Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 326/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. júna 2018

predbežne prerokoval sťažnosť , , vo veci

namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. júla 2017

doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie

svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice II (ďalej aj „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. .

2. Zo sťažnosti predovšetkým vyplynulo:

«Týmto žiadam Ústavný súd SR o začatie konania v zmysle § 49 a nasl. zákona

č. o organizácii Ústavného súdu SR o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov v právnej veci sťažovateľky voči Okresnému súdu

Košice II pre porušenie základného práva sťažovateľky na konanie bez zbytočných

prieťahov podľa SR a práva na prejednanie veci v primeranej lehote

podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (1950) v konaní

vedenom na OS Košice II pod sp. zn. . Zároveň žiadam, aby ÚS SR vyslovil, že

základné právo sťažovateľky na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

SR a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (1950) v konaní vedenom na OS Košice II pod sp. zn.

bolo porušené. Žiadam, aby ÚS SR priznal sťažovateľke primerané finančné

zadosťučinenie v sume 3.000,-EUR.

Je to len minimálna čiastka, ktorá nevykryje ani čiastočne naše finančné straty za 4/5

roka prebiehania trestného súdu sp. zn. a úmyselných prieťahov odročovaním

pojednávaní, nehovoriac o vzniknutých vážnych zdravotných problémoch z dlhodobých

stresujúcich situácií ponižovania a urážok.

... V januári r. 2013 som (sťažovateľka) podala trestné oznámenie na

, môjho býv. manžela z dôvodu neplnenia si vyživovacej povinnosti na rozvedenú

manželku, ktoré mu bolo určené podľa § 72 ods. 3 z dôvodu, že po rozvode mi bolo zverené

do opatery ŤZP dieťa, o ktoré sa sústavne starám, čiže podmienky na výživné trvajú

naďalej. Právoplatnými rozhodnutiami v r. 2009 OS, v r. 2011 KS bolo rozhodnuté

prispievať 100,- EUR mesačne.

Jeho právna zástupkyňa JUDr. mi v decembri 2012 oznámila, že

prevzala zastupovanie a že mi oznamuje, že jej klient nebude viac

platiť a že dávajú návrh na zrušenie výživného na OS Košice II. Bol to za tie roky ďalší

návrh v zastúpení na zrušenie výživného na rozvedenú manželku. To bol dôvod

podania trestného oznámenia, nakoľko dlžná suma za obdobie prebiehania trestného súdu

4,5 roka sa vyšplhala na 5.100,- EUR. Súd prebiehal na OS Košice II, sp. zn.

sudca JUDr. Polák. S nádejou spravodlivého rozhodnutia som zdokladovala všetko

potrebné a požadované súdom. Keďže môj príjem je len opatrovací príspevok, tie peniaze -

100,- EUR mi veľmi chýbali. Dcéra má invalidný dôchodok, čo je nepostačujúce ani na jej

zdravotné potreby, ktoré som musela pre ňu obmedziť, aby sa pokryli aspoň základné

výdaje.

Na hlavné pojednávania obžalovaný nechodil, niekedy nesúhlasil s pojednávaním

v jeho neprítomnosti a aj jeho právna zástupkyňa buď neprišla, odročilo sa, alebo sa

odročilo pre zdokladovanie spisov, ktoré už boli predtým zdokladované, alebo boli

predložené súdu právnou zástupkyňou nepravdivé dôkazy zavádzajúce súd,

ktoré bolo potrené vyvrátiť a dokázať ich nepravdivosť. Na pojednávaniach som bola sama,

nakoľko v bezplatnej poradni mi oznámili, že na trestnú vec, aj keď je to výživné, mi

bezplatné zastupovanie nepatrí.

V r. 2013 - 2014 mi neplatil vôbec, čakal na rozhodnutie OS, ktorý rozhodoval

o zrušení výživného. OS Košice II mu návrh zamietol a rozhodol v r. 2013, že je povinný

naďalej platiť. Zároveň v tom roku 2013 rozhodol Ústavný súd, že neboli porušené jeho

práva a že je povinný platiť. Keďže sa na rozhodnutie OS odvolal na KS, ten

rozhodol, že je povinný naďalej platiť a že potvrdzuje rozhodnutie OS. Keďže

tieto 4 súdy prebiehali a rozhodovali súčasne v rovnakom časovom období, trestný súd

prebiehajúci sp. zn. , na ktorý podávam túto sťažnosť, odročovaním pojednávaní

vytváral priestor na nečestné a zavádzajúce konania . Na tieto zbytočné

a neodôvodnené prieťahy a postup súdu som upozornila na pojednávaní, kde som bola

upozornená pre mňa ponižujúcim a nedôstojným spôsobom, že zneužívam zdravotný stav

svojej ŤZP dcéry.

Trestný súd neriešil a nezaoberal sa trestným činom , zanedbanie

povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, 3. V dvanástom hlavnom pojednávaní mu prokurátor

navrhol aj vyšší trest.

Keďže v zákone o súdoch sa uvádza, že sťažnosť môže podať účastník konania, alebo

strana v konaní, sťažnosť na postup súdu smerovanú proti porušovaniu práva bez

zbytočných prieťahov. Využila som možnosť obrátiť sa na predsedu OS Košice II JUDr.

Adriána Pažúra, ktorého som najprv osobne navštívila a aj písomne sťažnosťou žiadala

o prešetrenie, nakoľko prebiehanie trestného súdu, kde sa jedná o výživné z dôvodu ŤZP

osoby, je potrebné zabezpečenie účinnej efektívnej ochrany čo možno v najkratšom čase.

Štát ako taký deklaruje zvýšený záujem na ochranu týchto osôb, ich práv a integrity

s osobitným zreteľom. Každý má právo na plnohodnotný život tak aj v samotnom zákone

o rodine, kde sú uvedené výnimky pre tieto prípady.

JUDr. Pažúr vo svojej odpovedi uvádza, že moju sťažnosť pokladá za neprípustnú,

pretože nesmeruje k porušovaniu práva. Čo znamená, že 4,5 roka prebiehania súdov a 20

hlavných pojednávaní podľa neho nie sú zbytočné prieťahy.

Dňa 07.06.2017 mi bolo doručené rozhodnutie súdu, t. j. 100 dní po poslednom

pojednávaní, na ktoré sme sa aj ja aj prokurátor odvolali.

Pred podaním tejto sťažnosti na Ústavný súd SR som (sťažovateľka) vyčerpala všetky

právne prostriedky, ktoré zákon na ochranu základných práv a slobôd poskytuje. Pre

plnenie všetkých podmienok pre ÚS musí byť sťažovateľ povinne zastúpený advokátom. Táto

podmienka tejto sťažnosti je tiež splnená. Obrátila som sa na Úrad komisára pre osoby

so zdravotným postihnutím, kde sa komisár pre osoby so zdravotným postihnutím podieľa

na ochrane práv osôb so zdrav. postihnutím. Prikladám vyjadrenie

k výsledku posúdenia podnetu - potrebné k tejto sťažnosti na Ústavný súd.

„Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva.“ ().

Priznanie finančného zadosťučinenia by predstavovalo pre sťažovateľku aspoň

čiastočnú satisfakciu za ujmu, ktorá jej vznikla v dôsledku toho, že konanie OS Košice II je

v neprimeranej časovej dĺžke, čo je v priamom rozpore so zásadou právnej istoty, práva na

spravodlivý súdny proces bez zbytočných prieťahov, práva na prejednanie veci v primeranej

lehote, ako aj so záujmami ŤZP osoby.

... Sťažovateľka na základe uvedených skutočností navrhuje, aby senát Ústavného

súde SR prijal jej sťažnosť na ďalšie konanie a vydal po vykonaní dokazovania tento Nález:

1. Základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a základné právo na prejednanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. porušené bolo.

2. Sťažovateľke priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 3.000,- EUR,

ktoré je Okresný súd Košice II povinný do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu

vyplatiť sťažovateľke na jej adresu.»

II.

3. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

4. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané

náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je

zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, ak namietaným

rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci nemohlo vôbec dôjsť

k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre

nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným rozhodnutím, opatrením alebo

iným zásahom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto

možno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po

jej prijatí na ďalšie konanie (porov. napr. , , ,

).

5. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom Okresného

súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. , ktoré už na uvedenom súde bolo

skončené, pretože sťažovateľka sama uvádza, že „dňa 07.06.2017 mi bolo doručené

rozhodnutie súdu“.

6. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“

garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto

v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. , ).

7. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty. Ústavný

súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola na ústavnom súde

uplatnená v čase, keď namietané porušenie označeného práva ešte trvalo (napr. ,

, ). Ak v čase, keď došla sťažnosť ústavnému súdu, už nedochádza

k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne

neopodstatnenú ( ) bez ohľadu na to, z akých dôvodov

skončilo toto porušovanie ().

8. Zo samotnej sťažnosti vyplýva, že napadnuté konanie bolo na okresnom súde

skončené najneskôr 7. júna 2017. Sťažovateľka sa napriek tomu na ústavný súd obrátila

so svojou sťažnosťou až podaním z 1. júla 2017 (ktoré bolo ústavnému súdu doručené

4. júla 2017), t. j. v čase, keď porušenie označeného základného práva na súdoch, ktoré

sťažovateľka označila za účastníkov konania, už netrvalo a konanie o jej sťažnosti pred

ústavným súdom nebolo spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje

vo vzťahu k právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(m. m. , ).

9. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a pretože sťažovateľka sa v predmetnej veci

domáhala ochrany svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov, keď v označenom konaní pred okresným súdom namietané porušenie práv už

netrvalo, a teda bola odstránená jej právna neistota, jej sťažnosť bolo treba odmietnuť podľa

pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. júna 2018