Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 220/2018
PDF · 171.44 KB
No categories available
I. ÚS 220/2018
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. júna 2018
predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpeného advokátom
JUDr. Milanom Rojčekom, Sládkovičova 9, Žilina, vo veci namietaného porušenia jeho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Er 405/2012 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd”) bola
23. mája 2018 doručená sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľ“),
vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Čadca
(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Er 405/2012 (ďalej aj „napadnuté
konanie“).
2. Sťažovateľ v obsahu sťažnosti najmä uviedol:
„Dňa 22.11. 2010 podal sťažovateľ žalobu na Okresnom súde v Čadci voči
, ktorý nevrátil sťažovateľovi nesplatenú časť pôžičky vo výške 9.691,- eur s príl.
Po čiastočných späťvzatiach žaloby Okresný súd v Čadci rozsudkom č. k. 10C 130/2011
zo dňa 25.4. 2012 zaviazal na zaplatenie istiny vo výške 6.991,- eur s prísl.
Následne bol podaný návrh na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora ,
ktoré exekučné konanie je vedené pod č. k. . Následne bolo zistené, že povinný
previedol na svojich rodičov pozemky a takmer dokončenú stavbu rodinného
domu a sú proti nemu vedené ďalšie exekúcie.
S poukazom na uvedené dňa 1.3. 2013 podal sťažovateľ na Okresnom súde v Čadci
žalobu na neúčinnosť právnych úkonov po tom, čo dlžník sťažovateľa previedol
na základe zmluvy o spätnom prevode vlastníckeho práva svoje vlastníctvo
k nehnuteľnostiam - parcele trvalé trávne porasty o výmere , parcele
- trvalé trávne porasty o výmere , zapísaných na , kat. úz.
na svojich rodičov. Spolu so svojou manželkou bol vlastníkom rozostavanej stavby -
rodinného domu postaveného na parcele kat. úz. a na základe ich
žiadosti o zmenu stavby pred jej dokončením na základe rozhodnutia
č. zo dňa 23.3. 2011 previedli taktiež vlastníctvo k rozostavanej stavby
rodinného domu zmenou osoby stavebníka na rodičov dlžníka sťažovateľa. Tým sa zbavil
svojho majetku, aby súdny exekútor nemal z čoho uspokojiť jeho dlh voči sťažovateľovi.
Okresný súd v Čadci na základe rozsudku č. k. 4C 69/2013 zo dňa 17.2. 2015 návrhu
čiastočne vyhovel a rozhodol, že právny úkon - zmluva o spätnom prevode vlastníckeho
práva je voči sťažovateľovi právne neúčinná. Návrh na určenie neúčinnosti právnych
úkonov - žiadosti o zmenu stavebníka stavby rozostavaného rodinného domu na parcele
, kat. úz. zo dňa 22.2. 2011 a rozhodnutia
zo dňa 23.3. 2011 zamietol...
Súdny exekútor vydal upovedomenie o začatí exekúcie zriadením exekučného
záložného práva na nehnuteľnosti a upovedomenie o začatí exekúcie predajom
nehnuteľnosti na uvedené parcele.
... Povinný podal námietky proti exekúcii a návrh na odklad exekúcie, ktoré boli
doručené súdnemu exekútorovi dňa 28.2. 2017 a následne podal opäť námietky, ktoré boli
doručené súdnemu exekútorovi dňa 2.3. 2017. Súdny exekútor obratom doručil námietky
právnemu zástupcovi sťažovateľa, ktorý sa k obidvom námietkam písomne vyjadril a zaslal
tieto námietky na Okresný súd v Čadci a na vedomie aj súdnemu exekútorovi.
... Pretože súd nerozhodol v zákonom stanovenej 60 dňovej lehote, požiadal
sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 28.6. 2017 o rozhodnutie
o námietkach povinného. Súd namiesto rozhodnutia o námietkach však zaslal dňa
18.10. 2017 prípisom priamo sťažovateľovi námietky povinného s výzvou, aby sa k podaným
námietkach povinného vyjadril. Sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu
opätovne zaslal dňa 24.10. 2017 vyjadrenie k námietkach povinného, i keď tieto už boli
súdu zaslané ešte v mesiaci marec 2017. Takýto postup súdu preto považujeme
za neefektívny.
Nakoľko súd vo veci opäť nekonal, bol sťažovateľ nútený podať dňa 9.4.2018
sťažnosť na prieťahy v konaní, na ktorú nedostal žiadnu odpoveď a súd vo veci ani
nerozhodol.
... Sťažovateľ si uplatňuje primerané finančné zadosťučinenie v sume 2.500 eur, ktoré
dôvodí pretrvávajúcim pocitom nespravodlivosti, neistoty a márnosti, totálneho sklamania a
rozčarovania, keď súd, ktorý má poskytnúť účastníkovi súdnu ochranu, nie je schopný
rozhodnúť o účelových námietkach povinného... Súd, i keď mu zákon ukladá povinnosť
rozhodnúť o námietkach povinného do 60 dní, o týchto nerozhodol ani po 15 mesiacoch,
pričom nejde o žiadnu náročnú, výnimočnú a právne zložitú vec. Sťažovateľ tak stratil
akúkoľvek dôveru v súdny systém chrániaci predovšetkým dlžníkov tým, že vo veci
v zákonom stanovených lehotách nekoná a keď koná, tak neefektívne.“
3. Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom
rozhodol o porušení jeho v záhlaví označených práv postupom okresného súdu
v napadnutom konaní, aby prikázal okresnému súdu v napadnutom konaní konať bez
zbytočných prieťahov a sťažovateľovi priznal finančné zadosťučinenie v sume 2 500 €
a náhradu trov konania v sume 325,42 €.
II.
4. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
5. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento
zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma,
či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie
konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný
súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy
alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
6. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným
postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo
slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti
medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,
porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť
preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil
žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by
mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05,
7. Sťažovateľ namieta, že postupom okresného súdu v exekučnom konaní vedenom
pod sp. zn. 6 Er 405/2012 dochádza k zbytočným prieťahom, a tým k porušeniu jeho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
8. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.
9. Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské
práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej
lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98,
10. Ústavný súd pri sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy berie do úvahy, že odmietnuť sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú
možno „vzhľadom na skutočnosť, že celková doba konania pred súdom, ako aj postup
zákonného sudcu nesignalizovali reálnu možnosť zbytočných prieťahov, a tým aj porušenie
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy“ (II. ÚS 109/03), resp. „argumenty v sťažnosti
sťažovateľa nepreukázali v čase podania sťažnosti takú intenzitu porušenia základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, aby bola sťažnosť prijatá na ďalšie konanie“
(II. ÚS 93/03).
11. Ústavný súd tiež poukazuje na svoju judikatúru, podľa ktorej nie každý zistený
prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa
čl. 6 ods. l dohovoru. Ústavný súd už vo svojich rozhodnutiach vyslovil, že „ojedinelá
nečinnosť súdu hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov sama osebe ešte nemusí zakladať
porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ (II. ÚS 63/05).
Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sa postup všeobecného súdu
nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako
„zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (resp. čl. 6 ods. 1 dohovoru), sťažnosť
odmietne ako zjavne neopodstatnenú (I. ÚS 27/02, I. ÚS 197/03, I. ÚS 38/04 a iné).
12. Ústavný súd taktiež už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 21/99, I. ÚS 56/08), že
účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy
v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav
zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
13. Z obsahu sťažnosti, jej príloh, ako aj zo zistení ústavného súdu vyplýva, že
1. marca 2017 boli okresnému súdu doručené prostredníctvom súdneho exekútora námietky
povinného proti exekúcii spolu s návrhom na odklad exekúcie. Dňa 18. októbra 2017
okresný súd zaslal námietky povinného sťažovateľovi na vyjadrenie. Dňa 25. októbra 2017
sťažovateľ opätovne doručil vyjadrenie k námietkam povinného, ktoré, ako uviedol, bolo
okresnému súdu zaslané už 3. marca 2017. Dňa 28. novembra 2017 bol spis predložený
vyššej súdnej úradníčke na ďalší postup. Keďže okresný súd o námietkach nerozhodol,
sťažovateľ sa 9. apríla 2018 obrátil na predsedníčku okresného súdu so sťažnosťou
na prieťahy v napadnutom konaní. Predsedníčka okresného súdu v odpovedi na sťažnosť
zo 6. júna 2018 okrem iného uviedla: „Sťažnosť bola nesprávnym posúdením na podateľni
pridelená odd. Er a založená do spisu. Na vybavenie mi bola predložená dňa 6.6.2018...
Po prešetrení všetkých skutočností, oboznámení sa so súdnym spisom, ako aj vyjadrením
zákonného sudcu mám za to, že v danej veci boli v určitých časových úsekoch spôsobené
zbytočné prieťahy v konaní spôsobené postupom súdu, preto považujem Vašu sťažnosť
za dôvodnú. Vo veci som nariadila dohľad nad plynulosťou konania.“
14. Z uvedeného vyplýva, že konanie o námietkach povinného proti exekúcii trvá
ku dňu podania ústavnej sťažnosti takmer 15 mesiacov a okresný súd dosiaľ o námietkach
nerozhodol. Ústavný súd uvedenú dobu rozhodovania o námietkach povinného a návrhu
na odklad exekúcie považuje za hraničnú, pri ktorej zároveň zohľadnil tú skutočnosť, že
sťažnosť sťažovateľa na prieťahy v napadnutom konaní bola vedením okresného súdu
vyhodnotená ako dôvodná a predsedníčka okresného súdu vo veci nariadila dohľad nad
plynulosťou konania. Je teda dôvodný predpoklad, že vo veci sťažovateľa bude okresným
súdom urýchlene rozhodnuté.
15. Vo vzťahu k námietke sťažovateľa, že okresný súd nerozhodol o námietkach
povinného, resp. o jeho ďalších návrhoch, v zákonnej lehote, ústavný súd konštatuje, že aj
v prípadoch, na ktoré sa vzťahuje zákonná lehota podľa § 50 ods. 2 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný
poriadok“) v znení účinnom do 31. marca 2017, vyslovil právny názor, že pojem „zbytočné
prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy (obdobne aj pojem v „primeranej lehote“
obsiahnutý v čl. 6 ods. 1 dohovoru) je pojem autonómny, ktorý nemožno vykladať
a aplikovať len s ohľadom na v zákone ustanovené lehoty na vykonanie toho-ktorého úkonu
súdu alebo iného štátneho orgánu. Pri posúdení, či došlo k porušeniu základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd
na takéto lehoty síce prihliada, ale ich nedodržanie automaticky nevyvoláva porušenie
uvedeného základného práva, pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti
danej veci. Porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
v zmysle citovaného článku ústavy nemožno preto bez ďalšieho vyvodzovať len
zo skutočnosti, že štátny orgán dôsledne nepostupoval v zákonom ustanovených lehotách
(I. ÚS 86/02, IV. ÚS 440/2012).
16. Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že hoci doterajší postup okresného
súdu v napadnutom konaní nebol celkom bez prieťahov, ich intenzita s prihliadnutím
na všetky okolnosti konania okresného súdu nedosiahla podľa názoru ústavného súdu taký
stupeň závažnosti, ktorý by mohol jednoznačne viesť k záveru o porušení základného práva
sťažovateľa na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy,
resp. jeho práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľa pri jej
predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre jej zjavnú
neopodstatnenosť.
17. Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci
rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby
sťažovateľ v tejto veci v prípade zotrvania na stanovisku, že postupom okresného súdu v nej
dochádza k zbytočným prieťahom, predložil ústavnému súdu novú sťažnosť.
18. Keďže sťažnosť bola odmietnutá a rozhodnutie o priznaní primeraného
finančného zadosťučinenia a úhrady trov konania je viazané na vyslovenie porušenia práva
alebo slobody sťažovateľa (čl. 127 ods. 2 prvá veta ústavy), ústavný súd o týchto návrhoch
sťažovateľa už nerozhodoval.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 25. júna 2018