a termín pojednávania

zmenil na 07. 02. 2011, na ktorý termín boli opäť volaní navrhnutí svedkovia. Na

pojednávanie sa dostavili dvaja svedkovia, ďalší svedok bol opätovne predvolaný na termín

13. 04. 2011 pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty a zároveň bola predvolaná žalovaná

a ďalšia svedkyňa. Na pojednávaní dňa 13. 04. 2011 boli vypočutí svedkovia a žalovaná,

ktorá sa nedostavila, nakoľko mala v tom čase ročné dieťa a pojednávania sa nemohla

zúčastniť spolu so svojou matkou, ktorá bola taktiež volaná ako svedkyňa, bola opätovne

predvolaná na termín pojednávania 01. 06. 2011. Dňa 10. 05. 2011 požiadal právny

zástupca žalobcu o vyžiadanie si ďalších podkladov, dokumentácie súdom, nakoľko žalobca

nimi nedisponoval. Žalovaná bola vypočutá na pojednávaní 01. 06. 2011, ktoré bolo

odročené na neurčito, s tým, že právna zástupkyňa žalovanej navrhla vypočuť ako svedka

, ktorý mal vypracovať znalecký posudok ku dňu odstúpenia od zmluvy

a ktorý mala žalovaná predložiť súdu v lehote 30 dní. Okrem toho žiadal súd ďalšie listiny

navrhnuté stranami sporu. Právna zástupkyňa žalovaného doručila súdu odborný posudok

dňa 20. 06. 2011, ktorý súd doručil právnemu zástupcovi žalobcu dňa

21. 07. 2011. Žalovaná predložila súdu žiadané doklady dňa 16. 09. 2011 (požiadala

o predĺženie lehoty z dôvodu čerpania dovolenky). Dňa 21. 09. 2011 bolo vo veci nariadené

pojednávanie na termín 07. 11. 2011, právnemu zástupcovi žalobcu boli doručované

listinné dôkazy predložené žalovanou a bol volaný svedok . Termín

pojednávania bol zmenený na 28. 11. 2011 z dôvodu ospravedlnenia právnej zástupkyne

žalovanej. Na pojednávaní dňa 28. 11. 2011 bol vypočutý svedok a pojednávanie bolo

odročené na neurčito za účelom vypracovania znaleckého posudku. Uznesením č. k. 23

Cb/74/2008-351 zo dňa 14. 02. 2012 bol dokonania ustanovený znalec .

Spis bol znalcovi doručený dňa 02. 04. 2012 prostredníctvom dožiadaného súdu. Znalec

predložil znalecký posudok dňa 23. 08. 2012 cestou dožiadaného súdu. Znalec uviedol, že

vzhľadom na predložené dôkazy nie je možné určiť rozsah prác vykonaných žalobcom a

teda ani odpovedať na ďalšie dôkazy. Znalecký posudok bol stranám sporu doručovaný dňa

31. 08. 2012. Žalovaná nemala pripomienky k posudku, žalobca sa nevyjadril. Uznesením

č. k. -381 zo dňa 08. 10. 2012 bola znalcovi priznaná odmena. Proti tomuto

uzneseniu podal žalobca odvolanie a po vyjadrení žalovanej a znalca k odvolaniu bol spis

predložený odvolaciemu súdu dňa 16. 11. 2012. Krajský súd v Nitre uznesením

č. k. - 394 zo dňa 30. 11. 2012 prvostupňové rozhodnutie potvrdil a spis

sp. zn. vrátil na Okresný súd Nitra dňa 18. 01. 2013. Dňa 21. 01. 2013 bolo

nariadené pojednávanie na termín 25. 03. 2013. Žalobca sa k znaleckému posudku vyjadril

dňa 13. 02. 2013, jeho pripomienky boli zaslané znalcovi na vyjadrenie dňa 14. 02. 2013.

Na pojednávaní dňa 25. 03. 2013 právna zástupkyňa žalovanej navrhla vypracovať dodatok

k znaleckému posudku znalcom . Znalec sa k nemožnosti vypracovania

posudku vyjadril dňa 27. 03. 2013. Dňa 09. 04. 2013 bolo vo veci nariadené pojednávanie

na termín 26. 06. 2013. Na pojednávaní sa vyjadrili právni zástupcovia strán konania

a pojednávanie bolo odročené na neurčito za účelom znaleckého dokazovania. Súd

uznesením č. k. -433 zo dňa 07. 01. 2014 ustanovil znalca

, ktorému bol spis doručený dňa 11. 03. 2014. Po viacerých urgenciách bol

znalecký posudok súdu doručený dňa 25. 06. 2015. Dňa 30. 06. 2015 bol znalecký posudok

doručovaný stranám sporu. Pripomienky k znaleckému posudku boli doručované znalcovi

a uznesením č. k. -542 zo dňa 22. 10. 2015 bolo rozhodnuté o odmene

znalca. Dňa 26. 01. 2016 bol znalec vyzývaný bol pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty

na vyjadrenie sa k pripomienkam k jeho posudku. Znalec súdu doručil vyjadrenie dňa 24.

02. 2016. Dňa 08. 03. 2016 bolo nariadené pojednávanie na termín 23. 05. 2016, na ktoré

bol predvolaný aj znalec . Na pojednávaní sa znalec vyjadril, pričom bola

vykonaná i konfrontácia medzi ním a technickým dozorom žalovanej. Pojednávanie bolo

odročené na termín 21. 09. 2016. Dňa 08. 09. 2016 predložil žalobca súdu súkromný

znalecký posudok , ktorý bol právnej zástupkyni žalovanej doručený dňa

13. 09. 2016. Na pojednávaní požiadal právny zástupca žalobcu o poskytnutie lehoty na

doplnenie posudku. Na návrh právnej zástupkyne žalovanej bol na termín pojednávania dňa

28. 11. 2016 predvolaný i znalec , ktorý znalecký posudok doplnil dňa 02. 11.

2016. Dňa 14. 11. 2016 požiadala právna zástupkyňa žalovanej o zrušenie termínu

pojednávania, nakoľko žalovaná si chce dať vypracovať súkromný znalecký posudok. Súd

termín pojednávania zrušil, poskytol žalovanej lehotu na predloženie súkromného

znaleckého posudku, ktorý mal byť podľa jej vyjadrenia vypracovaný do 12. 05. 2017.

Znalecký posudok žalovaná doručila súdu dňa 17. 05. 2017, išlo o posudok, ktorý

vypracoval znalecký ústav Slovenská technická univerzita v Bratislave. Dňa 31. 05. 2017

bol uvedený posudok doručený právnemu zástupcovi žalobcu, ktorý vyjadrenie k nemu

zaslal súdu dňa 21. 06. 2017. Dňa 07. 07. 2017 bol nariadený termín na 23. 10. 2017, na

ktorý boli predvolaní znalci, ktorí vypracovávali súkromné znalecké posudky. Na

pojednávaní dňa 23. 10. 2017 boli znalci vypočutí, vykonaná bola i konfrontácia

a pojednávanie bolo odročené za účelom oboznámenia listinných dôkazov a prednesu

záverečných rečí na termín 22. 01. 2018. Na pojednávaní dňa 22. 01. 2018 boli

oboznámené listinné dôkazy, prednesené záverečné reči a vec bola odročená za účelom

vyhlásenia rozsudku na termín 21. 02. 2018. Z dôvodu lekárskeho ošetrenia sudkyne bol

termín pojednávania zrušený a následne bol nariadený termín na 09. 04. 2018, kedy bol vo

veci vyhlásený rozsudok. V súčasnej dobe prebieha lehota na písomné vypracovanie

rozsudku.“

Ústavný súd zistil, že prehľad úkonov uvedený vo vyjadrení predsedníčky okresného

súdu v zásade zodpovedá obsahu spisu, a preto ho považoval za relevantný podklad pre

svoje rozhodovanie. Navyše, zo spisu zistil nasledujúce procesné úkony relevantné pre

rozhodovanie o sťažnosti:

1. Dňa 2. júna 2008 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie žalovanej.

2. Sťažovateľ podal 23. februára 2010 proti rozsudku okresného súdu sp. zn.

z 5. februára 2010 odvolanie.

3. Uznesením okresného súdu sp. zn. zo 14. februára 2012 bol

v konaní ustanovený súdny znalec, ktorého úlohou bolo vypracovať znalecký posudok

v lehote 60 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia (citované rozhodnutie

nadobudlo právoplatnosť 24. februára 2012).

4. Dňa 2. júla 2013 sa žalovaná vyjadrila k návrhu sťažovateľa na vykonanie

dokazovania.

5. Okresný súd 7. januára 2014 ustanovil súdneho znalca na vypracovanie

znaleckého posudku s lehotou predloženia do 90 dní od prevzatia spisu.

6. Dňa 15. mája 2015 okresný súd urgoval súdneho znalca na predloženie

znaleckého posudku pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty.

7. Sťažovateľ sa 6. augusta 2015 vyjadril k znaleckému posudku.

8. Dňa 23. decembra 2015 okresný súd vyzval súdneho znalca na vyjadrenie sa

k pripomienkam žalovanej.

9. Okresnému súdu bolo 16. septembra 2016 doručené vyjadrenie žalovanej

k znaleckému posudku.

Po doručení vyjadrenia okresného súdu ústavný súd vyzval právneho zástupcu

sťažovateľa, aby sa vyjadril, či trvá na konaní ústneho pojednávania, a zároveň mu zaslal

vyjadrenia predsedníčky okresného súdu sp. zn. Spr. 377/2018 z 23. apríla 2018 na vedomie

a prípadné zaujatie stanoviska.

Právny zástupca sťažovateľa v podaní doručenom ústavnému súdu 24. mája 2018

oznámil, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania a zároveň v reakcii na vyjadrenie

predsedníčky okresného súdu zdôraznil, že zaťaženosť vo veci konajúcej sudkyne nie je

relevantným dôvodom pre neprimeranú dĺžku napadnutého konania, ktorá dosahuje takmer

11 rokov. Právny zástupca ďalej vo svojom vyjadrení uviedol, že postup okresného súdu

v súvislosti s vyhlásením meritórneho rozhodnutia bol v rozpore s § 219 ods. 2 Civilného

sporového poriadku. Pokiaľ okresný súd totiž zrušil pojednávanie, na ktorom mal byť

vyhlásený rozsudok, bolo jeho povinnosťou na ďalšom nariadenom pojednávaní mať

pripravené aj jeho písomné vyhotovenie, „čo sa však nestalo“.

Vzhľadom na oznámenia právneho zástupcu sťažovateľa a predsedníčky okresného

súdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade

s o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) upustil od ústneho pojednávania,

pretože dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Predmetom konania pred ústavným súdom je rozhodovanie o tom, či postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k porušeniu základného

práva sťažovateľa ako žalobcu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

v a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

ods. 1 dohovoru.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6

ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, pričom

v obsahu týchto práv neexistuje zásadná odlišnosť (napr. ), čo umožňuje

preskúmať ich namietané porušenie spoločne.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (ako aj práva podľa dohovoru) vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu.“ ().

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa (resp.

dohovoru), ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup

samotného súdu (3). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd v rámci prvého kritéria

prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre

sťažovateľa (, , ). Podľa uvedených kritérií

posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľa.

1. Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že

predmetom napadnutého konania je rozhodovanie o žalobe vo veci zaplatenia sumy

13 678,89 € s príslušenstvom z titulu nezaplatenia za práce vykonané na základe zmluvy

o dielo. V tejto súvislosti ústavný súd zdôrazňuje, že sporová agenda týkajúca sa obdobných

vecí ako je vec sťažovateľa, tvorí štandardnú súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných

súdov, a preto ju nemožno považovať z právneho hľadiska za zložitú. Nutnosť nariadiť

a vykonať (pokiaľ je to možné) znaleckého dokazovanie vo veci signalizuje vyššiu mieru

skutkovej zložitosti veci. Táto však nemôže ospravedlniť doterajšiu celkovú dĺžku

napadnutého konania, ktorá presiahla obdobie 11 rokov. Na tomto závere nemení nič ani

skutočnosť, že spis sa nachádzal z dôvodu podaného opravného prostriedku na odvolacom

súde v období od 24. marca 2010 do 20. augusta 2010.

2. Správanie účastníkov konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či

v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd v tejto súvislosti konštatuje, že nezistil žiadne

významnejšie skutočnosti, prostredníctvom ktorých by sťažovateľ prispel k vzniku

prieťahov v napadnutom konaní. Sťažovateľ sa nariadených pojednávaní riadne zúčastňoval

a na výzvy okresného súdu reagoval v určených lehotách.

3. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v uvedenom konaní

došlo k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu v napadnutom konaní. Ústavný

súd pritom vychádzal zo svojej konštantnej judikatúry, v zmysle ktorej zbytočné prieťahy

v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho

neefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej

neistoty (, , ).

Ústavný súd konštatuje, že napadnuté konanie vedené okresným súdom pod sp. zn.

, ktoré sa začalo 6. marca 2007, trvá viac ako 11 rokov a dosiaľ nie je

právoplatne skončené (aj keď okresný súd vo veci už rozhodol rozsudkom z 9. apríla 2018).

Ústavný súd ďalej zdôrazňuje, že doterajší priebeh napadnutého konania

charakterizuje predovšetkým neefektívny postup okresného súdu. Ako neefektívny hodnotí

ústavný súd postup okresného súdu, ktorý od vydania platobného rozkazu vo veci

(26. apríla 2007) až do jeho zrušenia (5. marca 2008), teda po dobu 1 roka vykonával

výlučne šetrenia na zistenie pobytu žalovanej, pričom tieto boli neúspešné a viedli napokon

k zrušeniu platobného rozkazu postupom v súlade s § 173 ods. 2 Občianskeho súdneho

poriadku.

Ako nesústredený, teda neefektívny hodnotí ústavný súd aj postup okresného súdu

v súvislosti s nariadeným znaleckým dokazovaním. Z prehľadu procesných úkonov

vyplýva, že súdnemu znalcovi ustanovenému na znalecké dokazovanie uznesením

č. k. -433 zo 7. januára 2014 bol spis doručený 11. marca 2014, avšak súdny

znalec znalecký posudok doručil okresnému súdu až 25. júna 2015, a to aj napriek tomu, že

citovaným uznesením bola súdnemu znalcovi na vypracovanie znaleckého posudku určená

lehota 90 dní od prevzatia spisu. Okresný súd síce v tejto súvislosti využil zákonom

dovolenú možnosť a súdneho znalca urgoval na predloženie znaleckého posudku pod

hrozbou uloženia poriadkovej pokuty, urobil tak však až 15. mája 2015, teda po uplynutí

viac ako 11 mesiacov od uplynutia lehoty na predloženie znaleckého posudku (jún 2014).

K predĺženiu napadnutého konania vedeného okresným súdom prispela aj žalovaná,

ktorá okresný súd požiadala o zrušenie termínu pojednávania nariadeného na 14. november

2016 z dôvodu vypracovania súkromného znaleckého posudku, ktorý okresnému súdu

predložila až v máji 2017. Predĺženie napadnutého konania o takmer šesť mesiacov však

nemožno pričítať na ťarchu okresného súdu.

Ústavný súd však ďalej poukazuje aj na kratšie obdobia absolútnej nečinnosti

okresného súdu, a to od 26. júna 2013, keď sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo

odročené na neurčito, do januára 2014, keď okresný súd ustanovil súdneho znalca, a od júna

2017, keď sťažovateľ doručil okresnému súdu vyjadrenie k súkromnému znaleckému

posudku vypracovanému na podnet žalovanej až do októbra 2017, keď sa uskutočnilo

pojednávanie.

Na základe uvedeného ústavný súd, zohľadňujúc najmä doterajšiu zjavne

neprimeranú dĺžku napadnutého konania, neefektívny postup okresného súdu, ako aj kratšie

obdobia absolútnej nečinnosti dospel k záveru, že okresný súd vo veci sťažovateľa spôsobil

vznik zbytočných prieťahov, čím porušil jeho základné právo na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa , ako aj jeho právo na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).

Vzhľadom na to, že okresný súd na pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo 9. apríla 2018,

vyhlásil rozsudok, ktorým žalobu sťažovateľa zamietol a žalovanej priznal nárok na náhradu

trov konania v rozsahu 100 %, bolo bez právneho dôvodu uložiť okresnému súdu príkaz,

aby vo veci vedenej pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov. Vzhľadom

na uvedené ústavný súd časti petitu sťažnosti, ktorou sa sťažovateľ domáhal, aby ústavný

súd okresnému súdu prikázal, aby v napadnutom konaní konal bez zbytočných prieťahov,

nevyhovel (bod 4 výroku tohto nálezu).

III.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Z vyplýva, že ak ústavný súd rozhodne

o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo

slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti

rozhodnutia ústavného súdu.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. ).

Sťažovateľ sa domáha priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume

20 000 € z dôvodov uvedených v časti I tohto nálezu.

Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení ústavný súd vychádza zo

zásad spravodlivosti, ktoré uplatňuje aj ESĽP pri rozhodovaní o spravodlivom finančnom

zadosťučinení podľa čl. 41 dohovoru, ktoré priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti

posudzovaného prípadu.

Vychádzajúc z doterajšej zjavne neprimeranej dĺžky napadnutého konania, ako aj

s prihliadnutím na neefektívny postup okresného súdu, ústavný súd dospel k názoru, že

priznanie finančného zadosťučinenia v sume 3 000 € bude primerané konkrétnym

okolnostiam posudzovanej veci (bod 2 výroku tohto nálezu).

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov právneho zastúpenia, ktoré

sťažovateľovi vznikli v konaní pred ústavným súdom.

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej

mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2016, ktorá

predstavovala sumu 884 €. Úhradu priznal ústavný súd za dva úkony právnej služby

(prevzatie a prípravu zastúpenia a podanie sťažnosti) urobené v roku 2017 v súlade s § 1

ods. 3, § 9, § 11 ods. 3 a § 14 ods. 1 písm. a) a b) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb v znení neskorších predpisov. Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden

úkon právnej služby predstavuje sumu 147,33 € a náhrada paušálnych výdavkov za jeden

úkon právnej služby sumu 8,84 €.

Nárok právneho zástupcu na úhradu tretieho úkonu právnej služby ústavný súd

nepriznal, pretože jeho vyjadrenie k stanovisku okresného súdu neobsahovalo žiadne nové

skutočnosti, ktoré by slúžili ako podklad na rozhodnutie ústavného súdu (obdobne napr.

, ).

Z uvedených dôvodov preto ústavný súd zaviazal okresný súd, aby zaplatil právnemu

zástupcovi sťažovateľa ako úhradu trov konania sumu 312,34 € (bod 3 výroku tohto

nálezu). Úhradu trov konania je okresný súd zaviazaný zaplatiť na účet právneho zástupcu

sťažovateľa ( v spojení s Civilného sporového

poriadku).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 31. mája 2018