Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 355/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 31. mája 2018 v senáte

zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej, zo sudcu Miroslava Duriša a sudcu

Ladislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť

, , zastúpeného advokátom JUDr. Petrom Frajtom, Garbiarska 5,

Košice, ktorou namieta porušenie svojho práva na prácu podľa čl. 23 Všeobecnej deklarácie

ľudských práv, podľa čl. 6 ods. 1 Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych

a kultúrnych právach a podľa čl. 15 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie

opatrením Okresného úradu Rožňava č. CPKE-OP-2017/002317-014 z 20. marca 2017,

a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. mája 2017

osobne doručená sťažnosť , (ďalej len

„sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. Petrom Frajtom, Garbiarska 5, Košice, ktorou

namieta porušenie práva na prácu podľa čl. 23 Všeobecnej deklarácie ľudských práv, podľa

čl. 6 ods. 1 Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach (ďalej

len „medzinárodný pakt“) a podľa čl. 15 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie

(ďalej len „charta“) opatrením Okresného úradu Rožňava (ďalej aj „okresný úrad“)

č. CPKE-OP-2017/002317-014 z 20. marca 2017 (ďalej len „napadnuté opatrenie“).

Zo sťažnosti a z príloh k nej priložených vyplýva, že sťažovateľ napáda opatrenie

okresného úradu označené ako „Prekážka na strane služobného úradu“ z 20. marca 2017,

ktorým bolo podľa jeho názoru porušené právo na prácu vyplývajúce z medzinárodných

zmlúv a (ďalej len „“).

Právomoc ústavného súdu rozhodnúť vo veci sťažnosti sťažovateľ vyvodzuje

poukazujúc na , pričom zdôrazňuje, že v jeho veci sa

„nejedná o individuálny pracovnoprávny spor, ani o spor z kolektívnych pracovnoprávnych

vzťahov, štrajku a výluky, ale sa jedná o obzvlášť hrubé porušenie jedného z mojich

základných práv – práva na prácu...“.

S odkazom na o štátnej službe a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnej

službe“) sťažovateľ tvrdí, že má k dispozícii „iný právny prostriedok na účinnú ochranu

jeho základných práv a slobôd“, a síce sťažnosť, ktorou sa môže „domáhať právnej

ochrany... ak sa... domnieva, že jeho práva garantované a chránené zákonom o štátnej

službe, ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými na jeho vykonanie

a služobnými predpismi boli porušené služobným úradom“.

Argumentujúc, že sťažnosť podľa zákona o štátnej službe ako právny prostriedok

neposkytuje účinnú ochranu základným právam zaručeným medzinárodnou zmluvou alebo

, zastáva sťažovateľ názor, že v jeho prípade je sťažnosť v zmysle

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“), resp. prípustná.

Sťažovateľ ďalej argumentuje, že rovnako v zmysle § 53 ods. 2 zákona o ústavnom

súde sú splnené dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré nemožno vyžadovať vyčerpanie

opravných alebo iných právnych prostriedkov nápravy, ktorými sú „prijatie štátneho

zamestnanca do dočasnej štátnej služby na funkciu odborný radca, v ktorej som vykonával

štátnu službu pred svojím vymenovaním do funkcie vedúceho štátneho zamestnanca –

hlavného radcu, faktická a právna nemožnosť návratu na svoju pôvodnú funkciu odborný

radca z dôvodu jej obsadenia iným štátnym zamestnancom ešte predtým než sa moje

štátnozamestnanecké právne vzťahy vyriešia ústavným a zákonným spôsobom počas trvania

mojej dočasnej pracovnej neschopnosti, nerešpektovanie a svojvoľné porušovanie zvýšenej

miery ochrany štátnozamestnaneckých právnych vzťahov počas trvania dočasnej pracovnej

neschopnosti štátneho zamestnanca vyplývajúcej z ustanovenia článku 8

organizačným útvarom“.

Namietané porušenie svojho práva na prácu sťažovateľ odôvodňuje tým, že „podľa

tvrdenia organizačného útvaru dôvodom vzniku prekážky v práci na strane služobného

úradu je odvolanie z funkcie vedúceho štátneho zamestnanca dosiahnuté počas trvania

mojej dočasnej práceneschopnosti, teda v čase, v ktorom sú štátnozamestnanecké právne

vzťahy vo zvýšenej miere chránené v zmysle znenia ustanovenia článku 8

a z uvedeného dôvodu je toto moje odvolanie neústavné, nezákonné a obzvlášť hrubým

spôsobom porušuje dobré mravy“.

Sťažovateľ ďalej zdôrazňuje, že organizačný útvar nie je oprávnený vykonávať

právne úkony týkajúce sa štátnozamestnaneckých právnych vzťahov. Okrem uvedeného

okresný úrad podľa názoru sťažovateľa neuvádza jasné, zreteľné a jednoznačne dôvody,

na základe ktorých mu mala ako štátnemu zamestnancovi vzniknúť prekážka vykonávať

štátnu službu.

Sťažovateľ požaduje primerané finančné zadosťučinenie v sume 3 052 €, pričom jeho

priznanie odôvodňuje existenciou organizačným útvarom vyfabulovanej prekážky v práci

na strane služobného úradu a neprideľovaním práce, ktoré hrubým spôsobom

a bez akéhokoľvek dôvodu porušili jeho „základné ľudské právo na prácu“.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí

sťažnosti na ďalšie konanie o nej rozhodol nálezom, ktorým vysloví, že „napadnuté

opatrenie Okresného úradu Rožňava sa zrušuje a priznáva primerané finančné

zadosťučinenie za porušenie môjho základného ľudského práva na prácu v rozsahu

odstupného vo výške 3.052,00 € udeleného personálnym opatrením číslo spisu: CPKE-OP-

-012 zo dňa 3. mája 2017 a uložil právnickým osobám, proti ktorým táto

sťažnosť smeruje, aby uhradili rukou spoločnou a nerozdielnou sťažovateľovi trovy

konania“.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa každý návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti sťažovateľa, ak tento zákon

neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Z vyplýva, že jedným z dôvodov pre

odmietnutie návrhu na začatie konania (sťažnosti) už pri jeho predbežnom prerokovaní je

zistenie, že nespĺňa zákonom predpísané náležitosti. Ústavný súd môže prijať na ďalšie

konanie len taký návrh na začatie konania, ktorý obsahuje všetky náležitosti predpísané

. Ak ide o sťažnosť podľa (ako to je

i v prípade sťažovateľa), musí obsahovať jednak všeobecné náležitosti uvedené v § 20

, ako aj osobitné náležitosti uvedené predovšetkým v zákona

o ústavnom súde v spojení s požiadavkami na návrh na rozhodnutie (petit) vyplývajúcimi

z .

Z vyplýva, že súčasťou návrhu na začatie

konania musí byť aj návrh rozhodnutia (petit), ktorého sa navrhovateľ (sťažovateľ) domáha,

pričom náležitosti, ktoré by mal obsahovať kvalifikovaný petit sťažnosti podľa čl. 127

ods. 1 , možno vyvodiť z . Vo vzťahu k petitu ústavný

súd poukazuje aj na , podľa ktorého je viazaný návrhom

na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť

ústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje vo viazanosti petitom, teda tou

časťou sťažnosti, v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa domáha (§ 20 ods. 1

v spojení s požiadavkami vyplývajúcimi z zákona o ústavnom

súde), čím zároveň vymedzí rozsah predmetu konania pred ústavným súdom z hľadiska

požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na to môže ústavný súd rozhodnúť

len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu

subjektu, ktorého označil za porušovateľa svojich práv (m. m. , ,

).

V nadväznosti na uvedené ústavný súd s prihliadnutím na skutočnosť, že petit

sťažnosti neobsahuje presne špecifikované právo, k porušeniu ktorého malo dôjsť

„napadnutým opatrením okresného úradu“, v prvom rade konštatuje, že sťažnosť

sťažovateľa neobsahuje všetky zákonom ustanovené náležitosti sťažnosti podľa čl. 127

ods. 1 , keďže jej chýba jednoznačný a zrozumiteľný návrh na rozhodnutie (petit)

zodpovedajúci požiadavkám vyvoditeľným z , ktorý je

v zmysle taktiež obligatórnou náležitosťou sťažnosti

podľa .

Pri rigoróznom prístupe ústavného súdu by už označené nedostatky boli dôvodom

na odmietnutie sťažnosti podľa pre nesplnenie

zákonom predpísaných náležitostí. Uprednostňujúc materiálny prístup k ochrane ústavnosti,

však ústavný súd napriek uvedeným nedostatkom preskúmal sťažnosť aj z hľadiska toho, či

existujú aj iné dôvody vyplývajúce z , ktoré bránia jej

prijatiu na ďalšie konanie.

S prihliadnutím na obsah sťažnosti ústavný súd zároveň ustálil, že predmetom

konania vo veci sťažovateľa je rozhodovanie o namietanom porušení práv zaručených čl. 23

Všeobecnej deklarácie ľudských práv, čl. 6 ods. 1 medzinárodného paktu a čl. 15 ods. 1

charty napadnutým opatrením okresného úradu.

Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd vychádzal z už citovaného čl. 127

ods. 1 , z ktorého vyplýva, že právomoc ústavného súdu rozhodovať o sťažnostiach,

ktorými fyzické osoby a právnické osoby namietajú porušenie svojich základných práv

alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z kvalifikovanej

medzinárodnej zmluvy, je založená na princípe subsidiarity („... ak o ochrane týchto práv

a slobôd nerozhoduje iný súd“).

Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu

základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri uplatňovaní svojej právomoci riadi

zásadou, že všeobecné súdy sú povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.

Preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná

právomoc všeobecných súdov (m. m. ).

Zmysel a účel princípu subsidiarity, ktorý je vyvoditeľný z ,

spočíva v tom, že ochrana ústavnosti nie je a podľa svojej povahy ani nemôže byť výlučne

úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených

kompetencií. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny

mechanizmus, ktorý sa uplatní až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov

verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal

popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53

ods. 1 (porovnaj m. m. , ,

, ).

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Súčasťou ustálenej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa ktorého

princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú osobu.

Preto každý, kto namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť

tejto ochrany a predtým, ako podá sťažnosť ústavnému súdu, požiadať o ochranu ten orgán

verejnej moci, ktorého kompetencia predchádza právomoci ústavného súdu

().

Podstatou sťažnostnej argumentácie je tvrdenie sťažovateľa, že jeho odvolanie

z funkcie vedúceho štátneho zamestnanca, ku ktorému došlo počas trvania dočasnej

práceneschopnosti, je „neústavné, nezákonné a obzvlášť hrubým spôsobom porušuje dobré

mravy“. Vychádzajúc z takto formulovaných námietok, ústavný súd zastáva názor, že na ich

preskúmanie je na základe žaloby daná právomoc všeobecného súdu, v konaní pred ktorým

sa sťažovateľ môže domáhať určenia neplatnosti jeho odvolania z funkcie vedúceho

štátneho zamestnanca – vedúceho oddelenia zápisov práv k nehnuteľnostiam Katastrálneho

odboru Okresného úradu Rožňava, služobného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej

republiky. V rámci konania pred všeobecným súdom môže sťažovateľ zároveň predniesť

argumentáciu (ktorú prezentuje v sťažnosti), podľa ktorej organizačný útvar nemal

právomoc vykonávať právne úkony týkajúce sa štátnozamestnaneckých právnych vzťahov,

ako aj to, že dôvody vzniku prekážky vykonávať štátnu službu uvádzané okresným úradom

sú nejasné.

Tvrdenie sťažovateľa, podľa ktorého s poukazom na § 23 Civilného sporového

poriadku a z tohto ustanovenia vyplývajúcu kauzálnu príslušnosť v pracovnoprávnych

sporoch sa v jeho veci „nejedná o individuálny pracovnoprávny spor, ani o spor

z kolektívnych pracovnoprávnych vzťahov, štrajku a výluky, ale sa jedná o obzvlášť hrubé

porušenie jedného z mojich základných práv – práva na prácu“, takže je daná právomoc

ústavného súdu vo veci sťažnosti konať a o nej rozhodnúť, nezodpovedá princípu

subsidiarity, od uplatnenia ktorého sa odvíja právomoc ústavného súdu.

Koncept ochrany ústavnosti totiž nie je daný len ústavnému súdu ako nezávislému

súdnemu orgánu ochrany ústavnosti, ale rovnako tak aj všeobecným súdom, ktoré pri

výkone svojich právomocí v súlade s príslušnými procesno-právnymi kódexmi poskytujú

ochranu základným právam a slobodám účastníkov konania, resp. stranám sporu v rámci im

zverených právomocí.

Za uvedených okolností sa sťažovateľ mohol a mal domáhať ochrany svojich práv

žalobou adresovanou príslušnému všeobecnému súdu, čo zakladá dôvod na odmietnutie

sťažnosti ako neprípustnej. Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní rozhodol podľa

v spojení s tak, ako je uvedené vo výroku

tohto uznesenia.

Keďže sťažnosť bola odmietnutá, bolo bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími

návrhmi uplatnenými v sťažnosti.

Nad rámec už uvedeného len pre úplnosť ústavný súd v súvislosti s namietaným

porušením práva podľa čl. 23 Všeobecnej deklarácie ľudských práv poukazuje na svoju

stabilizovanú judikatúru, ktorej súčasťou je aj právny názor, že citovaný dokument nebol

vyhlásený spôsobom ustanoveným zákonom (§ 1 a § 4 ods. 1 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky v znení

neskorších predpisov) a zároveň má len povahu politického dokumentu. Za týchto okolností

nemôže byť predmetom konania pred ústavným súdom podľa sťažnosť

alebo časť sťažnosti namietajúca porušenie práva priznaného Všeobecnou deklaráciou

ľudských práv, keďže táto ratione materiae do rámca medzinárodno-právnych dokumentov

ochrany základných práv a slobôd nepatrí (m. m. , ,

atď.).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 31. mája 2018