Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 378/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-29

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 19. júna 2018 v senáte

zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej, zo sudcu Lajosa Mészárosa a sudcu

Ladislava Orosza (sudca spravodajca) v konaní o sťažnosti obchodnej spoločnosti Rapid life

životná poisťovňa, a. s. v konkurze, Garbiarska 2, Košice, v mene ktorej koná správkyňa

konkurznej podstaty JUDr. Jana Závodská, Slovenskej jednoty 8, Košice, vo veci

namietaného porušenia základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. za účasti

Okresného súdu Košice I takto

rozhodol:

1. Základné právo obchodnej spoločnosti Rapid life životná poisťovňa, a. s.

v konkurze, na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

Slovenskej republiky a jej právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. Obchodnej spoločnosti Rapid life životná poisťovňa, a. s. v konkurze,

p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 500 € (slovom tisícpäťsto eur), ktoré jej j e

Okresný súd Košice I p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.

3. Okresný súd Košice I j e p o v i n n ý uhradiť obchodnej spoločnosti Rapid life

životná poisťovňa, a. s. v konkurze, trovy konania v sume 374,81 € (slovom

tristosedemdesiatštyri eur a osemdesiatjeden centov) na účet jej právnej zástupkyne

Advokátskej kancelárie JUDr. Daniel Blyšťan s. r. o., Užhorodská 21, Košice, do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. apríla 2017

doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti Rapid life životná poisťovňa, a. s., Garbiarska 2,

Košice (ďalej len „sťažovateľka“), pôvodne zastúpenej Advokátskou kanceláriou

JUDr. Daniel Blyšťan s. r. o., Užhorodská 21, Košice, v mene ktorej konal advokát

JUDr. Daniel Blyšťan, ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48

ods. 2 (ďalej len „“) a práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej

aj „napadnuté konanie“).

Zo sťažnosti a z vyžiadaného spisu okresného súdu sp. zn. vyplýva,

že sťažovateľka 21. mája 2009 podala okresnému súdu žalobu o ochranu dobrej povesti

právnickej osoby proti spoločnosti Petit Press, a. s., Lazaretská 12, Bratislava (ďalej len

„žalovaná“), ako žalovanej, ktorou sa v súvislosti s článkom uverejneným 7. mája 2009

v denníku SME s názvom „Vo vláde boli praktiky súkromnej poisťovne“ domáhala uloženia

povinnosti žalovanej zdržať sa zásahov do dobrého mena sťažovateľky, uloženia povinnosti

zverejniť ospravedlnenie a tiež priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume

300 000 €.

Sťažovateľka v sťažnosti doručenej ústavnému súdu namieta porušenie jej

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

postupom okresného súdu v napadnutom konaní, pričom svoju sťažnosť odôvodňuje okrem

iného takto:

„... vo veci sa konalo viacero pojednávaní a to dňa 25. 10. 2012, dňa 28. 5. 2015,

dňa 15. 10. 2015, dňa 31. 3. 2016 a posledné pojednávanie dňa 29. 9. 2016 - ktoré bolo

odročené na neurčito.

Samotné prvé pojednávanie vo veci sa uskutočnilo až po vyše troch rokoch od

podania žaloby, pričom do dnešného dňa nie je vec právoplatne ukončená a posledné

pojednávanie bolo odročené na neurčito.

... Súdna ochrana v prípade neoprávneného zásahu do práv na dobrú povesť je

efektívna iba vtedy, ak je rýchla. V konaní o ochranu dobrej povesti je totiž viac ako

legitímne požadovať, aby bolo ukončené v čo najkratšom čase. V opačnom prípade sa

satisfakčné či preventívne účinky rozhodnutia vo veci samej míňajú svojmu účelu. Rýchlosť

súdneho konania je v sporoch o ochranu dobrej povesti obzvlášť významná, pretože

ospravedlnenie, zdržanie sa zásahov či náprava protiprávneho stavu s odstupom času

stráca na účinnosti.

... Okresný súd Košice I doposiaľ vo veci nerozhodol a sťažovateľ je takto už vyše

šesť a pol roka vystavený právnej neistote. Súd vo veci sťažovateľa koná neprimerane dlho.

... v tejto veci sa ešte v r. 2012 sťažovateľ sťažoval na postup súdu v tejto veci,

v ktorom okrem iného namietal aj nečinnosť súdu, avšak ani uvedená sťažnosť zjavne

nepriniesla žiadnu nápravu. Predseda súdu sa touto sťažnosťou ani nezaoberal, o čom

svedčí aj jeho odpoveď zo dňa 11. 12. 2012.

... Na základe vyššie uvedených skutočností je sťažovateľ toho názoru, že v danej veci

je ústavná sťažnosť oprávnená, došlo k zbytočným prieťahom v súdnom konaní a tým

k porušeniu základného práva podľa . Keďže súd

nekoná bez zbytočných prieťahov, sťažovateľ sa nevie domôcť súdnej ochrany už po dobu

vyše 6 rokov v tak závažnej veci, ako je ochrana jeho dobrej povesti.

... Sťažovateľ žiada aj finančnú satisfakciu v sume 5.000,- eur (päť tisíc eur).

Takto uplatnenú sumu primeraného finančného zadosťučinenia odôvodňuje

sťažovateľ tým, že sa dlhodobo nachádza v stave právnej neistoty, pričom táto právna

neistota mu spôsobuje nielen materiálnu, ale aj nemateriálnu ujmu. Počas vyše 6 rokov

trvania sporu sťažovateľ nedosiahol žiadnu súdnu ochranu pred zásahmi do svojej dobrej

povesti ( prevencia ), a už vôbec nedosiahol ani žiadnu satisfakciu a vzhľadom na to, že

súdne konanie trvá 6,5 roka bez toho, aby sa v ňom rozhodlo, tieto v dohľadnej dobe ani

nedosiahne.“

Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sťažovateľka navrhuje, aby ústavný

súd nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa , základné právo sťažovateľa na prejednanie

jeho veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných hodnôt postupom Okresného súdu Košice I v súdnom konaní vedenom pod

sp. zn.: porušené bolo.

2. Okresnému súdu Košice I sa v súdnom konaní vedenom pod sp. zn.: 25 C

247/2009 prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľovi priznáva finančné zadosťučinenie v peniazoch vo výške 5.000,- eur,

ktoré je Okresný súd Košice I povinný vy platiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov odo dňa

právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Sťažovateľovi priznáva náhradu trov konanie titulom trov právneho zastúpenia za

dva úkony právnej služby v sume 374,81 €...“

Ešte pred predbežným prerokovaním sťažnosti ústavný súd vyzval okresný súd, aby

sa vyjadril k sťažnosti sťažovateľky. Na výzvu ústavného súdu reagoval predseda okresného

súdu, ktorý v prípise z 15. mája 2017 po chronologickom popise

dovtedajšieho priebehu napadnutého konania uviedol:

„Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, mám za to, že predmetné konanie javí znaky

zložitosti po právnej i skutkovej stránke. Súd sa musel oboznámiť s množstvom listinných

dôkazov a vypočuť viacerých svedkov.

Obdobie od začatia konania (21. 5. 2009) do nariadenia prvého pojednávania (7. 6.

2012) je poznačené obdobiami nečinnosti súdu, za obdobie 3 rokov súd vykonal iba

prípravu pojednávania podľa ust. a vyzval žalobcu

na zaplatenie súdneho poplatku. Aj napriek značnému pracovnému zaťaženiu súdneho

oddelenia 25C hodnotím toto obdobie za neprimerane dlhé. V ďalšom období už súd

postupoval plynulo a efektívne. Dňa 27. 4. 2017 súd vo veci vyhlásil rozsudok.

K celkovej dĺžke konania však prispela aj samotná žalobkyňa, ktorá dva dni pred

pojednávaním doručila súdu rozsiahle podanie vo veci, ktoré obsahovalo aj návrh na zmenu

žaloby. Keďže žalovaná strana sa o tomto podaní dozvedela až na pojednávaní dňa 7. 6.

2012, požiadala súd o odročenie pojednávania za účelom oboznámenia sa s jeho obsahom

a doručenia vyjadrenia k nemu.

Súd návrh na zmenu žaloby na pojednávaní dňa 25. 10. 2012 nepripustil.

Aj napriek skutočnosti, že proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie,

žalobkyňa dňa 9. 11. 2012 odvolanie doručila súdu. Spis bol dňa 20. 11. 2012 predložený

na rozhodnutie Krajskému súdu v Košiciach. Krajský súd uznesením č. k.

202 zo 7. 12. 2012 odvolanie odmietol.

Žalobkyňa proti rozhodnutiu krajského súdu podala dovolanie. Dňa 20. 9. 2013 bol

spis predložený na rozhodnutie Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky. Najvyšší súd

uznesením č. k. -244 z 2. 12. 2014 dovolanie odmietol.

... Žalobkyňa za obdobie od 9. 11. 2012 do 22. 12. 2014, kedy súd nemohol

pokračovať v konaní, nakoľko nebola vyriešená otázka pripustenia zmeny žaloby, nesie plnú

zodpovednosť, a preto tento úsek nekonania vo veci nemôže ísť na ťarchu súdu.

Na základe vyššie uvedeného som dospel k názoru, že doterajším postupom súdu

došlo k prieťahom v konaní v období od 21. 5. 2009 do 7. 6. 2012, v neskoršom období

zbytočné prieťahy v konaní spôsobovala samotná žalobkyňa, preto navrhujem ústavnému

súdu túto skutočnosť zohľadniť pri rozhodovaní o sťažnosti a priznaní primeraného

finančného zadosťučinenia.“

Uznesením sp. zn. z 15. júna 2017 ústavný súd prijal sťažnosť

sťažovateľky na ďalšie konanie podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“).

II.

Z vyžiadaného spisu okresného súdu sp. zn. ústavný súd zistil

nasledujúci priebeh napadnutého konania:

1. Dňa 21. mája 2009 sťažovateľka podala okresnému súdu (ďalej v rámci

chronológie napadnutého konania aj „súd“) žalobu o ochranu dobrej povesti právnickej

osoby proti žalovanej.

2. Dňa 27. mája 2009 okresný súd uzneseniami poučil účastníkov konania o ich

procesných právach a povinnostiach.

3. Dňa 11. júna 2009 sa žalovaná vyjadrila k žalobe.

4. Dňa 3. augusta 2009 žalovaná podala ďalšie vyjadrenie vo veci.

5. Dňa 7. septembra 2011 súd vyzval sťažovateľku na zaplatenie súdneho poplatku

z návrhu na začatie konania.

6. Dňa 19. októbra 2011 sťažovateľka zaplatila súdny poplatok z návrhu na začatie

konania.

7. Dňa 25. januára 2012 zákonná sudkyňa určila termín pojednávania na 7. jún 2012.

8. Dňa 5. júna 2012 sťažovateľka podala písomné vyjadrenie vo veci a navrhla

zmenu petitu žaloby.

9. Dňa 7. júna 2012 súd pojednávanie bez prejednania veci odročil na 25. október

2012 z dôvodu, že sťažovateľka v krátkom čase pred nariadeným termínom pojednávania

(5. októbra 2012) doručila súdu „pomerne rozsiahle podanie“, s ktorým sa do pojednávania

nemala možnosť oboznámiť ani žalovaná.

10. Dňa 11. júna 2012 žalovaná podala písomné vyjadrenie vo veci.

11. Dňa 25. septembra 2012 podala písomné vyjadrenie vo veci sťažovateľka.

12. Dňa 25. októbra 2012 bola vec prejednaná na pojednávaní, na ktorom súd

uznesením nepripustil zmenu žaloby. Pojednávanie bolo odročené na neurčito.

13. Dňa 29. októbra 2012 žalovaná predložila súdu listinné dôkazy.

14. Dňa 9. novembra 2012 podala sťažovateľka odvolanie proti uzneseniu

z 25. októbra 2012 o nepripustení zmeny žaloby.

15. Dňa 19. novembra 2012 okresný súd predložil spis Krajskému súdu v Košiciach

(ďalej len „krajský súd“) na rozhodnutie o odvolaní sťažovateľky z 9. novembra 2012.

16. Dňa 7. decembra 2012 krajský súd uznesením sp. zn. odmietol

odvolanie sťažovateľky proti uzneseniu okresného súdu z 25. októbra 2012.

17. Dňa 9. januára 2013 krajský súd vrátil spis okresnému súdu.

18. Dňa 7. februára 2013 sťažovateľka podala proti uzneseniu krajského súdu

zo 7. decembra 2012 dovolanie.

19. Dňa 10. júna 2013 žalovaná podala vyjadrenie k dovolaniu sťažovateľky.

20. Dňa 28. júna 2013 sťažovateľka požiadala okresný súd, aby rozhodol aj o jej

návrhu na zmenu žaloby z 24. septembra 2012.

21. Dňa 19. augusta 2013 okresný súd oznámil sťažovateľke, že o jej návrhu

na zmenu žaloby z 24. septembra 2012 nebude rozhodovať, keďže obsah označeného

návrhu bol totožný s návrhom na zmenu žaloby z 5. júna 2012, o ktorom okresný súd už

rozhodol.

22. Dňa 20. septembra 2013 okresný súd predložil spis Najvyššiemu súdu Slovenskej

republiky (ďalej len „najvyšší súd“) na účel rozhodnutia o dovolaní sťažovateľky

zo 7. februára 2013.

23. Podaním doručeným najvyššiemu súdu 22. októbra 2014 okresný súd požiadal

najvyšší súd o oznámenie stavu dovolacieho konania, a to v súvislosti so skutočnosťou, že

sťažovateľka podala ústavnému súdu sťažnosť, v ktorej namietala porušenie svojich práv

uznesením okresného súdu z 25. októbra 2012, ktorým prvostupňový súd nepripustil zmenu

žaloby.

24. Dňa 22. decembra 2014, po rozhodnutí najvyššieho súdu z 2. decembra 2014,

ktorým dovolanie sťažovateľky odmietol, bol spis z najvyššieho súdu vrátený okresnému

súdu.

25. Dňa 22. januára 2015 okresný súd určil termín pojednávania vo veci na 28. máj

2015.

26. Dňa 28. mája 2015 bola vec prejednaná na pojednávaní, ktoré bolo odročené

na 15. október 2015.

27. Dňa 15. októbra 2015 okresný súd po predložení dôkazov účastníkmi konania

odročil pojednávanie na neurčito (okrem iného) s tým, že „v senáte 25 C sú veci do konca

roka 2015 vytermínované“ a „termín pojednávania bude vytýčený začiatkom roka 2016“.

28. Dňa 8. decembra 2015 okresný súd nariadil termín pojednávania na 31. marec

2016.

29. Dňa 31. marca 2016 bola vec prejednaná na pojednávaní, ktoré bolo odročené

na 29. september 2016.

30. Dňa 4. apríla 2016 žalovaná predložila súdu listinné dôkazy.

31. Dňa 29. septembra 2016 bola vec prejednaná na pojednávaní, ktoré bolo

odročené na neurčito s tým, že termín ďalšieho pojednávania bude nariadený začiatkom

roka 2017.

32. Dňa 11. novembra 2016 sťažovateľka podala návrh na vykonanie dokazovania.

33. Dňa 17. februára 2017 okresný súd nariadil termín pojednávania na 27. apríl

2017.

34. Dňa 27. apríla 2017 okresný súd po prejednaní veci na pojednávaní vyhlásil

rozsudok, ktorým žalobu sťažovateľky zamietol a žalovanej priznal nárok na náhradu trov

konania v plnej výške.

35. Podaním doručeným okresnému súdu 2. mája 2017 právny zástupca žalovanej

vyčíslil trovy jej právneho zastúpenia v konaní.

Pri príprave meritórneho prerokovania sťažnosti sťažovateľky ústavný súd zistil, že

proti rozsudku okresného súdu z 27. apríla 2017, ktorým bola žaloba sťažovateľky v celom

rozsahu zamietnutá, nebolo podané odvolanie a označený rozsudok nadobudol

právoplatnosť 21. augusta 2017.

Ústavný súd tiež zistil, že uznesením okresného súdu sp. zn.

z 23. januára 2018, zverejneným v obchodnom vestníku 29. januára 2018, bol na majetok

sťažovateľky vyhlásený konkurz. Uznesením okresného súdu sp. zn.

z 2. mája 2018 bola za správkyňu konkurznej podstaty sťažovateľky ustanovená JUDr. Jana

Závodská so sídlom kancelárie Slovenskej jednoty 8, Košice. Zistené skutočnosti ústavný

súd premietol do záhlavia tohto nálezu.

Po prijatí sťažnosti sťažovateľky na ďalšie konanie predseda okresného súdu

prípisom sp. zn. z 20. júla 2017 a správkyňa konkurznej podstaty

sťažovateľky podaním z 1. júna 2018 ústavnému súdu oznámili, že netrvajú na tom, aby sa

vo veci konalo ústne pojednávanie. Ústavný súd preto v súlade s § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil od ústneho pojednávania, keďže dospel k záveru, že od neho

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa v posudzovanej veci domáha vyslovenia porušenia svojho

základného práva podľa , ako aj práva podľa dohovoru

postupom okresného súdu v napadnutom konaní.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru,

pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, pričom v obsahu týchto

práv neexistuje zásadná odlišnosť (napr. ), čo umožňuje preskúmať ich

namietané porušenie spoločne.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (ako aj práva podľa dohovoru) vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu“ ().

K základným povinnostiam súdu a sudcu patrí preto aj povinnosť zabezpečiť taký

procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli

ktorému sa účastník, resp. strana konania obrátila na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu do 30. júna 2016 vyplývala z ustanovení

Zb. v znení neskorších predpisov (najmä z , ,

a ) a s účinnosťou od 1. júla 2016 vyplýva zo

Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), najmä

z jeho a . Podľa súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo

najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne

a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb a podľa § 157

ods. 1 súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne,

spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa (resp.

dohovoru), ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup

samotného súdu (3). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd

v rámci prvého kritéria prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní

a jeho význam pre sťažovateľa (, , ). Podľa

uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľky.

1. Pokiaľ ide o kritérium, ktorým je právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd

konštatuje, že hoci konanie o žalobe o ochranu dobrej povesti právnickej osoby patrí

k štandardnej súčasti rozhodovacej činnosti všeobecných súdov, v okolnostiach konkrétneho

prípadu sa môže vyznačovať zvýšenou skutkovou a právnou náročnosťou. V posudzovanej

veci však podľa názoru ústavného súdu o takýto prípad nešlo. Predsedom okresného súdu

v jeho vyjadrení uvádzaná nevyhnutnosť oboznámenia sa „s množstvom listinných

dôkazov“ a vypočutia „viacerých svedkov“ sa totiž vzťahuje najmä na kvantitatívny aspekt

posudzovanej veci, ktorá sama osebe (bez zložitosti ako kvalitatívnej kategórie) nemohla

mať zásadnejší vplyv na plynulosť a efektívnosť postupu súdu v napadnutom konaní.

Zložitosť veci preto ústavný súd nepovažuje za skutočnosť, ktorá by podstatnou mierou

prispela k celkovej dĺžke napadnutého konania.

2. Správanie sťažovateľa ako účastníka konania (resp. strany sporu) je druhým

kritériom, ktoré ústavný súd uplatňuje pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred súdom došlo

k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (ako aj práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru). Ústavný súd po preskúmaní vyžiadaného

spisu okresného súdu konštatuje, že k celkovej dĺžke napadnutého konania prispelo aj

správanie sťažovateľky, ktorá svoje procesné oprávnenia nevyužívala vždy efektívne, ale

naopak, aj na úkor plynulosti postupu okresného súdu v napadnutom konaní [predloženie

rozsiahleho podania dva dni pred nariadeným termínom pojednávania, podanie odvolania

(a následne aj dovolania a sťažnosti ústavnému súdu) proti rozhodnutiu, proti ktorému

opravný prostriedok nebol prípustný]. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na svoj už

opakovane judikovaný právny názor, podľa ktorého uplatňovanie procesných oprávnení

stranami sporu im nemožno vytýkať, na druhej strane je však potrebné prihliadnuť na to, že

čas nevyhnutne potrebný na oboznámenie sa s procesnými návrhmi strán a na rozhodnutie

o nich nemožno v kontexte namietaných zbytočných prieťahov pričítať na vrub konajúcemu

súdu (napr. , ).

3. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotí, či v napadnutom konaní

došlo k zbytočným prieťahom, je postup všeobecného súdu v napadnutom konaní. Ústavný

súd pritom vychádza zo svojej konštantnej judikatúry, v zmysle ktorej zbytočné prieťahy

v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho

neefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej

neistoty (, , ).

Z priebehu napadnutého konania popísaného v časti II tohto nálezu vyplýva, že ide

o konanie, ktoré je poznačené obdobím dlhodobej nečinnosti okresného súdu po začatí

konania (výzva sťažovateľke ako žalobkyni na zaplatenie súdneho poplatku z návrhu

na začatie konania po viac ako dvoch rokoch a prvé pojednávanie vo veci uskutočnené

po viac ako troch rokoch od začatia konania), keď okresný súd nevykonával relevantné

úkony priamo smerujúce k odstráneniu právnej neistoty strán preskúmavaného súdneho

konania, ako aj neefektívnou činnosťou okresného súdu, ktorý pojednávania opakovane

odročoval bez toho, aby jeho postup efektívne a urýchlene smeroval k meritórnemu

rozhodnutiu sporu.

Vychádzajúc z uvedených skutočností, ústavný súd dospel k záveru, že celkovú

dĺžku napadnutého konania (dosahujúcu takmer osem rokov) nemožno v kontexte všetkých

okolností prípadu považovať za primeranú, pričom rozhodujúci vplyv na celkovú dĺžku

konania malo obdobie dlhodobej nečinnosti okresného súdu, ako aj jeho následný

neefektívny a nesústredený postup v posudzovanej veci.

Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že základné právo sťažovateľky

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a jej právo

na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. porušené boli (bod 1 výroku

tohto nálezu).

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Keďže v čase rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti sťažovateľky bolo napadnuté

konanie (na základe rozsudku okresného súdu z 27. apríla 2017) už právoplatne skončené,

bolo už bez právneho dôvodu prikazovať okresnému súdu konať vo veci sťažovateľky bez

zbytočných prieťahov, a preto ústavný súd sťažnosti sťažovateľky v tejto časti nevyhovel

(bod 4 výroku tohto nálezu).

IV.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Z ustanovenia vyplýva, že ak ústavný súd

rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo

alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od

právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. ).

Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení ústavný súd vychádza zo

zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý

spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na

konkrétne okolnosti prípadu.

Sťažovateľka sa v posudzovanej veci z dôvodov citovaných v časti I tohto nálezu

domáha priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume 5 000 €.

Zohľadňujúc konkrétne okolnosti preskúmavanej veci, najmä celkovú dĺžku

napadnutého konania, dlhodobú nečinnosť okresného súdu a jeho neefektívny

a nesústredený postup v napadnutom konaní, ako aj zistený podiel sťažovateľky na

predlžení konania, ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade zodpovedá

požiadavkám spravodlivosti a primeranosti priznanie finančného zadosťučinenia

sťažovateľke v sume 1 500 € (bod 2 výroku tohto nálezu).

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľka si v sťažnosti uplatnila nárok na náhradu trov konania spojených s jej

právnym zastúpením v konaní pred ústavným súdom Advokátskou kanceláriou

JUDr. Daniel Blyšťan s. r. o. v celkovej sume 374,81 €, a to za dva úkony právnej služby

(prevzatie a príprava zastúpenia, podanie sťažnosti ústavnému súdu). Uplatnená náhrada

trov pozostáva z odmeny za každý úkon právnej služby vo výške 147,33 €, z režijného

paušálu za každý úkon vo výške 8,84 € a z 20 % DPH v sume 62,47 €.

Ústavný súd v zmysle rozhodol o úhrade trov

konania sťažovateľky, ktoré jej vznikli v súvislosti s jej právnym zastupovaním v konaní

pred ústavným súdom a priznal jej úhradu trov konania v sume vyčíslenej jej (vtedajšou)

právnou zástupkyňou v súlade s príslušnými ustanoveniami vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (bod 3 výroku tohto

nálezu).

Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej

zástupkyne sťažovateľky do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (§ 31a zákona

o ústavnom súde v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. júna 2018