Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 124/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-34

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 5. júna 2018 v senáte

zloženom z predsedu senátu Rudolfa Tkáčika, zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu Mojmíra

Mamojku prerokoval sťažnosť , , a

, , právne zastúpených advokátom JUDr. Milanom

Slebodnikom, advokátska kancelária, Štúrova 20, Košice, vo veci namietaného porušenia

ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Rožňava v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo a na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a právo

na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Rožňava v konaní vedenom

pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Rožňava p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

v časti o trovách konania konal bez zbytočných prieťahov.

3. a p r i z n á v a finančné

zadosťučinenie každému v sume 500 € (slovom päťsto eur), ktoré j e Okresný súd

Rožňava p o v i n n ý vyplatiť im do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Rožňava j e p o v i n n ý uhradiť

a trovy konania v sume 765,31 € (slovom sedemstošesťdesiatpäť eur

a tridsaťjeden centov) na účet ich právneho zástupcu advokáta JUDr. Milana Slebodnika,

advokátska kancelária, Štúrova 20, Košice, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -17 z 20. marca 2018 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť , ,

a , (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietali

porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného v (ďalej len „“) a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu

Rožňava (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len

„napadnuté konanie“).

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovatelia boli žalovanými v konaní

o určenie neplatnosti závetu, ktoré sa začalo podaním žaloby 25. septembra 2008 a ktoré

v časti výroku o trovách konania nie je dosiaľ právoplatne skončené.

3. Sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd o ich sťažnosti rozhodol nálezom, ktorým

vysloví, že ich základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a právo podľa dohovoru v konaní na okresnom súde

pod sp. zn. porušené boli a prikáže okresnému súdu v napadnutom konaní

konať bez zbytočných prieťahov. Súčasne sa sťažovatelia domáhali priznania finančného

zadosťučinenia v sume 2 000 € a úhrady trov konania.

4. Na základe výzvy ústavného súdu a oznámenia ústavného súdu o prijatí sťažnosti

sťažovateľov na ďalšie konanie sa k sťažnosti vyjadril okresný súd podaním

sp. zn. Spr 18/18 z 10. mája 2018. Predseda okresného súdu uviedol, že v napadnutom

konaní po vykonaní znaleckého dokazovania vzali žalobcovia žalobu späť, pričom okresný

súd na základe tejto skutočnosti uznesením č. k. -146 z 15. marca 2010

napadnuté konanie zastavil. Výrok o zastavení konania nadobudol právoplatnosť

13. apríla 2010 a ostatné výroky týkajúce sa trov konania boli napadnuté odvolaním

zo strany žalovaných. Krajský súd v Košiciach uznesením č. k. -171

z 29. júla 2011 zrušil uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým boli žalovaní

zaviazaní zaplatiť trovy konania štátu, a vo výroku, ktorým bolo vyslovené, že žiaden

z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Následne okresný súd uznesením

č. k. -176 zo 8. júna 2012 zaviazal žalobcov uhradiť trovy konania žalovaným,

a to vo výške 892,15 €. Proti tomuto uzneseniu bolo podané odvolanie zo strany žalobcov

a vec bola predložená na konanie odvolaciemu súdu, ktorý však spis vrátil prípisom

z 18. decembra 2012 ako predčasne predložený, keďže uznesením nebolo rozhodnuté

o trovách štátu. Okresný súd uznesením č. k. -201 z 27. júna 2016 rozhodol

o trovách štátu tak, že zaviazal žalobcov k zaplateniu sumy 418,23 €. Po právoplatnosti

daného uznesenia a zložení trov štátu žalobcami 8. marca 2017 bol vyznačený pokyn

zákonnej sudkyne na založenie spisu do archívu.

Predseda okresného súdu vo svojom stanovisku uvádza, že „zákonná sudkyňa

nepostupovala správne, keď po právoplatnosti uznesenia o trovách štátu spis nepredložila

Krajskému súdu v Košiciach na rozhodnutie o odvolaní žalobcov voči uzneseniu, ktorým

bolo rozhodnuté o trovách účastníkov konania... omylom dala pokyn na založenie veci

do archívu a z tohto dôvodu nebol spis predložený Krajskému súdu v Košiciach...

... Nečinnosť súdu je možné konštatovať od právoplatnosti uznesenia

201 zo dňa 27. júna 2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť 20. júla 2016. Vtedy mal byť spis

predložený odvolaciemu súdu a nemal byť uložený do archívu. Za toto obdobie sa jedná

o zbytočné prieťahy vo veci, ku ktorým došlo z dôvodu omylu zákonnej sudkyne...“.

5. K vyjadreniu okresného súdu sťažovatelia prostredníctvom právneho zástupcu

zaujali stanovisko podaním, ktoré bolo ústavnému súdu doručené 25. mája 2018.

V uvedenom vyjadrení sa uvádza: „... trváme na tom, že naša vec týkajúca sa rozhodovania

o trovách konania nie je právne zložitá a nevymyká sa z bežnej rozhodovacej činnosti

súdov... z hľadiska povahy veci však ide o konanie mimoriadne citlivé, pretože stav neistoty

ohľadne určenia náhrady trov konania negatívne ovplyvňuje našu finančnú situáciu...

... Pri efektívnom postupe odporcu bolo možné o našom nároku rozhodnúť

v prijateľnom časovom intervale... od podania žaloby až doposiaľ uplynula doba takmer

10 rokov a vec doposiaľ nie je právoplatne skončená...“

6. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru,

že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

7. Z obsahu sťažnosti, jej príloh ako aj z chronologického prehľadu úkonov ústavný

súd zistil tieto podstatné skutočnosti o priebehu napadnutého konania:

- 25. septembra 2008 – podanie žaloby o určenie neplatnosti závetu,

- 15. marca 2010 – pojednávanie vo veci samej, späťvzatie žaloby zo strany

žalobcov, okresný súd vydal uznesenie o zastavení konania sp. zn. -146,

- 13. apríla 2010 – nadobudlo právoplatnosť uznesenie sp. zn. -146

o zastavení konania s výnimkou výroku o trovách konania,

- 29. júla 2011 – Krajský súd v Košiciach vydal uznesenie sp. zn. 9 CoD 47/2010-

171, ktorým zrušil uznesenie okresného súdu v časti výroku, ktorým boli žalovaní zaviazaní

uhradiť trovy štátu a vo výroku, ktorým bolo vyslovené, že žiadny z účastníkov nemá právo

na náhradu trov konania,

- 8. júna 2012 – okresný súd vydal uznesenie -176, ktorým zaviazal

žalobcov zaplatiť žalovaným trovy konania,

- 27. júla 2012 – spis predložený na rozhodnutie o odvolaní žalobcov Krajskému

súdu v Košiciach,

- 18. decembra 2012 – spis vrátený okresnému súdu ako predčasne predložený

nakoľko v uznesení napadnutom odvolaním žalobcov nebolo rozhodnuté o trovách štátu,

- 17. apríla 2015 – spis opätovne predložený Krajskému súdu v Košiciach

na rozhodnutie o odvolaní,

- 26. februára 2016 – vydané uznesenie Krajského súdu v Košiciach

sp. zn. , ktorým vrátil vec okresnému súdu ako predčasne predloženú,

- 27. júna 2016 – vydané uznesenie okresného súdu sp. zn. -201,

v ktorom rozhodol o povinnosti žalobcov zaplatiť trovy štátu, uznesenie nadobudlo

právoplatnosť dňa 20. júla 2016,

- 17. januára 2017 – vydaný referát na vytlačenie príkazu na úhradu trov štátu, ktorý

sa doručoval žalobcom,

- 27. januára 2017 – záznam o zložení trov štátu žalobcami,

- 8. marca 2017 – daný referát spis vyznač a založ, podpísaný zákonnou sudkyňou.

II.

8. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických alebo

právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práva alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom stanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

9. Sťažovatelia sa svojou sťažnosťou domáhali vyslovenia porušenia základného

práva podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov.

10. Sťažovatelia zároveň namietali aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého

každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote

prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

11. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru

Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ

ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv

nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. , , ,

).

12. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (to platí, aj pokiaľ ide o dohovoru, pozn.) vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutí súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

(m. m. ).

13. Pokiaľ ústavný súd v ďalšom texte poukazuje na

(ďalej len „OSP“), ide o platné znenie do 1. júla 2016.

14. Základnou povinnosťou súdu je zabezpečiť taký procesný postup v súdnom

konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

15. Táto povinnosť súdu vyplývala z , ktorý súdom prikazoval,

aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola

rýchla a účinná, ďalej z prvej vety , v zmysle ktorej len čo sa konanie

začalo, postupoval v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie

prejednaná a rozhodnutá. V súčasnosti od 1. júla 2016 tieto povinnosti vychádzajú

zo v znení neskorších predpisov

(ďalej aj „CSP“), najmä z , podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby vec

bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná

hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb. Tento

základný princíp konania je premietnutý do ďalších ustanovení Civilného sporového

poriadku so zohľadnením osobitostí jednotlivých druhov konaní tvoriacich predmet úpravy

tohto poriadku. Povinnosť súdu konať bez prieťahov vyplýva z ,

podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne.

16. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup

samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

17. Čo sa týka hodnotenia právnej a skutkovej zložitosti napadnutého konania,

ústavný súd konštatuje, že rozhodovanie o trovách konania je rutinnou záležitosťou

každodennej praxe súdov a vylučuje tým možnosť, pre ktorú by vznikol dôvod pre výrazné

predĺženie napadnutého konania. V tejto súvislosti ústavný súd zároveň poukazuje

na judikatúru ESĽP, konkrétne na jeho rozsudok v prípade Čičmanec proti Slovenskej

republike (rozsudok z 28. júna 2016 k sťažnosti č. 65302/11), ktorým ESĽP okrem iného

rozhodol aj o tom, že dĺžka konania napadnutého sťažnosťou nespĺňala požiadavku

primeranej lehoty podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (a to aj napriek skutočnosti, že toto konanie

v čase podania ústavnej sťažnosti prebiehalo podobne ako v tomto prípade už len vo fáze

týkajúcej sa trov konania). Európsky súd pre ľudské práva v bode 50 uvedeného rozsudku

konštatoval, že čl. 6 ods. 1 dohovoru vyžaduje, aby všetky stupne konania týkajúce sa

rozhodovania o občianskych právach a záväzkoch vrátane konania nasledujúceho

po rozsudku v merite veci (čo zahŕňa teda aj fázu konania týkajúcu sa trov) boli rozhodnuté

v primeranej lehote.

18. V konaní o sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov ústavný súd okrem zložitosti veci skúma aj to, akým

spôsobom sa na prieťahoch konania podieľa osoba, ktorá podala sťažnosť vo veci porušenia

jej základného práva podľa a práva podľa dohovoru.

V danom prípade sťažovatelia svojím správaním v napadnutom konaní pred okresným

súdom neovplyvnili podstatnejším spôsobom jeho dĺžku tak, aby jej bolo možné pričítať

podiel na stave, v akom sa vec nachádzala v čase podania sťažnosti ústavnému súdu.

19. Ústavný súd napokon hodnotil samotný postup okresného súdu v napadnutom

konaní.

20. Priebeh napadnutého konania pri rozhodovaní o trovách konania bol podľa

názoru ústavného súdu poznačený značnou neefektívnosťou a opakovane nesprávnym

postupom okresného súdu (dvakrát vrátený spis odvolacím súdom z dôvodu jeho

predčasného predloženia, pozn.). Rozhodnutie o trovách konania v prípade zastavenia

konania z dôvodu späťvzatia žaloby zo strany žalobcu považuje ústavný súd za jednoznačné

a právne jednoduché, a teda nie je možné akceptovať, že o trovách konania nie je

právoplatne rozhodnuté ani po 8 rokoch od právoplatnosti uznesenia o zastavení konania

č. k. -146 (predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť 13. apríla 2010,

pozn.).

21. Zo samotného priebehu napadnutého konania a vyjadrenia zákonnej sudkyne

vyplýva, že omylom zákonnej sudkyne nebol spis opätovne predložený odvolaciemu

súdu na rozhodnutie o odvolaní žalobcov proti uzneseniu o trovách konania

č. k. -176 z 8. júna 2012, ale omylom došlo k pokynu na založenie veci

do archívu.

22. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd dospel k názoru, že postupom okresného

súdu v napadnutom konaní vedenom pod sp. zn. došlo k zbytočným

prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie ich záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

III.

23. Pretože ústavný súd rozhodol, že základné právo sťažovateľov na prerokovanie

ich veci bez zbytočných prieťahov podľa a právo na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru boli postupom okresného súdu

porušené, prikázal mu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov a odstránil tak stav

právnej neistoty, v ktorej sa sťažovatelia nachádzajú.

24. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

25. Podľa , ak sa sťažovateľ domáha

primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých

dôvodov sa ho domáha. Podľa ak ústavný súd

rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo

alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov

od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

26. Sťažovatelia sa domáhajú priznania finančného zadosťučinenia v sume 2 000 €

z dôvodu pocitu právnej neistoty a sklamania z neprimeranej dĺžky konania, a to aj napriek

ich aktívnemu prístupu ako účastníkov konania.

27. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušenia základného práva (). Podľa názoru ústavného súdu v tomto prípade

priznanie primeraného finančného zadosťučinenia prichádza do úvahy, avšak suma

požadovaná sťažovateľmi nie je primeraná okolnostiam prípadu. Pri určení finančného

zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym

súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru

priznáva so zreteľom na okolnosti prípadu.

28. S prihliadnutím na doterajšiu dĺžku konania vedeného pod sp. zn.

a skutočnosť, že predmetom rozhodovania sú už len trovy konania, ústavný súd považoval

priznanie sumy 500 € každému zo sťažovateľov za primerané finančné zadosťučinenie

podľa .

29. Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov konania sťažovateľov, ktoré im

vznikli v dôsledku ich právneho zastúpenia v konaní vedenom ústavným súdom advokátom

JUDr. Milanom Slebodnikom. Podľa ústavný súd môže

v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému

účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

30. Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej

mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2016, ktorá bola 884 €,

a z priemernej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2017,

ktorá bola 921 €.

31. Úhradu priznal za štyri úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia

sťažovateľov, podanie sťažnosti, podanie vyjadrenia) v súlade § 11 ods. 3 a §13a ods. 1

písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších

predpisov (ďalej len „vyhláška“). Úhrada za dva úkony právnej služby vykonané

v roku 2017 spolu s režijným paušálom (2x 8,58 €) a dva úkony právnej služby vykonanej

v roku 2018 spolu s režijným paušálom (1x 9,21 €) predstavuje sumu trov konania

celkom 765,31 € vrátane 20 % DPH, ktorej je právny zástupca sťažovateľov platiteľom

(§ 18 ods. 3 vyhlášky).

32. Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho

zástupcu sťažovateľov v lehote uvedenej v bode 4 výroku tohto nálezu.

33. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nie je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku

tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. júna 2018