Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 303/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-28

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. júna 2018

predbežne prerokoval sťažnosť , t. č. Ústav na výkon trestu odňatia

slobody, , vo veci namietaného porušenia jeho práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky sp. zn.

z 2. novembra 2017 a rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn. z 28. februára

2018 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. mája

2018 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného

porušenia jeho práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky (ďalej len „okresný

súd“) sp. zn. z 2. novembra 2017 (ďalej aj „napadnutý rozsudok okresného

súdu“) a rozsudkom Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

z 28. februára 2018 (ďalej aj „napadnutý rozsudok krajského súdu“, spolu aj „napadnuté

rozhodnutia“).

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že napadnutým rozsudkom okresného súdu bol

sťažovateľ odsúdený pre zločin vydierania spolupáchateľstvom s

podľa a a s poukazom na

písm. c) , za čo mu bol podľa s použitím

(podľa zásady „trikrát a dosť“) uložený trest odňatia slobody

v trvaní 25 rokov. Napadnutým rozsudkom krajského súdu bol rozsudok okresného súdu

potvrdený.

3. Sťažovateľ sa domnieva, že napadnutými rozhodnutiami boli porušené jeho

základné práva a slobody, najmä právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 dohovoru,

a preto navrhuje, aby ich ústavný súd zrušil a prikázal okresnému súdu a krajskému súdu,

aby konali v súlade s čl. 6 dohovoru, a aby mu priznali náhradu trov konania a primerané

finančné zadosťučinenie v sume 15 000 €. Sťažovateľ zároveň žiada o ustanovenie advokáta

na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom.

II.

4. Podľa (ďalej len „“) ústavný súd

rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie

svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd.

5. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Podľa návrhy vo veciach,

na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

6. Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

7. Z pramení, že systém ústavnej ochrany základných práv

a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom ochranu základných

práv a slobôd poskytuje v zmysle primárne všeobecné súdnictvo („ak o ochrane

týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd“) a ústavný súd až subsidiárne. Inými slovami,

ústavný súd poskytuje ochranu základným právam a slobodám iba vtedy, ak o ochrane

týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy.

8. Ústavný súd v súčinnosti s okresným súdom zistil, že sťažovateľ podal proti

napadnutému rozsudku krajského súdu dovolanie, pričom okresný súd sťažovateľovi

ustanovil obhajcu pre dovolacie konanie a momentálne čaká na vypracovanie dovolania

ustanoveným obhajcom. O podanom dovolaní bude oprávnený rozhodnúť Najvyšší súd

Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“). Možno teda uzavrieť, že právny poriadok

Slovenskej republiky poskytuje sťažovateľovi účinný právny prostriedok ochrany jeho

základných práv a slobôd, ktorý sťažovateľ využil (t. j. podal dovolanie). Inak povedané,

v tejto chvíli sa sťažnosť podaná ústavnému súdu javí byť predčasne podaná, keďže existuje

iný orgán verejnej moci (najvyšší súd) oprávnený poskytnúť ochranu základným právam

a slobodám sťažovateľa.

9. Ústavný súd uzatvára, že prijatím sťažnosti na ďalšie konanie by došlo k vzniku

ústavne neakceptovateľného stavu, keď by v zásade o rovnakej veci rozhodovali paralelne

viaceré orgány súdneho typu – najvyšší súd a ústavný súd (porov. mutatis mutandis

, , , , ). Išlo by

o taký stav, ktorý je v právnom štáte neaprobovateľný, pretože by mohol viesť k rozdielnym

rozhodnutiam v rovnakej veci, čo by malo negatívne (a len obťažne odstrániteľné) dôsledky

na právnu istotu, ktorá tvorí integrálnu súčasť princípov právneho štátu.

10. Ústavný súd na tomto mieste pripomína právny názor, ktorý opakovane vo svojej

judikatúre vyslovil (zdôrazňujúc pritom závery rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva

z 12. 11. 2002 vo veci Zvolský a Zvolská v. Česká republika, sťažnosť č. 46129/99, najmä

jeho body 51, 53, 54) a podľa ktorého, majúc na zreteli účel základného práva na súdnu

ochranu zaručeného , v prípade procesného rozhodnutia najvyššieho

súdu o dovolaní je sťažovateľovi lehota na podanie sťažnosti ústavnému súdu považovaná

za zachovanú aj vo vzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu (t. j.

napadnutému uzneseniu) odvolacieho súdu (porov. napr. , ).

11. S ohľadom na už uvedené ústavný súd odmietol sťažnosť podľa § 25 ods. 2

v spojení s pre neprípustnosť. Za daných okolností

ústavný súd sťažovateľovi neustanovoval advokáta na zastupovanie v konaní pred ústavným

súdom, pretože by to bolo neúčelné.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. júna 2018