Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 220/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. júna 2018

predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpeného advokátom

JUDr. Milanom Rojčekom, Sládkovičova 9, Žilina, vo veci namietaného porušenia jeho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd”) bola

23. mája 2018 doručená sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľ“),

vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Čadca

(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté

konanie“).

2. Sťažovateľ v obsahu sťažnosti najmä uviedol:

„Dňa 22.11. 2010 podal sťažovateľ žalobu na Okresnom súde v Čadci voči

, ktorý nevrátil sťažovateľovi nesplatenú časť pôžičky vo výške 9.691,- eur s príl.

Po čiastočných späťvzatiach žaloby Okresný súd v Čadci rozsudkom č. k.

zo dňa 25.4. 2012 zaviazal na zaplatenie istiny vo výške 6.991,- eur s prísl.

Následne bol podaný návrh na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora ,

ktoré exekučné konanie je vedené pod č. k. . Následne bolo zistené, že povinný

previedol na svojich rodičov pozemky a takmer dokončenú stavbu rodinného

domu a sú proti nemu vedené ďalšie exekúcie.

S poukazom na uvedené dňa 1.3. 2013 podal sťažovateľ na Okresnom súde v Čadci

žalobu na neúčinnosť právnych úkonov po tom, čo dlžník sťažovateľa previedol

na základe zmluvy o spätnom prevode vlastníckeho práva svoje vlastníctvo

k nehnuteľnostiam - parcele trvalé trávne porasty o výmere , parcele

- trvalé trávne porasty o výmere , zapísaných na , kat. úz.

na svojich rodičov. Spolu so svojou manželkou bol vlastníkom rozostavanej stavby -

rodinného domu postaveného na parcele kat. úz. a na základe ich

žiadosti o zmenu stavby pred jej dokončením na základe rozhodnutia

č. zo dňa 23.3. 2011 previedli taktiež vlastníctvo k rozostavanej stavby

rodinného domu zmenou osoby stavebníka na rodičov dlžníka sťažovateľa. Tým sa zbavil

svojho majetku, aby súdny exekútor nemal z čoho uspokojiť jeho dlh voči sťažovateľovi.

Okresný súd v Čadci na základe rozsudku č. k. zo dňa 17.2. 2015 návrhu

čiastočne vyhovel a rozhodol, že právny úkon - zmluva o spätnom prevode vlastníckeho

práva je voči sťažovateľovi právne neúčinná. Návrh na určenie neúčinnosti právnych

úkonov - žiadosti o zmenu stavebníka stavby rozostavaného rodinného domu na parcele

, kat. úz. zo dňa 22.2. 2011 a rozhodnutia

zo dňa 23.3. 2011 zamietol...

Súdny exekútor vydal upovedomenie o začatí exekúcie zriadením exekučného

záložného práva na nehnuteľnosti a upovedomenie o začatí exekúcie predajom

nehnuteľnosti na uvedené parcele.

... Povinný podal námietky proti exekúcii a návrh na odklad exekúcie, ktoré boli

doručené súdnemu exekútorovi dňa 28.2. 2017 a následne podal opäť námietky, ktoré boli

doručené súdnemu exekútorovi dňa 2.3. 2017. Súdny exekútor obratom doručil námietky

právnemu zástupcovi sťažovateľa, ktorý sa k obidvom námietkam písomne vyjadril a zaslal

tieto námietky na Okresný súd v Čadci a na vedomie aj súdnemu exekútorovi.

... Pretože súd nerozhodol v zákonom stanovenej 60 dňovej lehote, požiadal

sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 28.6. 2017 o rozhodnutie

o námietkach povinného. Súd namiesto rozhodnutia o námietkach však zaslal dňa

18.10. 2017 prípisom priamo sťažovateľovi námietky povinného s výzvou, aby sa k podaným

námietkach povinného vyjadril. Sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu

opätovne zaslal dňa 24.10. 2017 vyjadrenie k námietkach povinného, i keď tieto už boli

súdu zaslané ešte v mesiaci marec 2017. Takýto postup súdu preto považujeme

za neefektívny.

Nakoľko súd vo veci opäť nekonal, bol sťažovateľ nútený podať dňa 9.4.2018

sťažnosť na prieťahy v konaní, na ktorú nedostal žiadnu odpoveď a súd vo veci ani

nerozhodol.

... Sťažovateľ si uplatňuje primerané finančné zadosťučinenie v sume 2.500 eur, ktoré

dôvodí pretrvávajúcim pocitom nespravodlivosti, neistoty a márnosti, totálneho sklamania a

rozčarovania, keď súd, ktorý má poskytnúť účastníkovi súdnu ochranu, nie je schopný

rozhodnúť o účelových námietkach povinného... Súd, i keď mu zákon ukladá povinnosť

rozhodnúť o námietkach povinného do 60 dní, o týchto nerozhodol ani po 15 mesiacoch,

pričom nejde o žiadnu náročnú, výnimočnú a právne zložitú vec. Sťažovateľ tak stratil

akúkoľvek dôveru v súdny systém chrániaci predovšetkým dlžníkov tým, že vo veci

v zákonom stanovených lehotách nekoná a keď koná, tak neefektívne.“

3. Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom

rozhodol o porušení jeho v záhlaví označených práv postupom okresného súdu

v napadnutom konaní, aby prikázal okresnému súdu v napadnutom konaní konať bez

zbytočných prieťahov a sťažovateľovi priznal finančné zadosťučinenie v sume 2 500 €

a náhradu trov konania v sume 325,42 €.

II.

4. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

5. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma,

či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

6. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť

preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil

žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by

mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, ,

).

7. Sťažovateľ namieta, že postupom okresného súdu v exekučnom konaní vedenom

pod sp. zn. dochádza k zbytočným prieťahom, a tým k porušeniu jeho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

8. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

9. Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské

práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. ,

).

10. Ústavný súd pri sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa

berie do úvahy, že odmietnuť sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú

možno „vzhľadom na skutočnosť, že celková doba konania pred súdom, ako aj postup

zákonného sudcu nesignalizovali reálnu možnosť zbytočných prieťahov, a tým aj porušenie

základného práva podľa “ (), resp. „argumenty v sťažnosti

sťažovateľa nepreukázali v čase podania sťažnosti takú intenzitu porušenia základného

práva podľa , aby bola sťažnosť prijatá na ďalšie konanie“

().

11. Ústavný súd tiež poukazuje na svoju judikatúru, podľa ktorej nie každý zistený

prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva podľa

čl. 6 ods. l dohovoru. Ústavný súd už vo svojich rozhodnutiach vyslovil, že „ojedinelá

nečinnosť súdu hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov sama osebe ešte nemusí zakladať

porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ ().

Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sa postup všeobecného súdu

nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako

„zbytočné prieťahy“ v zmysle (resp. dohovoru), sťažnosť

odmietne ako zjavne neopodstatnenú (, , a iné).

12. Ústavný súd taktiež už viackrát rozhodol (m. m. , ), že

účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy

v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav

zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

13. Z obsahu sťažnosti, jej príloh, ako aj zo zistení ústavného súdu vyplýva, že

1. marca 2017 boli okresnému súdu doručené prostredníctvom súdneho exekútora námietky

povinného proti exekúcii spolu s návrhom na odklad exekúcie. Dňa 18. októbra 2017

okresný súd zaslal námietky povinného sťažovateľovi na vyjadrenie. Dňa 25. októbra 2017

sťažovateľ opätovne doručil vyjadrenie k námietkam povinného, ktoré, ako uviedol, bolo

okresnému súdu zaslané už 3. marca 2017. Dňa 28. novembra 2017 bol spis predložený

vyššej súdnej úradníčke na ďalší postup. Keďže okresný súd o námietkach nerozhodol,

sťažovateľ sa 9. apríla 2018 obrátil na predsedníčku okresného súdu so sťažnosťou

na prieťahy v napadnutom konaní. Predsedníčka okresného súdu v odpovedi na sťažnosť

zo 6. júna 2018 okrem iného uviedla: „Sťažnosť bola nesprávnym posúdením na podateľni

pridelená odd. Er a založená do spisu. Na vybavenie mi bola predložená dňa 6.6.2018...

Po prešetrení všetkých skutočností, oboznámení sa so súdnym spisom, ako aj vyjadrením

zákonného sudcu mám za to, že v danej veci boli v určitých časových úsekoch spôsobené

zbytočné prieťahy v konaní spôsobené postupom súdu, preto považujem Vašu sťažnosť

za dôvodnú. Vo veci som nariadila dohľad nad plynulosťou konania.“

14. Z uvedeného vyplýva, že konanie o námietkach povinného proti exekúcii trvá

ku dňu podania ústavnej sťažnosti takmer 15 mesiacov a okresný súd dosiaľ o námietkach

nerozhodol. Ústavný súd uvedenú dobu rozhodovania o námietkach povinného a návrhu

na odklad exekúcie považuje za hraničnú, pri ktorej zároveň zohľadnil tú skutočnosť, že

sťažnosť sťažovateľa na prieťahy v napadnutom konaní bola vedením okresného súdu

vyhodnotená ako dôvodná a predsedníčka okresného súdu vo veci nariadila dohľad nad

plynulosťou konania. Je teda dôvodný predpoklad, že vo veci sťažovateľa bude okresným

súdom urýchlene rozhodnuté.

15. Vo vzťahu k námietke sťažovateľa, že okresný súd nerozhodol o námietkach

povinného, resp. o jeho ďalších návrhoch, v zákonnej lehote, ústavný súd konštatuje, že aj

v prípadoch, na ktoré sa vzťahuje zákonná lehota podľa § 50 ods. 2 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný

poriadok“) v znení účinnom do 31. marca 2017, vyslovil právny názor, že pojem „zbytočné

prieťahy“ obsiahnutý v (obdobne aj pojem v „primeranej lehote“

obsiahnutý v čl. 6 ods. 1 dohovoru) je pojem autonómny, ktorý nemožno vykladať

a aplikovať len s ohľadom na v zákone ustanovené lehoty na vykonanie toho-ktorého úkonu

súdu alebo iného štátneho orgánu. Pri posúdení, či došlo k porušeniu základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , ústavný súd

na takéto lehoty síce prihliada, ale ich nedodržanie automaticky nevyvoláva porušenie

uvedeného základného práva, pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti

danej veci. Porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

v zmysle citovaného článku nemožno preto bez ďalšieho vyvodzovať len

zo skutočnosti, že štátny orgán dôsledne nepostupoval v zákonom ustanovených lehotách

(, ).

16. Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že hoci doterajší postup okresného

súdu v napadnutom konaní nebol celkom bez prieťahov, ich intenzita s prihliadnutím

na všetky okolnosti konania okresného súdu nedosiahla podľa názoru ústavného súdu taký

stupeň závažnosti, ktorý by mohol jednoznačne viesť k záveru o porušení základného práva

sťažovateľa na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov podľa ,

resp. jeho práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľa pri jej

predbežnom prerokovaní odmietol podľa pre jej zjavnú

neopodstatnenosť.

17. Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci

rozhodnutej v zmysle , a preto nebráni tomu, aby

sťažovateľ v tejto veci v prípade zotrvania na stanovisku, že postupom okresného súdu v nej

dochádza k zbytočným prieťahom, predložil ústavnému súdu novú sťažnosť.

18. Keďže sťažnosť bola odmietnutá a rozhodnutie o priznaní primeraného

finančného zadosťučinenia a úhrady trov konania je viazané na vyslovenie porušenia práva

alebo slobody sťažovateľa ( prvá veta ), ústavný súd o týchto návrhoch

sťažovateľa už nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. júna 2018