Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 272/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. júna 2018

predbežne prerokoval sťažnosť a ,

, zastúpených advokátom JUDr. Mariánom Ševčíkom, CSc., Nezábudková 22,

Bratislava, vo veci namietaného porušenia ,

základného práva vlastniť majetok podľa a 3 ,

základného práva na nedotknuteľnosť obydlia podľa Slovenskej

republiky a základného práva na súdnu ochranu podľa Slovenskej

republiky a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd rozsudkom Okresného

súdu Bratislava II sp. zn. z 1. marca 2016 a rozsudkom Krajského súdu

v Bratislave sp. zn. z 18. júla 2017 a takto

rozhodol:

Sťažnosť a o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. novembra

2017 doručená sťažnosť a (ďalej len „sťažovatelia“),

ktorou namietajú porušenie (ďalej len „“),

základného práva vlastniť majetok podľa a 3 , základného práva

na nedotknuteľnosť obydlia podľa a základného práva na súdnu ochranu

podľa a podľa Listiny základných práv a slobôd (ďalej len

„listina“) rozsudkom Okresného súdu Bratislava II (ďalej aj „okresný súd“) sp. zn.

z 1. marca 2016 (ďalej aj „rozhodnutie okresného súdu“) a rozsudkom

Krajského súdu v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“) sp. zn. z 18. júla 2017

(ďalej aj „rozhodnutie krajského súdu“).

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že «[s]ťažovatelia majú za to, že

rozhodnutiami porušovateľa v I. a II. rade došlo k porušeniu zákona. V danom prípade

záložný veriteľ Tatra banka, a.s., ako žalovaný v III. rade oznámil sťažovateľom, že

z dôvodu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti účelového splátkového úveru poskytnutého

na základe Zmluvy o účelovom splátkovom úvere č. zabezpečenom záložným

právom k nehnuteľnosti uzatvorenej dňa 10.09.2008 v znení jej neskorších dodatkov medzi

Tatra bankou, a.s. a - dlžníčkou sa stala pohľadávka záložného

veriteľa voči dlžníkovi na vrátenie úveru vrátane príslušenstva dňa 19.12.2012 predčasne

splatnou. Zároveň sťažovateľom oznámil záložný veriteľ, že keďže táto pohľadávka nebola

zaplatená, záložný veriteľ sa na jej vymoženie rozhodol prikročiť k výkonu záložného práva

zriadeného na základe Zmluvy o záložnom práve uzatvorenej dňa 10.09.2008 medzi

záložným veriteľom a sťažovateľmi, a to k bytu č.

, v BSM sťažovateľov. V prítomnosti notárky JUDr. Yvlin Horompoliovej, notárka

so sídlom v Leviciach sa uskutočnila dňa 12.12.2013 dobrovoľná dražba predmetnej

nehnuteľnosti. Dražobníkom bol Dražby a reality PAMAŠA, s.r.o., navrhovateľom dražby

bola Tatra banka, a.s.. Predmetom dražby bol byt č.

v bytovom dome súp. č. a podiel na spoločných častiach a spoločných

zariadeniach domu súp. č. o veľkosti 1234/100000, ktorého vlastníkmi boli

sťažovatelia. Licitátor vykonal príklep pre VS Guard, s.r.o., ktorý sa stal vydražiteľom

draženej nehnuteľnosti. Predmet dražby bol vydražený za cenu 68.040,- eur.

Sťažovatelia majú za to, že konanie Tatra banky, a.s., ako záložného veriteľa, keď

pristúpila k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti účelového splátkového úveru a k následnej

dobrovoľnej dražbe predmetného bytu bolo v rozpore so zákonom a prieči sa dobrým

mravom. Zmluvný vzťah sa dostal do neudržateľného stavu, pretože došlo k značnej

nerovnováhe v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ďalej

záložný veriteľ neskúmal bonitu sťažovateľov a dlžníka, nikdy sa ich nespýtal na situáciu

v rodine, na ich finančné pomery počas splácania úveru, čím zanedbal svoju povinnosť

odbornej starostlivosti podľa zákona o ochrane spotrebiteľa. Zanedbanie povinnosti

odbornej starostlivosti je v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa považované za nekalú

obchodnú praktiku, ktorá je zakázaná. Záložný veriteľ poskytol úver bez ohľadu na to, či si

overil, či bude dlžník, sťažovatelia schopní ho splácať alebo nie. Množstvo neprijateľných

zmluvných podmienok a systém sankcií boli nastavené tak, že v prípade omeškania

so splácaním je dlžník, sťažovatelia v nevýhodnom postavení ako slabšia zmluvná strana, čo

zakladá hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a v jeho

neprospech, čo zákonodarca označil za neprijateľné. V danom prípade poukazujeme

na Rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 25.09.2013, sp. zn.: . Ako

neprijateľnú podmienku vyhodnotil obdobné konanie aj Krajský súd v Prešove v rozsudku

zo dňa 21.11.2012, sp. zn.: . Z právoplatného rozsudku Krajského súdu

v Prešove, sp. zn.: vyplýva, že podľa ustálenej judikatúry systém ochrany

zavedený Smernicou Rady 93/13 EHS o nekalých zmluvných podmienkach vychádza

z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom

postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho

vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred dodávateľom bez toho, aby mohol

vplývať na ich obsah. Tatra banka a.s., ako záložný veriteľ vedome, na škodu mnohých

spotrebiteľov obchádza zákon v snahe získať tak pre seba výhodnejšie postavenie, pričom

podľa sťažovateľov prinútila ich ako aj dlžníka k takému konaniu, ktoré neboli ako

spotrebitelia povinní vykonať, s cieľom obchádzať ustanovenia ,

zákona o ochrane spotrebiteľa a ďalších predpisov poskytujúcich spotrebiteľskú ochranu,

ako aj . Slovná formulácia zmluvy nemusí priamo odporovať

doslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby

predmetné ustanovenie dodržané nebolo, teda zákon obchádza. V tejto súvislosti

poukazujeme na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: zo dňa

24.05.1995, ktorý o. i. určuje, že o obchádzanie zákona ide vtedy, ak je právnym úkonom

dohodnuté niečo, čo síce nie je so zákonom v priamom rozpore, ale svojimi dôsledkami

sleduje cieľ, aby zákon dodržaný nebol. Mnohé všeobecné a odvolacie súdy SR opakovane

a spravodlivo konštatujú, že neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná

informovanosť aj z dôvodu roztrieštenosti právnej úpravy spotrebiteľského práva, mu

nemôže byť na ujmu. Účelom spotrebiteľského práva je poskytnúť spotrebiteľovi ochranu

v prípadoch, kde môže dodávateľ zneužiť neinformovanosť spotrebiteľa tým, že do zmluvy

zakomponuje zmluvné podmienky, ktoré sú v neprospech spotrebiteľa a úlohou súdu je

v takýchto prípadoch ex offo skúmať neprijateľné zmluvné podmienky a rozpor s dobrými

mravmi a v prípade, že sú zmluvné podmienky neprijateľné, zabezpečiť rýchlu a účinnú

ochranu spotrebiteľovi, čo sa v danom prípade podľa sťažovateľov zo strany porušovateľa

v I. a II. rade nestalo. Podľa ustanovenia a sa musí

právny úkon urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. Právny úkon,

ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný. Sťažovatelia ďalej majú za to, že

porušovateľ v I. a II. rade nevyhodnotili správne námietku sťažovateľov v súvislosti

so znaleckým posudkom na predmetnú nehnuteľnosť, nakoľko týmto znaleckým posudkom

bola nehnuteľnosť hlboko podcenená a preto neboli splnené všetky zákonné podmienky na

to, aby sa uskutočnila dražba nehnuteľnosti, ktorá v konečnom dôsledku poškodila

sťažovateľov. Na predmetnú nehnuteľnosť bola vyhlásená prvýkrát dražba dňa 30.05.2013,

ktorá bola však zrušená, nakoľko dlžník splnil všetky podmienky pre jej zrušenie. V druhom

prípade, ktorý nasledoval, však nedošlo k zrušeniu dražby, a preto podali sťažovatelia

žalobu na Okresný súd Bratislava I. - porušovateľ v I. rade, ktorá však nebola úspešná.

Ďalej sťažovatelia poukazujú na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva najmä k čl.

8 Dohovoru o ochrane základných práv a slobôd v znení jeho dodatkových protokolov

(napr. rozsudok vo veci Paulič vs. Chorvátsko z 1.3.2010). Inštitút dobrovoľnej dražby je

inštitútom, ktorý vo svojej podstate vážnym spôsobom zasahuje do práva vlastniť majetok

podľa SR s dosahom na ústavné právo na obydlie podľa v spojení

s SR, a to bez akejkoľvek ingerencie súdnej moci. Záložca je tak počas celého

trvania záložného práva vystavený jedine konaniu a rozhodovaniu záložného veriteľa,

ktorého písomné vyhlásenie o pravosti, výške a platnosti pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje

výkon záložného práva, a o tom, že predmet dražby je možné dražiť, plní na účely výkonu

záložného práva funkciu „exekučného titulu“ s priamym dosahom na ústavné právo

záložcu. Poukazujeme aj na nález Ústavného súdu ČR z 8.3.2005 sp. zn.: ,

ktorým ústavný súd zrušil ustanovenie § 36 ods. 2 českého zákona o verejných dražbách

z dôvodu, že umožňovalo nútenú dražbu majetku bez toho, aby pohľadávka bola priznaná

vykonateľným súdnym rozhodnutím alebo iným kvalifikovaným aktom poskytujúcim záruku

vierohodnosti a kontrolovateľnosti. Ústavný súd skonštatoval, že otázky, ktoré v právnom

štáte musí zodpovedať súd, zákon zveril do „rozhodovania“ dražobníkovi, pričom z tohto

dôvodu je predmetná právna úprava nezlučiteľná s princípmi právneho štátu. Postihnutie

majetku výlučne súkromnými osobami - dražobníkmi sledujúcimi dosahovanie zisku takmer

bez verejnoprávnej ochrany v rozsahu aký umožňuje slovenská právna úprava je

diskutabilné aj vo svetle porovnateľných právnych poriadkov, ktoré na tak závažný zásah

do vlastníctva vyžadujú rozhodnutie súdu. Záložný veriteľ si svojou úvahou a posúdením

plnenia podmienok zmluvného vzťahu zabezpečuje „exekučný titul“, ktorý ak je aj v pozícii

dražobníka, sám nútene voči dlžníkovi vykonáva. Z dražobnej praxe sú vážne indície, že

dražobné spoločnosti sú prepojené s veriteľmi, čo spochybňuje nezávislosť a nestrannosť

dražobníka. Sťažovatelia opakovane namietajú postup výkonu dražby ako aj vypracovaný

znalecký posudok na ohodnotenie nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom dražby. V danom

prípade sťažovatelia dávajú do pozornosti skutočnosť, že predmet zálohu ocenený

vypracovaným znaleckým posudkom nemohol splniť zabezpečenie pohľadávky dohodnutej

v predmete zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti. Ďalej sťažovatelia uvádzajú,

že dražobník nie je v pozícii mandatára záložného veriteľa, ktorý má sledovať iba jeho

záujem na rýchlom výkone záložného práva za každých okolností. Ak dražobník koná

a organizuje a vykonáva dražbu spôsobom, pri ktorom nie sú rešpektované práva a záujmy

povinného zo záložného práva, čo sa v danom prípade aj stalo, tak sú splnené podmienky

na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby podľa zákona o dobrovoľných dražbách.

Záverom dávajú sťažovatelia do pozornosti nález Ústavného súdu SR, sp. zn.:

, v ktorom sa o. i. uvádza, že k znakom právneho štátu a medzi jeho základné

hodnoty patrí neoddeliteľne princíp právnej istoty ( SR), ktorého

neopomenuteľným komponentom je predvídateľnosť práva. Súčasťou uvedeného princípu je

tiež požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých

podmienkach dala rovnaká odpoveď, teda to, že obdobné situácie musia byť rovnakým

spôsobom právne posudzované (), pretože inak dochádza aj k porušeniu

právnej istoty a zákonom ustanovenej povinnosti pri zabezpečení jednoty rozhodovania.».

Na základe uvedeného sťažovatelia v petite sťažnosti žiadajú, aby ústavný súd

nálezom vyslovil, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava II sp. zn.

z 1. marca 2016 a rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. z 18. júla

2017 bol porušený , ich základné právo vlastniť majetok podľa

ods. 1 a 3 , základné právo na nedotknuteľnosť obydlia podľa

a základné právo na súdnu ochranu podľa a podľa listiny,

aby napadnuté rozhodnutie okresného súdu a napadnuté rozhodnutie krajského súdu zrušil,

aby vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a aby sťažovateľom priznal finančné

zadosťučinenie podľa ustálenej rozhodovacej praxe ústavného súdu a náhradu trov konania.

Návrh na priznanie finančného zadosťučinenia sťažovatelia neodôvodnili.

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané

náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je

zjavne neopodstatnený.

K napadnutému rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava II sp. zn.

z 1. marca 2016

Pokiaľ ide o napadnuté rozhodnutie okresného súdu, ústavný súd poukazuje

na princíp subsidiarity podľa , z ktorého vyplýva, že právomoc

ústavného súdu je daná iba vtedy, ak o ochrane základných práv a slobôd nerozhoduje iný

súd. Ústavný súd preto konštatuje, že nemá právomoc preskúmať napadnuté rozhodnutie

okresného súdu, keďže ho už meritórne preskúmal na základe odvolania krajský súd, ktorý

bol oprávnený a zároveň povinný poskytnúť sťažovateľom ochranu ich právam.

Z uvedeného dôvodu ústavný súd sťažnosť v časti smerujúcej proti napadnutému

rozhodnutiu okresného súdu podľa odmietol

pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie (m. m. , ,

, ).

K napadnutému rozhodnutiu Krajského súdu v Bratislave sp. zn.

z 18. júla 2017

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, ak namietaným

rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci nemohlo vôbec dôjsť

k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď

pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným rozhodnutím, opatrením

alebo iným zásahom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto

možno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť

po jej prijatí na ďalšie konanie (porov. napr. , , ,

).

Predmetom sťažnosti je tvrdenie, že vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru a na to

nadväzujúca dobrovoľná dražba nehnuteľnosti sa prieči dobrým mravom (z dôvodu

zanedbania povinnosti odbornej starostlivosti veriteľa v spotrebiteľskom vzťahu), tvrdenie,

že dražená nehnuteľnosť bola znaleckým posudkom ohodnotená „pod cenu“, a tvrdenie

o nespravodlivosti právnej úpravy draženia nehnuteľností ako takej (keďže pohľadávka,

na základe ktorej dražba prebehla, nebola priznaná vykonateľným súdnym rozhodnutím).

Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných

súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Pri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať

ani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou

ústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha

interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu

zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s alebo kvalifikovanou

medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci

všeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,

ak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne

neodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného

predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko

odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis

mutandis , , ).

Z dôvodov rozhodnutia okresného súdu vyplýva:

„Súd neprisvedčil ani argumentácií navrhovateľov, že znalecký posudok, ktorý sa

stal podkladom pre vykonanie dražby je neúplný a nepravdivý, čo významným spôsobom

ovplyvnilo cenu nehnuteľnosti. Navrhovatelia v konaní nekonkretizovali v čom presne bol

znalecký posudok neúplný a nepravdivý. Ich jedinou námietkou v tomto smere bola nízka

cena predmetu dražby. Podľa § 12 ods. 1 Zákona o dobrovoľných dražbách bolo

povinnosťou dražobníka zabezpečiť zaistenie ohodnotenia predmetu dražby znaleckým

posudkom, ktorý nesmel byť v deň konania dražby starší ako šesť mesiacov. Túto povinnosť

si dražobník aj splnil objednaním ohodnotenia nehnuteľnosti u spoločnosti ZNALECTVO,

s.r.o., ktorá vypracovala znalecký posudok č. zo dňa 28.10.2013. Spoločnosť

ZNALECTVO, s.r.o. je riadne zapísaná znalecká organizácia v zozname znalcov vedenom

Ministerstvom spravodlivosti SR na vykonávanie znaleckej činnosti. Znalci vykonávajú

znaleckú činnosť odborne, nezávisle, nestranne, pričom zodpovedajú za porušenie svojich

povinností tak podľa občianskoprávnych ako aj trestnoprávnych predpisov. Ak mali

navrhovatelia výhrady k znaleckému posudku, mali možnosť uplatniť tieto výhrady inými

právnymi prostriedkami a nie prostredmetvom žaloby o určenie neplatnosti dobrovoľnej

dražby. Dražobník - odporca v II. rade konal v súlade so zákonom, nakoľko zabezpečil

ohodnotenie nehnuteľnosti prostredníctvom znaleckej organizácie. Za prípadné vady

znaleckého posudku dražobník nezodpovedá, preto tieto nemôžu byť dôvodom pre

neplatnosť dobrovoľnej dražby.

Ak ide o ďalšiu vytýkanú námietku, a to, že odporcovia nevzali do úvahy, že v čase

konania nebolo právoplatne ukončené katastrálne konanie na Správe katastra pre hlavné

mesto SR Bratislavu, č.j. V - 32027/12 a prebiehalo na Okresnom súde Bratislava II s tým

súvisiace konanie na súde pod sp.zn. , súd túto okolnosť posúdil ako

irelevantnú. Súd mal preukázané, že neskončené katastrálne konanie sa týkalo návrhu

spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. a navrhovateľky v II. rade na vklad záložného práva

do katastra nehnuteľností. Toto konanie nemalo žiaden vecný súvis pre realizáciu dražby.

Pri tomto katastrálnom konaní sa nemenili vlastníci draženej nehnuteľnosti, ani nešlo o iný

zápis práv obmedzujúcich nakladanie s draženou nehnuteľnosťou. Dražbu realizoval

prednostný záložný veriteľ za účelom uspokojenia svojej nesplnenej pohľadávky. Súdne

a katastrálne konanie vo veci ďalších záložných práv pre neho nemalo žiaden význam

a nebránilo mu v pokračovaní výkonu svojho záložného práva. Rovnako táto skutočnosť nie

je ani dôvodom na upustenie od dražby podľa § 19 Zákona o dobrovoľných dražbách.

Ako posledný dôvod pre neplatnosť dobrovoľnej dražby navrhovatelia označili

nepresnosť a nepravdivosť informácii o predmete dražby. Navrhovatelia však vôbec

neuviedli žiadne konkrétne nesprávnosti, ktoré mali byť dôvodom prekážky pre vykonanie

dobrovoľnej dražby. Súd mal preukázané, že v prejednávanej veci bol predmet dražby

v oznámení o dražbe označený a opísaný v súlade s § 4 a § 17 ods. 1 písm. d) Zákona

o dobrovoľných dražbách, dostatočne podrobne spôsobom vylučujúcich možnosť jeho

zámeny s iným predmetom dražby. Tento dôvod súd tak vyhodnotil ako neopodstatnený.

Vzhľadom k výsledkom vykonaného dokazovania má súd za to, že navrhovatelia

nepreukázali, že dobrovoľná dražba prebehla v rozpore so zákonom, a preto bolo potrebné

návrh v celom rozsahu zamietnuť. Ďalšími dôvodmi, ktoré v konaní uviedli navrhovatelia,

sa súd nezaoberal z dôvodu koncentračnej zásady, nakoľko tieto dôvody boli uplatnené po

3- mesačnej prekluzívnej lehote.“

Krajský súd v plnom rozsahu akceptoval právne závery okresného súdu a navyše

uviedol, že „neopodstatnená je (všeobecná) námietka žalobcov v podanom odvolaní, že súd

prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol vecne nesprávne. Prvoinštančný súd totiž

napadnutým rozsudkom podanú žalobu zamietol po tom, ako na dostatočne a správne

ustálený skutkový stav veci správne aplikoval relevantnú právu úpravu Zákona

o dobrovoľných dražbách, a správny je preto jeho záver, že žalobcovia netvrdili

a nepreukázali také skutočnosti, ktoré by mohli viesť k záveru o neplatnosti predmetnej

dražby.“.

Ústavný súd uznáva, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie

podľa je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho

rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo

relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov

a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky

otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,

prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby

zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie

rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ

rozhodnutia, preto postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné

právo účastníka na spravodlivý proces ().

Ústavný súd poukázaním na obsah citovaného odôvodnenia rozhodnutia krajského

súdu dospel k záveru, že súd dal jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na všetky právne

a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, ktoré sťažovatelia

v konaní nastolili. Z napadnutého rozhodnutia je tiež zrejmé, ako sa súd vysporiadal s tými

z argumentov sťažovateľov, ktoré mali pre rozhodnutie podstatný význam. Krajský súd

preskúmal priebeh dobrovoľnej dražby, avšak porušenie zákona nezistil (naopak, poukázal

na neposkytnutie súčinnosti zo strany dlžníka).

Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť v časti namietajúcej porušenie čl. 46

ods. 1 a listiny odmietol podľa ako

zjavne neopodstatnenú.

Zásah do a 3 sťažovatelia odôvodňujú neproporcionalitou právnej

úpravy, konkrétne inštitútu dobrovoľnej dražby.

V konaní o sťažnosti fyzickej osoby podľa senát ústavného súdu

nie je oprávnený preskúmavať súlad právnych predpisov s , pretože takýto prieskum

je vyhradený plénu ústavného súdu v konaní podľa . Ústavný súd už

viackrát zdôraznil, že účel konania o súlade právnych predpisov nemožno dosiahnuť v inom

type konania (napr. , , ). Argumentácia

sťažovateľov o neproporcionalite právnej úpravy je teda v prípade konania o individuálnej

sťažnosti fyzickej osoby podľa nedôvodná.

Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť v časti namietajúcej porušenie čl. 20

ods. 1 a 3 odmietol podľa ako zjavne

neopodstatnenú.

Vo vzťahu k namietanému porušeniu , sťažnosť

neobsahuje odôvodnenie ( ), čo zakladá odmietnutie

zvyšku sťažnosti podľa z dôvodu absencie zákonom

predpísaných náležitostí.

O ďalších návrhoch sťažovateľov formulovaných v sťažnostnom petite (zrušenie

napadnutého rozhodnutia okresného súdu a napadnutého rozhodnutia krajského súdu,

vrátenie veci okresnému súdu na ďalšie konanie, priznanie finančného zadosťučinenia

a náhrady trov konania) z dôvodu odmietnutia sťažnosti nebolo potrebné rozhodnúť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. júna 2018